Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: X., s. r. o., so sídlom C. XXB, F. - mestská časť W. Y., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou V. & T., s.r.o., so sídlom V.. R. XX, M., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému S. C. L. C., so sídlom N. XX, F. F., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14. mája 2021, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného S. C. L. C.. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.05.2021 a rozhodnutie Daňového úradu M. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu M. číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 o vyrúbení rozdielu DPH žalobcovi v zmysle a za zdaňovacie obdobie jún 2016 v sume 50.340,- eur z dôvodu neuznania nadmerného odpočtu v sume 4.100,71 eur a vyrúbením dane v sume 46.239,29 eur, ktorú žalobca odpočítal z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou I., s.r.o..

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správcu dane a nezákonného rozhodnutia žalovaného, ďalej mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napádaného rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Žalobca namietal závery správcu dane a žalovaného, že hlavným dôvodom uskutočnenia ekonomických činností medzi platiteľom a jeho obchodným partnerom I. s.r.o. bolo získanie daňového zvýhodnenia. Žalobca nesúhlasil so záverom správcu dane o samozdanení tovaru v prípade, ak by vozidlo nadobudol sám z iného členského štátu. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný svojimi hypotézami o možnom/nemožnom spôsobe podnikania v oblasti dovozu motorových vozidiel porušuje voľný trhový mechanizmus fungovania podnikania, žiadny právny predpis v rámci legislatívy SR a ani EÚ nemôže obmedzovať podnikateľskú stratégiu, ktorej základným predpokladom je dosahovanie zisku. Znižovanie daňovej povinnosti na vstupe je prirodzeným a zákonným mechanizmom uplatňovania režimu DPH (viď ust. a o dani z pridanej hodnoty). Obstarávanie vozidiel prostredníctvom dodávateľov, ktorí sa zaoberajú dovozom vozidiel z iných členských štátov, je v rámci európskeho spoločenstva neoddeliteľnou súčasťou trhového mechanizmu, z tohto dôvodu odôvodnenie rozhodnutia

nezakladá princíp zákonnosti rozhodnutia, v danej časti je nepreskúmateľné a nezákonné. Žalobca ďalej uviedol, že riadne preveril existenciu dodávateľa, keď pred začatím akejkoľvek obchodnej spolupráce s dodávateľom požadoval od dodávateľa predloženie všetkých dokladov, ktoré zákony v SR vyžadujú (Zákon o DPH, , Zákon o účtovníctve a pod.) a dodávateľom poskytnuté a zdokladované informácie žalobca následne verifikoval z verejne dostupných zdrojov. Dodávateľ vo svojom mene zaobstaral v inom členskom štáte požadované vozidlá, ktoré si žalobca určil a vybral podľa potrieb zákazníka. Dodávateľ vystupoval podľa žalobcu v transakciách v rámci EÚ vo svojom mene a na svoj účet, tvrdenia o nadobudnutiach potvrdili aj zahraniční dodávatelia a aj samotný dodávateľ a svedkovia, ktorí sa na obchode zúčastnili (viď svedecké výpovede), tovar nám bol dodaný v požadovanej miere žalobcu. Ak by aj dodávateľ spáchal daňový delikt, správca dane mal vyviesť právnu zodpovednosť v jeho mene, nie presunúť ju na žalobcu bez zavinenia, takýto postup je často odmietaný aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Uvedené podľa žalobcu plne zodpovedá štandardne požadovaným krokom pre preverenie existencie dodávateľa pred začatím obchodnej spolupráce. Žalobca pri nadviazaní obchodného vzťahu s dodávateľom postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou. Mal za to, že podmienky, ktoré mohli byť objektívne kladené na žalobcu, nemôžu byť rozširované o svojvoľné špekulácie o tom, ako by obchodná spolupráca prebehla priamo cez zahraničného dodávateľ. Žalobca namietal závery žalovaného a správcu dane, že získal daňové zvýhodnenie, nakoľko účelovo vybral dodávateľa, pričom „správca dane aplikoval na danú vec Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifaxplc. so záverom, že zneužívajúce konanie práva predstavuje v danom prípade vytvorenie umelej konštrukcie zbavenej hospodárskej reality, vytvorenej s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody; zneužitie práva je trvalé a vedomé, úmyselné konanie v rozpore so zákonom.“ (zneužitie práva aplikujúc na vec rozhodnutie SD EÚ vo veci HALIFAX správca dane definuje aj v rozhodnutí 1020188513/2020 a žalovaný v rozhodnutí č.100615428/2021).

3. Žalobca mal za to, že závery žalovaného a správcu dane o zneužívajúcom konaní sú nesprávne, ak ich založili na skutočnosti, že platiteľ napriek vedomosti o cene, za ktorú predávali zahraniční dodávatelia predmetné vozidlá, obstaral tieto vozidlá od spoločnosti I. s.r.o. za cenu vyššiu. Žalobca poukázal na to, že v dvoch prípadoch (sporná faktúra č. S subdodávateľ N.-unddienstlesitungsJ., IČ DPH: H sporná faktúra č. S subdodávateľ Q. (Q.) d.o.o., IČ DPH: Q bolo preukázané, že bývalý konateľ platiteľa p. M. Y. priamo komunikoval so zahraničnými predajcami motorových vozidiel v mene spoločnosti I. s.r.o. Žalobca namietal, že on daň dodávateľovi za zrealizované dodanie zdaniteľného plnenia v tuzemsku riadne zaplatil, a tým aj ju dodávateľ bol povinný do štátneho rozpočtu odviesť, zároveň si túto daň v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH odpočítali, obdobne ako v režime samozdanenia podľa § 11 zákona o DPH pri nadobudnutí z iného členského štátu. Rozdiel bol iba v tom, že pri priamom nadobudnutí by došlo k umelému zdaneniu nadobudnutej dodávky miesto dodávateľa, čo ale vyplýva z inej právnej úpravy. Daň z predaja motorových vozidiel v tuzemsku museli pri vystavení faktúry za predaj do štátneho rozpočtu odviesť (vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH). Uvedené spôsoby sú však v kompetencii samotného podnikateľského subjektu a zákon o DPH obe ako zákonné pripúšťa. Nemožno však správcom dane povinne „nastoliť“ režim výberu zdanenia, nakoľko je zákonom prípustný a líši sa len spôsobom obchodnej transakcie. Žalobca mal za to, že v danom prípade nezameniteľne postupoval podľa platných právnych predpisov uvedených v nasledovných ustanoveniach zákona o DPH, neporušil žiadne ustanovenie zákona o DPH, vykonštruovaná aplikácia podľa správcu dane a jej aplikácia na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifaxplc. so záverom, že zneužitie práva predstavuje v danom prípade vytvorenie umelej konštrukcie zbavenej hospodárskej reality je nesprávna.

4. Žalobca mal za to, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že prvým nadobúdateľom, ktorému bol tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu a ďalej nadobúdateľom (zdaniteľná osoba) ktorá bola identifikovaná pre daň v inom členskom štáte bola spoločnosť I. s.r.o. a nie spoločnosť eurotrucks, s.r.o. Táto skutočnosť preukazuje, kto v skutočnosti prevzal v zahraničí predmet zdaniteľného plnenia a ktorý bol následne predmetom ďalších prihlasovacích konaní v tuzemsku. Žalobca odmietol hypotézu správcu dane a žalovaného o tom, že bol prvým nadobúdateľom v tuzemsku z iného členského štátu, táto konštatácia opäť robí odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Zistenia správcu dane a závery z nich plynúce, ktoré nasvedčujú, že konateľ žalobcu komunikoval prostredníctvom emailu s dodávateľom v inom členskom štáte, z ktorých vyvodzuje svoj záver o získaní daňovej výhody

sú nepreskúmateľné. Na vysvetlenie obchodných vzťahov uviedol, že je bežnou obchodnou praxou, že odberateľ si prostredníctvom centrálnych stránok vyhľadá požadované motorové vozidlo napr. prostredníctvom portálu www.mobile.de, ktorá zastrešuje ponuky v rámci celej Európskej únie. Po vybratí požadovaného vozidla sa spustí celý proces preverovania tzn., či je vozidlo v pôvodnom stave, či bolo upravované, či spĺňa aktuálne technické normy (H.), či nie je zaťažené právnou ťarchou a pod., takáto komunikácia prebieha prostredníctvom elektronickej komunikácie - prostredníctvom emailu, po zistení požadovaných informácii a odsúhlasení cenovej ponuky (náklady na prepravu, prihlásenie a podobne) žalobca zasiela požiadavku na prepravu a dovoz predmetného vozidla z iného členského štátu na svojho dodávateľa (I. s.r.o.), ktorý bezprostredne zabezpečí jeho nadobudnutie a samotnú prepravu vykoná vo svojom mene a na svoj účet. Po dovezení vozidla je dodávateľovi prevedená finančná čiastka, ktorá vyplýva z vystavenej faktúry a ktorá zahŕňa prepravné náklady a cenu za samotné vozidlo, faktúra je vystavená s tuzemskou daňou z pridanej hodnoty (viď § 19 ods. 1 zákona o DPH), túto musíme uhradiť v plnej výške, to znamená, že vrátane DPH. Žalobca uviedol, že spôsob ktorým realizuje obstaranie vozidiel je pre neho logický a ekonomicky opodstatnený, nakoľko nie je potrebné na vlastné náklady zabezpečovať osoby, ktoré prepravu realizujú a s tým spojené mzdové a odvodové náklady, ďalej nemusia zabezpečovať logistiku, mýtne poplatky a platiť daň z motorových vozidiel, ktoré by musel inak znášať. Hypotetická predstava žalovaného a správcu dane o nadobudnutiach motorových vozidiel z iného členského štátu „napriamo z EÚ“ je pre žalobcu nerentabilná, komplikovaná a nelogická. Pokiaľ právny poriadok v SR umožňuje zabezpečiť služby prostredníctvom dodávateľov nemáme povinnosť obchodovať inak ako v danom prípade. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre odpočítanie dane Vo vzťahu k predmetnému dodávateľovi žalobca zachoval rovnaký kontrolný mechanizmus ako pri akomkoľvek inom dodávateľovi, neurobil žiadne výnimky, neupustil od predloženia žiadnych dokladov, ktoré sú zo strany žalobcu štandardne požadované, a prvotnú kontrolu dodávateľa vykonal v maximálnom možnom rozsahu s ohľadom na možnosti kontroly dostupné v danom čase, pri zohľadnení obvyklého spôsobu obchodovania v predmetnom podnikateľskom segmente. Vozidlá boli podrobené prihlasovaciemu procesu (kontrola originality, prihlasovanie jednotlivo dovezeného vozidla z EÚ, proces vystavenia osvedčenia o motorovom vozidle na OI, ale aj iné povinnosti vyplývajúce z predpisov SR). Zároveň sa javí, že predmetné skutočnosti boli svojim charakterom zamerané na overenie skutočného dodania predmetného tovaru žalobcovi, pričom však správca dane sám jasne vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že nespochybňuje samotnú existenciu tovaru a jeho dodanie žalobcovi. Žalobca namietal, že neboli splnené podmienky v zmysle tzv. Axel Kittel testu sa na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti žalobcu na daňovom podvode, vyžaduje kladné zodpovedanie nasledujúcich štyroch kumulatívne položených otázok: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť žalobca? Žalobca mal za to, že správcom dane uvádzané skutočnosti neobjasňujú, aký je vzťah medzi dodávkami od spol. I. s.r.o. pre žalobcu a získaním daňovej výhody podľa rozhodnutia SD EÚ. Nakoľko správca dane a žalovaný nemali zodpovedané predmetné otázky, ktoré v prípade zamietnutia práva na odpočet je potrebné v zmysle vnútroštátnej rozhodovacej praxe splniť. Pritom platí, že ak nie je kladne zodpovedaná čo i len jedna z otázok Axel Kittel testu, nemôže byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti žalobcu na zneužívajúcom konaní/daňovom podvode.

5. Záverom žalobca namietal, že z rozhodnutia správcu dane nijako nevyplýva, akými dôkazmi disponuje, aby mohol jednoznačne prostredníctvom dôkazov vysloviť záver o účelovom zapojení dodávateľa do obchodného reťazca s cieľom získania daňového zvýhodnenia. Vo vzťahu k predmetnému dodávateľovi žalobca zachoval rovnaký kontrolný mechanizmus ako pri akomkoľvek inom dodávateľovi, neurobil žiadne výnimky, neupustil od predloženia žiadnych dokladov, ktoré sú zo strany žalobcu štandardne požadované, pričom je zrejmé, že žalobca vykonal prvotnú kontrolu dodávateľa v maximálnom možnom rozsahu s ohľadom na možnosti kontroly dostupné v danom čase. Zneužitie práva, nebolo podľa žalobcu preukázané, ale iba konštatované a nebol aplikovaný postup podľa bodov 74 a 75 rozsudku SD EÚ vo veci C-255/02 Halifax a iní.

6. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého Rozhodnutia číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.05.2021 a žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

správcom dane, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správcu dane a žalovaného uviedol, že žalobca nijako nevymedzil v čom konkrétne je skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, rozporný s administratívnym spisom a z akých konkrétnych dôvodov v ňom nemá oporu. K ďalším žalobným námietkam žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že správca dane, na základe vykonaného dokazovania, identifikoval v posudzovanej veci zneužívajúce konanie, keď prijal záver, že spoločnosť I. s.r.o. bola do reťazca obchodných spoločností zaradená účelovo, pričom nešlo o ekonomickú rentabilnosť, ale o daňovú výhodu v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty a zníženie daňovej povinnosti v neprospech štátu zo strany žalobcu. V tejto súvislosti správca dane poukázal na skutočnosť, že nákupom motorového vozidla žalobcom priamo od dodávateľa v inom členskom štáte by došlo k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a žalobca by v takomto prípade musel na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu uplatniť „samozdanenie“ (§ 11 zákona o DPH). To znamená, že nadobúdateľ tovaru si musí dodaný tovar sám zdaniť a daň odviesť do štátneho rozpočtu a zároveň v tom istom zdaňovacom období si platiteľ dane môže z nadobudnutého tovaru daň aj odpočítať v plnej výške; v daňovom priznaní DPH bude výsledok tejto zdaniteľnej transakcie neutrálny - „nula“. Žalobcovi pritom ostáva povinnosť zdaňovať a daň priznať za zdaniteľné obchody ním uskutočnené a fakturované jeho odberateľom v tuzemsku, ktoré za týchto okolností nemôže kompenzovať odpočítaním dane za intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Na základe uvedeného, ako aj na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností a dôkazov, správca dane konštatoval, že žalobca využil uvedený mechanizmus zdaňovania k tomu, aby získal daňovú výhodu uplatnením práva na odpočítanie dane tým, že do reťazca obchodných partnerov účelovo zaradil dodávateľskú spoločnosť I. s.r.o. a znížil si tak daňovú povinnosť voči štátu. Žalovaný, tak ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, poukazuje na skutočnosti zistené správcom dane, že v prípade sporných faktúr č. S (subdodávateľ Leeser Handels-und dienstlesitungs Gmbh, IČ DPH: H a č. S (subdodávateľ Q. (Q.) d.o.o., IČ DPH: Q bola preukázaná priama komunikácia bývalého konateľa žalobcu so zahraničnými subdodávateľmi (e-mailová komunikácia zaslaná zahraničnými finančnými správami v rámci medzinárodnej výmeny informácií) - bývalý konateľ žalobcu p. M. Y. priamo komunikoval so zahraničnými predajcami motorových vozidiel v mene dodávateľskej spoločnosti I. s.r.o.. V prípade sporných faktúr č. S (subdodávateľ Z., IČ H.: H č. S (subdodávateľ X. W. J., IČ DPH: H č. S (subdodávateľ „Komunal Full“ P.U.H. N. F., IČ PDH: T č. S (subdodávateľ K. M. Y. R. Y., Y. Y. s. c., IČ DPH: T osoby vystupujúce za odberateľské spoločnosti (CS&G s. r. o., E. - L. s.r.o. Q. XX, s.r.o. E-N. K. s. r. o.) vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že vozidlá, nakúpené od žalobcu, „našli“ na webovej stránke „nakladneauta.sk“ (webová stránka žalobcu, uvádzaná na odberateľských faktúrach), prípadne na bližšie nedefinovaných webových stránkach nákladných vozidiel, na ktorých bol ako kontakt uvedený priamo žalobca. Všetky osoby, vystupujúce za odberateľské spoločnosti, tiež uviedli, že ponuka vozidiel, spĺňajúca nimi špecifikované požiadavky, im bola zaslaná žalobcom.

7. Žalovaný zotrval na prijatom závere, že na základe uvedených skutočností možno súhlasiť so záverom správcu dane, že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadávať požiadavku a objednávku spoločnosti I. s.r.o na vyhľadávanie požadovaného vozidla zákazníkom, nakoľko toto vozidlo sa už nachádzalo na stránke žalobcu nakladneauta.sk, prípadne na webovej stránke nákladných vozidiel, na ktorých bol ako kontakt uvedený priamo žalobca a so záverom, že zneužívajúcemu konaniu, identifikovanému správcom dane v danej veci, nasvedčujú aj tie skutočnosti, že žalobca napriek vedomosti o cene, za ktorú obchodované vozidlá predávali zahraniční dodávatelia, obstaral tieto vozidlá od spoločnosti I. s.r.o. za cenu vyššiu. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj súvisiaceho spisového materiálu, vyplýva vyjadrenie žalobcu, že dovážať vozidlá vo vlastnej réžii by bolo pre neho nepragmatické a ekonomicky nerentabilné (uvedené tvrdí žalobca aj v podanej žalobe), ako aj na tvrdenie žalobcu, že musel využiť služby dodávateľa, ktorý mal kontakty na zahraničných dodávateľov motorových vozidiel. Uvedené vyjadrenie a tvrdenie žalobcu je zavádzajúce a v rozpore s vyjadreniami žalobcu, ním predložených dokladov a dôkazov, nakoľko priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie, ako sú vykazované náklady na obstaranie vozidiel cez spoločnosť I. s.r.o. (uvedená skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania a zo žalobcom predložených dokladov/ dôkazov; v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na bod 10. na strane 37 rozhodnutia správcu dane) a zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že kontakt na zahraničných subdodávateľov (Z., IČ DPH: H X. W. J., IČ DPH: H „V. S.“ P.U.H. N. F., IČ PDH: T K. M. Y. R. Y., Y. Y. s. c., IČ DPH: T mu bol poskytnutý práve dodávateľskou spoločnosťou I. s.r.o.. V súvislosti so žalobnými námietkami, týkajúcimi sa aplikácie Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax plc na danú vec správcom dane, žalovaný uvádza, že správca dane predmetný rozsudok aplikoval z

dôvodu zistených skutočností, z ktorých vyplynul záver o zistení zneužívajúceho konania na strane žalobcu - zneužívajúcemu konaniu, identifikovanému správcom dane v danej veci, nasvedčujú aj tie skutočnosti, že žalobca napriek vedomosti o cene, za ktorú obchodované vozidlá predávali zahraniční dodávatelia, obstaral tieto vozidlá od spoločnosti I. s.r.o. za cenu vyššiu, čím žalobca získal daňovú výhodu uplatnením práva na odpočítanie dane tým, že do reťazca obchodných partnerov účelovo zaradil dodávateľskú spoločnosť I. s.r.o. a znížil si tak daňovú povinnosť voči štátu. Je pravdou, že žalobcovi by malo byť v zmysle záverov správcu dane priznané odpočítanie dane z nadobudnutia predmetných vozidiel od zahraničných dodávateľských spoločností, avšak žalobca by bol zároveň povinný toto nadobudnutie zdaniť a výsledok voči štátnemu rozpočtu by bol rovnaký, ako v posudzovanom prípade, a teda by žalobcovi ostala povinnosť odviesť daň z predaja nadobudnutých vozidiel, pričom by nemal nárok na jej poníženie prostredníctvom odpočítania dane z ich nadobudnutia. K dodávateľskej spoločnosti I. s.r.o. žalovaný uvádza, že táto síce priznala a zahrnula sporné faktúry, vystavené pre žalobcu, medzi svoje zdaniteľné obchody, avšak daň z nich reálne do štátneho rozpočtu neodviedla, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe (predposledný odsek časti IV.) - z daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016 podaného spoločnosťou I. s.r.o. vyplýva, že táto vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 120,71 eura napriek tomu, že priznala daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov vo výške 234 404,71 eura. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť I. s.r.o. bola od 28.09.2016 zrušená v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou T. M., s.r.o. K poukazovaniu žalobcu na aplikáciu tzv. Axel Kittel testu na danú vec žalovaný uvádza, že správca dane v posudzovanej veci neprijal záver o zistení podvodného konania zúčastnenými spoločnosťami, a teda predmetná námietka žalobcu je nedôvodná. Podľa žalovaného žalobca tiež namietal, že správca dane nezohľadnil dôkazy svedčiace v jeho prospech, avšak neuvádza, ktoré takéto konkrétne dôkazy správca dane nemal zohľadniť pri prijatí svojich záverov. Žalovaný zotrváva na tej skutočnosti, že skutkový stav, ktorý vzal on, ako aj správca dane, za základ svojho rozhodnutia, nie je v rozpore s administratívnym spisom a vykonaným dokazovaním a má v ňom oporu. Žalovaný uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa, po preskúmaní žalobcom podaného odvolania, súvisiaceho rozhodnutia správcu dane a administratívneho spisu, vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní a relevantnými v danej veci.

8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal, pričom vo veci nariadil pojednávanie a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť tomuto orgánu na ďalšie konanie:

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.05.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020, na základe ktorých žalobcovi nebol v zmysle a za zdaňovacie obdobie jún 2016 bol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 50.340,- eur, a to neuznaním nadmerného odpočtu v sume 4.100,71 eur a vyrúbením dane v sume 46.239,29 eur, ktorú žalobca odpočítal z faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou I., s.r.o..

10. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 05.09.2016 Daňový úrad M., pobočka T. podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 19.09.2016. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 06.07.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.06.2017 žalobcovi s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume 50.340,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet v sume 4.100,71 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 46.239,29 eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami, ktoré Daňový úrad M., pobočka T. podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne, v poradí prvým rozhodnutím Daňového úradu M., pobočka T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2017 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 50.340,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet v

sume 4.100,71 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 46.239,29 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 22 200 eur z faktúr od dodávateľa I. s.r.o. so sídlom C. 7, F., IČO XX XXX XXX nasledovne:

- faktúra č. S zo dňa 01.06.2016, predmet: Y. X.XXX valník s plachtou, VIN: WMAN13ZZ4BY256476, základ dane 17.000,- eur, 20 % DPH 3.400,- eur,

- faktúra č. S zo dňa 14.06.2016, predmet: Z., základ dane 31.800,- eur, 20 % DPH 6.360,- eur,

- faktúra č. S zo dňa 15.06.2016, predmet: Y., základ dane 68.000 eur, 20 % DPH 13.600,- eur,

- faktúra č. S zo dňa 20.06.2016, predmet: reťazový nakladač Y.-F. E., VIN: O základ dane 18.700,- eur, 20 % DPH 3.740,- eur.

- faktúra č. S zo dňa 20.06.2016, predmet: U., U.: P základ dane 52.200,- eur, 20 % DPH 10.440,- eur,

- faktúra č. S zo dňa 28.04.2016, predmet: U. XXRB XXX C-XXXXXX, VIN: P základ dane 4.166,67 eur, 20 % DPH 833,23 eur.

- faktúra č. S zo dňa 24.06.2016, predmet: U. XXRB XXX C-XXXXXX, VIN: P základ dane 59.833,33 eur, 20 % DPH 11.966,67 eur,

11. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2017 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.01.2018 tak, že rozhodnutie Daňového úradu M., pobočka T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2017 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že správca dane nezistil dostatočne skutkový stav veci. Žalovaný uložil správcovi dane v ďalšom konaní preveriť splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH v zmysle , , preveriť skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov žalobcovho dodávateľa a jeho subdodávateľov (subdodávateľské faktúry) z iných členských štátov EÚ, vrátane skutočností o preprave jednotlivých vozidiel, objednávok a komunikácie s tým, že správca dane v rámci MVI preverí, či subdodávatelia z iných členských štátov realizovali dodávky vozidiel pre I. s.r.o. v rámci intrakomunitárneho dodania alebo sa jednalo o uplatnenie osobitného režimu podľa Žalovaný poukázal na to, že v prípade, že správca dane, v závislosti od zistených a preukázaných skutočností a získaných dôkazov prijme záver, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný, potom môže žalobcovi nepriznať právo na odpočet DPH z tohto obchodu (pri splnení ostatných zákonných podmienok a materiálnej existencii obchodovaného tovaru) prakticky len z dôvodu zneužitia práva, akým je napr. neoprávnené získanie daňovej výhody, alebo z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode. Zneužitie práva, ako hlavný účel skúmanej transakcie, musí byť žalobcovi preukázané, keďže dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje výlučne správcu dane a ak správca dane takéto podozrenie nadobudne, musí ho potvrdiť vykonanými dôkazmi.

12. Následne, v poradí druhým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2018 správca dane rozhodol totožne ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 50.340,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet v sume 4.100,71 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 46.239,29 eur z faktúr od dodávateľa I. s.r.o. (ide o faktúry popísané v bode 10 tohto rozsudku).

13. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2019 tak, že rozhodnutie Daňového úradu M., pobočka T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku znovu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nesprávneho právneho posúdenia.

14. Následne, v poradí už tretím rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.11.2019 správca dane rozhodol totožne ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 22 200 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet v sume 50.340,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet v sume 4.100,71 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 46.239,29 eur z faktúr od dodávateľa I. s.r.o. (ide o faktúry popísané v bode 10 tohto rozsudku).

15. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.11.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.03.2020 tak, že rozhodnutie Daňového úradu M., pobočka T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.11.2019 znovu zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

16. Následne, v poradí už štvrtým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 správca dane rozhodol totožne ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume v sume 50.340,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet v sume 4.100,71 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 46.239,29 eur z faktúr od dodávateľa I. s.r.o. (ide o faktúry popísané v bode 10 tohto rozsudku).

17. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.05.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu M., pobočka T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.12.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacích konaniach postupoval v súlade s príslušnými procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona a svoje závery vyhodnotil aj v nadväznosti na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Svoje dokazovanie viedol správca dane v súčinnosti so žalobcom, pričom žalobcovi bolo umožnené vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacích konaniach a žalobca svoje procesné práva v plnej miere uplatnil. Správca dane vo vydanom rozhodnutí svoje zistenia podrobne odôvodnil, uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vyhodnotil vykonané dôkazy a uviedol úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpis. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. V prejednávanej veci teda podľa žalovaného nie je sporná materiálna existencia obchodovaného tovaru, t. j. motorových vozidiel a taktiež nie je sporné, že tieto si žalobca obstaral od dodávateľa I. s.r.o. s tým, že motorové vozidlá boli na Slovensko dovážané z iného členského štátu EÚ. Taktiež nie je sporné, že tieto vozidlá žalobca ďalej predal svojim odberateľom. Rovnako nie je spornou ani skutočnosť, že dodávateľ I. s.r.o. predal predmetné vozidlá žalobcovi neporovnateľne s vyšším ziskom ako žalobca svojim odberateľom, z čoho je zrejmé, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie ako sú vykazované náklady na obstaranie vozidiel cez dodávateľa I. s.r.o. Nakoniec za nespornú skutočnosť považuje žalovaný i to, že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať požiadavku a objednávku spoločnosti I. s.r.o. Tieto skutočnosti aj podľa žalovaného nasvedčujú zneužívajúcemu konaniu žalobcu, ktoré spočíva v tom, že žalobca do reťazca obchodných partnerov účelovo zaradil nerentabilného dodávateľa I. s.r.o. a znížil si tak daňovú povinnosť voči štátu, keďže sa vyhol „samozdaneniu“, ktoré zaťažilo práve dodávateľa I. s.r.o.

18. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

20. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

21. Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa , pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový

subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

23. Podľa , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

24. Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

25. Podľa , správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

26. Podľa , ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ).

28. Správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania správcu dane, ktoré možno považovať za rozsiahle jednoznačne vyplynulo, že subjekty zúčastnené na predmetnom obchodnom reťazci potvrdili reálne dodanie predmetu zdaniteľného plnenia a všetky subjekty (vrátane dodávateľa I. s.r.o.) boli v tomto reťazci aktívne, teda vykonali konkrétnu činnosť, ktorou boli v rámci obchodného reťazca poverené. Ani správca dane a žalovaný nemali pochybnosti o reálnej existencii predmetu zdaniteľného plnenia. Napriek uvedenému však žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH z faktúr, ktoré mu vystavil jeho dodávateľ. Ako dôvod je uvedené, že spoločnosť I. s.r.o. nemala v obchodnom reťazci ekonomické opodstatnenie, jednoducho povedané, bola v reťazci z ekonomického pohľadu zbytočná a vložená doň len ako tzv. „nárazník“, aby žalobca mohol získať daňové zvýhodnenie, a teda žalobca sa podľa názoru správcu dane a žalovaného dopustil zneužívajúceho konania.

29. Správny súd uvádza, že pri tomto posúdení je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj len „SDES“). Z rozhodnutia SDES vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky : - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

30. Správny súd konštatuje, že splnenie všetkých vyššie uvedených podmienok nevyplýva zo žiadnych doposiaľ vykonaných dôkazov. Skutočnosťou nasvedčujúcou, že sa žalobca dopustil zneužívajúceho konania nemôže byť podľa správneho súdu to, že dodávateľ I. s.r.o. predal predmetné vozidlá žalobcovi s vyššou prirážkou ako žalobca svojim odberateľom, z čoho je podľa správcu dane a žalovaného zrejmé, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových

vozidiel nižšie ako sú vykazované náklady na obstaranie vozidiel cez dodávateľa I. s.r.o. Správny súd konštatuje, že chýbajú v konaní dôkazy, ktoré by svedčili záverom správcu dane. Správca dane konštatoval na str. 37 ods. 10 svojho rozhodnutia sumu jednotlivých príražok (zvýšenia ceny), avšak bez analýzy nákladov na dovoz vozidiel zo zahraničia. Správca dane nemôže povedať, že zvýšenie ceny za prepravu a jej vybavenie je neprimerané, pokiaľ uvedené nemá podložené riadnymi dôkazmi. Z rozhodnutia nevyplynulo, koľko stála preprava, koľko stáli zamestnanci, a preto takéto závery sú predčasné, nemajúce oporu v skutkových zisteniach. Tu možno poukázať na to, že žalobca sám tvrdil, že uvedená činnosť je nerentabilná a preto ju zadáva svojim subdodávateľom. Skutočnosťou odôvodňujúcou nepriznanie odpočtu DPH nemôže byť ani to, že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať požiadavku a objednávku spoločnosti I. s.r.o. Rovnako nemôže byť skutočnosťou nasvedčujúcou zneužívajúcemu konaniu žalobcu to, že tzv. „samozdanenie“ vďaka vloženiu spoločnosti I. s.r.o. do reťazca nebude zaťažovať žalobcu. Správny súd tiež uvádza, že v rámci Axel Kittel testu nie je zodpovedaná spoľahlivo ani otázka, či vznikol daňový únik. Skutočnosť, že I., s.r.o., neodviedla celú DPH do štátneho rozpočtu je v tomto prípade potrebné podporiť analýzou stavu, že tento postup zo strany dodávateľa bol protiprávny, pričom však tento záver musí mať oporu vo vykonaných dôkazoch. Prosté konštatovanie na takýto záver nestačí, a rovnako ako ani neskorší zánik uvedenej spoločnosti. Na takýto záver je potrebná hlbšia analýza dodávateľských a odberateľských vzťahov dodávateľa nielen tvrdenie o vykazovaní nízkych daňových povinností. Ak správca dane a žalovaný jednoznačne dospejú k záveru, že vznikol daňový únik, ktorý bude podopretý dôkazmi, tak potom možno riešiť zvyšné otázky, či tento daňový únik je dôsledkom podvodného konania a či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené a či žalobca vedel o tom alebo mohol a mal vedieť. Vzhľadom na spôsob postupu správcu dane a žalovaného ako aj ich odôvodnenie rozhodnutia musí správny súd konštatovať, že hoci sa snažili rozhodnutia odôvodniť inými okolnosťami, jednoznačne pri nepriznaní vychádzali z toho, že subjekt I. s.r.o., bol vložený do reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre žalobcu (ostatne na uvedené opakovane poukazoval žalovaný vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach). Nakoľko však žalobca a správca dane odôvodňovali rozhodnutie tak, že nešlo o daňový podvod, ale na druhej strane o zneužívajúce konanie, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko závery si vzájomne odporujú. Správca dane aj žalovaný môžu založiť svoje rozhodnutie na záveroch o podvodnom konaní, avšak tieto musia riadne preukázať a zdôvodniť.

31. Správny súd poznamenáva, že pod zneužívajúcim konaním je potrebné chápať plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva (bod 69 a 70 vo veci C-255/02 Halifax). Obchodné transakcie, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu sa však z bežných obchodných transakcií nevymykajú (nebol nateraz preukázaný opak), nakoľko podľa názoru správneho súdu je úplne bežné, keď sa dovoz ojazdených áut z iných členských štátov na Slovensko realizuje cez viacero článkov obchodného reťazca. Je všeobecne známou skutočnosťou, že sú spoločnosti, ktoré sa vyslovene špecializujú na dovoz vozidiel zo zahraničia. Či medzi sebou jednotlivé články reťazca komunikujú, akým spôsobom, a aké je navýšenie kúpnej ceny na jednotlivých článkoch, to je ich internou záležitosťou, pokiaľ sa nepreukáže podvodné (zneužívajúce) konanie. Tvrdenie správcu dane a žalovaného, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie ako pri ich obstaraní cez dodávateľa I. s.r.o. nebolo preukázané a bolo založené len na konštatovaní správcu dane. Skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať objednávku spoločnosti I. s.r.o. nie je podľa názoru správneho súdu možné bez ďalšieho ustáliť, že jediným cieľom existencie tohto obchodného reťazca bolo zneužitie práva a získanie nenáležitej výhody. Dodávateľ I. s.r.o. bol v reťazci aktívny, plnil v ňom reálne úlohy pri dovoze predmetných áut, jeho účasť v reťazci bola z tohto pohľadu opodstatnená. I keď zaradením spoločnosti I. s.r.o. do reťazca došlo k zníženiu daňovej povinnosti na strane žalobcu, je potrebné mať na pamäti, že keď platiteľ dane má výber medzi dvoma plneniami, šiesta smernica mu neukladá vybrať si to, ktoré implikuje platbu najvyššieho DPH. Naopak, platiteľ má právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil svoj daňový dlh (bod 73 vo veci C-255/02 Halifax). Pokiaľ správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že sa žalobca dopustil zneužívajúceho konania, a k tomuto záveru dospeli na základe skutočnosti, že žalobca akceptoval to, že dodávateľ I. s.r.o. predal predmetné vozidlá žalobcovi neporovnateľne s vyšším ziskom ako žalobca svojim odberateľom, a teda, že priamym nákupom od zahraničných subjektov by mal žalobca náklady na obstaranie motorových vozidiel nižšie (čo nevyplýva z dokazovania) ako pri ich obstaraní cez dodávateľa I. s.r.o., a že žalobca mal vedomosť o zahraničných subdodávateľoch skôr, ako mal zadať objednávku

spoločnosti I. s.r.o., správny súd sa s týmto záverom nestotožňuje a považuje ho za predčasný, nakoľko pre takýto záver nebol dostatok dôvodov.

32. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

33. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

34. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vo veci rozhodli predčasne, keď pre záver o zneužívajúcom konaní žalobcu ako dôvode nepriznania nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr, nemali dostatok dôvodov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutie správcu dane, prečo žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, je teda nedostatočné. Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

36. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia . rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátil podľa správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.

37. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť, a to v súlade s aplikačnou praxou a judikatúrou nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ, vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia.

38. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

40. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.