Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-247-2019.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/247/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: A., Q.. A.., T.: XX XXX XXX, K., K.Á. X, zast. AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5 Bratislava, proti žalovanej: P. I., G.. XX. X. XXXX, K. M., o zaplatenie 228,84 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 28. februára 2019 č. k. 6C/1146/2015-82, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,94 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 54,98 eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia, s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,98 eur od 25. 9. 2013 do zaplatenia a s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,98 eur od 23. 10. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 3. 7. 2013 na základe objednávky služieb M. M. uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu Duo S (internet 20/1+TV S) a zároveň jej zapožičať a nainštalovať HD set-top-box Zenterio STC-Zi3040 za jednorazový poplatok 20,90 eur. Podľa objednávky služieb A. Multimedia zo dňa 10. 7. 2013 žalobca poskytol žalovanej službu Trio M (internet 40/4+TV balík M+komfort 150, s viazanosťou ) za mesačný poplatok 18,99 eur s DPH a zriadenie hlasovej služby (od 15. 4. 2013) a Panasonic KX-TG 1611 s 24-mesačnou viazanosťou za jednorazový poplatok 2,- eurá a žalovaná sa zaviazala platiť za ňu dohodnutú cenu. Z preberacieho protokolu súd zistil, že žalovaná dňa 9.7.2013 prevzala od žalobcu zariadenie STC-Zi3040. Faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX žalobca vyfakturoval žalovanej spolu sumu 92,94 eur za poskytnutie služby. Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 135,90 eur ako poplatok za nevrátenie zariadenia. Listom zo dňa 6. 12. 2013 žalobca oznámil žalovanej, že v zmysle bodu 12.5 písm. b/ VP odstupuje o zmluvy z dôvodu, že žalovaná neuhradila splatné záväzky voči žalobcovi v sume 92,64 eur ani do 45 dní po ich splatnosti. Zároveň ju vyzval, aby bezodkladne uhradil všetky svoje záväzky voči spoločnosti A., ktoré ku dňu 6. 12. 2013 predstavujú sumu 92,64 eur za poskytnuté služby a peňažnú náhradu v sume 398,79 eur. Zároveň ju vyzval, aby mu najneskôr do 23. 12. 2013 vrátila všetky zariadenia s tým, že v prípade ich neodovzdania bude požadovať zmluvnú pokutu v sume 135,90 eur s DPH.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je čiastočne dôvodná. Uviedol, že v konaní bol preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, preto vyhovel žalobe v časti nezaplatených faktúr za poskytnuté služby vo výške 92,94 eur. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z..
4. Pokiaľ ide o poplatok za nevrátenie zariadenia vo výške 135,90 eur, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol s týmto odôvodnením: „Žalobca v žalobe neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zmluvy, cenníka alebo všeobecných podmienok si predmetný nárok ( poplatok ) uplatňuje, pričom ani všeobecný odkaz na predmetné dokumenty v zmysle § 132 ods. 2 CSP nie je postačujúci. Uplatnený poplatok účtovaný v sume 135,90 eur bez DPH žalobca ani v žalobe a ani vo vystavenej faktúre nešpecifikoval a teda nie je zrejmé, o aký poplatok vlastne ide. V prípade, že by takýto nárok aj vyplýval z cenníka alebo všeobecných podmienok, ( rovnako ako v prípade zmluvnej pokuty ) by išlo o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, keďže žalobca požaduje od spotrebiteľa poplatky resp. plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a takisto nebolo žalobcom preukázané individuálne dojednanie takejto podmienky. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax ( napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 350/2012 z 22. 5. 2014 ), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. V cenníku doplnkových služieb žalobcu ako i v odstúpení od zmluvy žalobcom sa táto suma v takejto výške uvádza ako zmluvná pokuta za nevrátenie STB ( zariadenia s príslušenstvom ). V prípade, že by súd považoval túto sumu za zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia ( ako to vyplýva z doložených dokladov žalobcu ), mal za to, že dohoda o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou len všeobecných podmienok alebo cenníka, pretože žalovaný ako spotrebiteľ podpisoval len samotnú zmluvu, nie všeobecné podmienky. Pre uzavretie platnej dohody o povinnosti účastníka zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu je v zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma a platná dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všetky náležitosti stanovené všeobecne pre platnosť právnych úkonov. Ak bola zmluvná pokuta len súčasťou cenníka, resp. všeobecných podmienok, k platnému uzavretiu dohody chýba podpis spotrebiteľa, žalovaného (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 ). Ak nárok zo zmluvnej pokuty nevyplýva priamo zo zmluvy, nemožno ho potom priznať.“ Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného poplatku za nevrátenie zariadenia (zmluvnej pokuty) 135,90 eur s prísl. zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 59,38 % a teda jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej nárok na ich náhradu nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti (v časti zaplatenia zmluvnej pokuty) zamietol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Argumentoval, že podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách môže podnik vydať všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Na základe uvedeného má žalobca za to, že zmluvná pokuta (hoci je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach) bola medzi stranami sporu riadne dojednaná v zmysle bodu 10.3 VOP. Nárok na jej uplatnenie vznikol žalobcovi v dôsledku toho, že žalovaná si dňa 9. 7. 2013 prevzala od žalobcu na využívanie služieb zariadenie STB - STC - Zi3040. Žalovaná toto zariadenie služieb riadne užívala, pričom v odstúpení od zmluvy zo dňa 6. 12. 2013, bola vyzvaná, aby v zmysle čl. 4 bod 4.1 písm. o/ VOP zariadenie vrátila najneskôr do 23. 12. 2013. Žalovaná zariadenie doposiaľ nevrátila, čím žalobcovi vznikol v zmysle bodu 10.3 VOP nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 135,90 eur. Zmluvná pokuta bola žalovanej fakturovaná vo faktúre č. XXXXXXXXXX a jej výška 135,90 eur bola určená na základe dĺžky zmluvného vzťahu, ktorý trval 4 mesiace, pričom zmluvou sa žalovaná zaviazala na dobu viazanosti 24 mesiacov. Napokon podľa žalobcu súd prvej inštancie mohol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 135,90 eur po právnej stránke posúdiť aj ako nárok na náhradu škody. Žalovaná porušila svoje povinnosti, t. j. povinnosť vrátiť zariadenie po ukončení využívania služieb. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila, uvedené zariadenie
nevrátil, na základe čoho vznikla žalobcovi škoda. Pri určení jej výšky je potrebné vychádzať z ceny zariadenia, pričom výšku takto spôsobenej škody žalobca riadne preukázal faktúrou č. XXXXXXXXXX. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Žalobcovi sa odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p. ).
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú ( napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute ). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu ( podobne ako rozhodcovská doložka ) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej ( listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis ). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim ( zmluva o preprave osôb a pod.) - k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013 sp. zn. I.ÚS 3512/11.
10. V posudzovanej veci dojednaná zmluvná pokuta bola výlučne obsahom všeobecných obchodných podmienok žalobcu a nebola obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Navyše, zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne ( § 544 ods. 2 Obč. zák. ), pričom v prejednávanej veci neboli všeobecné obchodné podmienky žalobcu, resp. ich prevzatie podpísané žalovanou. Možno tak konštatovať, že zo strany žalobcu sa jednalo nielen o nekalú praktiku v spotrebiteľskom vzťahu (t. j. že zmluvná pokuta nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy), ale súčasne zmluvná pokuta nebola uzavretá v predpísanej písomnej forme, nakoľko dohoda o nej (VP) nebola podpísaná druhou zmluvnou stranou, t. j. žalovanou (§ 40 ods. 3 Obč. zák.). Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k uzavretiu platnej dohody o zmluvnej pokute, resp., táto dohoda nie je platná a vzhľadom na to žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Okrem toho, v odstúpení od zmluvy žalobca vyzval žalovanú na vrátenie iného zariadenia (Zenterio 6916A), než žalovaná prevzala na základe preberacieho protokolu ( STB - STC-Zi3040 ).
11. K odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie mal predmetný nárok posúdiť ako nárok na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že samotný žalobca tvrdí, že predmetné zariadenie, ktoré žalovaná doposiaľ nevrátila, zostáva v jeho vlastníctve. Žalobca tak má možnosť domáhať sa vydania tejto veci tzv. vindikačnou žalobou ( vydanie veci od nevlastníka ). Až v prípade, ak by vydanie veci nebolo možné z dôvodu zničenia, prípadne poškodenia zariadenia, vznikol by žalobcovi nárok na náhradu škody. Pokiaľ však možno žalovať priamo na vydanie predmetného zariadenia, nemožno tu hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu bez preukázania toho, že predmetné zariadenie bolo zničené. Inými slovami povedané, nárok žalobcu na náhradu škodu by tu vznikol iba za predpokladu, že by bolo preukázané, že žalovaná ho nemôže vydať v dôsledku jeho zničenia. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nepochybil, keď vec neposudzoval podľa ustanovení o náhrade škody.
12. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, vecne správny a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).