Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/78/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: M. s.r.o., Z. XXX/X, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Mgr. T. U., advokát, so sídlom X. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16. júna 2021 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11. februára 2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 20.08.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.02.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 4.000,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „“) za zdaňovacie obdobie december 2014, v podstate z dôvodu porušenia ustanovenia a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v nadväznosti na žalobcom tým, že si uplatnil právo na odpočítanie z faktúr vystavených spoločnosťou F. s.r.o. na základe reklamného plnenia zo zmluvy o reklamnej spolupráci. Daňové orgány tiež spochybnili právnu povahu deklarovaného plnenia, keď poskytnutú službu prenájmu reklamnej plochy posúdili ako sponzorstvo a nie ako reklamu.

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie správcovi dane z dôvodov uvedených v ustanovení , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že doposiaľ nie je zrejmé, na základe čoho vznikli pochybnosti správcu dane o tom, či uvedený dodávateľ F. s. r. o. služby aj reálne dodal, a to prípadne aj prostredníctvom subdodávateľov. Žalobca namietal, že nemožnosť preveriť dodávateľa/subdodávateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti a nepredloženia dokladov nie je pre posúdenie nároku daňového subjektu na odpočítanie

dane opodstatnená. Tento dôvod je o to významnejší, že od uskutočnenia zdaniteľného plnenia už dnes uplynulo päť a pol roka. Ďalej mal za to, že správny orgán vôbec dostatočne nezistil skutkový stav veci potrebný pre posúdenie konania kontrolovaného subjektu a jeho kvalifikácie ako podvodného konania. Nedostatky v preskúmavanom prípade len na strane dodávateľskej (subdodávateľskej) spoločnosti v čase výkonu daňovej kontroly sú pre neuznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe zo sporných preverovaných faktúr nedostatočné.

4. Žalobca uviedol, že zásadnou skutočnosťou, ktorú v tejto oblasti žalovaný, ako aj správca dane posudzujú, je prípustnosť reklamy na strane žalobcu. Žalovaný aj správca dane reklamné služby od dodávateľa F. s.r.o., právne kvalifikujú ako sponzorský príspevok, resp. za predstierané poskytnutie služieb. Tieto závery však neboli ani v jednom z vydaných rozhodnutí logicky a aplikáciou platného práva podložené. Prvým dôvodom, ktorý obidva subjekty zhodne uvádzajú je, že sa opierajú o o vysielaní a retransmisii. Žalobca zdôraznil, že predmetný zákon o vysielaní a retransmisii sa vzťahuje podľa jeho paragrafu (§) 2 na vysielanie a retransmisiu a nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu by sa mal aplikovať na tento konkrétny prípad. Ani v prvostupňovom ani v druhostupňovom rozhodnutí nie je konkrétne uvedené a jasne zdôvodnené, prečo sa správca dane rozhodol aplikovať tento právny predpis, a prečo práve rozlíšenie medzi reklamou a údajným sponzorstvom má diskvalifikovať žalobcu pri použití reklamných služieb ako daňového výdavku na podklade aplikovanej právnej úpravy. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý sa špecializuje na povrchové úpravy rôznych kovov. Z napádaných rozhodnutí však nie je vôbec zrejmé, kde obidva subjekty pri vydávaní rozhodnutí našli vecný súvis s vysielaním a retransmisiou. Ak správny orgán aplikuje konkrétny právny predpis, je povinný zdôvodniť, prečo konkrétny predpis aplikuje. V napádaných rozhodnutiach však už iba obidvaja konštatujú, že sa jedná o sponzorstvo, resp., že služby neboli poskytnuté, ale ich poskytnutie strany iba predstierali. Žalovaný a správca dane aplikovaním uvedeného právneho predpisu podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutia zaťažili nepreskúmateľnosťou, nezrozumiteľnosťou. Podľa žalobcu skutočnosť, že na reklamu sa používajú športové podujatia resp. šport ako taký, nemôžu znamenať, že takýto výdavok je z hľadiska daňových výdavkov považovaný vždy za predstieraný alebo nezákonne uplatnený. Reklamné služby a príjmy z reklamy v športe sú významným zdrojom príjmov pre podporu športu, a tak sa dialo aj v tomto prípade. Podľa žalobcu nemožno automaticky túto formu reklamy spochybňovať ako daňový náklad, resp. v tomto prípade ako daňový náklad žalobcu. Platné právo neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré by striktne určovali, aký typ reklamy si môže daňový subjekt objednať, a to platí tým pádom aj na reklamné služby v tomto prípade. Nie je v právomoci správcu dane, aby určoval daňovému subjektu, či si má reklamu zvoliť v oblasti športu, kultúry alebo kdekoľvek inde

5. Žalobca využil na reklamné služby obchodnú spoločnosť F., s.r.o. a za zaplatenú odplatu získal preukázateľne viacero foriem reklamy podľa dohody, okrem iného aj umiestnenie loga v športovej hale, reklamu na plagátoch, umiestnenie loga v časopise a na banneri na internete a iné. Skutočnosť, že logo žalobcu bolo raz umiestnené v športovej hale a už ho nebolo potrebné viac inštalovať neznamená, ako uviedol správca dane, že vlastne už žiadne náklady nevznikali. Táto forma reklamy si vyžaduje jeden zásadný náklad, a to, aby sa v tejto športovej hale konali športové a kultúrne podujatia, aby ju navštevovali diváci, a to určite nemožno považovať za niečo automatické a hlavne bez „reálneho plnenia“. Ak by bola táto hala dlhodobo zavretá a nepoužívaná a za takýto typ reklamy by si žalobca platil, bolo by možné uvažovať o tom, že sa jedná o pochybne vynaložené prostriedky na reklamu. Žalobca za túto službu zaplatil a bolo na spoločnosti F., s. r. o., aby zabezpečila to, že túto reklamu bude vidieť čo najviac ľudí a v športovej hale sa tak aj dialo. Podľa žalobcu nie je vôbec v právomoci správcu dane, aby spôsobom uvedeným v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí posudzoval dôvody a súkromné motivácie, ktoré viedli žalobcu k tomu, aby si zvolil určitý typ reklamy. Ak obľubuje niekto určitý šport, navštevuje ho a je to pre neho určitá forma spoločenského vyžitia, prirodzene potom môže považovať umiestnenie svojej reklamy v športovej hale za správny taktický krok, ktorým aj pred svojimi obchodnými partnermi, s ktorými sa stretá na týchto športových podujatiach, získava určitý kredit, ktorý má pre neho a jeho spoločnosť svoj ekonomický význam. Správca dane nemôže degradovať reklamu iba na prezentovanie mlieka a pečiva v papierovom reklamnom letáku predajne potravín, pretože iba takáto reklama by spĺňala kvalifikačné predpoklady uvedené v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Žalobca mal ďalej za to, že nemôže byť na ujmu ani žalobcovi ani spoločnosti F., s. r.o., ak je konateľ spoločnosti F., s. r.o. zároveň členom určitého športového klubu a svoje kontakty využije na to, aby spoločnosť, v ktorej je konateľom poskytovala reklamné služby aj takou formou, že na to využíva spoluprácu s týmto športovým klubom. Nemožno za touto súvislosťou

automaticky hľadať nezákonný postup. Žalobca sa venuje vysoko špecializovanej činnosti a rovnako ním vhodne cielená reklama má pre neho svoj ekonomický význam. Skutočnosť, že si zvolil jemu blízky šport však neznamená, že je táto reklama nezmyselná alebo je za tým potrebné hľadať čokoľvek iné, že tým získal akúkoľvek neoprávnenú daňovú výhodu, resp. že sa jednalo iba o predstierané služby. Správca dane musí reflektovať na realitu podnikateľského prostredia a vývoj v oblasti reklamy a najmä na skutočnosť, že je na rozhodnutí daňového subjektu, aký typ reklamy si zvolí. Žalovaný a správca dane bez existencie relevantných dôvodov a najmä dôkazov žalobcu kriminalizujú. Použitie takejto závažnej právnej kvalifikácie musí byť adekvátne podložené dokazovaním, čo sa v tomto prípade nestalo.

6. Žalobca poukázal na to, že v roku 2014 mal tržby celkom 1.836.729,- eur, následne v roku 2015 vo výške 2.207.764,- eur a pre ilustráciu v roku 2020 už boli v rozsahu 4.304.495,- eur. Jedná sa teda o prosperujúcu a neustále rastúcu spoločnosť. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že žalobca vždy zvolil správnu a adekvátnu formu reklamy. Ak by údaj za tržby v roku 2014 rozdelili pomerne za jeden mesiac, na posudzované obdobie decembra 2014 nám pripadnú tržby vo veľkosti 153.060,75 eur. Reklamné služby a ich primeranosť je potrebné posudzovať aj z tohto hľadiska. Žalobcom vynaložená suma na reklamné služby je úplne adekvátna k rozsahu jeho činnosti. Je tu na mieste otázka, prečo sa žalovaný a správca dane vôbec nezaoberali primeranosťou reklamy z pohľadu hospodárskych výsledkov. Žalobca mal za to, že reklamné služby sú úplne adekvátne k činnosti žalobcu, nepredstavujú žiaden neobvyklý výdavok, ktorý by nekorešpondoval s výškou jeho tržieb. Žalobca poukázal na to, že do nedávna nebolo akceptovateľné na Slovensku ako daňový výdavok konzumné za obchodné rokovanie prebiehajúce v reštaurácii v cene niekoľko stoviek euro, naopak v akejkoľvek krajine s dlhodobo fungujúcou trhovou ekonomikou nebola o oprávnenosti takého výdavku ani len diskusia a ani v prípade, ak sa náklad vyšplhal na tisíce eur. Správny orgán sa podľa žalobcu investigatívne zameral na činnosť športového klubu, ktorý v športovej hale, kde bola reklama umiestnená funguje. Skutočnosť, že konateľ žalobcu obľubuje rovnaký šport a pravdepodobne ho dodnes rekreačne hrá, si bez existencie akejkoľvek logickej súvislosti spojil do konštrukcie o fiktívnosti reklamných služieb. Toto smerovanie dokazovania však predstavuje slepú uličku, ktorá pre posúdenie konkrétneho daňového výdavku žalobcu nemala zásadný právny význam, resp. určite nie primárny.

7. Žalobca rozporoval závery žalovaného a správcu dane, že úhradou za reklamné služby žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu. Žalobca za reklamné služby zaplatil, teda vrátane 4.000,- eur a tie si riadne uplatnil ako daň na vstupe. Nie je teda zrejmé, kde získal neoprávnenú výhodu. Ak by za tieto služby žalobca nezaplatil, mohli by sa pokračovať v dokazovaní, či doloženie takejto faktúry do účtovnej evidencie žalobcu nemalo iba formálne znížiť daňový základ pre daň z pridanej hodnoty za december 2014. Ak však došlo k úhrade a žalovaný a účastník konania nepreukázali opak, ich úvahy sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a nesprávne aplikovali platné právo. Dokonca aj spoločnosť F., s.r.o. si tento príjem riadne uviedla v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Ďalej žalobca namietal záver, že reklamné služby boli predstierané, nakoľko takáto skutočnosť nikdy nebola zo strany žalovaného ani účastníka konania dostatočne preukázaná. Dokumentácia, účtovné doklady, štatistiky a doklady o úhrade boli žalobcom správcovi dane predložené. Ak žalovaný alebo správca dane disponovali akýmkoľvek dôkazom, ktorý by toto ich tvrdenie/pochybnosť preukazoval, mali tak urobiť, nestalo sa tak však. Žalobca uviedol, že si úplne obvyklým spôsobom objednal reklamné služby, do svojej účtovnej evidencie uložil doklady vzťahujúce sa k nim a na výzvu súdu ich riadne predložil. V rámci výsluchov konateľa žalobcu ako aj konateľa spoločnosti F., s. r. o. boli reklamné služby v dostatočnej miere zdokumentované a objasnené. Obaja konatelia so správcom dane spolupracovali a na všetky predložené otázky odpovedali. Reklamné služby bolo poskytnuté viacerými formami, pričom tieto formy boli dostatočne rovnako preukázané. Záverom žalobca uviedol, že meritórne rozhodnutia nevychádzajú z riadne vykonaného dokazovania a ani z jasne aplikovaného platného práva. V týchto rozhodnutiach sú naznačené určité pochybnosti ohľadne reklamných služieb, čiastočne citovaná určitá právna úprava, avšak tieto vôbec priamo nekorešpondujú so závažnými závermi, ktoré sa následne rozhodli žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach ohľadne nich urobiť. Správny orgán môže v rámci svojej právomoci vydávať iba rozhodnutia, ktoré sú podložené presvedčivými dôkazmi a iba v prípade, ak je skutkový stav nepochybne zdokumentovaný, a to bez akejkoľvek pochybnosti.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zotrváva na skutočnostiach a záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal on, ako aj správca dane, za základ svojho rozhodnutia, nie je v rozpore s administratívnym spisom a vykonaným dokazovaním a má v ňom oporu. Taktiež, že ním, v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uvedené právne predpisy, ako aj judikatúra, sú aplikovateľné na posudzovaný prípad, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní a relevantnými v danej veci. Ďalej uviedol, že v danom prípade on, ako aj správca dane, posudzovali oprávnenosť žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo spornej dodávateľskej faktúry v zmysle ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa žalovaného dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo spornej dodávateľskej faktúry od spoločnosti F., s.r.o. je zistenie správcu dane, že v posudzovanom prípade neboli žalobcovi dodané reklamné služby, ale v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok na podporu hádzanárov HC Q. O.. Uvedený záver správcu dane vyplynul s ním vykonaného rozsiahleho dokazovania (uvedeného v odôvodnení jeho rozhodnutia) a jednoznačne nie na základe skutočnosti, že „sa jednalo o reklamné služby v športovej hale, resp. na plagátoch športového klubu“, ako to v podanej žalobe tvrdí žalobca. Žalovaný poukázal na to, že už v odôvodnení svojho rozhodnutia číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2019 uviedol, že celkovým spracovaním, spornou faktúrou deklarovaných služieb, nebol naplnený reklamný zámer, t. j. podporiť predaj výrobkov, resp. služieb žalobcu, ale zo všetkých týchto nosičov, ako aj z uzatvorenej zmluvy, je jednoznačne zrejmé, že na rôznych športových podujatiach - extraligových zápasoch v hádzanej HC Q. O. prezentujú iba logo a obchodné meno žalobcu.

9. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je bežnou praxou postup správcu dane, ktorý už len pri pochybnosti o skutočnostiach súvisiacich s konkrétnym zdaniteľným plnením rozhodne, ako je uvedené v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Napriek tomu, že je takáto prax bežná, nie je v súlade s platným právom. Žalovaný nikdy ani len okrajovo nespomenul, do akej miery by malo dokazovanie pokračovať, kam by malo dospieť, aby považoval reklamné služby za bezproblémové. Žalovaný na základe viacerých pochybností nezávislých od žalobcu zistené okolnosti bez uvedenia jasného dôvodu svojvoľne spojil a následne vydal nezrozumiteľné a nepreskúmateľné rozhodnutie. Žalobca poukázal na odôvodnenie prvého zrušujúceho rozhodnutia žalovaného a tiež na rozhodovanie žalovaného v iných zdaňovacích obdobiach. Žalovaný rozhodol identicky pri roku 2015 až do októbra avšak rozdielne pri novembri a decembri roku 2015. Ku zdaňovacím obdobiam november 2014 až december 2015 sa u žalobcu vzťahujú tie isté napádané zmluvné vzťahy, tie isté plnenia boli opakovane prijímané od tých istých subjektov a pri zdaniteľných obdobiach november 2014 až október 2015 žalovaný iba potvrdil rozhodnutie účastníka konania, ale v rámci zdaňovacích období november a december 2015 pri tom istom dôkaznom stave žalovaný našiel dôvody na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

10. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu uviedol, že skutkový stav týkajúci sa zdaňovacích období 11/2015 a 12/2015, pri ktorých žalovaný v odvolacom konaní zrušil rozhodnutia správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nie je totožný so skutkovým stavom týkajúceho sa prejednávanej veci, t. j. zdaňovacieho obdobia 12/2014. V zdaňovacom období 12/2014 nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou F., s.r.o. z dôvodu zistenia správcu dane, že v posudzovanom prípade neboli žalobcovi dodané reklamné služby, ale v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok na podporu hádzanárov HC Q. O.. V zdaňovacích obdobiach 11/2015 a 12/2015, rovnako ako v zdaňovacom období 12/2014, bolo síce zo strany správcu dane posudzované žalobcom uplatnené odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti F., s.r.o., avšak predmetom preverovania správcu dane boli aj dodávateľské faktúry od spoločnosti T.-C. s.r.o. s predmetom fakturácie dodávka a výroba reklamných predmetov. Dôvody zrušenia sa v tomto prípade vzťahovali k zisteniam ohľadom dodávateľských faktúr od T.-C. s.r.o.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k duplike uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného k dôvodom iného posúdenia zdaňovacieho obdobia november a december 2015, pričom rozhodnutia označil za vnútorne rozporné.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, vychádzajúc zo súhlasu účastníkov s takýmto postupom, majúc za to, že skutkové ani právne súvislosti

prípadu a zrozumiteľne prezentovaná písomná argumentácia účastníkov konania prejednanie veci na pojednávaní nevyžadujú.

13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014, zameranú na dodržiavanie . Daňová kontrola začala dňa 29.11.2017. Rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2018 správca dane daňovú kontrolu prerušil. V daňovej kontrole pokračoval po odpadnutí prekážky dňa 12.12.2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.02.2019, ktorý doručil žalobcovi a vyzval ho na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

14. Žalobca si okrem iného uplatnil za zdaňovacie obdobie december 2014 právo na odpočítanie 20 % celkom vo výške 4.000,- eur z faktúry č. XXXXXXXXX (int. č. 30140762) od dodávateľa - spoločnosti F., s.r.o., so sídlom Z.. Q. 3, XXX XX K., D.: XX XXX XXX.

15. Správca dane v rámci preverovania tvrdení žalobcu vypočul na ústnom pojednávaní ako svedka F. B., v čase od 09.03.2004 do 16.06.2017 konateľa spoločnosti F., s.r.o.. Svedok uviedol, že nedisponuje daňovými a účtovnými dokladmi nakoľko tieto boli odovzdané nástupnickej spoločnosti. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom v rokoch 2014-2015, vystavenie faktúr ako aj ich úhradu bankovým prevodom. Predmetom spolupráce bolo poskytovanie reklamných služieb žalobcovi, pričom konal s konateľom žalobcu. Pri ďalšom výsluhu svedok uviedol, že k nadviazaniu obchodnej spolupráce s platiteľom došlo na základe osobných/kamarátskych stykov. Bola dohodnutá obchodná spolupráca s konateľom platiteľa, ktorého pozná; nastavenie reklamných kampaní a prípravu zmlúv zabezpečoval marketingový riaditeľ p. H.. Svedok ďalej uviedol, že reklamné kampane boli vyšpecifikované v zmluve - jednalo sa o propagáciu a prezentáciu značky a loga platiteľa; podľa vyjadrenia svedka produkty platiteľa propagované neboli. K samotnej realizácii zdaniteľného plnenia svedok uviedol, že zamestnanci spoločnosti F., s.r.o. riešili možnosti prezentácie a organizáciu podujatí; všetko ostatné (napr. grafický návrh, výroba bannerov, TV spotov) zabezpečovali externé/subdodávateľské spoločnosti, ktoré svedok nekonkretizoval s uvedením, že "ich je veľa". Svedok nekonkretizoval ani subdodávateľské spoločnosti, ktoré zabezpečovali inzerciu vo G. novinách, výrobu bulletinu, či vypracovanie TV spotu. Svedok ďalej uviedol, že aj v súčasnosti sa podieľa na fungovaní športového klubu HC Q. O., ktorý združuje viacero športov, pričom každý šport má účet, na ktorý je uhrádzané členské alebo "sponzorské" od obchodných partnerov, z týchto prostriedkov sa financuje chod športového klubu, pričom stále pribúdajú ďalšie športy. Podotkol, že je ťažké zohnať reklamných partnerov. Uviedol, že občianske združenie Q. o.z. (súčasný názov), predtým F. O. o.z. - mediálny názov HC Q. O. - združuje športy, do budúcna by chceli zastrešiť všetky športy v O. týmto občianskym združením. Podľa svedka je ekonomickejšie, keď sa administratívne aj organizačne zastrešuje viac subjektov pod jedným združením (hádzanársky, futbalový, lukostrelecký, pripravuje sa atletický ... atď.). Ďalej podotkol, že sa snažia aj o dobudovanie infraštruktúry a športového areálu. Financovanie je tiež jednoduchšie, sú transparentné účty pre každý šport, na ktoré chodí členské od rodičov alebo keď sa podarí zohnať sponzorské od obchodných partnerov napr. na úhradu autobusu na športové podujatie a z toho sa potom financuje chod športového klubu. Najväčší náklad sú mzdy hráčov (muži, ženy) a mzdy trénerov, pretože na to nikto dotáciu nedá. Uviedol. že si musia zabezpečovať financie aj z externých zdrojov, pretože by "nevyžili" len z dotácií a členských príspevkov, pričom to zastrešujú napr. zazmluvňovaním prostredníctvom obchodných partnerova sponzorov, pre ktorých robia reklamné kampane. Svedok sa vyjadril, že 24- hodín denne rozmýšľa nad tým, aby fungoval klub a aj spoločnosť. Zháňa financie a rozmýšľa, z čoho zaplatia bežné výdavky ako voda, plyn, elektrina. K financovaniu športového tímu HC Q. O. uviedol, že činnosť športového tímu sa financuje sa cez dotácie, granty, prípadne treba mať dobrých kamarátov vo veľkých firmách - darovanie 2% a peniaze prostredníctvom reklamnej činnosti a kampaní. Výhradné marketingové partnerstvo dodávateľa F., s.r.o. pre HC Q. O. spočívalo vo vyhľadávaní reklamných partnerov pre športový klub HC Q. O.. Všetci partneri museli ísť cez dodávateľa F., s.r.o. L. F., s.r.o. zabezpečoval celkovú organizáciu podujatí v rámci športového klubu, údržbu, upratovanie, kúrenie a pod., celú prevádzku a činnosť okolo klubu, aby mohol fungovať. Ku kritériám stanovenia ceny 40.000,- eur + (20.000,- eur/mesiac + ) za zdaniteľné plnenia pre daňový subjekt M. s.r.o., a či bol vypracovaný cenník sa svedok vyjadril, že na marketingu určite boli cenníky, kde bolo rozdelené generálny, hlavný, reklamný partner, produktový partner. Niektorí partneri napr. poskytli len barter, napr. zabezpečili pitný režim a podobne. Vždy bol ale urobený určitý balík a dohoda s tým konkrétnym partnerom. Zároveň F. B. podotkol, že každý jeden partner je vzácny, je to všetko na základe finančných

možností obchodného partnera a dohody s ním. Vždy je to individuálna dohoda s každým reklamným partnerom. Mali viacero reklamných partnerov, finančné dohody sa robili vždy individuálne, nikdy to nebolo tak, že za určitú sumu dostane každý partner to isté. Cena nebola určená na základe nákladov. Podľa vyjadrenia svedka boli platiteľovi poskytované "reklamné plnenia" aj po zániku spoločnosti F., s.r.o. prostredníctvom inej spoločnosti, ktorej názov svedok uviesť nevedel. Svedok uviedol, že "v hale sa stále (rok 2020) nachádzajú mantinely a bannery aj s názvom platiteľa, aj keď väčšina prezentácií spoločností a reklamných partnerov, uvedených na banneroch, skončila cca v roku 2017, nakoľko spolupráca a kamarátske vzťahy ostali.

16. Postupom podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane v daňovej kontrole využil informácie získané nahliadnutím do spisu žalobcu, týkajúceho sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015. Z nahliadnutých dokladov vyplýva, že správca dane dňa 26.11.2020 uskutočnil ústne pojednávanie s Ing. V. J., konateľom žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXXXX/XXXX), ktorý, okrem iného, uviedol, že bývalého konateľa spoločnosti F., s.r.o. pozná z dôvodu, že je hádzanár a chodieval na zápasy; oslovil "ich", nakoľko videl, akú reklamu poskytujú; všetky "veci", uvedené v zmluve, boli zabezpečené; spolupráca so spoločnosťou F., s.r.o. "fungovala" od roku 2014 do konca roku 2015. K predmetu fakturácie v zmysle sporných faktúr konateľ platiteľa uviedol, že platiteľovi bolo dodané plnenie v zmysle zmluvy, bola vyhotovená fotodokumentácia a monitoring. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že nevedel, že sa spoločnosť F., s.r.o. zaoberá reklamou; nevedel, kto je spoločnosť F., s.r.o., "povedali mu, že keď chce mať takúto reklamu, tak také sú podmienky a on ich akceptoval". Podľa vyjadrenia konateľa platiteľa, bolo logo platiteľa uvedené v športovej hale a na webovej stránke do minulého roku. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že za účelom reklamy neoslovil žiadne iné spoločnosti, nakoľko "mali dobrý vzťah so spoločnosťou F., s.r.o." chcel reklamu v "tejto hale" - chodieval tam na zápasy, hrával hádzanú, mal k tomuto športu vzťah. K iným reklamným nástrojom konateľ platiteľa uviedol, že využívali aj iné formy reklamy, ale v rádiu a TV nie; pri otváraní linky mali billboardovú kampaň; prezentovali sa aj na rôznych konferenciách, od horných stretnutiach, výstavách, v odborných časopisoch, na internete a stále sa takto prezentujú. Konateľ platiteľa uviedol, že v súčasnosti využívajú aj prezentovanie v prehliadačoch - pri zadaní kľúčových slov ponúka prehliadač "spoločnosť M. s.r.o. ako prvú; využívajú rôzne formy reklamy - "Q. kampane, google kampane". Konateľ platiteľa tiež uviedol, že mantinely a panel partnerov, na ktorých bolo prezentované E. platiteľa boli stále rovnaké, neobmieňali sa; logo platiteľa bolo na webovej stránke www.sporta.sk umiestnené od roku 2014 do roku 2019, keď "našli sponzora a aktualizovali to". Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu, ak by "nedošlo k týmto zmenám, pravdepodobne by logo spoločnosti M. s.r.o. bolo na paneloch a portáli www.sporta.sk umiestnené dodnes". Podľa vyjadrenia konateľa platiteľa, bol spoločnosti F., s.r.o. jednorazovo poskytnutý grafický návrh loga platiteľa, konkrétne p. B., a to na začiatku obchodnej spolupráce; logo bolo stále rovnaké. K rozsahu poskytovaných plnení v rámci jednotlivých mesiac v zo strany spoločnosti F., s.r.o. konateľ platiteľa uviedol, že "dodávateľ to mal v balíkoch - generálny, zlatý, reklamný partner; oznámil dodávateľovi svoju predstavu a ten ho informoval, aká cena tomu zodpovedá; o cene nediskutoval, ponúkli mu takéto plnenia za takúto cenu a on to akceptoval. Suma bola paušálna, už sa nešpecifikovalo, či boli v jeden mesiac tri zápasy, alebo zápas navyše; po skončení sezóny boli aj ďalšie akcie, pričom dopredu nebolo jasné, či budú a panely, mantinely boli umiestnené aj počas akcii; zúčastňovali sa aj na medzinárodnom zápase, pričom mantinely a bannery sa nedemontovali, aj keď to bolo niečo navyše.". Konateľ platiteľa sa vyjadril, že po ukončení spolupráce so spoločnosťou F. s.r.o. (koniec roku 2015) nikomu neuhrádzal za umiestnenie loga, i napriek tomu, že logo bolo v športovej hale umiestnené do konca sezóny 2019/2020; "mali dobré vzťahy a logo tam nechali umiestnené". Konateľ platiteľa sa vyjadril, že ekonomická činnosť platiteľa mala byť prezentovaná uvedením loga v tvare "M. s.r.o. - povrchové úpravy hliníka". 17. Z dokladov a dôkazov predložených žalobcom bolo zistené, že na plagátoch, mantineloch, paneloch, vo G. novinách bolo uvedené len logo kontrolovaného daňového subjektu ako partnera hádzanárov HC Q. A O.. Umiestnením loga na nosičoch v športovej hale a v novinách neboli vyzdvihované kvalitatívne vlastnosti poskytovaných výrobkov, či služieb.

18. Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.02.2021 podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.000,- eur na za zdaňovacie obdobie december 2014, a to znížením sumy nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty zo sumy 8.675,24 eur na sumu 4.675,24 eur.

19. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanom prípade sa nejedná o poskytnutie reklamných služieb, ale o sponzorský príspevok, ktorým daňový subjekt podporil športový tím HC Q. O., čo preukazujú aj vyjadrenia štatutárneho zástupcu dodávateľa F., s.r.o.. Svedok F. B. sa vyjadril, že dodávateľ F., s.r.o. bol výhradným marketingovým partnerom HC Q. A O., pričom toto partnerstvo spočívalo vo vyhľadávaní reklamných partnerov. Dodávateľ F., s.r.o. zabezpečoval organizáciu podujatí, údržbu, upratovanie, kúrenie, celú prevádzku a činnosť okolo klubu, aby mohol fungovať. F. B. okrem iného uviedol, že financovanie je tiež jednoduchšie, sú transparentné účty pre každý šport, na ktoré chodí členské od rodičov alebo keď sa podarí, zohnať sponzorské od obchodných partnerov, napr. na úhradu autobusu na športové podujatie a z toho sa potom financuje chod športového klubu. Najväčší náklad sú mzdy hráčov (muži, ženy) a mzdy trénerov, pretože na to nikto dotáciu nedá. Uviedol, že si musia zabezpečovať financie aj z externých zdrojov, pretože by „nevyžili“ len z dotácií a členských príspevkov, pričom to zastrešujú napr. zazmluvňovaním prostredníctvom obchodných partnerov a sponzorov, pre ktorých robia reklamné kampane. Ďalej uviedol, že " 24-hodín denne rozmýšľa nad tým, aby fungoval klub a aj spoločnosť: Zháňa financie a rozmýšľa, z čoho zaplatí bežné výdavky ako voda, plyn, elektrina. Ďalej k financovaniu športového tímu HC Q. O. uviedol, že financuje sa cez dotácie, granty, prípadne treba mať dobrých kamarátov vo veľkých firmách - darovanie 2% a peniaze prostredníctvom reklamnej činnosti a kampaní. Skutočnosť, že sa jedná o sponzorský príspevok podporuje aj vyjadrenie F. B. ku kritériám stanovenia ceny. F. B. podotkol, že "každý jeden partner je vzácny, je to všetko na základe finančných možností obchodného partnera a dohody s ním. Vždy je to individuálna dohoda s každým reklamným partnerom. Mali sme viacero reklamných partnerov, finančné dohody sa robili vždy individuálne, nikdy to nebolo tak, že za určitú sumu dostane každý partner to isté. Cena nebola určená na základe nákladov, bolo to individuálne. " Z vyššie uvedeného správca dane uzavrel, že deklarovaný dodávateľ F., s.r.o. bol výhradným marketingovým partnerom hádzanárov HC Q. O.. Za týmto účelom dodávateľ F., s.r.o. zabezpečovala organizáciu podujatí, údržbu, upratovanie, kúrenie, celú prevádzku a činnosť okolo klubu, aby mohol fungovať. F. B. sa vyjadril, že sa snažia dobudovať infraštruktúru a športový areál, najvyšší náklad sú mzdy hráčov a trénerov, pretože na to nikto dotáciu nedá, zháňa financie a rozmýšľa, z čoho zaplatia bežné výdavky ako voda, plyn, elektrina. Zároveň uviedol, že financovanie musia zabezpečovať aj z externých zdrojov, pretože by "nevyžili" len z dotácií a členských príspevkov, pričom to zastrešujú napr. zazmluvňovaním prostredníctvom obchodných partnerova sponzorov. Financovanie je jednoduchšie, keď sa podarí zohnať sponzorské od obchodných partnerov. Z uvedeného vyplýva, že a by dodávateľ F. s.r.o. mohol zabezpečiť chod tímu a pokrytie výdavkov, musel získať finančné prostriedky na financovanie od sponzorov, t. j. aj od kontrolovaného daňového subjektu. Prijatý záver správcu dane podporujú aj vyjadrenia konateľa kontrolovaného daňového subjektu. Ing. V. J. sa vyjadril, že " nevedel som, že sa dodávateľ F., s.r.o. zaoberá reklamou. Ja som chodil na hádzanú a bolo tam kvantum ľudí. V. by neprežil. keby nefungoval na báze reklamy. Ja som nevedel, kto je dodávateľ F., s.r.o., povedali mi, že keď chcem mať takúto reklamu, tak také sú podmienky a on ich akceptoval .... " Z uvedeného vyjadrenia daňového subjektu vyplýva, že mu nešlo o samotného dodávateľa, nakoľko vôbec nevedel, čím sa zaoberá.

20. Správca dane ďalej z vyjadrení konateľa žalobcu zistil, že v posudzovanom prípade bolo na mantineloch, paneloch, vo G., novinách, na plagátoch uvedené len logo daňového subjektu M. medzi množstvom obchodných názvov iných daňových subjektov. Taktiež vo G. novinách, na plagátoch, letákoch, v TV boli v skutočnosti prezentované samotné zápasy, upútavky na zápasy, resp. prezentované výsledky jednotlivých zápasov a nie podnikateľská činnosť daňového subjektu. Vyjadrenia daňového subjektu, vyjadrenia dodávateľa F., s.r.o., predkladané doklady, fotodokumentácia zo stránky www.sporta.sk nepreukazovali, že kontrolovanému daňovému subjektu bolo zo strany dodávateľa F., s.r.o. poskytnuté reklamné plnenia v zmysle zmluvy, boli len dôkazom toho, že sa v športovej hale konali zápasy, pričom daňový subjekt bol prezentovaný len ako partner hádzanárov HC Q. O.. Na žiadnom z nosičov uvedených v zmluve (mantinely, panely, plagáty, letáky V. vstupenky, G. noviny, TV) neboli prezentované a vyzdvihované kvalitatívne vlastnosti výrobkov/služieb daňového subjektu, ktoré by diváka nabádali ku kúpe. Z vyššie uvedeného správca dane uzavrel, že divák dostal len informáciu o existencii daňového subjektu a o skutočnosti, že tento podporil hádzanárov HC Q. O.. Informácia v podobe loga/ názvu má len informatívny charakter. Účelom informácie v podobe loga/názvu nie je podpora predaja a nákupu. Správca dane mal zato, že kontrolovaný daňový subjekt finančne podporil mesačnými príspevkami vo výške 24.000,- eur hádzanársky tím, ktorého výhradným marketingovým partnerom bol práve deklarovaný dodávateľ F., s.r.o.. Ak na základe takto ponúknutých finančných prostriedkov bola vyhotovená faktúra, jej výška sa neodvíjala od reálne vynaložených nákladov a reálnej ceny za poskytnutú reklamu, ale od sumy, ktorá bola ponúknutá a dohodnutá. Uvedené podporuje aj

vyjadrenie F. B. ku kritériám stanovenia ceny, podľa ktorého to bola vždy individuálna dohoda s každým partnerom, nikdy to nebolo tak, že za určitú sumu dostane každý partner to isté. Správca dane mal za to, že cena nezodpovedala reálnemu plneniu a v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok, čomu svedčila aj skutočnosť, že cena bola stanovená v paušálnej mesačnej čiastke 24.000,- eur bez ohľadu na počet zápasov, počet odvysielaných spotov, významnosť jednotlivých zápasov. Zároveň správca dane poukazuje na skutočnosť, že v zmysle predloženej zmluvy sa dodávateľ F., s.r.o. zaviazal vyrobiť mantinely, panely a umiestniť na nich logo daňového subjektu. Z uvedeného by vyplývalo, že daňový subjekt mal podľa zmluvy uhrádzať aj za výrobu jednotlivých nosičov. Z vyjadrení dodávateľa, ako aj kontrolovaného daňového subjektu však vyplýva, že mantinely a panely boli vyrobené len raz na začiatku spolupráce a potom sa už neobmieňali.

21. Na základe všetkých vyššie popísaných skutočností mal správca dane za preukázané, že v posudzovanom prípade neboli kontrolovanému daňovému subjektu dodané reklamné služby, ale v skutočnosti sa jednalo o sponzorský príspevok na podporu hádzanárov HC Q. A O.. Sponzorský príspevok nie je predmetom . Z uvedeného dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie služieb, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorské príspevky na spropagovanie loga daňového subjektu. Účelom konania kontrolovaného daňového subjektu bolo získať neoprávnenú daňovú výhodu vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania z predstieranej dodanej služby, na ktoré v zmysle nemal nárok.

22. Správca dane pripomenul, že sponzorský odkaz na rozdiel od reklamy nie je službou v zmysle , v zmysle ktorého je predmetom dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Nakoľko pri poskytnutí sponzorstva nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu, toto dodanie nie je predmetom . Žalobca podľa správcu dane porušil podmienky na odpočítanie stanovené v v spojení s , pretože si sám vedome odpočítal zo sporných faktúr s nesprávnym predmetom fakturácie „prenájom reklamných plôch“, ktoré zahrnul do svojho účtovníctva napriek tomu, že vedel, že dodané služby spočívali v propagácii len názvu spoločnosti samotným uvedením loga spoločnosti na prenajatej ploche vozidla, t. j. žalobca akceptoval faktúry s takým predmetom fakturácie, ktorý nebol v súlade so skutočnosťou.

23. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietol, že právny záver správcu dane o tom, že dodané služby nie sú reklamou je nesprávny.

24. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.06.2021 žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnil sa s rozsahom vykonaného dokazovania, ako právnym záverom správcu dane, že v danej veci išlo o sponzoring, ktorý nie je predmetom v zmysle ustanovení . Žalovaný v odôvodnení tiež uviedol, že z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť, či obsah konkrétneho posudzovaného zobrazenia či vyjadrenia zahrňuje údaje informatívneho charakteru, alebo už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobkov alebo služieb. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V rámci sponzorského odkazu je možné propagovať nielen osobu sponzora, ale aj jeho tovary a iné aktivity, čo priamo vyplýva z ustanovenia o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Obsah sponzorského odkazu tak môže zahrňovať nielen právnickú, či fyzickú osobu, logo, obchodné meno, ochrannú známku identifikujúcu sponzora, ale aj ďalšie prvky, keďže ustanovenie citovaného zákona ich použitie nezakazuje. Obsahom sponzorského odkazu môžu byť aj výrobky či služby sponzora. Rovnako je možné pri propagácií týchto výrobkov či služieb použiť aj slogan, teda určité slovné spojenie, ktoré si priemerní spotrebitelia s prezentovaným výrobkom či službou spájajú a je pre výrobcu, výrobok či službu charakteristické. Je potrebné uviesť, že účelom sponzorského odkazu je propagácia sponzora, pričom dôraz sa kladie na informovanie o jeho existencii, vytváranie a udržanie dobrého mena sponzora, resp. jeho produktov, s cieľom dostať sa do povedomia recipientov, aby následne recipienta reklamou presvedčil okúpe tovaru, služby a pod. A práve tento účel slúži ako základné odlišujúce kritérium medzi reklamou a sponzorským odkazom. V prípade, ak sa v sponzorskom odkaze vyskytnú typické reklamné prvky (podpora predaja, nákupu či nájmu tovaru, tak ako je to uvedené v citovaného zákona), je nevyhnutné takýto sponzorský odkaz považovať za reklamu s tým,

že sa na neho vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré platia pri reklame (§ 34 ods. 1, § 36 ods. 2 citovaného zákona). Účelom sponzorského odkazu je teda, na rozdiel od reklamy, propagácia názvu, obchodného mena, výrobku prípadne služby sponzora, s dôrazom na informovanie o jeho existencii a vytváranie dobrého mena firmy alebo výrobku/služby sponzora, nie s reklamným zámerom - podporou predaja tovarov/služieb. Sponzorovaním sponzor vytvára u recipientov povedomie ohľadne svojej firmy alebo výrobkov/služieb. V súvislosti s poukazom žalobcu na jeho logo, ktoré bolo zverejňované, žalovaný poukázal na záver správcu dane, že skutočnosť, že v logu platiteľa bol uvedený aj dodatok v tvare "povrchová úprava hliníka" neznamená, že platiteľovi boli dodané reklamné služby a že uvedením dodatku v logu boli naplnené znaky reklamy. Umiestnením loga platiteľa medzi množstvom obchodných názvov iných daňových subjektov bolo propagované len logo platiteľa s odkazom na jeho aktivitu (že sa spoločnosť zaoberá povrchovou úpravou hliníka, avšak neboli vyzdvihované a prezentované ostatné vlastnosti jeho produktov/služieb. Žalovaný záverom rozhodnutia uviedol, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia, ako aj všetky svoje úvahy, ktoré ovplyvnili jeho hodnotenie zistených dôkazov, t. j. skutočnosti zistené počas daňovej kontroly, ako aj nasledujúcich vyrubovacích konaní. Na základe týchto skutočností a úvah následne prijal záver o nepriznaní platiteľom uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr z dôvodu, že v danom prípade nebolo predmetom fakturácie poskytnutie reklamy, ale v skutočnosti sa jednalo o sponzorovanie automobilových pretekov platiteľom.

25. Podľa veta prvá o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

26. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

28. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

30. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

36. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

37. Správny súd konštatuje, že v rámci rozhodnutia žalovaného a správcu dane bol dôvodom nepriznania odpočtu z dodávateľskej faktúry od spoločnosti F., s.r.o., skutočnosť, že nešlo o dodávku reklamných služieb, ktoré by slúžili na zabezpečenie a udržanie príjmov ale išlo o sponzoring.

38. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

39. Administratívne orgány podľa názoru správneho súdu postupovali správne, ak sa zaoberali charakterom plnenia deklarovaného faktúrou od spoločnosti F., s.r.o., nakoľko pri sponzorskom odkaze resp. sponzorstve na rozdiel od reklamy žalobca nemá právo na odpočítanie a išlo by za určitých okolností o daňový výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov. Správny súd konštatuje, že v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-530/09 zo dňa 27.10.2011) boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzoring taktiež predstavuje marketingový nástroj podnikateľa, ktorý však obsahuje reklamnú informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena, povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz, resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického charakteru, často s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť adresáta informácie ku kúpe určitého alebo využitiu určitej služby výrobku zdôrazňovaním kvalít produktu, porovnávaním s podobnými výrobkami alebo službami, neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter).

40. V prejednávanej veci mala reklama poskytnutá žalobcovi predstavovať uvedenie loga žalobcu „M. s.r.o., resp. M., s.r.o. - povrchová úprava hliníka“ na športových podujatiach HC Q. O.. Takéto

zverejnenie loga na baneroch, plagátoch, mantineloch a paneloch na športovom podujatí však podľa názoru správneho súdu nespĺňa kritéria reklamy. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Nebolo preukázané, že by sa na športových podujatiach reálne prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Okrem toho správny súd konštatuje, že činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje.

41. V nadväznosti na ustanovenie o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné zdôrazniť, že vymedzuje všeobecne len formu reklamy. Je pritom podstatné, že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V danej právnej veci bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty/služby žalobcu na trhu. Samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho produktom alebo službám žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu. Žiadnym spôsobom nepropaguje ich vlastnosti, neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle ustanovenia zákona o reklame je pritom podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná je jej schopnosť dosiahnuť, resp. sledovať cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu. Nie je pritom nevyhnutne potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo. Uvedená schopnosť dosiahnuť tento cieľ musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za umiestnenie loga na športovom podujatí, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu.. Je možné uviesť, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov športového podujatia. Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že žalobca a dodávateľská spoločnosť ich obchodný vzťah formálne zastrešili zmluvou o reklame, nakoľko je potrebné posudzovať úkony, konanie žalobcu ako aj rezultát činnosti so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok. Rovnako nie je pochybením, ak správne orgány pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský odkaz poukazovali na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá z týchto ustanovení vychádza. Definícia reklamy a v podstate aj sponzorského odkazu uvedená v tomto zákone reálne dopadá aj na prejednávanú vec, keď definícia vyššie uvedených pojmov je použiteľná na danú právnu situáciu, a to aj s ohľadom na výklad týchto pojmov, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie vo svojej konštantnej rozhodovacej činnosti.

42. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , v ktorom bol prezentovaný záver, že „z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu. Posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky. V prípade, ak by sponzorský odkaz takéto prvky obsahoval, bolo by tak možné obchádzať prísnejšie pravidlá, ktoré platia pre vysielanie reklamy.“ Správny súd je toho názoru, že práve uvedené rozhodnutie podporuje závery správcu dane a žalovaného, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky de facto konštatoval, že rozdiel medzi reklamou a sponzoringom je aj v tom, že pri reklame sa používajú typické prostriedky na podporu predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku a služieb, ktoré potom naopak absentujú v sponzorskom odkaze. Dôležité sú teda prostriedky, ktoré v ňom boli použité. V prejednávanej veci neobsahuje sporné plnenie žiadne typické prvky reklamy. Naopak vzhľadom na svoj charakter, ako aj všetky ostatné okolnosti, je možné uzavrieť, že ide o typický sponzorský odkaz.

43. Pretože z reklamných služieb je možné uplatniť si nárok na odpočet , čo má dosah na fiškálne záujmy štátu, nie je možné daňové orgány odbiť argumentom, že nemajú právo posudzovať spôsobilosť žalobcom zvolených prostriedkov byť účinnou reklamou. V takom prípade by si totižto

každý daňový subjekt mohol za reklamu vyhlásiť čokoľvek. Je pravda, že žiadny príjemca reklamných služieb nemôže dopredu vedieť, aký efekt daná reklama bude mať, v akom rozsahu ním využité reklamné služby zapôsobia a aký budú mať vplyv na ľudské správanie, resp. na rozhodnutia zákazníkov, avšak už pri úvahách o využití reklamy na propagáciu svojej podnikateľskej činnosti alebo jej výsledkov (produktov či služieb) je povinný z hľadiska obsahu a formy reklamy správať sa ekonomicky racionálne tak, aby maximalizoval účinok reklamy. Týka sa to voľby miesta, kde má byť reklama prezentovaná, reklamných nosičov, vizuálneho prevedenia informácie a obsahu. Reklama by mala dať potenciálnemu zákazníkovi už pri prvom letmom vizuálnom alebo akustickom kontakte relevantnú informáciu umožňujúcu recipientovi vytvoriť si zrozumiteľný obraz o ponúkanom produkte alebo službe, následne (sekundárne) by mala disponovať spôsobilosťou efektívne vzbudiť u takéhoto recipienta záujem o ponúkaný produkt alebo službu.

44. Sponzorský odkaz má funkciu informačnú, reklama má funkciu propagačnú a presvedčovaciu. Informuje o existencii určitého konkrétneho produktu alebo služby, vyzdvihuje vlastnosti určitého produktu alebo služby, prezentuje jeho funkcie, využiteľnosť, praktickú upotrebiteľnosť. Zo slovnej informácie „M. s.r.o., resp. M., s.r.o. - povrchová úprava hliníka““ sa človek nedozvie prakticky nič. Nestrháva na seba pozornosť návštevníka motoristického podujatia. Tým, že v rámci grafického prevedenia loga žalobca zvoli použitie rukopisu namiesto tlačeného textu, zhoršuje sa čitateľnosť informácie, schopnosť rýchlej percepcie informačnej hodnoty zobrazeného loga.

45. Logo môže plniť funkciu reklamy v podstate iba u veľkých spoločností, ktoré sa vyznačujú dlhodobým pôsobením na relevantnom trhu (v slovenských podmienkach napr. M., Q., J. P., ...) alebo tým, že ich produkty sú masovo (celosvetovo) rozšírené a známe (napr. C. C., V., T., T., D., ...). Aj u týchto spoločností však platí, že sa do takejto pozície na relevantnom trhu museli v počiatkoch ich podnikateľského pôsobenia najskôr prepracovať systematickou aplikáciou „klasických“ reklamných techník - prezentáciou konkrétnych vlastností produktu alebo služby alebo vyzdvihovaním predností produktu alebo služby oproti konkurencii. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že na rozdiel od sponzorského odkazu (sponzoringu) reklama slúži na upútanie pozornosti recipienta, vyzýva k nákupu produktu, podnecuje k využitiu určitej služby, pozýva (vábi) k návšteve nejakého predajného miesta informovaním o existencii určitého výrobku alebo služby a vyzdvihovaním konkrétnych doposiaľ žiadnym iným výrobcom neobjavených vlastností alebo doposiaľ neaplikovaného spôsobu využitia (použitia) produktu alebo služby. Zvyčajne sa vymedzuje voči existujúcej alebo potenciálnej konkurencii verbálnym využívaním rôznych superlatívov (prvý na trhu, tradičný, najrýchlejší, najlepší, najlacnejší, najefektívnejší, bezchybný, komplexný servis, najmodernejšia technológia, okamžité dodanie a pod.), ktoré slová majú strhnúť pozornosť potenciálnych alebo už existujúcich zákazníkov na konkrétny produkt alebo službu. Nič z uvedeného však nie je možné identifikovať v slovnom spojení „M. s.r.o., resp. M., s.r.o. - povrchová úprava hliníka“,“ umiestnenom vo forme loga na športovom podujatí.

46. Keďže sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti právo na odpočítanie tak, na uvedenú vec nie je možné aplikovať závery, ktoré vyslovil Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa , podvodného konania a vedomosti subjektov o takomto podvodnom resp. zneužívajúcom konaní. Ak teda daňové orgány dospeli k záveru, že v prípade plnenia podľa faktúry od dodávateľa F., s.r.o. nejde o reklamu, ale ide o sponzoring, sú tieto ich úvahy právne korektné. Správny súd sa stotožňuje aj so záverom žalovaného a správcu dane, že vzhľadom na okolnosti vzniku zmluvného vzťahu a celý priebeh realizácie tvrdených reklamných činnosti s prihliadnutím na svedeckú výpoveď konateľa dodávateľa a vyjadrenia konateľa žalobcu možno spoľahlivo prijať záver, že šlo o sponzoring a nie reklamu. Žalovaný a správca dane teda správne uzavreli, že spôsob uzavretia zmluvy, poskytnutia propagácie loga (obchodného mena žalobcu) bol sponzoringom vzhľadom na všetky okolnosti, vrátane dojednania ceny služieb, ktoré vychádzali z finančných možností žalobcu a boli rovnaké bez ohľadu na počet zápasov, zverejnení a podobne. Aj spôsob zverejnenia loga len v súvislosti so športovými podujatiami v novinách je rovnako potrebné chápať ako sponzoring.

47. Záverom správny súd k námietke žalobcu o rozdielnych rozhodnutiach žalovaného (č.XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 06.08.2021) pri obdobných skutkových situáciach (zdaňovacie obdobie december 2015) konštatuje, že táto je nedôvodná, nakoľko ide o iné dôvody zrušenia rozhodnutia. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení, že dôvody zrušenia (zmätočnosť, nepreskúmateľnosť) nespočívali v posúdení vzťahu žalobcu a dodávateľa F., s.r.o., ale vzťahu žalobcu

a dodávateľa T.-C. s. r. o. a možnej vedomosti (účasti) žalobcu na daňovom podvode, čo predstavuje zásadne inú skutkovú situáciu a právnu argumentáciu zo strany správcu dane.

48. K argumentácii žalobcu vo všeobecnosti možno uviesť, že po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu senát správneho súdu vníma rozhodnutie žalovaného ako súladné so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, pričom nimi prijatý záver o tom, že pri dodávke služieb na základe spornej faktúry nejde o reklamné služby, ale o sponzoring, má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec bola aj správne právne posúdená. Správny súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

49. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

52. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.