Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-106-2021.pdf
PDF · 76.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/106/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného S. X., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného S. X. proti uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. 9Pp/5/2021 zo dňa 16.11.2021, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. decembra 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného S. X. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného S. X. (ďalej len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/170/2021 zo dňa 23.06.2021 v trvaní 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku výkonom polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom ale nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok. Podľa názoru súdu I. stupňa odsúdený plnením svojich povinností a správaním počas doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie, keď doposiaľ nebol ani v jednom prípade disciplinárne odmenený a v tejto súvislosti poukázal aj na hodnotenie riaditeľa ústavu, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na prepustenie a jeho podmienečné prepustenie sa neodporúča. Konštatoval, že u odsúdeného nebolo vôbec preukázané ani splnenie druhej materiálnej podmienky, a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu s tým, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania stredné. Podotkol, že k takémuto záveru dospel aj s poukazom na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal totožnej trestnej činnosti - doposiaľ má 3 záznamy, pričom mu boli ukladané tresty opakovane za trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to len v priebehu niečo vyše dvoch rokov, teda uvedené tresty nesplnili svoj účel, keďže odsúdený sa opakovane dopustil spáchania totožného trestného činu v predmetnej veci. Zdôraznil, že u viacnásobných recidivistov ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustil. Zároveň mal za to, že príslušný stupeň stráženia v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie a že bude naďalej potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody, preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú následne odôvodnil vlastným písomným podaním.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že za dobu výkonu trestu (približne 3 mesiace väzby a necelé dva mesiace trestu) nemal možnosť získať žiadnu pochvalu, keďže jeho zdravotný stav mu nedovoľuje byť zaradený do práce, chcel vykonávať aspoň upratovacie práce, no musel by tieto práce vykonávať aspoň 4 mesiace, aby mu mohla byť udelená pochvala. Uviedol, že sa správa v súlade s ústavným poriadkom, chodí upravený a nikdy nebol disciplinárne potrestaný ani napomenutý. Podotkol, že po prepustení plánuje viesť riadny život v zahraničí, kde bude bývať so svojou družkou, ktorá je v Rakúsku riadne prihlásená a zamestnaná. K sťažnosti doložil kópiu potvrdenia z jej zamestnania o príjme a magistrátu mesta K. o prihlásení, rodný list ich dcéry, dodatočne aj povolenie na prácu v EÚ jeho družky. Žiadal, aby bol prepustený na slobodu s akceptáciou akejkoľvek dĺžky trvania podmienečného trestu, aby sa mohol venovať svojej dcére.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/170/2021 zo dňa 23.06.2021 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý nastúpil dňa 24.08.2021 (plynule po výkone väzby od momentu zadržania dňa 20.06.2021). Lehotu k podmienečnému prepusteniu z výkonu tohto trestu mal odsúdený splnenú dňa 20.10.2021 a predpokladaný koniec trestu pripadá na deň 20.02.2022. Krajský súd po preskúmaní výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konania jemu predchádzajúceho konštatuje, že súd I. stupňa správne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku vykonaním pomernej časti uloženého trestu (polovice) v intenciách § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Stotožnil sa i so záverom o nesplnení materiálnych podmienok spočívajúcich v tom, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že možno dôvodne očakávať vedenie riadneho života po jeho podmienečnom prepustení. Správne súd I. stupňa poukázal na záver hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na prepustenie a jeho podmienečné prepustenie sa neodporúča, s tým, že riziko recidívy trestnej činnosti je u odsúdeného stredné a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá, zdôrazňujúc, že menovaný sa opakovane dopustil páchania trestnej činnosti, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, zároveň si nevytvoril podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny. Práve krátkodobosť doterajšieho výkonu trestu pre možný záver o polepšení odsúdeného vo výkone trestu vyžaduje aktívnu participáciu odsúdeného najmä na aktivitách smerujúcich k pretvoreniu hierarchie jeho hodnôt. Aktuálne správanie odsúdeného, ktoré nijak nevybočuje z bežného rámca rešpektovania ústavných noriem, nedáva záruky, že stanovený program zaobchádzania a výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia pôsobili na odsúdeného dostatočne na to, aby bolo možné konštatovať, že si uvedomil následky svojej trestnej činnosti, že k nej zaujíma kritický postoj a teda že preukázateľne došlo k jeho polepšeniu, najmä s ohľadom na okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, ktorý je druhovým recidivistom, preto v tomto smere sa ani nemožno stotožniť so sťažnostnými námietkami odsúdeného. Čo sa týka druhej materiálnej podmienky spočívajúcej v dôvodnom očakávaní, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, je potrebné zdôrazniť ním opakovane páchanú úmyselnú trestnú činnosť, a to trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (odsúdenia Okresným súdom Bratislava III. sp. zn. 0T/157/2019, Okresným súdom Bratislava III. sp. zn. 0T/200/2020 a napokon odsúdenie v prejednávanej veci), dokonca v krátkom časovom horizonte, ktorá skutočnosť jednoznačne svedčí o tom, že odsúdený opakovane nerešpektuje úradné rozhodnutia mu ukladajúce príslušné povinnosti a obmedzenia, z čoho je zrejmé, že jeho postoj k páchaniu trestnej činnosti je nekritický a nie je preto daný predpoklad, že sa trestnej činnosti bude vyhýbať po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a začlení sa do spoločnosti ako riadny občan, ktorý dodržiava jej morálne a právne normy. Krajský súd sa preto stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia, vychádzajúc z toho, že počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a zároveň nie je u neho splnený predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, preto by mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody. Krajský súd dodáva, že inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym, ktorý je možné využiť a aplikovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie. Zmyslom podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré správanie prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ani odsúdeným prezentovaný plán vedenia riadneho života s družkou a dcérou v zahraničí preto nie je spôsobilý zvrátiť záver o nesplnení materiálnych podmienok pre možné podmienečné prepustenie odsúdeného. S poukazom na uvedené skutočnosti, i s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, krajský súd po konštatovaní, že u odsúdeného nie je naplnená ani jedna z materiálnych podmienok, dospel k záveru, že bude potrebné, aby na odsúdeného naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a je nevyhnutné, aby si vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby tak mohol naplniť svoj výchovný a preventívny účel.
Na podklade vyššie uvedeného, keďže neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.