Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: B. T., trvale bytom E., B., zast. JUDr. Martinou Kočíkovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 26, Trnava, pobočka so sídlom Štefánikova 813/4, Púchov, proti žalovaným: 1/ ALVE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Vsetínska cesta 731, Púchov, IČO: 31 632 041, a 2/ ATC - JR, s.r.o., so sídlom Vsetínska cesta 766, Púchov, IČO: 35 760 532, obaja žalovaní zast. Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, o zaplatenie 10.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. októbra 2020, č.k. -114, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú žalobcovi uložil zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 10.000 eur titulom náhrady škody. Žalobca v žalobe uviedol, že je so žalovanými podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pre par. č. XXXX/XX, v k.ú. B. (ďalej len ako „sporná nehnuteľnosť“), každý v podiele 1/3. Dňa 30.5.2016 uzatvoril s V.-mont nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu - výrobnej haly a aj spoluvlastnícky podiel 1/3 na spornej nehnuteľnosti, ktorá je prístupom k výrobnej hale žalobcu. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 2.000 eur mesačne, s dobou nájmu 5 rokov. Žalovaní začali nájomcu napádať, že nie je oprávnený užívať spoločný pozemok a dvakrát mu zaslali výzvu na vypratanie a zákaz užívať spornú nehnuteľnosť. Po doručení uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. o nariadení neodkladného opatrenia bol nájomca nútený ukončiť nájom. Žalobca v žalobe uviedol, že škodu mu žalovaní spôsobili tým, že na základe nepravdivých tvrdení bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré bolo neskôr odvolacím súdom na základe odvolania zrušené. Na základe neodkladného opatrenia nájomca žalobcu nemohol spornú nehnuteľnosť užívať a ukončil nájom, a tiež v dôsledku konania žalovaných, ktorí svoj subjektívny pocit vydávali za výkon práva, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žiadal priznať sumu 10.000 eur za 5 mesiacov (ako ušlé nájomné za jún až október 2019) a nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 7.3.2019, č.k. -47, na základe návrhu žalovaných 1/ a 2/ ako navrhovateľov neodkladného opatrenia nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti V. zdržať sa skladovania akýchkoľvek výrobkov a výrobného materiálu a parkovania motorových vozidiel na spornej nehnuteľnosti sporových strán. Vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplývalo, že žalovaní sa návrhom domáhali, aby súd uložil V. povinnosť zdržať sa vykonávania podnikateľskej činnosti na tejto nehnuteľnosti. Súd v uvedenej veci konštatoval, že hoci V. nemá právny titul k užívaniu nehnuteľnosti, tak ju užíva tým, že na nej skladuje rôzne predmety, pričom sťažuje žalovanému 1/ prepravu výrobkov, materiálov a osôb, resp. že žalovanému 2/ už vznikla škoda na jeho vozidle v dôsledku okupácie výraznej časti tejto nehnuteľnosti. Zamietnutie zvyšku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil súd tým, že požiadavka navrhovateľov zdržať sa užívania a vykonávania akejkoľvek podnikateľskej činnosti na spornom pozemku nie je dôvodná, pretože je príliš všeobecná.

4. Za nesporné považoval súd prvej inštancie i to, že proti tomuto rozhodnutiu podal V. odvolanie, na základe ktorého odvolací súd - Krajský súd v Trenčíne - uznesením zo dňa 31.7.2019, č.k. -108, napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Po vykonanom dokazovaní bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/3. Medzi stranami sporu bolo nesporné i to, že medzi nimi nikdy nedošlo k dohode ohľadne reálneho užívania spornej nehnuteľnosti, t.j. akú časť bude užívať ten-ktorý podielový spoluvlastník, a že žalobca nemal od žalovaných súhlas s prenechaním tejto spornej nehnuteľnosti do užívania tretej osobe, a to ani v rozsahu časti zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Nebolo sporné i to, že žalobca uzatvoril s V. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom okrem iného i jeho spoluvlastníckeho podielu 1/3 na spornej nehnuteľnosti.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že podielový spoluvlastník, ktorý nemá väčšinový podiel, nie je oprávnený uzatvoriť nájomnú zmluvu vo vzťahu k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, a ak takú nájomnú zmluvu uzatvorí, je v zmysle v spojení s neplatná.

7. Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a V. zo dňa 30.5.2016 považoval súd prvej inštancie za neplatnú podľa v spojení s (zmluva svojím obsahom odporuje zákonu - ), keďže mal za nesporné, že ju žalobca ako menšinový spoluvlastník uzatvoril s V. bez súhlasu a vedomia žalovaných. Súd prvej inštancie zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti a nie je potrebné, aby absolútnu neplatnosť právneho úkonu namietala strana sporu.

8. Ak žalovaní listami zo dňa 19.1.2017 a 25.1.2019 žiadali V., aby nezapratával spornú nehnuteľnosť, resp. mu oznámili, že mu zakazujú túto nehnuteľnosť akokoľvek užívať, vykonávali svoje práva ako väčšinových spoluvlastníkov vo vzťahu k tretej osobe, ktorá nemala k žiadnej časti tejto spoločnej nehnuteľnosti žiadne práva. Nárok žalobcu vo vzťahu k žalovaným, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur z titulu náhrady škody v zmysle , posúdil tak súd prvej inštancie ako nedôvodný. V. nemal žiadne oprávnenie užívať spornú nehnuteľnosť z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 30.5.2016, čo viedlo súd prvej inštancie k záveru, že neplatnú zmluvu nemožno vypovedať. A keďže výpoveď z neplatného právneho úkonu nie je možná, sú podľa súdu prvej inštancie i dôvody, ktoré viedli V. k tomu, aby spornú nehnuteľnosť už neužíval, irelevantné.

9. Bolo teda právne bezvýznamné podľa súdu prvej inštancie v prípade žaloby, ktorej iniciátorom je žalobca, čo sa vo vzťahu žalovaní a V. udialo, keďže V. od počiatku nemal vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti žiadny právny titul na jej užívanie (hoci aj len 1/3 z výmery 727 m2) a žalobcovi z takejto absolútne neplatnej zmluvy nevyplývalo právo na platenie nájomného vo výške 2.000 eur mesačne; súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda.

10. Okrem toho súd prvej inštancie mal za to, že nebolo preukázané žiadne také konanie alebo správanie zo strany žalovaných, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako úmyselné konanie proti dobrým mravom. Konanie podielových spoluvlastníkov majúcich väčšinu podielov, ktorým realizujú svoje práva podielových spoluvlastníkov (snažia sa zabrániť v užívaní spornej nehnuteľnosti treťou osobou, ktorá

nemá žiadne užívacie právo tým, že podajú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne tým, že vyzývajú túto tretiu osobu, aby sa zdržala užívania a odpratala z nej svoje veci), nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Keďže nebol preukázaný vznik škody ani úmyselné konanie žalovaných proti dobrým mravom, chýba tu logicky podľa presvedčenia súdu prvej inštancie aj ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a úmyselným konaním proti dobrým mravom.

11. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku zdôraznil, že hoci v prípade zodpovednosti v zmysle žalobca nie je povinný preukazovať porušenie právnej povinnosti a postačuje preukázať len zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia, resp. to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v rámci odvolacieho konania zamietnutý (čo bolo v tomto prípade nesporné), žalobca musí preukázať aj to, že mu vznikla škoda, a to v príčinnej súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením.

12. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že žalobca nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením, následne zrušeným odvolacím súdom, vznikla žalobcovi nejaká škoda.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

14. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nezákonné, pretože súd prvej inštancie absolútne poprel princíp právnej istoty tým, že vôbec riešil otázku platnosti, prípadne neplatnosti nájomnej zmluvy, pričom Krajský súd v Trenčíne v uznesení zo dňa 31.7.2019, sp. zn. , vyslovil jednoznačný právny názor, že ide o platný právny úkon.

15. Žalobca ďalej uviedol, že sa domáhal náhrady škody na základe uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo zrušené neodkladné opatrenie, pričom v uvedenom rozhodnutí je jasne a logicky vyslovený právny názor, že právny úkon - nájomná zmluva medzi ním a H. - bola platná, a to aj v časti prenájmu spoluvlastníckeho podielu. Aj napriek tejto skutočnosti a tomu, že rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktoré je v tejto veci zásadné, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nájomná zmluva zo dňa 30.5.2016 je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie dokonca celú zmluvu určil ako absolútne neplatnú. Ak by nebolo rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vydané, tak by predsa nedošlo k zrušeniu rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7.3.2019, sp. zn. , a teda by nebolo ani len procesne možné sa domáhať žaloby v zmysle , ktorá je viazaná práve na právny úkon - zrušenie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa de facto postavil do pozície Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, ktorý jediný má právo zrušiť, prípadne zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu, a preto považoval žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné a arbitrárne.

16. Čo sa týka samotného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak toto považoval žalobca za absolútne nedostatočné, pretože súd prvej inštancie sa vôbec vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s jeho argumentáciou ohľadom rešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, súd prvej inštancie taktiež vôbec neriešil výšku škody, čo bola jediná vec, ktorou sa mal súd prvej inštancie v rámci konania o náhradu škody v zmysle zaoberať.

17. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu vykonával dôkazy, ktoré vôbec nesúviseli s vecou. Žalovaní priamo na pojednávaní začali predkladať fotografie, ktoré boli zhotovené nikto nevie kedy, kde a ako, pričom žalovaní ich prezentovali ako fotografie, ktoré boli urobené v areáli výrobnej haly v rokoch, keď ešte jeho nájomcom bola iná spoločnosť. Žalovaní s fotografiami starými viac ako šesť rokov museli disponovať už v čase vyjadrenia k žalobe a nevyužili ich ako svoju procesnú obranu. Námietky, aby takéto dôkazy neboli prijaté a aby na ne súd prvej inštancie neprihliadal, ostali bez vyjadrenia. Žalovaní predkladali fotografie, na ktorých bolo viditeľné tak maximálne to, že na pozemku F. (vecné bremeno a vstup do areálu) sú naskladané nejaké materiály, ktoré však neboli jeho a ani jeho vtedajšieho nájomcu, ale bol to materiál, ktorý používala spoločnosť F..

18. Súd prvej inštancie podľa mienky žalobcu v rámci konania o náhradu škody z titulu zrušenia neodkladného opatrenia nebol vôbec oprávnený skúmať platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy medzi ním a nájomcom V., keď Krajský súdu v Trenčíne rozhodol o jej platnosti. Žalobca namietal v

tejto súvislosti, že súd prvej inštancie vyslovil, že celá nájomná zmluva je absolútne neplatná, a teda že ako vlastník nehnuteľností neplatne prenajímal aj nehnuteľnosti, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak by došlo k absolútnemu precedensu v oblasti záväzkového práva, keď by na základe čo i len prípadnej čiastočnej neplatnosti zmluvy došlo k tomu, že celá zmluva je neplatná.

19. Žalobca mal za to, že uvedená nájomná zmluva bola platná. Súd prvej inštancie mal rešpektovať rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne. Zdôraznil, že nežiadal náhradu škody v zmysle a nasl. , kde by sa súd mohol a mal zaoberať prípadnou platnosťou zmluvy, ale domáhal sa náhrady škody, ktorá vznikla v súvislosti s neodkladným opatrením, ktoré zaniklo v dôsledku jeho zrušenia odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa vôbec vzniknutou škodou nezaoberal a odôvodnenie absentuje aj v písomnom vyhotovení rozsudku.

20. Z postoja žalovaných je podľa presvedčenia žalobcu zrejmé, že nechcú prevziať zodpovednosť za svoje protiprávne konanie a súd prvej inštancie žalovaných v tomto len podporil, keďže zmyslom má byť to, že existuje zodpovednosť za to, keď súd vydá neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľov, ktoré sa ukážu ako nepravdivé. Keďže súd pri vydávaní neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie, tak musí práve navrhovateľ zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil tým, že tvrdenia uvádzané v jeho návrhu boli nepravdivé alebo nesprávne. Ide o ochranný mechanizmus toho, kto bol poškodený tým, že došlo k vydaniu neodkladného opatrenia, ktorým bola tretia strana obmedzená, čo sa v tomto prípade stalo, keďže prišiel o nájomcu, ktorému bol zamedzený prístup do budovy. Je pochopiteľné, že bez prístupu sa stala nehnuteľnosť, ktorú užíval, bezpredmetná, a osobitne pre strojársku firmu, ktorá bola odkázaná na vykladanie a nakladanie tovaru.

21. Žalobca následne v odvolaní uviedol, že v rámci žaloby sa domáhal aj náhrady škody z titulu porušeniu dobrých mravov a výkonu práva žalovaných v rozpore s dobrými mravmi. Z predložených dôkazov bolo podľa žalobcu jasne preukázané, že žalovaní viackrát zakazovali užívať nielen spoločný pozemok, ale aj vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu po príjazdovej cesty - v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena z roku 2010, ktorá bola súčasťou žaloby a súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako nespornú. Súd prvej inštancie sa vôbec v rozhodnutí nezaoberal tým, že sa domáhal škody aj z dôvodu, že konanie žalovaných považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

22. Záverom odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, aká škoda mu vznikla v dôsledku toho, že súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým bolo nájomcovi zakázané užívať spornú nehnuteľnosť za účelom jeho podnikania, pričom toto rozhodnutie bolo vo všetkých častiach negované rozhodnutím odvolacieho súdu.

23. Na tomto základe žalobca žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne v prípade, ak by odvolací súd považoval vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie za nedostatočné a nesprávne, tak aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

25. V celom rozsahu s napadnutým rozsudkom žalovaní súhlasia, stotožňujú sa s ním, ako aj s jeho odôvodnením. Odvolanie žalobcu považovali za nedôvodné a s tvrdeniami uvedenými v odvolaní sa súd prvej inštancie správne a logicky vysporiadal už vo svojom rozhodnutí, ktoré aj náležite a presvedčivo odôvodnil.

26. Žalovaní poukázali na to, že súd pri svojom rozhodovaní je výlučne viazaný rozhodnutiami v zmysle ustanovenia . Nie je viazaný ničím iným a zásadne nie odôvodnením uznesenia vydaného v inej skutkovo odlišnej veci, v ktorej žalobca ani nebol stranou konania a ktorej predmetom bolo iné právo, ktorého sa domáhali žalovaní vo vzťahu k tretej osobe. Okrajovo sa tu síce spomína aj existencia právneho vzťahu, no na žiadnom mieste, ani v citovaných častiach tohto uznesenia uvedených v odvolaní žalobcu, nie je doslovne uvedené, že ide o platnú nájomnú zmluvu, ktorej platnosť ani nebola v tom konaní jej predmetom. Z toho dôvodu nie je možné ani uvažovať o uplatnení princípu právnej istoty,

na ktorý sa odvoláva žalobca, keďže podľa ustanovenia ani iného ustanovenia nie je odôvodnenie zásadne záväzné pre akékoľvek iné súdne konanie.

27. Taktiež akékoľvek odvolávanie sa na právny názor vyslovený v tomto uznesení Krajského súdu v Trenčíne je mylné a zavádzajúce, keď záväznosť právnym názorom vysloveným odvolacím súdom je podľa ustanovenia prípustná výlučne v prípade, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý je výlučne v takomto prípade viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Tu taká situácia nenastala, absentuje zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a právny názor vyslovený odvolacím súdom v takom zrušujúcom rozhodnutí.

28. Ďalej žalovaní tvrdili, že na neplatnosť samotnej nájomnej zmluvy od počiatku poukazovali a poukazovali na jej neplatnosť aj v iných konaniach, ktoré uvádzal žalobca.

29. Žalobca podľa žalovaných prekrúca fakty aj čo sa týka skutočností, že jeho nájomca nemal prístup po vydaní neodkladného opatrenia do prenajatých priestorov. Predmetom neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Považská Bystrica bola výlučne povinnosť zdržať sa skladovania akýchkoľvek výrobkov a výrobného materiálu a parkovania motorových vozidiel na spornej nehnuteľnosti. Súd v žiadnom prípade nezakázal iné užívanie spornej nehnuteľnosti nájomcovi žalobcu a nezakázal mu ani prechod spornou nehnuteľnosťou. Nezakázal mu ani vykonávanie samotnej podnikateľskej činnosti. Súd teda nezakázal V. ako nájomcovi žalobcu vykonávanie podnikateľskej činnosti na spornej nehnuteľnosti, ani na ostatných prenajatých pozemkoch a v prenajatej budove. Teda nájomca žalobcu mal vždy prístup k prenajatým nehnuteľnostiam a toto nemohlo byť dôvodom pre údajné ukončenie nájmu zo strany nájomcu žalobcu, pričom samotné písomné ukončenie nájmu vykazuje zásadné právne nedostatky, ani podpis nájomcu na tomto dokumente (zo dňa 15.3.2019) sa absolútne nezhoduje s podpisom na plnomocenstve (zo dňa 18.3.2019), ktoré udelil následne po 3 dňoch právnemu zástupcovi žalobcu vo veci podania odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní neodkladného opatrenia. Vznikajú tu pochybnosti o tom, či ide vôbec o podpis jednej a tej istej osoby. To sú ďalšie dôvody, ktoré vedú žalovaných k presvedčeniu, že zo strany žalobcu ide len o snahu „vytĺcť“ z tejto situácie od žalovaných „odškodné“ vo forme fiktívnej škody a pomstiť sa im za to, že nebude môcť využívať ich viacročnú snahu o zmierlivé definitívne vyriešenie koexistencie na mieste samom do budúcnosti, pričom zo strany žalobcu išlo o opakované konanie vzťahujúce sa aj na jeho skorších nájomcov.

30. Žalobca podľa mienky žalovaných nepreukázal vznik škody, keďže škoda mu z neplatnej zmluvy nemohla vzniknúť. Z neplatnej zmluvy zásadne nemôže vzniknúť žiadna škoda, a teda žalobca nemá čo uplatniť, a to odhliadnuc od skutočnosti, že ani neodkladným opatrením, ktoré bolo následne zrušené, nebol nájomca žalobcu obmedzený v užívaní prenajatých nehnuteľností s výnimkou skladovania akýchkoľvek výrobkov a výrobného materiálu a parkovania motorových vozidiel na takmer celej spornej nehnuteľnosti. Teda nebol vylúčený v jej užívaní (hoci ju užíval takmer celú, čo určite nezodpovedá zákonnej 1/3 podielu žalobcu), bol len obmedzený v skladovaní materiálu a parkovaní jeho motorových vozidiel.

31. Žalovaní následne opätovne zdôraznili, že nikdy neexistovala žiadna ústna dohoda o tom, že žalobca alebo jeho nájomca je oprávnený užívať spornú nehnuteľnosť v rozsahu 1/3 a ani že je žalobca oprávnený akúkoľvek časť tejto spornej nehnuteľnosti prenajímať. To všetko, odhliadnuc od skutočnosti, že všetci nájomcovia žalobcu užívali vždy takmer vždy celú túto spornú nehnuteľnosť, teda ani takého bezprávne užívanie, nikdy nebolo obmedzené na výmeru pripadajúcu na podiel žalobcu.

32. Žalovaní mali za to, že nie sú splnené základné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu. Bránenie svojich práv žalovanými nie je možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

33. Na tomto základe žalovaní žiadali odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

34. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania podľa ods.

1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v zmysle potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne.

35. V tomto prípade žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody od . Škodu žalobca odvodzoval od nariadeného neodkladného opatrenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7.3.2019, č.k. -47, ktorým bolo V. uložené zdržať sa skladovania akýchkoľvek výrobkov a výrobného materiálu a parkovania motorových vozidiel na spornej nehnuteľnosti, ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Trenčíne ako odvolacím súdom uznesením zo dňa 31.7.2019, č.k. -108. Žalobca tvrdil, že uvedeným neodkladným opatrením Okresného súdu Považská Bystrica prišiel o nájomné plynúce mu na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril ako prenajímateľ s nájomcom V. ktorému sa nariadeným neodkladným opatrením de facto zakázalo podnikanie. Nájomca V. vypovedal nájomnú zmluvu i z dôvodu, že mu bola uložená povinnosť nariadená neodkladným opatrením. Nájomnú zmluvu uzatvoril žalobca s V., pričom predmetom nájmu bola 1/3 spornej nehnuteľnosti sporových strán.

36. Podľa ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

37. Pre posudzovaný prípad je významné, že citované ustanovenie viaže povinnosť náhrady škody vzniknutej v dôsledku neodkladného opatrenia na zrušenie neodkladného opatrenia spôsobom z tohto ustanovenia vyplývajúcim. Týmto spôsobom je okrem iného aj zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím odvolacieho súdu na základe odvolania strany sporu. K tejto situácii nesporne došlo aj v posudzovanom prípade. Takéto zrušenie neodkladného opatrenia je pri splnení ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu dostatočným dôvodom a skúmanie správnosti záverov zrušujúceho právoplatného rozhodnutia na závere o zrušení neodkladného opatrenia nie je spôsobilé nič zmeniť.

38. Súd prvej inštancie sa preto nadbytočne zaoberal posudzovaním záverov prijatých odvolacím súdom v odôvodnení rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia a pre potreby jeho rozhodnutia bol dostatočný jeho výrok. Ani odvolací súd preto nepovažuje pre účely rozhodnutia v tejto veci za potrebné riešiť právne otázky o spôsobe rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou a s tým súvisiacu platnosť právnych úkonov týkajúcich sa veci v podielovom spoluvlastníctve.

39. Popri uvedenej nadbytočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však súd prvej inštancie prijal aj záver, že medzi tvrdenou škodou žalobcu a nariadeným neodkladným opatrením absentuje príčinná súvislosť. Tento záver je správny. Nariadené neodkladné opatrenie totiž nájomcovi žalobcu ukladalo iba povinnosť zdržať sa na spoločnom pozemku strán sporu iba skladovania a parkovania. Užívať spoločný pozemok a vykonávať na ňom podnikateľskú činnosť nebolo nájomcovi žalobcu neodkladným opatrením zakázané. Naopak, ohľadom týchto požiadaviek žalovaných ako navrhovateľov neodkladného opatrenia bolo výslovne rozhodnuté zamietavým výrokom neodkladného opatrenia ako o neopodstatnených. Podľa obsahu výpovede z nájmu zo dňa 15.03.2019 zisteného súdom prvej inštancie však bolo dôvodom výpovede z nájmu okrem podania žaloby na nájomcu to, že nájomcovi žalobcu nie je dovolené užívať jedinú prístupovú cestu k hale cez spoločný pozemok strán sporu. Takýto zákaz však z nariadeného neodkladného opatrenia nevyplýva, a preto medzi ním uloženou povinnosťou zdržať sa parkovania a skladovania a výpoveďou z nájmu nie je priama príčinná súvislosť, ktorej absenciu správne konštatoval aj súd prvej inštancie.

40. K druhému dôvodu, na ktorom žalobca založil svoj nárok na náhradu škody súd prvej inštancie uviedol, že nezistil zo strany žalovaných konanie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako úmyselné konanie proti dobrým mravom. Konanie podielových spoluvlastníkov majúcich väčšinu podielov, ktorým realizujú svoje práva podielových spoluvlastníkov (snažia sa zabrániť v užívaní spornej nehnuteľnosti treťou osobou, ktorá nemá žiadne užívacie právo tým, že podajú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne tým, že vyzývajú túto tretiu osobu, aby sa zdržala užívania a odpratala z nej svoje veci), nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

41. Odvolací súd, opäť bez toho aby na rozdiel od súdu prvej inštancie posudzoval, či nájomca žalobcu mal alebo nemal platne dohodnuté právo užívania spoločnej spornej nehnuteľnosti, konštatuje, že

pokiaľ boli žalovaní ako väčšinoví spoluvlastníci opomenutí pri nakladaní žalobcu ako menšinového spoluvlastníka so spoločnou vecou, je prirodzené, že sa domáhali svojich práv, ktoré každému z nich svedčia v rovnakom rozsahu ako žalobcovi, teda v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu ( ). Či sa už jednalo o ústne alebo písomné výzvy či upozornenia smerom k nájomcovi žalobcu, smerom k žalobcovi, alebo aj k osobám na spoločný pozemok prichádzajúcim, nenachádza ani odvolací súd v tomto konaní spoluvlastníkov rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ k užívaniu spoločného pozemku dochádza bez vedomia spoluvlastníka. Rovnako žaloba spoluvlastníkov podaná na nájomcu, ktorého oprávnenie užívať spoločný pozemok nebolo nijako so spoluvlastníkmi prejednané, nevykazuje znaky šikanóznej žaloby a ani tu preto neprichádza do úvahy jej hodnotenie ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi.

42. Vzhľadom na uvedené bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil. Vrátane výroku o trovách konania zodpovedajúceho pomeru úspechu vo veci.

43. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).