Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-23-2021.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: W. K., nar. X. F. XXXX, trvalý pobyt W., o 502,88 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD., Kollárova 34, Trnava nástupcu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 27. januára 2015 č. k. 5Er/1453/2008-11, EX 1818/07 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. exekúciu zastavil, II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do 31.8.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“), § 57 ods. 1 písm. b/, § 58 ods. 1 a § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov do 31. marca 2017 (ďalej len „E. p.“) a § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „O. s. p.“). Vecne zdôvodnil, že v danom prípade predstavovalo exekučný titul rozhodnutie o priestupku č. ORP-345/DI-P-SK-2005, vydané OR PZ v Trnave 6. októbra 2005. Podnet na zastavenie exekúcie bol daný súdnym exekútorom, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia (lehota uplynula skôr ako bolo novelou zákona o priestupkoch od 1.9.2008 dotknuté ustanovenie zrušené). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť dňom vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, t.j. 1. decembra 2005 a uplynula dňom 1. decembra 2008. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nemožno po uplynutí trojročnej lehoty ďalej vykonávať rozhodnutie (v priebehu ktorej musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené). Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva oprávnenej vymáhať pohľadávku z exekučného titulu. Súd prvej inštancie preto exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) E. p. zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie bolo odôvodnené ustanovením § 200 ods. 2 E. p. a neuplatnením si náhrady trov exekúcie súdnym exekútorom. O trovách konania povinného a oprávnenej súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na zrušenie uznesenia, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že trojročná prekluzívna lehota stanovená v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, na vymáhanie danej pohľadávky, uplynula dňom 1. decembra 2008. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty, novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 1. septembra
2008, došlo k zrušeniu ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Bolo preto potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda výkon rozhodnutia nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti (v zmysle § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní). V novelizovanom zákone o priestupkoch nie sú obsiahnuté žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali postupovať podľa právnej úpravy, ktorá bola novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z. z. zrušená. Zákonná trojročná lehota dokedy bolo možné exekúciu nariadiť uplynula dňom 01.12.2008. Avšak oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.06.2007 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Exekúcia bola nariadená v trojročnej prekluzívnej lehote, ako to vyžaduje platná legislatíva, preto neexistuje žiaden zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
3. Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávnenej sa nevyjadril.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s právnym názorom oprávnenej v odvolaní. Pri spracovaní podnetu na zastavenie exekúcie došlo k chybe zo strany súdneho exekútora, keďže oprávnená podaním z 15. januára 2015 navrhla exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ E. p. a preto aj podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie mal byť podaný z dôvodu nemajetnosti povinného. Na základe uvedeného navrhol opraviť napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie v časti odôvodnenia s použitím ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ E. p.. K svojmu vyjadreniu priložil listiny preukazujúce nemajetnosť povinného, ako aj návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie z 15. januára 2015.
5. Oprávnená vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora so stanoviskom súdneho exekútora súhlasila, pričom zastavenie exekúcie malo byť vykonané podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 470 ods. 1, 2 CSP a § 202 ods. 2 O. s. p. a § 58 ods. 5 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Podľa § 9a ods. 1 E. p. v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
10. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom bolo rozhodnutie o priestupku č. ORP-345/DI-P- SK-2005, vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR v Trnave, Okresný dopravný inšpektorát Piešťany, dňa 6. októbra 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. novembra 2005 a vykonateľnosť 1. decembra 2005.
11. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31. augusta 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
12. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie
pokuty. Uvedená lehota nepredstavuje lehotu, v ktorej by mal oprávnený subjekt svoje právo uplatniť, ale lehotu, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. Aj z gramatického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé (rozhodnutie možno vykonať), že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený (uskutočnený). Táto lehota má prepadný charakter a jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.
13. Citované zákonné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2008, kedy bolo vypustené (bez intertemporálnych ustanovení). S účinnosťou od 1. septembra 2008 sa tak na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, i s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch, vzťahuje ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
14. V posudzovanej veci tridsaťdňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v rozhodnutí o priestupku začala plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia a uplynula dňom 1. decembra 2005. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, uplynula tak 1. decembra 2008 (po nadobudnutí účinnosti novelizácie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z.).
15. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (porov. stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
16. S poukazom na vyššie uvedené, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásadu retroaktivity právnej normy a na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase začatia plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty (a neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastala až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty, ustanovenie § 71 ods. 3 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov, ktoré je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia).
17. V danom prípade zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť uplynula 1. decembra 2008. Vykonávané rozhodnutie sa preto týmto dňom stalo zo zákona neúčinným. Predmetné rozhodnutie už nebolo možné vykonať, v dôsledku čoho vznikol dôvod aby súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ E. p. zastavil.
18. Na vyjadrenia súdneho exekútora k zastaveniu exekúcie nebolo možné prihliadať, keďže exekútor je účastníkom exekučného konania podľa § 37 ods. 1 veta druhá E. p., len ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.
19. Je potrebné uviesť, že návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ E. p. z 15. januára 2015 bol doručený súdnym exekútorom až v priebehu odvolacieho konania) a k preklúzii práva na vykonanie exekučného titulu došlo ešte v roku 2008, teda skôr ako oprávnená podala uvedený návrh na zastavenie exekúcie.
20. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. Odvolacie námietky voči výroku rozhodnutia o trovách exekúcie a trovách konania neboli vznesené oprávnenou, povinným a ani súdnym exekútorom.
22. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (ostal pasívny, do konania sa nezapojil, ani nevykonal žiaden procesný úkon) a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, odvolací súd rozhodol tak, že povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania, v súlade ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP a § 9a ods. 1 EP (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2008). Súdny exekútor si náhradu trov konania neuplatnil.
23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.