Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-55-2021.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.12.2021 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
X.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. D., t.č. C. Ú. R. C. C. O. Ú. R. C. T. V. I. D. D.
je vinný, že
1. dňa 16.06.2021 v čase okolo 17:00 hod. po tom, ako po otvorení bytu svojich rodičov S. Q. a K. Q. ich synom X.. S. Q., ktorý obžalovanému uviedol, aby k rodičom nechodil, že si to neprajú, pretože mu tam zrušili trvalý pobyt, ho obžalovaný násilím vtlačil do chodby bytu, vykrikoval, že chce peniaze a začal ho udierať rukami a vyhrážať sa mu slovami, že mu to spočíta, čím u X.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, D. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, pretože v tej chvíli mal nepríčetný pohľad a obdobného násilného konania sa už v minulosti dopustil voči svojmu otcovi,
2. dňa 17.06.2021 v čase okolo 06:00 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel k bytu č. 5 na 3. poschodí, ktorého vlastníkom je S. Q., nar. XX.XX.XXXX na adresu J. Č.. X v D. D., za účelom vyzdvihnutia svojich peňazí, zazvonil na zvonček dverí, načo S. Q. spočiatku nereagoval a až keď si obžalovaný sadol na schodisko pred byt, mu poškodený otvoril dvere, načo mu obžalovaný uviedol, že si prišiel pre svoje peniaze, ktoré mu spravujú, pričom S. Q. sa s ním odmietol rozprávať a povedal mu, že nech príde, keď bude triezvy a zavrel dvere bytu, následkom čoho sa mu začal verbálne vyhrážať slovami, že keď mu tie peniaze nedá, že si to odskáče, čím takýmto konaním u S. Q., nar. XX.XX.XXXX, vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pretože sa obdobného konania voči nemu dopustil v nedávnej minulosti, teda
v bodoch 1 a 2
pokračovacím konaním sa inému vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku
čím spáchal
v bodoch 1 a 2
pokračovací prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 139 písm. c), e) Tr. zák.
a za to mu súd
ukladá
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 16.11.2021 obžalobu (č.l. 293) voči obžalovanému, pre skutky, ktoré prokurátor kvalifikoval ako zločin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 ods. 1 písm. e) Tr. zák. (v bode 1) a pokračovací prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (v bodoch 1 a 2).
Súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 16.12.2021 a 21.12.2021 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný X.. S. Q. na hlavnom pojednávaní (č.l. 337) uviedol, že celý prípad sa týka rodinnej záležitosti. Kvôli otcovi je už 10. mesiac vo väzbe. Tak ako v tom predchádzajúcom prípade, aj teraz sa cíti byť nevinný. Jeho otec je vojak, spravuje mu majetok, má u neho peniaze. Má našetrených okolo 20.000,- €, možno aj viac, pričom je možné, že časť peňazí sa mohla minúť. Otcovi odovzdal aj svoju bankomatovú kartu. Dňa 14.06.2021 bol prepustený z väzby. Deň predtým, t.j. 13.06.2021 telefonoval ešte z väzby matke, ktorej sa spýtal, či si môže prísť po peniaze a po veci. Matka mala roztrasený hlas a rozplakala sa. Povedala mu, že môže prísť a zložila telefón. Jeho brat je tiež vojak, pričom s otcom sú proti nemu. Matka ho má rada. Počas svojho života mal vojenskú výchovu. Do svojich osemnástich rokov nepil, potom ako vojak začal piť, keďže v armáde sa pije. Nie je agresívny človek. Otec je citovo vychladnutý. Nechce mu dať jeho peniaze, pretože sa bojí, že ich prepije. Po prepustení z väzby dňa 14.06.2021 nešiel rovno domov, ale do Krupiny k priateľke. Až následne, dňa 16.06.2021, si išiel domov po svoje osobné veci a chcel, aby mu dali na začiatok 200,- €. Rodičia neboli doma, bol tam len brat, ktorý tam nemal čo hľadať. Nikto mu nepovedal, že tam nemôže ísť. Pamätá si všetko, nemal vypité, aj keď je pravda, že deň predtým pil. Brat ho neprivítal, ale nahnevaný otvoril dvere a povedal mu, že naši mu nič nedajú a aby zmizol. Pripustil, že sa pochytili. Začali sa spolu naťahovať, brat ho nechcel pustiť dnu. Brat ho aj udrel, z čoho mal monokel, ale vyšetrovateľke povedal, že spadol, aby brat z toho nemal problém. Následne odišiel preč. Vypije si len s mierou, znalec ho nepozná, a teda nevie posúdiť, či má problém s alkoholom. Brat s otcom sa dohodli, chcú aby nepil a preto ho chcú držať vo väzbe. Bratovi neublížil. Dňa 17.06.2021 taktiež išiel ku svojmu otcovi po svoje veci. Otcovi však začína hrabať, mama sa zrútila. V ten deň ráno sa vyspal, nebol opitý, možno mal len zvyškový alkohol, bol pri zmysloch. Zazvonil, otvoril otec, ktorý mu povedal „zase si pil“, na čo mu povedal, aby mu dal peniaze. Otec mu nič nedal a zatvoril dvere. Na to povedal „kurva toto si odskáče“. V minulosti skúšali na neho aj liečenie, avšak jemu nepomôže žiadny psychiater. Na neho nepôsobí žiadne liečenie.
Poškodený S. Q., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní (č.l. 339) nevyužil svoje právo v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por. a vo veci vypovedal. K veci uviedol, že dňa 16.06.2021 nebol doma a preto sa nevie vyjadriť k tomuto skutku. S manželkou neboli doma, bol tam len syn S., ktorý prišiel na návštevu. Nevie sa vyjadriť, či v tento deň bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Dňa 17.06.2021 obžalovaný zabúchal na dvere. Pozrel sa cez kukátko a videl, že obžalovaný je opitý. Bol červený a tackal sa. Dvere neotvoril, pretože sa bál po skúsenosti z predchádzajúcej akcie. Obžalovaný si po čase sadol. Potom otvoril dvere. Už sa nebál, pretože vedel, že kým by sa postavil opitý človek, tak by stihol zavrieť dvere. Obžalovanému povedal, aby prišiel, keď vytriezvie. Obžalovaný chcel peniaze, pýtal od neho aspoň 20,- €. Potom zatvoril dvere, na čo obžalovaný povedal, že si to odskáče. Bolo to v takom duchu, nevyhrážal sa zabitím. Vtedy sa bál, že sa niečo stane. Človek môže urobiť čokoľvek keď je opitý. Obžalovaný má problém s alkoholom. On sa dostane do takého stavu, že už nemôže ani stáť. Jeho zdravotný stav sa bude zhoršovať. Už teraz je zhoršený. Požívanie alkoholu má vplyv na jeho nervovú sústavu. Nie je pravda, že má obžalovaný u neho odložené peniaze. Výplatu mu obžalovaný nedával. Keď mu prišiel dôchodok obžalovaného, dával mu peniaze. Dával mu toľko, aby nechodil opitý. Dokonca si zmenil účet a tak už nevie, koľko dostáva. Obžalovaný má zákaz vstupu do bytu, keď je pod vplyvom alkoholu a on s tým súhlasil. Vie o tom aj manželka, aj syn S.. Zrušili mu aj trvalý pobyt, pretože obžalovaný začal
strácať kľúče od bytu, keď bol pod vplyvom alkoholu, začal kradnúť alkohol, ktorý mali doma. Obžalovaný nechce bývať na ubytovni, avšak nevie prečo obťažuje ich. Podstatné prečo tu sú je, aby obžalovaný prestal piť, aby si on dokázal povedať, že prestane piť.
Poškodený X.. S. Q., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní (č.l. 341) nevyužil svoje právo v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por. a vo veci vypovedal. Uviedol, že obžalovaný rodičov psychicky týra. Mama je na tom tak, že keď už niekto zaklope, tak sa bojí otvoriť dvere. On sa tiež bojí o svoj život a o život svojej rodiny. Dňa 16.06.2021 po práci išiel pozrieť rodičov, ktorí však neboli doma a tak ich tam počkal. Medzitým prišiel obžalovaný, ktorý mal nepríčetný pohľad. Bol v takom stave, že bol ako nepríčetný, nevie či opitý alebo nadrogovaný. Povedal mu, že rodičia si neželajú, aby tam chodil. V čase keď otvoril dvere, obžalovaný ho vtlačil dnu cez celú chodbu a vrhol sa na neho. Niečo na neho kričal, ale už nevie tie slová definovať. Veľmi sa bál, že spadne a že ho dopichá. Obžalovaný má nejaký psychický problém s alkoholom. On keď je už aj triezvy je agresívny. Preto volal políciu. O incidente, ktorý sa mal stať 17.06.2021 nevie nič, nebol tam prítomný. Má vedomosť o tom, že rodičia zakázali obžalovanému chodiť ku nim do bytu, keď bol v podnapitom stave. Obžalovaný spôsoboval rodičom psychickú traumu. Matka nespávala, keď sa obžalovaný zobudil, pustil si nahlas hudbu. Nevie posúdiť, či obžalovaný bol dňa 16.06.2021 pod vplyvom alkoholu, ale niečo mal. Nevedel, čo robí, plietol slová a snažil sa ho udrieť.
Keďže poškodený v prípravnom konaní vypovedal sčasti odlišne, pričom ani jedna zo strán nenavrhla prečítať túto časť výpovede z prípravného konania, súd aplikujúc ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por., v spojení s § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal časť výpovede poškodeného z prípravného konania.
Poškodený v prípravnom konaní (č.l. 130) o.i. uviedol, že „... nepamätám si doslovne slovnú formuláciu, ale bolo tam niečo vo forme, že mi to spočíta alebo niečo v tom štýle“.
Po upozornení poškodeného zo strany súdu na čiastočné rozpory v jeho výpovediach poškodený uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania. Obžalovaný mu vtedy povedal niečo v zmysle, že mu to spočíta.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov N. I. a K.. K. Z. z prípravného konania a v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok.
Svedok N. I. v prípravnom konaní (č.l. 140) uviedol, že dňa 17.06.2021 bol vyslaný ako policajt spolu s kolegom K.. K. Z. na adresu trvalého pobytu poškodeného S. Q.. Poškodený S. Q. oznámil na políciu, že k ním prišiel obžalovaný, ktorý im vybuchuje na dvere, pýta peniaze a vyhráža sa im. Na mieste im poškodený S. Q. potvrdil skutočnosti, ktoré uviedol v rámci telefonátu. Pôsobil pokojne, nezdal sa byť rozrušený. Obžalovaný povedal poškodenému, že mu to spočíta, pričom keď poškodený cez dvere povedal, že ide volať políciu, obžalovaný odišiel. Poškodený ďalej uviedol, že s prokurátorkou okresnej prokuratúry je dohodnutý, že ak by sa konanie obžalovaného opakovalo, má kontaktovať políciu. Po príchode polície sa obžalovaný už pred bytom nenachádzal, našli ho vedľa bytového domu. Obžalovaný im povedal, že o 06:00 hod. zaklopal na dvere rodičov a žiadal od svojho otca aspoň časť svojich peňazí, ktoré má u neho uložené. Otec mu však peniaze odmietol dať. Obžalovaný im toto zopakoval niekoľkokrát, bol pod vplyvom alkoholu, ale komunikoval s nimi. Následne po konzultácii so stálou službou obžalovaného zadržali. Obžalovaný spolupracoval, nebol arogantný ani agresívny. Obžalovaný mal v čase zadržania nejaké zranenie na tvári aj ruke, na čo im obžalovaný povedal, že spadol.
Svedok K.. K. Z. v prípravnom konaní (č.l. 144) vo svojej výpovedi potvrdil okolnosti tak ako ich opísal svedok N. I..
Zo znaleckého posudku K.. K. I., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (č.l. 154) mal súd preukázané, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu v zmysle choroby. Závislosť je dlhodobá, v minulosti neúspešne liečená. Závislosť od iných psychoaktívnych látok zistená nebola. V čase spáchania skutku sa u obžalovaného jednalo o simlexnú opilosť stredne ťažkého stupňa, pričom neboli zistené známky komplikovanej či patickej opilosti. Opilosť u obžalovaného v čase spáchania skutku demaskovala jeho osobnostné črty v zmysle impulzivity, čo sa podieľalo na jeho konaní v čase skutku. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný už opakovane absolvoval ústavnú ochrannú protialkoholickú liečbu, nie je z odborného hľadiska predpoklad, že ďalšie ústavné liečenie bude plniť
svoj účel. Znalec preto odporučil obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zhromaždených v priebehu trestného konania.
Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T/73/2020 zo dňa 24.06.2020 (č.l. 192) bolo zistené, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu „Ublíženie na zdraví“ podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu spolu s probačným dohľadom na päť rokov. Obžalovanému bol počas skúšobnej doby o.i. uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 24.06.2020.
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6T/32/2021 zo dňa 14.06.2021 (č.l. 194) vyplýva že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 14.06.2021. Obžalovaný tento skutok spáchal tak, že dňa 14.02.2021 sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojmu otcovi S. Q. zabitím.
Z listu vlastníctva č. 1492 k.ú. Sásová (č.l. 196) mal súd preukázané, že vlastníkmi bytu č. X na J. ulici v D. D. sú rodičia obžalovaného, S. Q. a K. Q..
Zo správy ÚPSVR Banská Bystrica (č.l. 208) vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Zo správy Mestského úradu Banská Bystrica (č.l. 213) je zrejmé, že obžalovaný má vedený trvalý pobyt v meste Banská Bystrica. V evidencii priestupkov, ktorých prejednanie je v kompetencii mesta, nemá obžalovaný žiadny záznam.
Zo správy Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica (č.l. 223) bolo zistené, že obžalovaný nie je vedený v tejto ambulancii.
Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 328) vyplýva, že obžalovaný spáchal v minulosti tri priestupky na úseku cestnej premávky.
Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 332) vyplýva, že voči obžalovanému nie je v súčasnosti okrem predmetného trestného konania vedené ďalšie trestné konanie.
Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 334) mal súd preukázané, že obžalovaný bol doteraz dvakrát súdne trestaný za násilnú trestnú činnosť, pričom ani jedno odsúdenie nemá ešte zahladené. Obžalovaný vykonal trest odňatia slobody uložený mu vo veci Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.zn. 6T/32/2021 dňa 14.06.2021.
Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne (č.l. 335) je zrejmé, že obžalovaný bol v minulosti zamestnaný.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (č.l. 326) vyplýva, že správanie obžalovaného vo výkone väzby je na požadovanej úrovni.
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento vykazuje znaky pokračovacieho trestného činu a za jeho spáchanie je obžalovaný trestne zodpovedný.
Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú najmä výpoveďou poškodených S. Q. a X.. S. Q., ako priamych svedkov, ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú súvislosť. Výpoveď poškodeného X.. S. Q. je podporená aj výpoveďami svedkov N. I. a K.. K. Z., ktorí boli na mieste prítomní ako zasahujúci policajti po spáchaní skutku.
Z vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo preukázané, že obžalovaný dňa 14.06.2021 vykonal trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo veci Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.zn. 6T/32/2021, ktorý mu bol uložený za spáchanie prečinu „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 Tr. zák., ktorého sa dopustil voči svojmu otcovi.
Následne obžalovaný dňa 16.06.2021, t.j. dva dni po vykonaní trestu odňatia slobody, išiel do bytu svojich rodičov, ktorí však neboli doma. Dvere do bytu otvoril brat obžalovaného, poškodený X.. S. Q., ktorý v domnení, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu, ho nechcel pustiť do bytu, pretože mal vedomosť o zákaze jeho otca udelenému obžalovanému, ktorý nesmie pod vplyvom alkoholu do predmetného bytu vstupovať. Obžalovaný po tom, ako mu poškodený X.. S. Q. oznámil, že ho do bytu nepustí, poškodeného násilím vtlačil do chodby bytu, začal ho udierať rukami a vyhrážať sa mu, že mu to spočíta.
Na druhý deň, t.j. dňa 17.06.2021 o 06:00 hod., išiel obžalovaný opätovne do bytu svojich rodičov za účelom vyzdvihnutia svojich peňazí. Obžalovaný bol však pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho mu poškodený S. Q. neotvoril dvere, pretože mal z neho strach. Potom, ako si obžalovaný sadol na schodisko, poškodený S. Q. dvere otvoril. Obžalovaný si pýtal od poškodeného peniaze. Poškodený S. Q. mu však oznámil, aby prišiel, keď bude triezvy a zavrel dvere bytu. Obžalovaný sa následne začal verbálne vyhrážať slovami, že si to odskáče.
Obaja poškodení mali zo správania obžalovaného a ním prednesených slovných vyhrážok obavu o svoj život. Táto obava vyplynula jednak zo správania obžalovaného v danom momente, ako aj zo skutočnosti, že obžalovaný sa podobného konania v minulosti dopustil, a takto konal len dva, resp. tri dni po vykonaní predchádzajúceho trestu uloženému mu za podobné konanie.
Obžalovaný v podstate nepopiera, že v dňoch 16.06.2021 a 17.06.2021 bol v byte svojich rodičov, avšak úplne bagatelizuje svoje konanie, keď uvádza, že nikomu sa nevyhrážal, len si išiel po svoje peniaze. Súd obhajobu obžalovaného, že celá situácia vznikla kvôli tomu, že jeho otec mu zadržiava peniaze, neakceptuje. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ obžalovaný žiada od svojho otca peniaze, ktoré mu tento nechce vydať, môže využiť prostriedky civilného práva.
Vyššie uvedené konanie obžalovaného napĺňa znaky pokračovacieho prečinu „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 139 písm. c), e) Tr. zák.
Obžalovaný sa v dňoch 16.06.2021 a 17.06.2021 vyhrážal najskôr svojmu bratovi X.. S. Q. a následne aj svojmu otcovi S. Q., ktorý je osobou vyššieho veku, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť obavu o ich život a zdravie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Súd konštatuje, že poškodený X.. S. Q. mohol mať zo správania obžalovaného odôvodnenú obavu o svoj život, keďže obžalovaný okrem verbálneho útoku, voči poškodenému použil aj fyzické násilie, keď ho vtlačil do bytu a začal ho napádať. Rovnako súd uvádza, že aj poškodený S. Q. mohol mať z konania obžalovaného dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Súd síce pripúšťa, že slová, ktoré obžalovaný voči tomuto poškodenému použil (že si to odskáče) ešte samé o sebe nemusia spôsobovať strach o život. Avšak v danom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný (ktorý bol pod vplyvom alkoholu) tak konal len tri dni po tom, ako vykonal trest odňatia slobody uložený mu za podobné konanie voči tomu istému poškodenému.
Súd sa však nestotožňuje s právnou kvalifikáciou uvedenou v podanej obžalobe, v zmysle ktorej prokurátor čiastkový útok č. 1 práve kvalifikoval aj ako zločin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
Podľa názoru súdu obžalovaného nie je možné uznať vinným zo spáchania zločinu podľa § 194 Tr. zák., keďže trestné stíhanie pre tento trestný čin bolo nezákonné. V zmysle § 211 ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie pre trestný čin podľa § 194 Tr. zák. proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť vypovedať, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. V danom prípade je trestné stínanie vedené proti obžalovanému, ktorý je vo vzťahu k poškodenému blízkou osobou (je to jeho otec), ktorá má ako svedok právo odoprieť vypovedať. V zmysle § 212 ods. 1 Tr. por. poškodený oznámi prejav vôle, t.j. či súhlas
na trestné stíhanie obžalovaného pre tento trestný čin udeľuje alebo nie prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice. Až následne môžu byť v takejto trestnej veci vykonávané úkony trestného konania a zabezpečované dôkazy.
Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by poškodený S. Q. dal súhlas na trestné stíhanie obžalovaného pre trestný čin podľa § 194 Tr. zák. Okresný súd síce na hlavnom pojednávaní od poškodeného zisťoval, či poškodený súhlasí s trestným stíhaním obžalovaného pre trestný čin podľa § 194 Tr. zák., avšak súhlas udelený v tomto štádiu trestného konania, teda až v konaní pred súdom, nemôže platiť do minulosti a teda nemôže konvalidovať vady prípravného konania. Podľa názoru súdu všetky dôkazy vykonané v prípravnom konaní boli preto vo vzťahu k trestnému činu podľa § 194 Tr. zák. vykonané nezákonne. Súd však tieto dôkazy vykonal, keďže obžalovaný je trestne stíhaný aj pre trestný čin podľa § 360 Tr. zák. spáchaný čiastočne v jednočinnom súbehu a na trestné stíhanie ktorého sa súhlas nevyžaduje.
Súd ďalej uvádza, že poškodený síce bol v prípravnom konaní pred svojím výsluchom v rámci zákonných poučení, poučený aj v zmysle § 211 ods. 1 Tr. por., čo aj vlastnoručne podpísal (č.l. 52), avšak policajt poučil poškodeného, pokiaľ ide o ustanovenie § 211 ods. 1 Tr. por., nesprávne, keďže v zápisnici je predmetné ustanovenie v znení platnom do 31.07.2019, kedy sa ešte súhlas s trestným stíhaním pre trestný čin podľa § 194 Tr. zák. nevyžadoval.
Súd však osobitne neoslobodil obžalovaného spod obžaloby pre tento trestný čin, keďže obžalovaný tento trestný čin spáchal v jednočinnom súbehu s iným trestným činom, za ktorý obžalovaného súd uznal vinným. Súd len v tejto časti upravil skutok v tom smere, že vypustil konanie obžalovaného týkajúce sa neoprávneného vstupu do bytu poškodeného S. Q..
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu.
Súd konštatuje, že na strane obžalovaného nebola zistená existencia žiadnej poľahčujúcej okolnosti.
Naproti tomu súd uvádza, že na strane obžalovaného existuje priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný bol v minulosti dvakrát odsúdený za spáchanie trestného činu, pričom toto odsúdenie nemá ešte zahladené.
Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:1) súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (6 mesiacov až 3 roky) a zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Následne ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (16 mesiacov až 3 roky). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby, a to aj napriek tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin v krátkom časovom intervale po vykonaní predchádzajúceho trestu za obdobný trestný čin ako aj počas plynutia skúšobnej doby. Súd totiž považuje takýto trest s poukazom na povahu a závažnosť skutku, za dostatočný.
Okrem vyššie uvedených úvah súd uvádza, že výkon uloženého trestu ani nemohol podmienečne odložiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný totiž tento úmyselný trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T/73/2020. Ak teda obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jeho správania sa v tomto smere, je zrejmé, že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nesplnilo sledovaný účel trestu.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6T/32/2021).
Súd ďalej rozhodoval o uložení ochranného opatrenia obžalovanému, keďže zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu v zmysle choroby, pričom obžalovaný spáchal trestný čin pod jeho vplyvom. Súd s poukazom na návrh znalca uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Je zrejmé, že závislosť obžalovaného od požívania
alkoholu je tak vysoká, že jedine prostredníctvom uloženého ochranného liečenia ambulantnou formou obžalovaný bude (po jeho vykonaní) schopný v budúcnosti abstinovať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.