Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-11-2021.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Subarea
40C/11/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: S. I., R.. XX.X.XXXX, D. V. XX, J., zast. advokátom JUDr. Milanom Sleboníkom, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., Zelená 2C/ X3, Banská Bystrica, IČO: 36 853 917, zast. advokátom JUDr. I. Piotrom Giebelom, Sladovnícka 22, Trnava o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu elektronickým podaním dňa 11.6.2021 domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to k bytu č. X, nachádzajúcemu sa na X. poschodí suterénu, vchod č. XX, v bytovom dome F. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 725 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 551 m2, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 5038/497231 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie H., V. J.X. - I. K., V. J. X. vo vlastníctve žalovaného s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1 z celku, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 31.500,- EUR z titulu dlžného nájomného a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. Návrh odôvodnil tým, že žalobca dňa 8.6.2021 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. V podanom návrhu sa domáha vydania platobného rozkazu voči žalovanému o zaplatenie 31.500,- EUR titulom dlžného nájomného, s odôvodnením, že so žalovaným dňa 16.9.2013 uzatvoril zmluvu o nájme časti bytu na dobu neurčitú. Dňa 30.1.2018 žalovaný písomne uznal svoj dlh na nájomnom vo výške 18.500,- EUR, čo do dôvodu aj do výšky. Keďže v polovici mesiaca máj 2021 došlo k úplnému splateniu úveru z úverovej zmluvy č. 000761/CORP/2017, ktorú uzavrel žalovaný s UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. dňa 30.1.2018, nastala zároveň aj splatnosť nájomného na základe zmluvy o nájme časti bytu v znení dodatkov č. 1 a 2. Žalovaný tak ku dňu podania návrhu dlhuje žalobcovi na nájomnom sumu 31.500,- EUR. Dňa 20.4.2021 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného, na ktoré však žalobca ako jeden zo spoločníkov nebol vôbec pozvaný. Neplatnosti uznesení valného zhromaždenia sa žalobca domáha v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 67Cb/57/2021. Po neplatnom vymenovaní nového konateľa sa žalobca začal zbavovať svojho nehnuteľného majetku tak, že časť nehnuteľného majetku vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti MAP LEASING s.r.o., IČO: 50 475 550, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti, ako aj z výpisov z LV č. XXXXX pre okres J. X., J.. Ú.. H. O. Q. Č.. XXXXX N. V. J. X., J.. Ú.. T.. Ďalší nehnuteľný majetok začal žalobca zaťažovať záložným právom, alebo ho tiež scudzuje, ako to vyplýva z výpisov z LV č. XXXXX O. XXXXX, XXXXX, XXXXX O. XXXXX N. V. J. X., J.. Ú.. H.. Majetok žalovaného sa tak v poslednej dobe začal rýchlo zmenšovať, čo môže vzhľadom na ostatné okolnosti čoskoro viesť
až k úplnému zbaveniu sa majetku. Žalovaný tak ani v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní o zaplatenie 31.500,- EUR, nebude mať dostatok majetku na to, aby vymáhanú pohľadávku uspokojil. Kým sa konanie o zaplatenie dlžného nájomného skončí, žalovaný sa zbaví všetkého svojho majetku a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 31.500,- EUR bude reálne nevymožiteľný. Žalovaný je v súčasnosti ešte stále vlastníkom viacerých bytov zapísaných na LV č. XXXXX N. V. J. X., J.. Ú.. H.. Vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky uplatnenej v upomínacom konaní, postačí na zabezpečenie jej uspokojenia zriadenie záložného práva k najmenšiemu z bytov, čo je podľa veľkosti podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku byt č. X vo vchode č. XX R. X. N. - I.. Aj keď hodnota tohto bytu nepochybne prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, žalovaný nedisponuje iným vhodným majetkom, ktorým by bolo možné zaplatenie mnou uplatnenej pohľadávky zabezpečiť. Keďže žalovaný nemá iný samostatne speňažiteľný majetok, ktorého hodnota zodpovedá pohľadávke žalobcu, je potrebné považovať navrhované zabezpečovacie opatrenie za primerané vo vzťahu k pohľadávke. Ujma, ktorú žalovaný utrpí na svojich majetkových právach je tak v tomto prípade primeraná sledovanému cieľu.
2. Žalobca predložil listinné dôkazy - potvrdenie o podaní žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 67Cb/57/2020, výpis LV č. XXXXX, J.. Ú. H., Q. Č.. XXXXX, J.. Ú. H., Q..C.. Č.. XXXXX, J.. Ú. T., potvrdenie o zániku záložného práva, výpis z Obchodného registra žalobcu a obchodnej spoločnosti MAP LEASING s.r.o., žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, zmluvu o nájme časti bytu, dodatky k zmluve o nájme časti bytu zo dňa 2.1.2014 a zo dňa 8.4.2019, vyhlásenie o uznaní dlhu, platobný rozkaz zo dňa 17.6.2021.
3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 343 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi zabezpečovacie opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie zabezpečovacieho zamietne. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Zabezpečovacie opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom zabezpečovacích
opatrení, ako vyplýva z § 343 ods. 1 CSP, je zriadenie sudcovského záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením teda súd zriadi záložné právo v zmysle § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím sa žalobcovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí postavenie záložného veriteľa s tými zákonnými možnosťami, ktoré má (najmä vykonať záložné právo, § 151l a § 151m Obč. zák.), ale tiež s tými istými účinkami (najmä pôsobenie záložného práva aj voči nadobúdateľom, § 151h Obč. zák.). Tým sa pre žalobcu zabezpečí vymožiteľnosť jeho neskôr v konaní priznaného nároku voči žalovanému (dlžníkovi). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkonu rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
12. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku preporcionality.
13. Pri preukazovaní úmyslu zmenšovať majetok za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, súdna prax dospela k ustanovenému názoru, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať preukázanie bezprostredného úmyslu dlžníka zmenšiť svoj majetok a tým ohroziť prípadnú exekúciu pohľadávky, pretože až v prípade aktívneho konania dlžníka je zrejmé, že dochádza k znižovaniu majetku a efektívnosť ochrany pod takýmto konaním by bola zmarená. Taktiež nie je podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, aby v čase jeho nariadenia bola pohľadávka, ktorej exekúcia môže byť ohrozená už splatná.
14. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia teda možno vyvodiť jeho základné predpoklady, ktorými sú: a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.
15. Súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný.
16. Na účely zriadenia sudcovského záložného práva súd považuje existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému za osvedčenú obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom, a to, zmluvou o nájme časti bytu zo dňa 16.9.2013 s dodatkami zo dňa 2.1.2014 a 8.4.2019, vyhlásením o uznaní dlhu zo dňa 8.4.2019, z ktorých vyplýva právny dôvod vzniku záväzku, jeho výška i lehota jeho splatnosti. Podľa obsahu predložených dohôd bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 14 dní po úplnom splatení úveru 18.500,- EUR ako dlh vyčíslený do 8.4.2019, ako aj všetky záväzky splatné v budúcnosti, ktoré žalobca ku dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyčíslil, spolu vo výške 31.500,- EUR. Zaplatenia predmetnej pohľadávky sa žalobca domáhal v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 45Up/945/2021, platobný rozkaz bol vydaný dňa 17.6.2021, konanie nie právoplatne ukončené, v súčasnosti vedené pod sp. zn. 67Cb/86/2021.
17. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej podmienky a to preukázanie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, súd dospel k záveru, že takáto obava preukázaná nebola. Žalobca tvrdil, je spoločníkom žalovaného spolu s K. W. Z., ktorý je od 20.4.2021 jediným konateľom žalovaného, pričom žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu o určenie, neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 20.4.2021, ktorým bol K. W. Z. zvolený za predsedu Valného zhromaždenia a K. Z. za zapisovateľa, bolo schválené odvolanie konateľa spoločnosti K. W. Z. O. K. D. z funkcie konateľa, K. K. Z. bol vymenovaný do funkcie konateľa a bola schválená zmena sídla spoločnosti z dôvodu, že ako spoločník žalovaného nebol na Valné zhromaždenie pozvaný. Konanie je vedené na Okresom súde Banská Bystrica, sp. zn. 67Cb/57/2021. Z výpisov z listov vlastníctva predložených žalobcom je nesporné, že žalovaný disponoval s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, a to nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX I. D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. XX C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. XX C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. XX C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, D. Č.. XX C. C. XX, D. Č.. X C. C. XX, R. N. Č.. XX C. C. XX, N. Č.. XX C. C. XX, N. Č.. XX C. C. XX, N. Č.. XX C. C. XX, N. Č.. XX C. C. XX, N. Č.. XX C. C. XX, N. Č.. XX C. C. XX, N. Č.. XX C. C. XX, I. R. U. R. Q. Č.. XXXXX I. N.. Č.. XXXX/XX V. C. XX K.X U. N. O. R., N.. Č.. XXXX/XX V. C. XX K.X U. N. O. R., N.. Č.. XXXX/XX V. C.K. XX K.X U. N. O. R., J. C. S. C. N. XXX/XXX O. R.Ľ. U. R. Q. Č.. XXXXX I. N. Č.. XXXX/ XX V. C. XXXX K.X U. N. O. R., N.. Č.. XXXX/XX V. C. XXX K.X U. N. O. R. O. N.. Č.. XXXX/XX V. C. XXX m2 zastavaná plocha a nádvoria. Na všetkých uvedených nehnuteľnostiach je vyznačená plomba z roku 2021, a to na LV č. XXXXX listina o zániku záložného práva a kúpne zmluvy na jednotlivé byty, na LV č. XXXXX zmluva o zriadení záložného práva a kúpne zmluvy a na LV č. XXXXX vyhlásenie vkladateľa o vložení majetku do právnickej osoby. Predloženými listinami teda žalobca preukazoval, že žalovaný nesporne scudzuje svoj majetok a to tak, že ho zaťažuje záložným právom, prevádza vlastnícke právo k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom a časť nehnuteľného majetku vložil ako nepeňažný vklad do inej obchodnej spoločnosti.
18. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že predmetom činnosti žalovaného je uskutočňovanie stavieb a ich zmien, uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, osadzovanie stavebno-stolárskych výrobkov, dverí do drevených rámov, osadzovanie stavebných políc a skríň, výmena a osadzovanie okien, osadzovanie parapetov bez opravy stavebných otvorov, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojený s prenájmom, správa bytového, nebytového fondu.
19. Z listinných dôkazov predložených ako žalobcom, tak aj žalovaným nesporne vyplýva, že žalovaný vykonáva developerskú činnosť pozostávajúcu z výstavby bytových domov a následného predaja ním vybudovaných bytov a nebytových priestorov.
20. Z výpisov LV, ktoré predložil žalovaný síce jednoznačne vyplýva, že žalovaný disponuje s nehnuteľnosťami vo svojom vlastníctve, konkrétne uzatvára kúpne zmluvy, ktorými prevádza vlastnícke právo k jednotlivým bytom a nebytových priestorom vo svojom vlastníctve na iné osoby, uvedené zmluvy však žalovaný uzatvára za účelom splnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených s budúcimi kupujúcimi na základe samostatných zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, ktorými sa zaviazal jednotlivé byty po ukončení výstavby a vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia previesť na iné osoby a súčasne dochádza k výmazu záložných práv, ktoré boli naviazané na zmluvu o výstavbe uzatvorenú medzi bankou a žalovaným a k zriaďovaniu nových záložných práv zaťažovaním predmetných nehnuteľností kupujúcimi ako fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré nadobudli vlastnícke právo k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom.
21. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že aj keď bolo preukázané, že žalovaný prevádza jednotlivé byty a nebytové priestory vo svojom vlastníctve, nebolo preukázané, že by žalovaný uzatváral takéto zmluvy za účelom zbavovania sa svojho majetku v úmysle ohroziť exekúciu, pokiaľ ide o vymoženie prípadnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, teda že žalovaný nevykonáva faktické alebo právne úkony smerujúci k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Je nesporné, že žalovaný prevádza nehnuteľnosti (ním vybudované byty a nebytové priestory) vo svojom vlastníctve na ďalšie osoby kúpnymi zmluvami za odplatu, a nie bezodplatne, plniac si záväzok zo zmlúv uzatvorených s budúcimi kupujúcimi. Z uvedeného dôvodu nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku v úmysle zmarenia výkonu exekúcie.
22. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu jeho úspechu vo veci t.j. v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).