Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/84/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci žalobcu: REALRENT BB, s.r.o. so sídlom Mikuláša Kováča 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 579 671, zastúpeného JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Na Troskách 3, proti žalovaným: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. R. XXX, Z., o zaplatenie 2.500,-Eur s príslušenstvom, o vypratanie nehnuteľností a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. -66 zo dňa 25.10.2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle , , , ,, ,, (ďalej v texte aj len „“), , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej v texte aj „EP“) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, P.O.BOX 199, Banská Bystrica zložiť do 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia do úschovy Okresného súdu Lučenec finančné prostriedky vo výške 2.193,28 Eur, získané z výťažku exekučnej dražby nehnuteľností, v kat. území S., obec Z., okres Z., evidovaných na LV č. XXXX ako byt č. X na prízemí stavby so súpisným číslom XXX popis stavby „X bytová jednotka“, stojacej na pozemku s parcelným číslom KN C XXX/X o výmere 521m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti XX/XXX a byt č. X na prízemí stavby so súpisným číslom XXX, popis stavby „X bytová jednotka“, stojacej na pozemku s parcelným číslom KN C XXX/X o výmere 521m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti XX/XXX (ďalej aj len „nehnuteľnosti“), vykonanej dňa 24.11.2020, vedenej pod č.k. EX 1752/2014, ktoré by mal vyplatiť povinnému A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R. XXX, XXX XX Z., ako zostatok výťažku exekučnej dražby. 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca dňa 14.10.2021 doručil okresnému súdu aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť mu 2.500,-Eur s príslušenstvom a zároveň povinnosti vypratať uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a náhrady trov konania. Zo žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností, ktoré nadobudol udelením príklepu v exekučnej dražbe. Žalobou sa domáha voči žalovaným 1/,2/ titulom bezdôvodného obohatenia zaplatenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti v sume 2.500,-Eur spolu s príslušenstvom, a zároveň žiada, aby vypratali vydražené nehnuteľnosti.

1.2 Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že podľa Zápisnice o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, pod sp.zn. EX 1752/2014, sa má zostatok finančných prostriedkov vo výške 2.193,28 Eur v zmysle ustanovenia §157 ods. 4 EP vyplatiť povinnému. Podľa informácií žalobcu sa zostatok finančných prostriedkov z výťažku dražby stále nachádza u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, pretože povinný A. A. dňa XX.XX.XXXX doručil Okresnému súdu Lučenec žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti exekučnej dražby nehnuteľností, o ktorej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Keďže má žalobca pochybnosti o tom, že žalovaní 1/,2/ budú schopní uspokojiť jeho nárok, navrhol nariadeným neodkladným opatrením uložiť povinnosť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, aby zostatok finančných prostriedkov z dražby v sume 2.193,28 Eur uložil do súdnej úschovy podľa ustanovenia 1.3 Žalobca tvrdí, že žalovaní 1/,/ napriek jeho ústnej i písomnej výzve nevysporiadali užívanie nehnuteľností uzatvorením nájomnej zmluvy a nezaplatili náhradu za ich užívanie. Preukazoval preto dôvodnú obavu, že pokiaľ by aj súd vyhovel jeho žalobe, žalovaní sa budú vyhýbať dobrovoľnej úhrade ich záväzku z dôvodu ich pasívneho prístupu k jeho plneniu, alebo z dôvodu nemožnosti plniť pre ich nemajetnosť. Jeho nárok teda nebude uspokojený vôbec, alebo bude uspokojovaný len s nepomernými ťažkosťami v neprimerane dlhom čase, a uspokojenie jeho nároku ako aj prípadná exekúcia by mohli byť ohrozené. Žalobca má informácie o tom, že žalovaní si neplnia záväzky voči dodávateľom elektriny, čo dospelo až do štádia, že nehnuteľnosti majú byť odpojené od elektriny; zároveň poukázal aj na vyjadrenie žalovaného 1/ v spore sp.zn. , vedenom na Okresnom súde Lučenec, ktorého bol tiež účastníkom, v ktorom sa rozhodovalo o návrhu žalovaného 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi i súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, kde súdny exekútor v rámci svojho vyjadrenia k neodkladnému opatreniu uviedol, že počas vedenia exekúcie voči žalovanému 1/ tento uviedol: „za 700,- Eur robiť nepôjdem“; z vyjadrenia súdnemu exekútora tiež vyplýva, že bolo v možnostiach povinného (žalovaného 1/) vymáhanú sumu splácať len nepravidelne v splátkach rôznej (malej) výšky a že povinný dlhodobo nemal ani nemá exekúciou postihnuteľný majetok a má pasívny prístup k úhrade jeho záväzku. 1.4 Okresný súd konštatoval, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiada uložiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi povinnosť zložiť do úschovy súdu zostatok finančných prostriedkov, ktoré majú byť podľa Zápisnice o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp.zn. EX 1752/2014 vo výške 2.193,28 Eur v zmysle Exekučného poriadku vyplatené povinnému a aby z týchto prostriedkov bolo možné neskôr uspokojiť nárok žalobcu na základe podanej žaloby, nemožno vyhovieť. 1.5 Žalobca sa domáha uloženia povinnosti voči tretej osobe, tzn. voči osobe odlišnej od osoby žalovaného podľa pripojenej žaloby, čo v zásade nový v síce pripúšťa, podmienkou však je, že uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Hoci pripojenými listinnými dôkazmi navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil, že je v súčasnosti výlučným vlastníkom nehnuteľností a zároveň riadne odôvodnil svoju obavu pred neskorším problematickým uspokojením jeho nároku zo strany žalovaného, resp. uspokojenia s nepomernými ťažkosťami alebo v neprimerane dlhom čase, neodkladné opatrenie nasmeroval voči súdnemu exekútorovi; preto sa okresný súd pri rozhodovaní musel zaoberať aj prípustnosťou uloženia neodkladného opatrenia voči súdnemu exekútorovi pri výkone jeho exekučnej činnosti v zmysle Exekučného poriadku. 1.6 S poukazom na EP, na uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. - 479 zo dňa 30.11.2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. okresný súd uzavrel, že exekučné konanie je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvniť jeho priebeh, môže len súd, na ktorom exekučné konanie prebieha, a len v rámci tohto konania. Do exekučného konania nemôže zasahovať žiaden iný súd, ako ani ten istý súd v rámci iného konania. Rozhodnutím, vydaným v inom súdnom konaní, nie je možné súdnemu exekútorovi ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v exekučnom konaní. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, pričom v zmysle EP je povinný vykonávať exekučnú činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Exekučnú činnosť vykonáva nestranne, nezávisle a je pri výkone svojej činnosti viazaný len SR, ústavnými zákonnými a medzinárodnými zmluvami, či inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydaným v exekučnom konaní. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, došlo by k neoprávnenému zásahu do postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní, ktoré stále prebieha a vydané neodkladné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do tohto iného - exekučného konania. Novelou exekučného poriadku s

účinnosťou od 01.04.2017 bola v ustanovení §201 ods. 2 EP neprípustnosť takéhoto zásahu explicitne upravená: „v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie, zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti“. 1.7 Súd prvej inštancie z vlastnej činnosti zistil, že na návrh oprávneného Intrum Slovakia, s.r.o. bolo dňa 04.07.2014 (dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, P.O.BOX 199, Banská Bystrica, pod sp.zn. EX 1752/2014) začaté exekučné konanie proti povinnému - žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX; dňa 21.07.2014 bolo súdnemu exekútorovi udelené Poverenie č. XXXX XXXXXX a exekučné konanie prebieha pod sp.zn. na vymoženie sumy 3.431,74 Eur s príslušenstvom. Dňa 30.11.2020 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh súdneho exekútora na schválenie príklepu, udeleného na dražbe nehnuteľnosti dňa 24.11.2020, o ktorom bolo rozhodnuté dňa 22.04.2021 uznesením č.k. - 40 o schválení príklepu. Nehnuteľnosti, uvedené vyššie, vydražil REALRENT BB s.r.o. za najvyššie podanie 8.520,-Eur. Dňa 26.07.2021 bol súdu doručený Návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. 1.8 Vzhľadom na vyššie uvedené, nezistiac zákonné predpoklady, považujúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj za predčasne podaný, ho okresný súd zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov, uvedených v Nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, pretože uznesenie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, sa týka vzdialene obdobnej skutkovej situácie, a to v konkurznom konaní: v označenom prípade sa žalobca domáhal, aby súd správcovi konkurznej podstaty uložil v rámci neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu nájomného práva k nehnuteľnostiam tretím subjektom, aby do nehnuteľností nevstupoval a nedožadoval sa ich sprístupnenia za účelom plnenia jeho povinností ako správcu konkurznej podstaty. Toto neodkladné opatrenie bolo teda naozaj navrhované tak, že by obmedzilo správcu konkurznej podstaty priamo v jeho činnosti v neprípustnom rozsahu, ktorý nie je porovnateľný s neodkladným opatrením navrhovaným žalobcom v tomto konaní. Žalobca má za to, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu by nedošlo k zásahu do činnosti súdneho exekútora. Jediným účelom a cieľom predmetného neodkladného opatrenia je posilnenie postavenia žalobcu ako veriteľa, čo nakoniec zodpovedá aj účelu inštitútu neodkladného opatrenia. Oprávnený v danom exekučnom konaní, a ani ďalší veritelia v zmysle rozvrhu výťažku exekučnej dražby, by neboli nariadením neodkladného opatrenia nijako dotknutí, a nebola by ovplyvnená ani činnosť súdneho exekútora. 2.1 Podľa názoru žalobcu má súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia skúmať výlučne to, či sú splnené podmienky k jeho nariadeniu v zmysle , teda či je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo je tu obava, že neskoršia exekúcia bude ohrozená. Okresný súd konštatoval v napádanom uznesení (bod 25), že tieto podmienky sú splnené, ale napriek tomu neodkladné opatrenie nenariadil. 2.2 Poukázal na to, že „exekučná činnosť“, aj vo význame v zmysle EP smeruje k tomu, aby bol uspokojený (v tomto prípade peňažný) nárok oprávneného, keďže povinný nebol schopný tento splniť dobrovoľne. Jadrom exekučnej činnosti je vynútiť splnenie nároku oprávneného povinným spôsobmi podľa Exekučného poriadku (pri peňažnom plnení spôsobmi v zmysle EP). Žalobca k svojej žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil zápisnicu o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností, z ktorej je zrejmé, že výsledkom exekučnej činnosti exekútora Mgr. Deáka bolo aj to, že pohľadávka, ktorú vymáhal v ním vedenom exekučnom konaní EX 1752/2014, resp. v prospech oprávneného Intrum Slovakia s.r.o. bude úplne uspokojená. Súdnemu exekútorovi sa podarilo vymôcť dostatok finančných prostriedkov na to, aby bol úplne uspokojený „jeho“ oprávnený, ďalší veritelia, a dokonca ešte vznikol aj zostatok výťažku z exekučnej dražby nehnuteľností, ktorý sa má vyplatiť povinnému (žalovanému 1/). Z uvedeného potom žalobca vyvodzuje, že ovplyvnenie, resp. pozdržanie vyplatenia akýchkoľvek „zvyšných“ finančných prostriedkov, ktoré by v zmysle EP prislúchali povinnému nemožno považovať za žiaden zásah do exekučnej činnosti vo význame podľa EP. Exekučná činnosť by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v znení, ako to navrhoval žalobca, nebola vôbec dotknutá, pretože jej cieľ už bol naplnený v predmetnej dražbe. V číselnom vyjadrení exekučnej činnosti to znamená, že jej cieľom bolo v tomto exekučnom konaní vymôcť 3.431,74 Eur s príslušenstvom; ako vyplýva z rozvrhu výťažku exekučnej dražby, tento cieľ bol jednoznačne dosiahnutý, keďže vznikol aj zostatok výťažku, prislúchajúci povinnému. Žalobca sa nedomáha, aby exekútor vykonával exekúciu iným spôsobom, uplatnil iný postup, zdržal sa výkonu exekúcie, nedražil nehnuteľnosti, alebo aby iným spôsobom ukrátil oprávneného, ale len toho, aby zostávajúce prostriedky po uspokojení nároku povinného nevyplatil povinnému, ale miesto toho aby ich zložil do úschovy súdu. Vyplatenie zostatku výťažku dražby povinnému podľa názoru žalobcu už

nespadá do exekučnej činnosti, resp. „pozdržanie“ jeho výplaty nie je zásahom do výkonu exekučnej činnosti, pretože táto už bola vyčerpaná. 2.3 Žalobca riadne odôvodnil svoju obavu o neskoršie splnenie jeho nároku, ako konštatoval aj súd; na podklade uvedeného je toho názoru, že ním navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé zasiahnuť do výkonu exekučnej činnosti, ako to má na mysli §201 EP. 2.4 Nesúhlasil s tým, žeby návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný predčasne. Schválenie rozvrhu výťažku dražby mal súdny exekútor Mgr. Deák súdu navrhnúť ešte 26.07.2021, pričom podľa §164 ods. 1 EP mal súd rozhodnúť o rozvrhu výťažku najneskôr do 30 dní. Súd prvej inštancie v uznesení o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že bez schválenia rozvrhu výťažku nemôžu byť povinnému (žalovanému 1/) vyplatené finančné prostriedky ako zostatok výťažku exekučnej dražby. 2.5 Žalobca svoju obavu o neskoršie splnenie jeho nároku riadne odôvodnil. Ďalším plynutím času, a pokračovaním v exekučnom konaní sa blíži moment, kedy bude súdny exekútor povinný peniaze vyplatiť povinnému, čím by prakticky zanikla akákoľvek šanca žalobcu, že povinný - žalovaný 1/, dobrovoľne uspokojí jeho nárok, uplatňovaný žalobou. Preto žalobca nemohol čakať na to, či a kedy súd schváli rozvrh výťažku dražby, ale rozhodol sa okamžite pracovať na zlepšení svojho veriteľského postavenia a vopred „zabezpečiť“, aby peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť použité na uspokojenie jeho nároku nedostal povinný (minimálne, kým súd nerozhodne o žalobe vo veci samej). Ak by neskôr vyšlo najavo, že exekútor by povinnému „nemal“ vyplatiť financie alebo že suma pripadajúca povinnému je iná, neodkladné opatrenie by bolo možno na tomto podklade zmeniť alebo zrušiť. 2.6 V tomto prípade ani nemožno určiť, kedy je vhodné podať návrh na nariadenie neodkladné opatrenia v znení, ako ho navrhuje žalobca, aby nebol predčasný, ale ani oneskorený. Ak by mal žalobca čakať až do rozhodnutia o schválení rozvrhu výťažku, resp. do jeho právoplatnosti, musel by návrh na neodkladné opatrenie podať a súd o ňom rozhodnúť v rámci 7-dňovej lehoty podľa §165 ods. 1 EP, ktorá je exekútorovi daná na prikázanie súm oprávneným osobám po schválení rozvrhu výťažku. Je takmer isté, že súd by v rámci tohto časového obdobia nestihol nariadiť neodkladné opatrenie (a ani nie je povinný, keďže má lehotu 30 dní), a potom je tiež takmer isté, že peňažné prostriedky (zostatok výťažku) by medzičasom exekútor odoslal v prospech povinného, keďže je povinný tak urobiť v zmysle §165 ods. 1 EP. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až v rámci uvedeného časového „okna“ by pre žalobcu takmer určite postrádalo zmysel, a neviedlo by k zlepšeniu jeho postavenia ako veriteľa. Aj z týchto dôvodov žalobca podal návrh na neodkladné opatrenie skôr, ako došlo k schváleniu rozvrhu výťažku, a trvá na tom, že to s ohľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za „predčasné“. 2.7 Napokon, pokiaľ by súd neodkladné opatrenie nariadil, a neskôr rozvrh výťažku dražby neschválil, mohol by z tohto dôvodu súčasne rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia. Teda, ak súd v napádanom uznesení v bode 28 uvádza, že nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, pretože „...nebol súdom schválený rozvrh výťažku dražby nehnuteľností, povinnému nemôžu byť vyplatené, a teda ani do súdnej úschovy exekútorom uložené finančné prostriedky, ktoré zatiaľ povinný reálne nemá...“, tak možno dodať len, že v čase, keď by povinnému tieto prostriedky mohli byť vyplatené, alebo by ich dokonca „mal“, bude už nepochybne „neskoro“ žiadať o nariadenie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, týkajúceho sa týchto peňazí. 2.8 Podporne poukázal na priebeh a výsledky konania, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. a pred Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím sp.zn. ; uvedené rozhodnutia pripojil k odvolaniu. 2.9 Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, stotožňujúc sa s jeho výrokom i dôvodmi v plnom rozsahu.

4. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v porovnaní s radikálne zmenil dovtedajšiu koncepciu predbežných opatrení, a to predovšetkým s ohľadom na nevyhovujúce nadväznosti na exekučné konania. Vlastnosť dočasnosti pri

predbežných opatreniach neumožňovala oprávnenému zachovať si poradie v exekučnom konaní, ktoré si oprávnený musel zabezpečovať inak, čo sa javí ako procesne nehospodárne a funkčne neudržateľné.

6. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobca je vydražiteľom a teda vlastníkom nehnuteľností, ktoré doposiaľ užívajú žalovaní 1/,2/ bez právneho dôvodu, preto sa žalobca v súdnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia - finančných prostriedkov a vypratania nehnuteľností. Spolu so žalobou vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhuje uložiť povinnosť exekútorovi, vykonávajúcemu exekúciu voči žalovaným 1/,2/ ako osobám povinným v exekučnom konaní sp.zn. EX 1752/2014, v prospech oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., ktoré nie je ukončené, vymožené finančné prostriedky uložiť do súdneho depozitu v lehote 7 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení. 6.1 O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol okresný súd odvolaním napadnutým uznesením. 6.2 Žalobca namieta v odvolaní predovšetkým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný predčasne a Exekučný poriadok v ustanovení §201 neznemožňuje v prejednávanej veci neodkladným opatrením upraviť dočasne pomery strán sporu.

7. Odvolanie žalobcu krajský súd nepovažuje za dôvodné. 7.1 S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k nahradeniu novými civilnými procesnými kódexmi, t.j. , a . Po rekodifikácii funkciu lex generalis pre civilné právo procesné prebral ; zákonodarca následne () pristúpil aj k novelizácii právnych predpisov, ktoré majú vzťah k novým procesným kódexom. Významným prínosom novej koncepcie sporového civilného procesu je potenciálne zrýchlenie konania zvýšením procesnej zodpovednosti sporových strán za dynamiku, postup a výsledok konania, a to predovšetkým posilnením prejednacieho princípu a princípu koncentrácie; strana sporu zodpovedá za výsledok konania. 7.2 Základná subsidiarita v exekučnom konaní je deklarovaná logickým spôsobom. Nová procesná doktrína primárne posilňuje sporový charakter exekučného konania, zároveň však vylučuje využitie ustanovení o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach, prejednacieho princípu. Odklon od v zásade predstavuje aj vykonávanie dôkazov, ktoré neboli účastníkmi navrhnuté, a to v prípade, ak je to nevyhnutné na zistenie skutkového stavu; súd má právo vyžadovať správy od exekútora a vyjadrenia, v prípade prieťahov v konaní alebo pochybení má právo ukladať pokyny na ich nápravu; uvedeným spôsobom súd vykonáva dohľad nad exekúciou. 7.3 Avšak, zákon - Exekučný poriadok v - expressis verbis vylučuje zasahovanie súdu do právomocí exekútora prostredníctvom neodkladných opatrení. Exekútor nie je účastníkom konania, a preto jeho pomery bezodkladne upravovať nemožno. Rovnako u neho niet obavy zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, pretože ako štátom poverená a splnomocnená osoba má nielen právo, ale aj povinnosť vykonať exekúciu. Z tohto stručného odôvodnenia je zrejmé, že neodkladné opatrenie nemožno vydať za žiadnych okolností, prípadne jeho vydaním pomyselne vypĺňať medzery v procesnej úprave. Ide o normatívne ukotvenie dlhodobejšieho judikatúrneho i doktrinálneho trendu, ktorý akcentuje ústavnoprávny rozmer činnosti súdneho exekútora - ten sa považuje za orgán verejnej moci. Ústavnoprávne je neprípustné, aby do kompetencie jedného orgánu verejnej moci zasahoval iný orgán verejnej moci. Preto je zakázané vo vzťahu k súdnemu exekútorovi pri výkone exekučnej činnosti nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zasahovalo do jeho ústavnej kompetencie vykonávať exekúciu (súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučnej činnosti). 7.4 Exekučnú činnosť definuje ustanovenie , EP ako vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov štátom určenou a splnomocnenou osobou - exekútorom; ak tak ustanoví zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť. Komplexnú činnosť exekútora Exekučný poriadok upravuje najmä v ustanoveniach až 61t; exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu ( EP), a končí zastavením () alebo iným spôsobom.

8. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva akákoľvek výnimka z uvedeného postupu. Odvolací súd uzatvára, že v danej veci neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia, pretože exekučná činnosť exekútora v exekučnom konaní, v rámci ktorého žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie voči exekútorovi, stále prebieha a nebola ukončená. Konkrétne odvolacie námietky žalobcu v

tomto kontexte nemohli zvrátiť záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje aj krajský súd; okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vzhľadom explicitnú zákonnú úpravu §201 EP (ďalšie dôvody okresného súdu pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov predčasného podania je nadbytočné a bez významu); aktuálna právna úprava bráni súdu vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, že prebieha exekúcia. 8.1 K inému záveru nemohol dospieť ani odvolací súd; odkaz žalobcu na obdobnú krajským súdom prejednávanú vec () neobstojí, pretože v tam prejednávanej veci krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia s tým, že okresný ani krajský súd nevychádzali z ustanovenia EP, ale výlučne z ustanovení o úprave neodkladných opatrení (hoci všetky tri rozhodnutia boli vydané po 01.04.2017, kedy nadobudlo účinnosť uvedené zákonné ustanovenie - účinnosť ); rozhodnutie okresného súdu, vydané po zrušení a vrátení veci, už nebolo podrobené prieskumu odvolacieho súdu, ako to zistil krajský súd zo svojich registrov, a nepredstavuje judikatúrne rozhodnutie.

9. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol správne, a preto jeho uznesenie vo výroku i v dôvodoch ako vecne správne v zmysle , krajský súd v plnom rozsahu potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich nerozhodoval ani okresný súd, keďže rozhodovanie o neodkladnom opatrení prebehlo v rámci sporu vo veci samej, po ukončení ktorého bude rozhodnuté aj o trovách konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).