Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoD-1-2021.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Subarea
20CoD/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci navrhovateľky: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F.. zastúpená splnomocneným zástupcom: P. O., nar. XX.XX.XXXX. bytom F. XX, XXX XX F., o návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva po nebohej F. V.. nar. XX.XX.XXXX. zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, XXX XX F., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 8D/129/2018-106 zo dňa 28.08.2019, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie.
II. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že tamojšiemu súdu bolo doručené podanie navrhovateľky, označené ako „Žiadosť o obnovu konania o dedičstve". V podaní navrhovateľka uviedla, že podáva žalobu na obnovu a pokračovanie v dedičskom konaní po mame F. V.. rod. L., nar. XX.XX.XXXX - zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. č. XX. Dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 2D/34/2010. Ďalej uviedol, že navrhovateľka bola toho názoru, že predmetom dedičského konania mali byť aj úspory najmenej vo výške 27.000.- eur. Všetky tieto finančné prostriedky však špekulatívnymi prevodmi skončili na účte D.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX. Tieto peniaze sa mu podarilo získať v druhej polovici roku 2006, kedy sa u F. V. prejavovali zdravotné komplikácie. Navrhovateľka poukázala aj na to, že jej súrodenec P. V. si zobral všetky matkine úspory v sume 324.911,- Sk, ale taktiež aj úspory vo výške 230.000,- Sk, ktorá matka dostala od Národnej diaľničnej spoločnosti za pozemky pod diaľnicou. Poznamenal, že na informatívnom výsluchu dňa 26.06.2019 navrhovateľa uviedla, že peniaze vo výške 324.911,- Sk a vo výške 230.000,- Sk mali byť predmetom dedičského konania. Boli vyplatené matke pred jej smrťou, napriek tomu neboli predmetom dedičského konania. Predmetom dedičského konania mal byť aj rodinný dom súp. č. XX. F. s priľahlým pozemkom. Uzavrel, že posúdil podania navrhovateľky ako návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po nebohej F. V.. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, XXX XX F.. Navrhovateľka žiadala dodatočne prejednať dedičstvo po poručiteľke F. V., pričom ako predmet dodatočného dedičského konania uviedla majetok, ktorý však v čase smrti poručiteľky už nebol v jej vlastníctve. Ako sama navrhovateľka uviedla v návrhu doručenom súdu dňa 14.11.2018, predmetný majetok, ktorý žiadala dodatočne prejednať v rámci dedičského konania, bol už v roku 2006, teda pred smrťou poručiteľky prevedený na syna poručiteľky D.. P. V. (brata navrhovateľky). Z týchto dôvodov súd zastavil konanie o dodatočné prejednanie dedičstva podľa § 211 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko majetok označený v návrhu na začatie dodatočného dedičského konania nebol vo vlastníctve poručiteľky ku dňu jej smrti.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom okrem iného uviedla, že je presvedčená, že mamine celoživotné úspory a peniaze, ktoré dostala od NDS mali byť „predmetom“ dedičského konania hneď v začiatku konania, ale nedôslednosťou súdnej komisárky neboli, pritom tieto mamine peniaze krádežou a podvodom skončili vo vrecku špekulanta. Ďalej uviedla, že vyšetrovatelia zistili a zdokumentovali, že podozrivý „brať' sa dňa 2.10.2006 v Slovenskej sporiteľni v Poprade dopustil bezprecedentnej krádeže všetkých celoživotných úspor našej mamy v sume 324.911,- Sk, tak, že ich svojvoľne vybral a vložil do svojho vrecka, napriek tomu, že mal od mamy vynútené „dispozičné právo“ k jej účtu, a to po neustálych naliehaniach, čo opakovane svedecky potvrdila, ktoré ho vôbec neoprávňovalo k jednorazovému výberu. Naviac tejto krádeži maminých úspor sa dopustil ohavným spôsobom, a to len 4 dní pred jej prijatím na geriatrické oddelenie. Poukázala na to, že v odvolávaniach súdu (súdnej komisárke) vždy uvádzala, že mama mala svoje celoživotné úspory, ako aj skutočnosť, že od NDS mála dostať peniaze za predaj pozemkov, ktoré majú byť súčasťou dedičského konania po mame, ale márne. Súdna komisárka to pritom mohla jednoduchými písomnými dožiadaniami ako policajti zistiť, kde sa mamine peniaze nachádzajú, alebo, kedy, kto, a za akých okolností mame peniaze použil, no v návale roboty to nezistila, preto bola toho názoru, že hovoriť o premeškaní jej možnosti domáhať sa svojho práva nie je namieste.
3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP ). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, z akých skutkových zistení súd prvej inštancie vychádzal, podľa akých zákonných ustanovení tieto posudzoval, a ako vyhodnotil zistené skutočnosti, napadnuté uznesenie je preto obhájiteľné v zmysle zákonom vyžadovaných náležitostí, v dôsledku toho je aj preskúmateľné.
6. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie zastavil konanie po nekompletnom, len symbolickom preskúmaní ňou predložených relevantných dôkazov.
7. O odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide v tom prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
8. Odvolací súd je toho názoru, že tento odvolací dôvod v posudzovanom prípade naplnený nie je. Konanie sa začína podaním návrhu, ktorý musí obsahovať všeobecné ale aj osobitné náležitosti podania ( § 25 CMP, § 127 CSP) s uvedením novoobjaveného majetku poručiteľa, ktorý sa má prejednať a pripojením dokladov preukazujúcich vlastníctvo poručiteľa k novoobjavenému majetku.
9. Konanie o novoobjavenom dedičstve je konaním, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, v dôsledku čoho súdu nič nebráni, aby nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany účastníkov nahradil vlastnou činnosťou.
10. Žiada sa uviesť, že z hľadiska znenia tohto odvolacieho dôvodu vyplýva, že sa netýka situácií, keď nesporový súd nedostatočne zistí skutkový stav zanedbaním svojej vyšetrovacej povinnosti, ale týka sa iba situácií, keď nevykoná dôkazy, ktoré účastníci navrhli v dôsledku čoho neúplne zistí skutkový stav. Základným pochybením súdu z hľadiska zisťovania skutkového stavu bude situácia, keď účastník síce navrhol dôkaz na preukázanie rozhodujúcich skutkových tvrdení, no súd takýto dôkaz nesprávne odmietol vykonať. Pokiaľ strana riadne a včas navrhla dôkaz, ktorý umožňuje preukázať rozhodujúce skutočnosti prípadu, je súd v zásade povinný takýto dôkaz vykonať. Tento dôvod bude naplnený najmä vtedy, keď súd nesprávne vyhodnotí, že dôkaz sa netýka rozhodujúcich skutočností prípadu, resp. že k riadnemu zisteniu skutkového stavu či posúdeniu veci nie je potrebný.
11. Súd prvej inštancie však postupoval správne, v súlade v vyšetrovacou zásadou, s poukazom na nesporovú povahu konania, keď z vlastnej činnosti zisťoval, či majetok označený v návrhu, bol vo vlastníctve poručiteľky ku dňu jej smrti. Sú správne závery súdu prvej inštancie, keď z tohto zistenia vychádzal pri rozhodovaní o návrhu, správne zistil skutkový stav a na účely jeho zistenia vykonal všetky potrebné dôkazy.
12. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia a na zdôraznenie správnosti uvádza:
13. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná (§ 211ods. 1 CMP).
14. Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Svedčí o zámere, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktívne a pasívne zložky poručiteľovho majetku. Dedič totiž nevstupuje len do práv a povinnosti, ktoré sú mu známe v čase konania o dedičstve, ale zásadne do všetkých práv a povinnosti poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli (§ 460 Občianskeho zákonníka), i keď neboli v konaní o dedičstve zistené, a preto o nich nebolo rozhodnuté. Zo samej podstaty konania o dodatočnom prejednaní dodatočne objaveného majetku poručiteľa vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve môže súd prejednať ako novoobjavený len dosiaľ neprejednaný majetok (nepovažovaný v skoršom konaní o dedičstve za majetok poručiteľa).
15. V konaní o dodatočnom prejednaní novoobjaveného majetku postupom podľa § 211 ods. 1 CMP, nemá ísť o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov skoršieho konania o dedičstve, ani o nové, odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sa neobnovuje dedičská vec ako taká. Súd v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva zo skoršieho konania a jeho výsledkov vychádza a na jeho závery nadväzuje. Inak povedané, zákon upravuje postup súdu, ak sa po právoplatnom skončení konania o dedičstve objaví nový majetok po poručiteľovi, ktorý nebol predmetom prejednania. Pôjde o prípady, keď majetok alebo dlh po poručiteľovi nebol počas konania o dedičstve známy, a preto nemohol byť predmetom prejednania.
16. Zmyslom podania návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku je zabezpečiť usporiadanie dedičstva aj v prípade, že pôvodné dedičské konanie je právoplatne skončené, avšak nezahrňovalo celé dedičstvo po poručiteľovi.
17. Postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesením konanie zastavil s poukazom na ust. § 211 ods. 3 CMP bol zákonný, pretože súd nezistil iný majetok, ktorý nebol predmetom dedičstva po poručiteľke. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, inak povedané, majetok, ktorý previedol poručiteľ za života, sa nemôže prejednávať v dedičskom konaní preto, že v čase smrti poručiteľ jeho vlastníkom nebol.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v zmysle ktorého nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).