Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/94/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. X., nar. X. K. XXXX, bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: P. X., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom X. U. XXX, t. č. A. XX, Y., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, a otec: H. X., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom X. U. XXX, t. č. bytom X. U. XXX/X, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v odvolacom konaní, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 16. septembra 2021 č. k. -5, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. m e n í tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 26. decembra 2021 v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., dňa 31. decembra 2021 v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že si maloletého Y. prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku maloletého Y. na tom istom mieste odovzdá matke; matka je povinná zabezpečiť odovzdanie a prevzatie maloletého Y. otcovi a na styk s otcom ho riadne pripraviť.

II. Odvolací súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Maloletý Y. sa p o n e c h á v a v osobnej starostlivosti matky.

Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletého Y. sumou 49,80 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Matke maloletého Y. sa ukladá, aby v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na miestne príslušnom súde návrh na úpravu práv a povinností k maloletému Y. na čas do rozvodu manželstva rodičov.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom Y. X., nar. X. K. XXXX každý víkend párneho týždňa od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a cez vianočné sviatky v dňoch 24.12.2021, 25.12.2021 a 1.1.2021 v mieste bydliska otca maloletého dieťaťa s tým, že otec je povinný zabezpečiť vyzdvihnutie maloletého dieťaťa v mieste bydliska matky a po skončení

styku zabezpečiť jeho návrat do miesta bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec je povinný zabezpečiť vyzdvihnutie maloletého dieťaťa v mieste bydliska matky maloletého a jeho návrat do miesta bydliska matky. V prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič, na strane ktorého táto prekážka vznikla povinný informovať o tom bezodkladne druhého rodiča pred termínom styku (výrok I.); otcovi maloletého uložil povinnosť, aby v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na tunajšom súde návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu (výrok II.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na , , C.m.p. ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „C.m.p.“) a , , , , , , (, v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“). V konaní mal za osvedčené, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktorí od septembra 2021 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému doposiaľ neboli upravené. Z otcom osvedčených skutočností mal súd za to, že v danej veci boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s maloletým dieťaťom. Pri dočasnej úprave styku súd prihliadal na nízky vek maloletého, preto rozsah styku určil tak, ako je uvedené vo výroku I. uznesenia. Takýto rozsah styku bude podľa názoru súdu spôsobilý zabrániť strate kontaktu maloletého s otcom a prípadnému vzájomnému odcudzeniu sa. Takto určený styk rovnako zabezpečí pravidelný režim maloletého, keď maloletý je v citlivom veku, je dôležité, aby mal zabezpečené pravidelné stretávanie sa so svojim otcom, pričom bude zachovaný jeho denný režim, ktorý najlepšie pozná jeho matka. Zároveň súd uložil otcovi maloletého povinnosť podať v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia návrh vo veci samej, v ktorom konaní budú skúmané všetky podstatné skutočnosti uvádzané oboma rodičmi.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla včasným odvolaním matka maloletého dieťaťa, ktorá v odvolaní podala nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajúc sa okrem dočasného ponechania maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletým aj uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, to všetko až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu manželstva. Matka namietala pochybenie súdu, kedy si pred vydaním neodkladného opatrenia neoveril skutočnosť, u ktorého z rodičov sa maloleté dieťa nachádza a osvojil si len tvrdenia otca. Pokiaľ súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, mal rozhodnúť o zverení, resp. ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky, pričom pred takýmto rozhodnutím si mal vyžiadať správu kolízneho opatrovníka osvedčujúcu osobnú starostlivosť o maloletého, prípadne vyjadrenie matky k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu bolo podľa matky neodkladné opatrenie vydané predčasne. Okrem uvedeného nie je zrejmé, ktorému z rodičov má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pričom styk počas vianočných sviatkov roku 2021 je neurčitý, pretože z výroku uznesenia nie je zrejmé presný rozsah styku v dňoch 24. - 25. decembra 2021 a dňa 1. januára 2022. Matka popiera otcom uvádzané skutočnosti, poukazuje na to, že dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti ako aj nadviazania mimomanželského vzťahu bol nezáujem otca o rodinný život, neplnenie si manželských povinností otcom, nezáujem otca o matku a maloletého, užívanie omamných a psychotropných látok otcom. Počas spolužitia to bola matka, ktorá sa vzorne starala o spoločnú domácnosť a zabezpečovala starostlivosť o maloletého. Matka tiež poukazuje na závislosť otca od omamných a psychotropných látok, a to tak ľahkých (marihuana) ako aj „tvrdých“ (pervitín), pričom o závislosti otca vedeli príbuzní rodičov, susedia, priatelia. Otec na závislosť spotreboval spoločné úspory, zarobené peniaze. Matka uviedla, že otcovi dala ultimátum, ktorým žiadala o zmenu postoja otca k závislosti, pričom k zmene nedošlo, čo bolo okrem vyššie uvedeného rovnako dôvodom opustenia spoločnej domácnosti. Otec zámerne neuvádza pravdivé skutočnosti, užívanie omamných látok z neho robí nevyspytateľným, matka prezentovala strach o seba, aj maloleté dieťa. Navrhuje vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie závislosti otca na užívaní omamných a psychotropných látok. Rovnako popiera i to, že by otec nevedel, kam sa matka s maloletým odsťahovala, o čom prikladá komunikáciu rodičov, z ktorej je táto skutočnosť zrejmá. Otec vedel o presnom dni, kedy sa matka s maloletým mala odsťahovať, rovnako mal vedomosť o tom, že matke mal pomáhať so sťahovaním jej nový partner. Navrhuje nariadené neodkladné opatrenie zrušiť a uznesenie zmeniť tak, že súd ponechá maloletého v osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým upraviť v prítomnosti matky a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, to všetko až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súčasťou odvolania je aj návrh matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pripustil, že návrh nebol úplný pokiaľ ide o interval úpravy styku otca s maloletým počas vianočných sviatkov, ako aj návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovaný styk určil ako minimálny, prejavil ochotu dohodnúť sa s matkou na úprave styku mimosúdne. Odmietol tvrdenia matky o užívaní omamných a psychotropných látok. Uviedol, že všetky zarobené finančné prostriedky vynaložil na spoločnú domácnosť a starostlivosť o maloletého. Jeho mesačný príjem je vo výške 750 eur, mesačné výdavky špecifikoval ako: nájom 148 eur, náklady na domácnosť 120 eur, pôžička 103 eur, mobilné služby 30 eur, ďalej poistenie, cestovné do zamestnania, stravovanie, zabezpečovanie vecí dennej potreby, potreby pre rodinu a maloletého. Poprel tvrdenia matky o absencii záujmu o maloletého, o čom svedčí aj priložená sms komunikácia. V ďalšom sa vyjadruje k návrhu matky na rozvod manželstva.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní. Otec o maloletého nejaví záujem, matku nekontaktuje za účelom dohodnutia styku s maloletým, a to ani po nariadení neodkladného opatrenia, aj napriek jeho vedomosti o pobyte matky a maloletého. Zotrváva na podanom odvolaní, ako aj návrhu na rozvod manželstva.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poprel všetky skutočnosti prezentované matkou. Tvrdil, že počas obdobia viac ako dvoch mesiacov nemal možnosť stýkať sa s maloletým, matka mu o maloletom neposkytla žiadne informácie pokiaľ ide o zdravotný či psychický stav maloletého. Nevylučuje dohodu s matkou, avšak matka na jeho správy a telefonáty nereaguje. Nie je pravdou, že by o styk s maloletým nejavil záujem, práve naopak, o snahe svedčí už len samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka s ním odmieta komunikovať, rovnako odmieta umožniť styk maloletého s príbuznými otca (otcovou sestrou a starými rodičmi). Pokiaľ otec neprišiel na styk po nariadení neodkladného opatrenia, bolo to len z dôvodu upokojenia situácie, nechcel, aby bol maloletý svedkom toho, že mu matka styk s otcom neumožní. Tvrdenia o užívaní omamných a psychotropných látok odmieta, ako dôkaz predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára. Matka umožnila otcovi styk s maloletým až v dňoch 19.11. - 21.11.2021, otec predložil fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že maloletý je s otcom rád, s otcom sa cíti bezpečne, dokonca sa nechcel vrátiť späť k matke. Má za to, že maloletý ma tak s otcom, ako aj rodinou otca vybudovaný blízky vzťah, preto je nutné, aby styk otca s maloletým prebiehal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou - matkou maloletého dieťaťa ( a ), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) pričom dospel k záveru, že odvolacie námietky matky sú čiastočne dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. je návrh otca maloletého dieťaťa Y. X., nar. X. K. XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáha dočasnej úpravy styku s maloletým, a to každý párny víkend v kalendárnom mesiaci od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov v dňoch 24. decembra 2021, 25. decembra 2021 a dňa 1. januára 2022. Súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, majúc za to, že v danom prípade otec osvedčil dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu otca a nariadil neodkladné opatrenia.

8. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

15. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

19. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

20. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu bola súdom prvej inštancie správne posúdená, pretože otec maloletého osvedčil potrebu vydania neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie však pochybil v určení rozsahu dočasnej úpravy styku otca s maloletým, keď navyše výrok

I. v časti úpravy styku počas vianočných sviatkov je nevykonateľný pre absenciu určitého a jasného vymedzenia času styku.

22. Odvolací súd mal za osvedčené, že maloleté dieťa pochádza z manželského zväzku rodičov, manželstvo naďalej trvá. Matka spolu s maloletým dňa 3. septembra 2021 opustili spoločnú domácnosť vedenú s otcom, pričom v súčasnosti matka s maloletým žijú v spoločnej domácnosti s partnerom matky, na adrese A. XX, Y.. Osobnú starostlivosť o maloletého naďalej zabezpečuje matka, ktorá sa o maloletého stará od jeho narodenia, pričom okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje aj uspokojovanie jeho materiálnych potrieb. Otec starostlivosť matky o maloletého nespochybňoval, netvrdil, že by matka nebola spôsobilá a schopná postarať sa o maloletého. Obaja rodičia stav, kedy maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, zabezpečujúcou mu osobnú starostlivosť nenamietali, tento stav akceptujú, obaja zhodne navrhli ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky.

23. V danom prípade odvolací súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky v súlade s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia práve s poukazom na to, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu rozhodnutia vo veci samej (dočasnou úpravou sa tu navyše ani tzv. nekonzumuje vec sama), ide len o dočasnú úpravu pomerov medzi stranami. Preto nebolo možné rozhodnúť o zverení maloletého matke (ktorý pojem predstavuje konečnú a trvalú úpravu) a tým nahrádzať, resp. predbiehať rozhodnutie vo veci samej. Práve pojem ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky vyjadruje ďalšie zotrvanie stavu, ktorý pretrváva od odsťahovania sa matky s maloletým zo spoločnej domácnosti, trvá doposiaľ a rodičia tento stav akceptujú. Dôvodnosť rozhodnutia o ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky bola daná aj tým, že odvolací súd v ďalšom rozhodoval aj o dočasnej úprave styku, a tiež o plnení si otca ako z výživy povinného rodiča na plnenie si vyživovacej povinnosti. Výrok o ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky je predpokladom vykonateľnosti výroku o rozsahu styku a určení výživného, pretože deklaruje, ktorý z rodičov je oprávnený na styk s maloletým a tiež ktorý z rodičov je povinný prispievať na výživu maloletého.

24. Aj napriek zhode rodičov v otázke ponechania maloletého v osobnej starostlivosti, odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) mal za osvedčené, že medzi rodičmi prevláda konfliktná situácia a názorové nezhody pokiaľ ide o realizáciu styku otca s maloletým, miestami až odmietanie a ignorácia požiadaviek rodičov navzájom. Rodičia sa okrem osobnej starostlivosti o maloletého nevedia dohodnúť o rozsahu styku otca s maloletým. Je zrejmé, že otec sa styku s maloletým domáha, prejavuje snahu o udržiavanie a prehlbovanie väzby s maloletým, rovnako o udržiavanie citovej väzby maloletého so širšou rodinou (zo strany otca), čo matka odmieta, na požiadavky o umožnenie styku maloletého s príbuznými nereaguje. Takýto situácia medzi rodičmi vytvára predpoklad budúcich nezhôd ohľadom starostlivosti o maloletého, čo nie je v jeho najlepšom záujme, preto bolo nutné dočasne styk otca s maloletým autoritatívne upraviť rozhodnutím súdu.

25. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 ZoR uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo.

27. Pokiaľ ide o rozsah dočasnej úpravy styku otca s maloletým, už vyššie odvolací súd konštatoval pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi, ktoré bez úpravy rozhodnutím súdu môžu viesť k ďalším budúcim konfliktom, čo v konečnom dôsledku nie je v záujme maloletého. Tým je daná naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto bolo dôvodné rozhodnúť o dočasnej úprave styku, avšak s čiastočnou modifikáciou rozsahu styku. Odvolací súd rovnako prihliadal na útly vek maloletého

(3 roky), jeho naviazanosť na matku, ako aj nutnosť dodržiavania pravidelného režimu maloletého. Odvolací súd preto pristúpil k zmene uznesenia tak, že na jednej strane rozšíril styk otca aj na každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., na druhej strane zúžil styk počas párneho týždňa v mesiaci v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., t.j. s prespaním počas jednej noci. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na úpravu styku za prítomnosti matky, tak ako sa matka domáhala v odvolaní, keď je zrejmé, že maloletý bol na prítomnosť otca až do opustenia spoločnej domácnosti matkou zvyknutý, s otcom trávil voľný čas v spoločnej domácnosti i mimo nej, s otcom má vytvorený citový vzťah, ktorý je potrebné naďalej udržiavať a prehlbovať. Matka okrem nepredvídateľného správania otca v dôsledku užívania omamných látok (čo sa nateraz nepotrvdilo) netvrdila, že by otec starostlivosť o maloletého nebol schopný zabezpečiť, resp. že by bol maloletý v prítomnosti otca vystavený akémukoľvek nebezpečenstvu. Styk za prítomnosti matky nebol žiaduci aj z toho dôvodu, že medzi rodičmi pretrvávajú nezhody, nie je žiaduce, aby bol maloletý svedkom prípadnej konfliktnej situácie rodičov, a tým sa narúšal citový vzťah k obom rodičom. O styku počas vianočných sviatkov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, majúc na zreteli aj rozsah bežnej úpravy styku, t.j. styk otca s maloletým počas vianočných sviatkov bude zabezpečený aj v rámci úpravy bežného styku.

28. Takáto úprava styku je podľa odvolacieho súdu nateraz dostačujúca na zachovanie pravidelného osobného styku otca s maloletým tak, aby nedošlo k pretrhnutiu citových väzieb medzi maloletým a otcom pričom nijako neprejudikuje rozsah budúcej úpravy styku v konaní vo veci samej. Zároveň je však nutné podotknúť, že takáto úprava nebráni rodičom, aby sa na realizácií styku otca s maloletým dohodli aj nad rámec tohto rozhodnutia, podľa potreby aj v širšom rozsahu, pretože pravidelný styk maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti je vždy na prospech maloletého, čo si rodičia musia uvedomiť. Rodičia by mali potlačiť negatívne emócie, vo veciach týkajúcich sa maloletého rozhodovať výlučne a v súlade s najlepším záujmom maloletého, zdržiac sa akýchkoľvek animozít a negatívnych prejavov. Rovnako je potrebné, aby matka ako preferenčný rodič aj napriek jej nevôli poskytovala otcovi informácie o zdravotnom stave a všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého, pretože pokiaľ preferenčný rodič správne pochopil význam a úlohu výchovného pôsobenia, musí tomu zodpovedať aj jeho konanie v tom, že umožní druhému rodičovi (otcovi) v čo najširšom rozsahu podieľať sa na výchove starostlivosti o maloletého.

29. Zároveň odvolací súd obom rodičom pripomína, že dočasná úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom nepredstavuje žiadny ústupok, resp. riešenie vzájomnej rivality rodičov pokiaľ ide dožadovanie sa primeraného rozsahu styku, ale je vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k svojmu dieťaťu. Rodičia maloletého sa v záujme maloletého dieťaťa mali predovšetkým naslúchať potrebám svojho dieťaťa a potlačiť negatívne emócie, pri výkone rodičovských práv kooperovať tak, aby realizácia rodičovských práv bola výlučne v najlepšom záujme maloletého Y..

30. Pokiaľ ide o námietku matky o nezabezpečení si správy kolízneho opatrovníka, resp. opomenutie doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matky, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu, k čomu dodáva:

31. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd v zásade dokazovanie nevykonáva, dokazovanie tu nahrádza proces osvedčovania skutočností a súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza primárne zo skutočností uvedených v návrhu. Inštitút neodkladného opatrenia ako tzv. osobitný procesný postup je okrem zjednodušeného a zrýchleného postupu pri rozhodovaní založený aj na tzv. momente prekvapenia tým, že tomu, voči komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje sa návrh ako aj ďalšie podania doručujú až s rozhodnutím, ktorým sa návrhu vyhovelo, tak ako vyplýva z ustanovenia veta prvá . Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručil matke ešte pred rozhodnutím, pretože tak učinil po nariadení neodkladného opatrenia, kedy súd riadne doručil matke nielen návrh ale aj napadnuté uznesenie, a tiež neskoršie vyjadrenia otca. Za pochybenie nemožno považovať ani to, že súd pred vydaním neodkladného opatrenia neuskutočnil šetrenie pomerov u matky, resp. nevyžiadal s správu kolízneho opatrovníka o osvedčení osobnej starostlivosti o maloletého, pretože šetrenie pomerov u oboch rodičov bude realizované až v konaní vo veci samej, kde na to bude vytvorený dostatočný priestor.

32. Keďže matka v podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu, ktorého správnosť je predmetom tohto odvolacieho konania, a s ktorými odvolacími námietkami sa odvolací súd vysporiadal v odôvodnení

vyššie, podala nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyvstala tu potreba rozhodnúť o návrhu matky odvolacím súdom.

33. Podľa § 362 C.m.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

34. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

35. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky, úprave styku otca s maloletým, zároveň majúc za osvedčené, že od opustenia spoločnej domácnosti matkou (spolu s maloletým) otec na výživu maloletého neprispieva, bolo nutné rozhodnúť aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, a to nielen osobnou starostlivosťou ale i materiálnym uspokojovaním potrieb maloletého. Matka ako svoj jediný príjem uviedla rodičovský príspevok vo výške 275,90 eur (avšak len do októbra 2021, t.j. do dovŕšenia 3 rokov veku maloletého) a prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur. Iný príjem neuviedla, zároveň však nijako nešpecifikovala pravidelné mesačné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého. Otec je riadne zamestnaný, s nateraz osvedčeným príjmom vo výške 750 eur. Vzhľadom na to, že súd môže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť o povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere v spojení s nemožnosťou vykonávania riadneho dokazovania na preukázanie odôvodnených potrieb maloletého, odvolací súd rozhodol tak, že otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 49,80 eur. Táto suma predstavuje 1/2 sumy životného minima určeného Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorého výška pre jedno nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 99,56 eur.

36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutom výroku I. v zmysle zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a zároveň rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

37. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že o konečnej úprave, t.j. o osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, o zastupovaní a spravovaní jeho majetku, úprave styku otca s maloletým a tiež o určení vyživovacej povinnosti otca bude rozhodnuté v konaní vo veci samej (samozrejme ak otec podá návrh na úpravu práv a povinností k maloletému v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v ktorom sa bude konať o úprave práv a povinností na čas do rozvodu manželstva), a to po vykonaní náležitého dokazovania (ktoré súd v rámci konania o neodkladné opatrenie nevykonával, keď len z osvedčených skutočností). V tomto konaní budú môcť obaja rodičia prezentovať svoje postoje a návrhy vo vzťahu k navrhovanej úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie v spomínanom výroku II. uložil povinnosť aj matke maloletého, aby v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresnom súde v Galanta návrh na úpravu práv a povinností k maloletému Y..

38. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

39. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).