Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_32P-191-2021.pdf
PDF · 88.05 KB
No categories available
32P/191/2021
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ J. Y., B.. XX.XX.XXXX a 2/ L. Y., B.. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, dieťa rodičov - matky: J. S.O., G.. S., B.. XX.XX.XXXX, O. X. T. XX/ XX, J. T., O..Č.. V. XX/XX, Š., a otca: W. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. B. XXXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. XXP/XXX/XXXX:
Maloleté deti J. Y., B.. XX.XX.XXXX a L. Y., B.. XX.XX.XXXX sa ponechávajú v starostlivosti matky.
Otcovi maloletých detí sa nariaďuje prispievať na výživu maloletých detí na každé mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona platného v čase splatnosti bežného výživného, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc vydaním neodkladného opatrenia.
II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Súd z a č í n a konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2021 sa matka maloletých detí domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd ponechal maloleté deti v jej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazal na platenie výživného mesačne sumou 500,- Eur, a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca.
2. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletých detí žili spolu približne dvanásť rokov. Spolu s maloletými deťmi sa presťahovali do Š.e, kvôli nepriaznivým podmienkam pre deti. Otec maloletých detí začal pracovať v zahraničí, kde sa mu veľmi darí. Zlom v ich vzťahu nastal v dôsledku otcovej žiarlivosti a podozrievania z nevery. Otec maloletých detí matke uviedol, že nebude platiť výživné na maloleté deti, kým nerozhodne súd. Matka uviedla, že býva v prenajatom byte v Šali, za ktorý mesačne platí 550,- Eur mesačne. Okrem toho platí deťom v škole obedy, družinu, stravu do školy a doma. Ďalej uviedla, že nevlastní žiaden majetok a momentálne má podanú žiadosť o sociálny byt v Š.. Maloletý J. má ADHD a poruchy reči, z ktorého dôvodu navštevujú psychologicko-pedagogické centrum. Otec maloletých detí matke finančne pomáha, urobí nákup, doloží peniaze k nájmu, v novembri prispel na nájom vo výške 500,- Eur, spravil nákupy. Matka verbalizuje, že otec finančne prestal prispievať od decembra, nakoľko rodičia už spolu nežijú ako partneri. Nezhody a hádky medzi rodičmi podľa matky nepriaznivo pôsobia na maloleté deti. Matka je momentálne nezamestnaná a jej príjem je vo výške 350,- Eur mesačne pozostávajúcich z rodinných prídavkov a rodičovských príspevkov. Otec maloletých detí pracuje v Nemecku ako živnostník s približným mesačným zárobkom vo výške 4.000,- Eur. Matka maloletých detí
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň žiada o testy DNA na maloletého J. S., nakoľko osoba, ktorú označila za biologického otca odmieta uznať otcovstvo. Vydanie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že je ohrozené zdravie a priaznivý psychický vývoj maloletých detí.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, podstatným obsahom spisu, s lustráciami v registri obyvateľov a v sociálnej poisťovni a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
4. Maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od decembra 2021 nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ súdom upravené neboli.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 330 ods. 1 C.m.p, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
18. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd ponechá maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, nakoľko od rozchodu rodičov maloletých detí v decembri 2021 sa maloleté deti nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorá im poskytuje každodennú starostlivosť, pričom v konaní neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav, najmä z dôvodu, aby mali maloleté deti zabezpečené stabilné výchovné prostredie v domácnosti matky. Keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie a nie o rozhodnutie vo veci samej a neodkladným opatrením sa pomery medzi účastníkmi upravujú iba dočasne, okolnostiam zodpovedajúca úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom bude predmetom konania vo veci samej.
23. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
24. Matka ďalej vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, aby súd zaviazal otca na platenie výživného na maloleté deti sumou vo výške 500,- Eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa toho konkrétneho mesiaca. S poukazom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine, mal súd za to, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa a nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Súd musí určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi. Z dôvodu, že v konaní o neodkladnom opatrení nie je priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča, zaviazal matku na hradenie výživného maloletému dieťaťu predbežne v zákonnej minimálnej výške, t.j. v sume prislúchajúcej výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je povinný prispievať na maloleté dieťa, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to pravidelne k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Keďže súd upravil výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, bolo potrebné určiť výživné tomu rodičovi, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti.
25. V časti žiadosti navrhovateľky o vykonanie testov DNA na maloletého J. S. súd neodkladné opatrenie zamietol. Súd dáva do pozornosti, že nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by bolo možné prostredníctvom DNA vyšetrenia zistiť, či W. Y. je otcom maloletého J., môže byť predmetom dokazovania vo veci o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, ktorý návrh je možné podať na príslušný súd matkou v lehote do troch rokov od narodenia maloletého, otcom v lehote do troch rokov od momentu, kedy sa o danej skutočnosti otec dozvedel. Predmetný návrh na určenie otcovstva musí byť riadne odôvodnený, jasný, určitý a zrozumiteľný, musí obsahovať petit, čoho sa matka domáha, pričom uvedené konanie je spoplatnené poplatkom vo výške 66,- Eur. V predmetnom prebiehajúcom konaní nie je možné nariadiť také dokazovanie. V prípade, ak matka trvá na tom, aby bolo určené otcovstvo k maloletému J., je potrebné podať na súd nový návrh prihliadajúc na vyššie uvedené informácie.
26. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom bude predmetom konania vo veci samej. Súd však apeluje na oboch rodičov, aby sa snažili vyhýbať konfliktom, hádkam, osočovaniu a iným prejavov, ktoré by mali negatívny vplyv na vývoj maloletých detí. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločných detí vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí a ktorým deti získavajú aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločných detí spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu detí k druhému rodičovi, či deti využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. a II. výrokovej vete tohto uznesenia.
28. Podľa čl. 5 ods. 1 C.m.p., súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Predmet konania vymedzuje zákon.
29. Podľa § 23 ods. 2 C.m.p., ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol podaný návrh vo veci samej, súd rozhodol o začatí konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z úradnej moci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 C.m.p.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.