Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-325-2009.pdf
PDF · 78.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/325/2009
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: W. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. Z. XX/XXX, XXX XX G. V., právne zastúpenému: JUDr. Ján Zoričák, advokát so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, pre vymoženie 987,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 07.03.2009 začalo vo veci exekučné konanie, na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor.
2. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu 11.10.2021 podnet na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie dôvodil zlým zdravotným stavom a vekom, ktoré znemožňujú splácať dlh a zároveň žiť dôstojný život. Dôvodom predloženia návrhu na zastavenie je tak nemajetnosť povinného. Povinný uviedol, že je čiastočným invalidným dôchodcom, pričom dôchodková dávka je v sume 166 €. Uvedená suma je tak podľa povinného nízka a zo zákona nepostihnuteľná. Uviedol, že nemá majetok, a to nehnuteľný ani hnuteľný, pričom býva u družky v chatrči. Uviedol, že nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky, ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP. V danom prípade je preto podľa názoru povinného potrebné exekúciu zastaviť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre vedenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v nadväznosti na § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 EP.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že na základe vykonaných šetrení majetku povinného zistil, že povinný má vedený účet v banke UniCredit Bank Slovakia, a.s. s minimálnym zostatkom vo výške 5,57 €, pričom blokovaná suma na účte je vo výške 12 495 €. Ďalej uviedol, že povinný bol naposledy zamestnaný od 01.01.2006 do 24.09.2009 a je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 166 €, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Súdny exekútor zároveň uviedol, že povinný uhradil v exekučnom konaní priamo oprávnenému časť pohľadávky vo výške 294,64 €. Podľa exekútora je pohľadávka oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora v súčasnosti nevymožiteľná.
7. Oprávnený vo vyjadrení k predloženému návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) vzhľadom na skutočnosť, že majetkové možnosti povinného sa môžu počas priebehu exekučného konania ešte zmeniť a môže dôjsť k úhrade vymáhanej pohľadávky. Ďalej uviedol, že nakoľko exekúcia nebola exekučným súdom vyhlásená za neprípustnú, má oprávnený za to, že vyššie uvedený dôvod na jej zastavenie naplnený nebol.
8. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
9. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu".
10. Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
11. Ako vyplýva z vyjadrenia súdneho exekútora, povinný nemá žiaden majetok ani príjem postihnuteľný exekúciou. Súd má tak za preukázané, že povinný je bez príjmu a majetku postihnuteľného exekúciou. Preto je súd toho názoru, že sú splnené podmienky predpokladané ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2017, t.j. majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a z tohto dôvodu súd exekúciu zastavil. Súhlas oprávneného so zastavením exekúcie zákon v tomto prípade nevyžaduje.
12. Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel aj o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: 1CoE/52/2013. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (dnes § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).
13. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Pre prípad zmeny majetkových pomerov je možné, aby oprávnený znova podal návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a exekúciu zastavil.
14. Možno konštatovať, že sú splnené podmienky v zmysle cit. ustanovenia o zastavení konania, a preto súd exekúciu zastavil.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
19. Podľa § 14 ods. 1 vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. V zmysle predloženého vyúčtovania súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekúcie v minimálnej výške 33,19 € a v súlade s § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 uplatnený nárok na 20 % DPH, teda sumu 6,64 €. Celková priznaná suma predstavuje 39,83 €.
22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2018 a § 357 CSP)
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.