Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-313-2000.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/313/2000
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 3, pod č. k. EX 26/2000, na návrh oprávneného: T. F. F.E., Š. F. Q. D., X. X. M. X, F., G.: XXXXXXXX proti povinnému: H. P., A.. X.X.XXXX, W. M. X, W. o námietkach G. F., X.. X..H..E.., X. X. M. XXXX, Q. A. S., G.: XXXXXXXX proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 5.3.2020
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa 14.2.2000 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 176,19 € s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie. Týmto dal oprávnenému na vedomie, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako oprávneného súdny exekútor označil spoločnosť G. F., X.. X..H..E.., X. X. M. XXXX, Q. A. S., G.: XXXXXXXX.
3. Súdny exekútor predložil súdu námietky spoločnosti G. F.Q., X.. X..H..E.., X. X. M. XXXX, Q. A. S., G.: XXXXXXXX proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Vo svojich námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z. z., pretože v konaní neeviduje právoplatné rozhodnutie súdu o zmene účastníka konania na strane oprávneného. Poukázal na ustanovenie § 235 zákon a č. 233/1995 Z.z. v zmysle ktorého, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Exekučné konanie sa začalo v roku 1999 a podľa vyššie citovaného prechodného ustanovenia Exekučný poriadok otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný alebo oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prechod alebo prevod práv alebo povinnosti bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie neupravovalo konkrétny postup účastníkov konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu po začatí exekučného konania aj došlo. V čase postúpenia pohľadávky z § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vyplývalo, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Pokiaľ Exekučný poriadok neupravoval určitú procesnú situáciu, bolo potrebné použiť na jej riešenie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku - v danom prípade § 92. Spoločnosť G.
F.Q., X.. X..H..E.., citovala uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6 ECdo 50/2013 zo dňa 10.4.2014. Uviedla, že súd už nemôže rozhodnúť o zmene účastníka konania, nakoľko pôvodný oprávnený bol vymazaný z Obchodného registra. Taktiež namietala včasnosť zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií a záverom súdu navrhla, aby námietkam vyhovel, nakoľko tu nie sú splnené procesné podmienky na to, aby súdny exekútor mohol vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že právny názor oprávneného je nesprávny. Oprávnená spoločnosť oznámila súdnemu exekútorovi dňa 18.6.2003 postúpenie pohľadávky. Súdny exekútor vyjadril paradox, že pokiaľ sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré by mal obdržať ako oprávnený, tak sa za účastníka považuje, ale keď má platiť, tak sa za účastníka konania nepovažuje.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
7. Podľa § 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
8. Podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
9. Podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych
trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
10. Podľa § 7 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v účinnom znení k tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako „Exekučný poriadok“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
14. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
15. Podľa § 37 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku účinného od 1.9.2005, v zmysle prechodného ustanovenia § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností. Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
16. Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účinného do 30.6.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
17. Podľa § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
18. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
19. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
20. Po preskúmaní námietok má súd za to, že tieto boli podané osobou, ktorá nie je procesnou stranou konania ako oprávnený subjekt.
21. Súd uvádza, že súdu nebol podaný návrh na zmenu na strane oprávneného, preto súd nikdy formálne o zmene na strane oprávneného nerozhodol ex offo, keďže zákon mu takúto možnosť nedáva. Z procesného hľadiska súčasný veriteľ pohľadávky - spoločnosť G. F., X.. X..H..E.., nie je zároveň aj subjektom tohto exekučného konania.
22. Pokiaľ v konaniach začatých do 31.8.2005 došlo k zmene v hmotno-právnej legitimácii v dôsledku singulárnej sukcesie, bolo na to, aby sa právny nástupca stal účastníkom exekučného konania potrebné rozhodnutie exekučného súdu - ak k singulárnej sukcesii došlo do 30.6.2016 podľa § 251 ods. 4 OSP a § 92 ods. 2, 3 OSP účinného do 30.6.2016.
23. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak, čo znamená, že pri zmene účastníka konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 3 EP účinného do 31.8.2005, ktoré však riešilo otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní len čiastočne. Súčasne je potrebné aplikovať podľa odseku 2 aj ustanovenie § 37 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, ak súd zmenu účastníkov nepripustí (z čoho vyplýva, že musí o nej rozhodnúť), pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi. Exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že po začatí exekučného konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu. Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP účinného do 30.6.2016 vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti OSP účinného do 30.6.2016, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. V praxi to znamená, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu neriešil, tak sa na jej riešenie použili príslušné ustanovenia OSP. To v prípade zmeny účastníka konania (začatého pred 1.9.2005) znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 OSP účinného do 30.6.2016. Pri rozhodovaní o zmene účastníka konania podľa tohto zákonného ustanovenia súd skúmal, či nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a či zmenu účastníkov konania navrhol navrhovateľ (oprávnený) alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Pokiaľ tieto podmienky boli splnené, mal súd povinnosť návrhu na zmenu účastníka konania vyhovieť a to za podmienky, že pokiaľ došlo k zmene na oprávneného, musel ten, kto mal vstúpiť na jeho miesto, ak sám návrh na zmenu účastníka nepodal, s takýmto návrhom súhlasiť.
24. Keďže do vzniku dôvodu na zastavenie exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. nebolo rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného v dôsledku prevodu práva z exekučného titulu, procesne oprávneným v tomto exekučnom konaní naďalej zostal oprávnený T. F. F., Š. F. Q. D., X. X. M. X, F., G.: XXXXXXXX. Spoločnosť G. F., X.. X..H..E.. uviedla, že pôvodný oprávnený bol vymazaný z Obchodného registra. Uvedené sa však nezakladá na pravde, nakoľko podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oprávnený
ako subjekt stále existuje. Ide o štátny podnik v likvidácii, no k výmazu nedošlo. Ak neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. Súd dodáva, že nie je možné rozhodnúť o zmene účastníka konania v exekúcii, ktorá je zastavená priamo zo zákona.
25. Len súd môže posúdiť, či vo veci sú splnené podmienky na pripustenie zmeny účastníka konania, teda či okolnosti uvedené v návrhu sú spôsobilé privodiť prevod práva z exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu práv a povinností oprávneného alebo povinného preukazujú. Je neakceptovateľné, aby bol súd viazaný tým, ako otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní posúdil súdny exekútor. Pokiaľ aj prax účastníkov exekučného konania a súdnych exekútorov bola (resp. je) taká, nebola správna a ani v súlade so zákonom a už vôbec nie záväzná pre súd (aj v exekučnom konaní platí, že právne záväzný výklad zákona podáva výlučne súd). Súd pri posudzovaní procesnej situácie vychádzal z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa názoru súdu tvoria ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ide napríklad o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/136/2012, 6Cdo/61/2013, 6 ECdo/50/2013, 1ECdo/8/2016.
26. Záverom súd uvádza, že podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. je subjektom oprávneným podať námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený. Aj keď v tejto veci podal námietky subjekt, ktorý oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je, súd o námietkach rozhodol. Súd tak postupoval v súlade s čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože logickým výkladom ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ale aj ostatných ustanovení tohto zákona a jeho účelu, dospel k záveru, že zámerom zákonodarcu pri pripustení námietok proti vydanému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bolo poskytnúť obranu nielen oprávnenému, ale aj subjektu, s ktorým exekútor v rozpore so zákonom koná ako s oprávneným (označí ho za oprávneného, doručí mu upovedomenie aj s výzvou na úhradu paušálnych trov exekúcie). Súd z dôvodov vyššie uvedených teda zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.