Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/127/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 079 721, proti žalovanému: I electro s.r.o., so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935, ktorého správcom konkurznej podstaty je: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie Horná 23, 874 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, v konaní o zaplatenie 345,81 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -36 zo dňa 14. marca 2017 z r u š u j e a konanie o zaplatenie 345,81 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom č.k. -36 zo dňa 14. marca 2017, ktorým výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 345,81 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.12.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to z dôvodov bližšie špecifikovaných v napadnutom rozsudku.

2. Z dôvodu zistenia skutočnosti, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, okresný súd výzvami zo dňa 08.09.2021 (č.l. 148-149 spisu) s poukazom na novelizované znenie o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“ alebo ,,ZKR“) v znení účinnom od 01.01.2020 vyzval žalovaného (dlžníka) a správcu konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného, aby v prípade, že mienia pokračovať v predmetnom konaní, v lehote 30 dní doručili návrh/súhlas na pokračovanie v konaní. Súčasne ich poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Na predmetnú výzvu okresného súdu reagoval len správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného, a to v podaní zo dňa 20.09.2021 (č.l. 153 spisu), pričom o.i. uviedol, že nedáva návrh na pokračovanie v konaní.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok úpadcu ako žalovaného je vedené konkurzné konanie, pričom správcom konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného a ani žalovaným (dlžníkom) nebol zmysle podaný návrh na pokračovanie v konaní, bola dňa 03.12.2021 vec predložená krajskému súdu (ako súdu odvolaciemu) na postup podľa po vydaní rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -36 zo dňa 14. marca 2017, čo potvrdzuje aj samotná predkladacia správa, nachádzajúca sa na č.l. 158 spisu.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario, na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -36 zo dňa 14. marca 2017 zrušil a konanie o zaplatenie 345,81 Eur s príslušenstvom zastavil podľa .

5. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že po podaní žaloby, ktorá bola doručená na Okresný súd Námestovo dňa 08.01.2016, okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním rozsudku č.k. -36 zo dňa 14. marca 2017. V zmysle zistenia skutočnosti, že na majetok dlžníka - žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina č.k. zo dňa 4.4.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2017 dňa 11.04.2017, okresný súd po vydaní rozsudku výzvami zo dňa 08.09.2021 (č.l. 148-149 spisu) s poukazom na vyzval žalovaného ako dlžníka a správcu dlžníka, aktuálne Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú, k.s., správcu konkurznej podstaty úpadcu - dlžníka, aby v prípade, že mienia pokračovať v konaní, v lehote 30 dní dourčili návrh/súhlas na pokračovanie v konaní, s tým, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Na predmetnú výzvu okresného súdu reagoval len správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného a to v podaní zo dňa 20.09.2021 (č.l. 153 spisu), pričom uviedol, že nedáva návrh na pokračovanie v konaní.

6. Ako už bolo vyššie uvedené, bolo nepochybné, že Okresný súd Námestovo predložil vec krajskému súdu (ako súdu odvolaciemu) na rozhodnutie podľa s poukazom na z dôvodu, že žalovaný, ktorý je úpadcom, a ani správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného nepodali návrh na pokračovanie v konaní.

7. Podľa , oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. 8. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 9. Podľa , v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 10. Podľa konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

11. Krajský súd uvádza, že znenie , ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.

12. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa v spojení s , o ktorom odvolací súd rozhoduje procesným postupom podľa .

13. Z predkladacej správy okresného súdu krajskému súdu okrem iného vyplynulo, že vo veci okresný súd rozhodol neprávoplatne rozsudkom, pričom ako súd prvej inštancie nie je sám príslušný rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Ako bolo uvedené vyššie krajským súdom, nepodanie návrhu správcom ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote zo zákona má účinky späťvzatia žaloby podľa , o ktorom späťvzatí rozhoduje krajský súd procesným postupom podľa . Podľa sa vyžaduje, aby pre zákonné účinky späťvzatia žaloby súdne rozhodnutie nebolo právoplatné. Podľa zákonnej požiadavky v zmysle krajský súd opätovne

poukazuje na procesno-právny stav v danej veci, keď okresným súdom vydaný rozsudok dňa 14. marca 2017, č.k. -36, nemohol vo vzťahu k žalovanému nadobudnúť právoplatnosť, ak súdom prvej inštancie bolo zistené, že na majetok dlžníka - žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina č.k. zo dňa 4.4.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 71/2017 dňa 11.04.2017. Súčasne je potrebné poukázať na účinky vyplývajúce z , ktoré boli rovnaké aj v zmysle pôvodnej právnej úpravy podľa o konkurze a vyrovnaní, ak vyhlásením konkurzu sa konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi (čo nesporne je aj dané konanie o peňažné plnenie) prerušujú. V takýchto konaniach neplynú ani lehoty, t.j. prerušuje sa aj plynutie lehôt. Okresným súdom vydaný rozsudok vo vzťahu k žalovanému nenadobudol právoplatnosť, preto krajský súd v zmysle v spojení s , mal splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zrušení okresným súdom vydaného rozsudku a zastavení konania.

14. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia , ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

15. Nielen zo znenia , ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“

16. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).

17. Zo znenia , ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

18. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

19. Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

20. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením , preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa v spojení s zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje. Súčasne krajský súd dodáva, že pod pojmom ,,účinky späťvzatia žaloby“ je nevyhnutné rozumieť tú skutočnosť, že v uvedených prípadoch dochádza k zastaveniu samotného konania bez meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie. Krajský súd zvýrazňuje, že pri aplikácii vo vyššie uvedenom znení sa nejedná o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko v prípade pasívnych sporov, teda v prípade, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán sporu) disponuje samotným konaním a má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v závislosti od prejavu vôle správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorý je žalovaný. „Účinky späťvzatia žaloby“ zákonodarca spojil s nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní zákonom stanovenými subjektmi, čo vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesných podmienok. Uvedené vyplýva aj z teleologického výkladu doplneného ustanovenia o druhú až štvrtú vetu, keďže právna úprava pred prijatím novely č. spôsobovala prerušenie konania a za predpokladu, ak správca konkurznej podstaty nepodal návrh na pokračovanie v konaní, takéto prerušenie trvalo niekoľko rokov, pričom sa jednalo o „živé“, t.j. na súdoch evidované ako neskončené konania, v ktorých sa však kvôli prerušeniu konania nemohli vykonávať akékoľvek právne úkony.

21. Odvolací súd nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle . Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle je povinný rozhodnúť o zrušení rozhodnutia a o zastavení konania.

22. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa , pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle . Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.

23. Dôsledkom aplikácie je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, vo vzťahu k už vydanému rozhodnutiu súdom prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie , ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa

24. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie časti zastavil podľa . 25. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa

procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť . Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii , pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

29. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.