Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-433-2021.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/433/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka L.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. 4, N., zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300 a otec L.. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XX, N., v súčasnosti na adrese: H. XXX, XXX XX O., časť V. W., zastúpený: JUDr. Laura Bíróová, advokátka, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, v konaní na návrh otca o uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 29.9.2021, č.k. 61P/144/2021-30, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil povinnosť rodičom maloletého podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu a absolvovať 15 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia, a to na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, za účelom zlepšenia ich schopností vzájomne komunikovať ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého ( výrok I.) a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5 písm. a/, c/, e/,f/, h/, i/ , § 37 ods.2 písm. d/, ods.4 písm. a/,b/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), čl.4 veta prvá a druhá zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), čl.3 ods.1, 2, čl. 18 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods.2 Charty základných práv Európskej únie konštatujúc, že návrhom doručeným súdu dňa 09.02.2021 sa otec domáha zmeny úpravy rodičovských práv a povinností, vec je vedená na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 61P/31/2021 a v jeho priebehu otec návrhom doručeným súdu dňa 28.06.2021 navrhol uloženie výchovného opatrenia, ktorým súd uloží rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie ohľadom maloletého, (ktorý konajúci súd vylúčil na samostatné konanie). Súd prvej inštancie vo veci sp.zn. 61P//31/2021 nariadil pojednávanie, v ktorého priebehu otec uviedol, že podľa vyhlásenia matky „čím menej je H. u otca, tým lepšie“, zo strany matky nie je možné rozšírenie styku, H. je frustrovaný z toho, že rodičia sa nevedia dohodnúť, matka telefón nedvíha, povedala, že je na telefóne dostupná len pri odovzdávaní a prevzatí syna, inak sa odstrihla a uviedla , že ju otec nemá otravovať a zasahovať do ich času. S matkou skoro vôbec nekomunikujú, len stroho cez SMS alebo sú to z jej strany nepriateľské správy, v decembri si zablokovala jeho email a komunikácia cez SMS je pri
takejto klíme zbytočná. Keď poslal H. pohľadnice z dovolenky, tak mu ich matka nedala (cca pred dvomi rokmi), matka poslala naspäť telefón, ktorý dal H. s tým, že ona je s ním dohodnutá, že dostane telefón až keď bude mať 10 rokov, ale pokiaľ vie tak H. ani teraz žiaden telefón nemá. Matka tento rok bez komunikácie s otcom zapísala H. na náboženstvo (maloletý by radšej pokračoval v etike), zakázala H. testovať, že je to zásah a nie je to potrebné (reakcia matky počas minuloročných Vianoc), mená lekárov dieťaťa mu poskytla až po konaní o uloženie informačnej povinnosti. Matka uviedla, že sa pýtala H. na dôvody pre ktoré rozmýšľal, že by bol u otca rovnaký čas ako u nej (maloletý ako dôvod uviedol, že by mal častejšie psy, mal by záhradu a nebol by celý deň na tablete) a jeho vysvetlenie sa nezdá ako vyjadrenie z jeho hlavy (a zrejme na takéto odpovede ho vedie otec). Jej nikdy nespomenul, že by k otcovi chcel ísť na dlhšie, keď sa ho pýtala, tak povedal, že nad tým rozmýšľal, ale už si to rozmyslel. Ďalej uviedla, že možno reaguje niekedy podráždenejšie ako by mala, lebo je citlivejšia ako otec, ale je to vždy mimo syna, otec zámerne vyvoláva problémy. Počas predchádzajúceho konania ešte pred rozhodnutím mali dohodu ohľadom styku, ktorú dodržiavala. Do roku 2018 si s otcom vymenili 4 e- maily ročne, až potom ju začal otec bombardovať správami a telefonátmi. S otcom nikdy spolu nevedeli komunikovať, otec má úplne iné životné hodnoty, a preto aj mala za to, že sa jej zdalo lepšie, ak vyrastá syn bez otca, než aby mal zažívať neustále trenice medzi nimi. Potvrdila, že nie vždy zdvíha telefón, ale to nielen otcovi, žije iným štýlom ako otec. Nie je pravda, že otca zablokovala na e-maile, tento sa jej zablokoval sám z dôvodu plnej schránky. Je pre ňu jednoduchšia komunikácia cez SMS, telefonicky s otcom radšej nekomunikuje kvôli ich nezhodám. Jej vyjadrenie že nechce, aby otec zasahoval do ich času, bolo reakciou na predchádzajúce vyjadrenie otca , aby nevstupovala do času, ktorý trávi s H.. Matka poukázala na to, že rodičia sú nekompatibilní na akúkoľvek komunikáciu a majú voči sebe nedôveru. Čo sa týka testovania, H. ešte nespĺňal vek, nebolo potrebné ho testovať, (mával problém s tým, že mu zvykla tiecť krv z nosa), otec testovaním nechránil H., ale len svoju rodinu (dal jej to vedieť až následne). Čo sa týka výberu náboženstva v škole, predtým sa otec o toto nezaujímal, matka len reagovala na správu od učiteľky na Whatsappe v skupine, kde je aj otec.
3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na uloženie výchovného opatrenia majúc za to, že výchovné opatrenie je nutné nariadiť len vo vzťahu k rodičom detí a súčasne zohľadňujúc pozitívny záväzok štátu mať na zreteli prioritný záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd prvej inštancie vychádzal primárne z vyjadrení a konania samotných rodičov, ktoré boli v rámci konania protichodné v tom, že ohľadom záležitostí týkajúcich sa maloletého mal každý úplne iný pohľad na vec. Mal za nepochybné, že komunikácia ohľadom maloletého je nedostatočná, keď síce jeho odovzdávanie a preberanie prebieha v zásade bez ťažkostí, o iných záležitostiach sa rodičia nevedia zhodnúť, resp. vôbec nekomunikujú. Matka potvrdila, že s otcom telefonicky nekomunikuje, nevyužíva ani e-maily, pričom SMS komunikácia je pre ňu postačujúca. Otec uvádzal, že SMS komunikácia býva nepriateľská. Z výsluchu rodičov vyplynulo, že rodičia spolu nedokážu komunikovať v záujme maloletého, pričom samotná matka ich ako rodičov vníma ako nekompatibilných na akúkoľvek komunikáciu. Z uvádzaných skutočností a primárne vyjadrení rodičov vyplynula potreba začať pracovať s rodičmi a prostredníctvom psychológa naučiť rodičov, aby sa ako rodičia začali rešpektovať a tak aj spolu komunikovať či správať sa „ako rodičia“ vo vzťahu k druhému rodičovi. Rodičia potrebujú odborné, psychologické poradenstvo s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadom starostlivosti o maloletého, keď sa v zásade nevedia zhodnúť ani o menej podstatných otázkach, ako je napr. testovanie maloletého alebo výber predmetu v škole. Buď komunikácia absentuje alebo je oboma vnímaná z iného uhla pohľadu, v dôsledku čoho dochádza medzi rodičmi k neustálym nezhodám, čo napokon matku viedlo k tomu, aby s otcom komunikáciu obmedzila len na stručné SMS správy. Skutočnosťou, ktorá preukazuje nedostatočnú komunikáciu rodičov je aj to, že bolo iniciované konanie o uloženie informačnej povinnosti, keď komunikácia medzi rodičmi zlyhala pri informovaní o mene zubára, ktorého maloletý navštevuje, čo napokon muselo byť predmetom rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie poukazujúc na existenciu problému výlučne na strane rodičov, (ktorí nedokážu spolu efektívne a konštruktívne komunikovať), uložil rodičom výchovné opatrenie, ktorého cieľom je, aby rodičia dospeli k takej forme komunikácie, ktorá by zabezpečovala čo najlepšiu starostlivosť o maloletého, jeho zdravý fyzický a psychický vývin, za ktorí sú zodpovední obaja rodičia. Trvanie výchovného opatrenia neurčil v mesiacoch, (keďže pre výsledok je dôležitý skutočný počet sedení, zároveň sa tým zabráni prípadným obštrukciám zo strany niektorého z rodičov, prípadne oboch, ktorých účelom by bolo zmarenie výchovného opatrenia za situácie, že by bolo určené na určitý čas) a považoval 15 sedení za počet primeraný situácii. Na rodičov zároveň apeloval, aby si uvedomili nenahraditeľnú cenu každého rodiča v živote maloletého a aby sa s týmto vedomím vzájomne rešpektovali.
4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka uvádzajúc, že nevidí t.č. dôvod a potrebu vydania výchovného opatrenia pre rodičov, keďže ich komunikácia je pre účely aktuálnej úpravy rodičovských práv a povinností bezproblémová, ako potvrdili obidvaja rodičia v priebehu informatívneho výsluchu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp.zn. 61P/31/2021 a javí sa jej vhodnejšie skôr využitie služieb mediátora, ktorý by rodičom pomohol dospieť ku konsenzu a vyriešiť obe súdne konania. Matka poukázala na skutkové okolnosti prípadu, kedy sa do veku 7 rokov o maloletého starala výlučne ona a komunikácia rodičov bola úplne minimálna. Komunikácia otca s matkou je intenzívnejšia posledné 2 až 3 roky, kedy po vzájomnej dohode maloletému oznámili, kto je jeho otcom a otec začal s maloletým nadväzovať kontakt. Obaja rodičia nepotvrdili, že by bolo odovzdávanie dieťaťa problematické a že sa nevedia dohodnúť na základných veciach dieťaťa, (čo potvrdili v priebehu informatívneho výsluchu v konaní sp.zn. 61P/31/2021). Situácie na ktoré odkazuje súd sú situáciami špecifickými, pričom okrem týchto pár nedorozumení medzi rodičmi nevznikli žiadne konflikty. Problémy popisované otcom sú účelovo tvrdené, keďže otec sa v konaní sp.zn. 61P/31/2021 domáha rozšírenia styku s dieťaťom. Matka si nevie predstaviť, akú lepšiu komunikáciu medzi rodičmi chce súd docieliť a čo je vlastne účelom výchovného opatrenia, keďže reálne, okrem pár konfliktov, ktoré vytvára otec zrejme z dôvodu podaného návrhu na rozšírenie styku, iné problémy medzi rodičmi nie sú. Matka navštevuje psychológa za účelom zlepšenia jej komunikácie s otcom, pričom otec neuvádza, akým spôsobom sa snaží riešiť situáciu na svojej strane. Komunikácia medzi rodičmi prebieha bezproblémovo do času, kým otec nepodá návrh na súd a následne sa komunikácia, až do skončenia súdneho konania zhoršuje. Vydané výchovné opatrenie je pre matku, majúcu štandardné zamestnanie časovo náročné a nemôže opakovane kvôli sedeniam využívať dovolenky v práci. Pokiaľ by aj odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti nariadeného výchovného opatrenia matka navrhla, aby súd znížil určený rozsah výchovného opatrenia na primeraný rozsah tak, aby toto výchovné opatrenie nenarušilo prácu matky.
5. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť konštatujúc, že návrh na nariadenie výchovného opatrenia podal dňa 28.06.2021 z dôvodu, že v priebehu informatívneho výsluchu v konaní sp.zn. 61P/31/2021 (zmena zverenia) z 12.5.2021 jednoznačne vyplynulo, že problémom nie je maloletý a ani jeho vzťah k rodičom (dieťa má vzťah k obom rodičom, oboch ľúbi a je s nimi rád), problémom je komunikácia medzi rodičmi, pričom rodičom bolo v tomto smere ponúknuté odborné poradenstvo. Na pojednávaní dňa 29.09.2021 otec a kolízny opatrovník vyjadrili súhlas s výchovným opatrením. Právna zástupkyňa matky uviedla, že pokiaľ súd uzná, že treba nariadiť výchovné opatrenie, tak matka s tým problém nemá a že my (rozumej ona a matka maloletého) súhlasia s tým, aby výchovné opatrenie bolo rodičom nariadené a že v prípade nariadenia výchovného opatrenia budú žiadať prerušenie konania vedeného pod sp.zn. 61P/31/2021. Po vyjadrení sa právnej zástupkyne otca k prerušeniu konania sp.zn. 61P/31/2021 súd vyjadril k tejto otázke svoj predbežný právny názor. Matka podľa vedomosti otca návrh na prerušenie konania nepodala a podala voči uzneseniu o nariadení výchovného opatrenia odvolanie, pričom v rámci pojednávania jeho nutnosť nespochybnila, naopak, vyjadrila s ním súhlas. Podanie odvolania matkou je špekulatívne a účelové, keď sa dozvedela, že jej prípadnému návrhu na prerušenie konania súd s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhovie, zvolila obštrukciu vo forme podaného odvolania. Rodičia nie sú dvaja cudzí ľudia (sú rodičmi dieťaťa), komunikácia s matkou o maloletom je zo strany otca fakticky nemožná, matka s ním o dieťati komunikovať odmieta, nedvíha mu telefón, uviedla, že telefonicky bude pre otca dostupná len pred prevzatím a odovzdaním dieťaťa, s otcom komunikuje len strohými SMS správami, matka odmieta informovať otca o maloletom, o jeho zdravotnom stave, o školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, pričom o týchto otázkach má otec právo spolurozhodovať. Otcovstvo k maloletému riadne uznal, finančne podporoval matku a voči maloletému si riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Intenzívnejší kontakt s dieťaťom má od roku 2016-2017, maloletý od 15.01.2018 vie, že je jeho otcom a od toho času sa s ním stýka v kruhu svojej rodiny. Konflikty medzi rodičmi vznikajú z dôvodu, že matka úplne ignoruje postavenie otca ako rodiča, odmieta s ním o dieťati komunikovať. Práve nariadené výchovné opatrenie má túto situáciu riešiť s tým, že rodičov bude viesť k zmysluplnej komunikácii v prospech maloletého. Vzájomné konflikty prebiehajú aj pred maloletým, napr. dňa 24.10.2021 chcel otec pri odovzdávaní dieťaťa matke oznámiť, že dieťa si asi hodinu pred odchodom podvrtlo členok, matka reagovala mimoriadne podráždene spôsobom, nech ju otec informuje písomne, aby mala dôkaz, doslova maloletého dotlačila do výťahu, odkiaľ pred dieťaťom na otca ešte nervózne kričala. Nejde o „nedorozumenia medzi rodičmi“ ako udávala matka, ale o spôsob komunikácie matky, ktorý matka zvolila a ktorý dobrovoľne nemieni meniť a ktorý je v neprospech maloletého. Ako dôkaz
nefungujúcej komunikácie otec predložil lekársku správu od kožnej lekárky maloletého a list, ktorý dňa 07.11.2021 zaslal matke v tlačenej podobe (matka má zablokovaný email). Komunikácia medzi rodičmi je problematická minimálne od 21.01.2018, otec ju nepovažuje za normálnu a matkou je vedená, resp. nevedená tak, že na to v konečnom dôsledku dopláca maloletý. Otec sa pokúšal situáciu s matkou riešiť a nastoliť normálnu komunikáciu, ale v súčasnosti nie je s kým, (matka to odmieta) a nie je ako (zrušila voči otcovi všetky komunikačné kanály).
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3, § 234 ods.2 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
8. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
9. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému uzneseniu prvoinštančného súdu, ktorým v nariadenom výchovnom opatrení uložil povinnosť rodičom maloletého podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu a absolvovať 15 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia, a to na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, za účelom zlepšenia ich schopností vzájomne komunikovať ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia podstatný význam , pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 2 ods.1 C.m.p., § 387 ods. 2, 3, § 234 ods.2 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a len v záujme dôsledného vyporiadania sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi dodáva nasledovné.
10. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
11. Podľa § 37 ods. 4 písm. a/, b/ Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odvolacími dôvodmi matky, dospel v posudzovanej veci v zhode s názorom súdu prvej inštancie k záveru, že nariadenie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine rodičom maloletého, t.j. uloženie povinnosti sa podrobiť odbornému psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, za účelom zlepšenia ich schopností vzájomne komunikovať ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, je plne dôvodné a v záujme ďalšej starostlivosti rodičov o maloletého. Odvolací súd pri posúdení dôvodov odvolania skúmal existenciu skutočností odôvodňujúcich rozhodnutie súdu, ktorými sú potreba naučiť rodičov, aby sa ako rodičia začali rešpektovať a tak aj spolu komunikovať, či správať sa ako rodičia vo vzťahu ku druhému rodičovi a potreba zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov ohľadom starostlivosti o maloletého. Má za to, že súd prvej inštancie v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V, pod sp.zn. 61P/31/2021, o návrhu otca o zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, správne uznesením zo dňa 02.07.2021, č.k. 61P/31/2021-163 vylúčil podľa § 166 ods.2 C.s.p. návrh otca o uloženie výchovného
opatrenia na samostatné konanie a o tomto návrhu, po riadnom zistení skutočného stavu veci, (pri ktorom zohľadnil skutkové zistenia aktuálne vyplývajúce z dokazovania vykonaného v konaní sp.zn. 61P/31/2021, ako aj účastníkmi v priebehu pojednávania dňa 29.09.2021 prezentované postoje k navrhovanému výchovnému opatreniu) v rozsahu potrebnom na posúdenie vhodnosti nariadenia výchovného opatrenia rodičom maloletého a jeho účelu, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Nestotožňuje sa s tvrdeniami matky uvedenými v odvolaní o tom, že komunikácia rodičov je pre účely aktuálnej úpravy rodičovských práv a povinností bezproblémová a nevyžadujúca si uloženie výchovného opatrenia, keďže tieto tvrdenia sú v priamom rozpore so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi zo spisu. V tejto súvislosti najmä s poukazom na zistenia vyplývajúce z výsluchov rodičov vo veci sp.zn. 61P/31/2021 z 29.09.2021 zdôrazňuje, že skutočnosť „bezproblémového“ odovzdávania maloletého dieťaťa rodičmi v čase a spôsobmi určených súdnym rozhodnutím, je iba jedným z faktorov, na základe ktorých je možné posudzovať a hodnotiť mieru schopností rodičov akceptovať aj v ich vzájomnom vzťahu a vzájomnej komunikácii najlepší záujem maloletého dieťaťa a postavenie a úlohu druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. V posudzovanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vzájomná komunikácia rodičov je dlhodobo nedostatočná, (za takúto nie je možné považovať rozhodnutie matky komunikovať s otcom takmer výlučne formou SMS správ, matkou zvolený spôsob odovzdávania a preberania dieťaťa v ostatnom období svojim otcom vylučuje priamu komunikáciu a kontakt s otcom, sama matka rodičov označuje ako nekompatibilných na akúkoľvek komunikáciu), že rodičia sa dlhodobo nevedia zhodnúť ani v menej podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, (otázka testovania maloletého, výber predmetu v škole, otázka kontaktu otca so synom mimo určeného styku napr. telefónom) a že rodičia dlhodobo nevedia spolu konštruktívne o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa vzájomne komunikovať (matka v minulosti nechcela otcovi oznámiť meno zubného lekára, komunikáciu s otcom dlhodobo obmedzila len na SMS správy, resp. telefonáty súvisiace výlučne s odovzdávaním a preberaním dieťaťa). Tieto zistenia sami osebe, pri súčasných zisteniach o neschopnosti rodičov zhodnúť sa v otázke možnej odbornej pomoci (zo spisu vyplývajú postupné nesúhlasy rodičov s mediáciou navrhnutou druhým rodičom, sedenie u otcom vybratej psychologičky Hatrákovej, s ktorou nebola matka spokojná a ktorá potom navštevovala neidentifikovaného psychológa „sama“) vedú aj odvolací súd k úvahe, že využitie postupu podľa § 37 ods.2 písm. d/ Zákona o rodine je v záujme maloletého dieťaťa, ktorý je nutné v danom momente nadradiť aj nad záujmami jeho rodičov. Odvolací súd naviac konštatuje, že správnosť úvahy súdu prvej inštancie podporuje aj otcom (v jeho vyjadrení sa k odvolaniu) opísané správanie sa matky počas odovzdávania maloletého dieťaťa dňa 24.10.2021 a aj to, že ani v podstatných veciach týkajúcich sa aktuálneho zdravotného stavu maloletého dieťaťa, rodičia nie sú schopní vzájomne konštruktívne komunikovať a otec matke (v dobe bežného využívania elektronickej komunikácie populáciou vo veku rodičov) lekársku správu a list obsahujúci informácie o vyšetrení dieťaťa u kožnej lekárky s uvedením pokynov lekára týkajúcich sa ošetrovania dieťaťa, doručuje v tlačenej podobe.
13. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie aj v určení rozsahu poskytovania odborného psychologického poradenstva a vymedzenia jeho dĺžky (15 konzultácií), nezohľadňujúc pri tom všeobecne formulované námietky matky o tom, že „nariadené výchovné opatrenie je pre ňu časovo náročné, keďže má štandardné zamestnanie „a jej žiadosť (v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie)“ o zníženie určeného rozsahu výchovného opatrenia na primeraný rozsah tak, aby výchovné opatrenie nenarušilo prácu matky, keď sama matka neuviedla, aký rozsah výchovného opatrenia vo vzťahu k výkonu jej zamestnania považuje za „primeraný“. Odvolací súd dodáva, že nariadené výchovné opatrenie v určenom rozsahu, za predpokladu riadnej spolupráce rodičov s určeným subjektom, (ktoré bude súd pri rozhodovaní vo veci o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému sledovať a vyhodnocovať), môže mať len výrazne pozitívny dopad na posilnenie jednotlivých rodičovských kompetencií a zručností u každého rodiča osobitne, a najmä v ich vzájomnom vzťahu.
14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, (vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 2, § 234 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p..
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).