Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 12. 2021 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: H. L., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom S. N., okr. J. L., prechodne bytom N. XX/XX, Z. K., okr. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný H. L., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom S. N., okr. J. L., prechodne bytom N. XX/XX, Z. K., okr. J.,

j e v i n n ý, ž e

hoci bol ako otec mal. C. L., nar. XX.XX.XXXX, a mal. H. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, povinný prispievať na ich výživu podľa Zákona o rodine a to v období od novembra 2016 do septembra 2019 sumou vo výške 120 Eur mesačne na každého, teda spolu sumou vo výške 240 Eur mesačne, určenou orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci predbežnej otázky podľa na základe majetkových a osobných pomerov obv. L. a od mesiaca október 2019 na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn. zo dňa 15.08.2019, právoplatného dňa 18.09.2019, sumou vo výške 120 Eur mesačne na každého, teda spolu sumou vo výške 240 Eur mesačne, ktoré výživné mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí H. L., bytom N. XXX, okr. J.. L., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca november 2016 úmyselne vyhýbal tým, že v mesiaci november 2016 poberal ako uchádzač o zamestnanie evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny J.. L. dávku v nezamestnanosti, dňa 23.11.2016 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený, nakoľko odišiel pracovať do zahraničia, od mesiaca jún 2017 pracoval už na Slovensku a to vždy iba krátkodobo u viacerých zamestnávateľov, pričom pracovný pomer bol ukončený väčšinou z dôvodu neospravedlnenej absencie obv. L. v práci, od 01.02.2021 pracuje v spoločnosti M. H. V. V., R.., J., zo svojich príjmov na výživu svojich maloletých detí v Z. K., okr. J., v N., okr. J.. L. a ani na inom mieste pravidelne neprispieval, svojím zamestnávateľom vyživovaciu povinnosť nenahlásil, čím mu za obdobie od mesiaca november 2016 do mesiaca november 2021 vrátane vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 2.311 Eur, nakoľko časť dlhu na výživnom vo výške 12.329 Eur uhradil,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 14 (slovom: štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 2 (slovom: dva) roky.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný sa v rámci prípravného konania k spáchaniu trestnej činnosti nedoznal, resp. namietal dobu, po ktorú neplatil výživné a výšku zameškaného výživného.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. 08. 2021 obžalovaný uviedol v zmysle , že je nevinný a namietal, že súd koná v neprítomnosti jeho obhajcu. Na Ďalšie pojednávanie určené na 21. 12. 2021 bol riadne predvolaný a predvolanie na toto konanie si prevzal 04. 11. 2021, zároveň oznámila obhajkyňa obžalovaného, že tomuto vypovedala plnú moc.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie konané dňa 21. 12. 2021 nedostavil, nakoľko však boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd mohol konať v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko tento bol riadne predvolaný o termíne hlavného pojednávania a taktiež bol poučený, že súd môže vykonať hlavné pojednávanie aj v jeho neprítomnosti, pričom mu bola taktiež riadne doručená obžaloba aj výzva.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 12. 2021 súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu zo zápisnice obžalovaného, výsluchom svedkov H. L., H.. H. Y., U. M., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, prehľadom platieb za kritické obdobie, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania mal súd za preukázané, že tento popiera dobu, po ktorú nemal platiť výživné s tým, že do rozvodu do roku 2018 riadne žil v domácnosti, vždy keď sa vrátil zo zahraničia, urobil veľký nákup a dokonca matke detí dal peniaze aj na kúpu jej osobných vecí alebo vecí do domácnosti. Poprel, žeby sa úmyselne vyhýbal plateniu výživného, problém nastal v rodine po tom, čo mu oznámila matka detí, že sa s ním chce rozviesť, z tohto dôvodu prestal pracovať, vrátil sa domov, aby spory v rodine urovnal. Vtedy mal nejaké problémy s platením výživného, lebo nemal zabezpečenú stálu prácu.

Svedkyňa H. L. - matka maloletých detí v úvode svojej výpovede presne zdokumentovala všetky platby, ktoré jej z titulu výživného boli uhradené a to buď sestrou obžalovaného alebo prostredníctvom exekútorského úradu. Uviedla ďalej, že už pred októbrom 2016 s obžalovaným veľmi zle žila, tento síce pracoval v zahraničí, avšak jej vôbec neprispieval na domácnosť, doslova sa flákal, nebýval doma a toto všetko viedlo k tomu, že v októbri 2016 podala prvýkrát žiadosť o rozvod, nakoľko podľa jej vlastných slov už mala toho dosť, stále ho hľadala polícia, vyšetrovatelia, kradol jej veci, pričom sa jej stalo, že zistila, že jej zmizli peniaze z peňaženky. V návrhu o rozvod manželstva žiadala výživné po 100,- Eur, pričom od januára 2017 jej takáto suma bola posielaná sestrou obžalovaného z jej účtu, pričom on svoj účet nemal, nakoľko ho naháňali exekútori a preto svoj účet nepoužíval a aj výplaty si dával zasielať na účet svojej sestry. Na naliehanie sudkyne, aby bola zachovaná rodina, ustúpila a návrh na rozvod stiahla, nakoľko sľúbil, že sa zmení. Keďže k žiadnej zmene nedošlo a vôbec nemal práve on záujem, aby sa zmenil, opätovne podala návrh na rozvod v rámci, ktorého konania bola rozvedená a bolo jej určené výživné na dve deti 240,- Eur mesačne. Hrával automaty, poprela, žeby jej dával akékoľvek prostriedky na domácnosť, keď tak jej dal len 200,- Eur mesačne, nie však pravidelne prostredníctvom sestry. Pokiaľ tvrdí obžalovaný, že žili spolu v domácnosti, toto poprela, chodil navštevovať len deti a to nie pravidelne. Potvrdila, že mali aj intímne styky avšak túto skutočnosť okomentovala „či si mala nechať rozbiť papuľu“, čím chcela uviesť, že sa mu nevzpierala, ale toto neznamená, že riadne spolu žili, žeby

spolu hospodárili a riadne platil výživné. Svedkyňa uviedla, že to bol obžalovaný, ktorý sám došiel na úrad v N., že si chce zrušiť trvalý pobyt, bolo to v roku 2016 s tým, že úradníčka mu mala povedať, že nie je majiteľom nehnuteľnosti, v ktorej bývajú a pobyt mu môže zrušiť len majiteľ - jej otec, pričom jej rodičia boli z tohto ešte prekvapení, ale keď na to naliehal, jej otec mu následne dal tento pobyt zrušiť. Nie je teda pravdou, žeby ho vyhodili a žeby oni trvali na tom, že on nesmie u nich bývať. Následne predložila všetky dokumenty o tom, ako bolo výživné za uvedené obdobie platené s tým, že potvrdila, že za kritické obdobie, t.j. od mesiaca november 2016 až do mesiaca november 2021 vznikol celkový dlh na výživnom 2.311,- Eur, nakoľko podstatnú časť dlhu a to v celkovej výške 12.320,- Eur v priebehu tejto doby zaplatil.

Svedkyňa H.. H. Y. - sestra obžalovaného uviedla, že má vedomosti o tom, že obžalovaný s manželkou mali problémy, pričom táto svedkyňa sa presne nevedela vyjadriť k tomu, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti. Vie o tom, že sa flákal, teda na toto sa sťažovala jej švagriná. Čo sa týka kritického obdobia, za ktoré by mal riadne platiť výživné, vie, že v tom čase pracoval v zahraničí a má vedomosť o tom, že keď prišiel zo zahraničia, išiel riadne k manželke a deťom do N. a taktiež je pravdou, že niekedy prišiel prespať aj k rodičom. Taktiež potvrdila, že peniaze, ktoré mu zasielal zamestnávateľ chodievali na jej účet z dôvodu, aby sa vyhol exekúciám, ktoré mal. Taktiež potvrdila, že jej kázal, aby poslala matke detí 200,- Eur, pričom od roku 2017 aj skutočne tieto platby posielala vždy, keď jej to obžalovaný kázal. Bola si vedomá toho, že peniaze sú určené pre deti.

Svedkyňa U. M. - matka poškodenej uviedla, že jej dcéra s manželom a deťmi bývali u nich v rodinnom dome v N.. Mali vytvorenú samostatnú bytovú jednotku, nestarali sa do ich spôsobu života, avšak videla, resp. počula, že sa často hádavajú, z čoho pochopili, že ich spolužitie nie je dobré. Zistila, že dcéra aj viackrát nezaplatila elektriku a platby spojené s bývaním a keď sa jej na to pýtala, povedala, že nemá peniaze, preto jej aj finančne pomáhali. Uviedla, že to bol práve obžalovaný, ktorý si išiel na úrad zrušiť trvalý pobyt u nich, toto sa dozvedela od samotnej úradníčky, ktorá im telefonovala. Až na základe tohto potom je manžel obžalovanému zrušil trvalý pobyt. Bolo to v roku 2016, kedy presne to si nepamätá. Jednoznačne svedkyňa potvrdila, že od tohto momentu u nich trvalo nebýval, chodieval len za deťmi, pričom bola svedkom toho, ako sa otrasne správal, vrieskal po dcére.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný výpisom z Y. banky o výškach platieb, ktoré boli poskytované na výživné a to jednak prostredníctvom exekúcií a jednak výpisom z účtu H.. Y..

Samosudca ďalej oboznámil s rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. -118, z ktorého mal súd za preukázané, že súd schválil dohodu rodičov ohľadne výživného, tak že obžalovaný bol povinný platiť na každé dieťa po 120,- Eur mesačne, pričom zameškané výživné od 30. 09. 2018 do 15. 08. 2019 bolo určené na každé dieťa po 750,- Eur. Podľa správy zamestnávateľa M. H. V. V., s.r.o. J. mal obžalovaný čistý peňažný príjem 1.058,- Eur, pričom pracovný pomer bol uzavretý od 01. 02. 2021. Ďalší zamestnávateľ K., a. s., Z. K. uviedol, že mal u nich obžalovaný pracovný pomer od 21. 10. 2020, pričom s ním bol ukončený pracovný pomer 11. 12. 2020 pre neospravedlnené absencie. Podľa potvrdenia ďalšieho zamestnávateľa firmy A. X., J. pracoval u nich jeden mesiac, v správe od ďalšieho zamestnávateľa z J. G. X. sa uvádza, že pracoval u nich od 20. 04. 2020 do 09. 06. 2020 s tým, že pokiaľ riadne pracoval mal čistý príjem 913,- Eur, pričom rozviazali s ním pracovný pomer z dôvodu absencií. Ďalší zamestnávateľ J. G. Y. potvrdilo, že pracoval u nich od 19. 08. 2019 do 04. 12. 2019, pokiaľ pracoval celý mesiac bez absencií mal príjem 1.200,53 Eur netto, pričom s ním bol ukončený taktiež pracovný pomer pre absencie. Taktiež ďalší zamestnávateľ spoločnosť F. s ním rozviazala pracovný pomer pre absencie. Tu pracoval od 19. 11. 2018 a pokiaľ riadne pracoval mal príjem cca 1.000, Eur. Ďalší zamestnávateľ V., s.r.o. X. G. potvrdil, že u nich pracoval obžalovaný ako brigádnik a to v období od 08. 08. 2016 do 31. 12. 2016, následne od 28. 02. 2018 do 31. 03. 2018, od 03. 07. 2018 do 31. 07. 2018 a od 17. 08. 2018 do 31. 10. 2018, hodnotený bol vcelku dobre.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR bol obžalovaný dvakrát priestupkovo riešený, jedenkrát proti občianskemu spolunažívaniu a jedenkrát proti majetku. Podľa odpisu z registra trestov bol viackrát súdne trestaný, pričom sa jednalo dvakrát o rozhodnutie cudzieho štátu, slovenskými súdmi bol naposledy súdený v roku 2012, hľadí sa na neho ako na netrestaného. V súčasnej dobe súd zistil zo systému Okresného súdu Považská Bystrica, že na tunajší súd bola podaná ďalšia obžaloba pre prečin podľa § 289 Tr. zák. a má byť trestne stíhaný pre ďalšiu jeho trestnú činnosť, pričom vec sa má nachádzať v štádiu vyšetrovania. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že tvrdenie obžalovaného najmä o dobe, po ktorú podľa jeho tvrdenia mal výživné platiť sa nezakladá na pravde. Súd mal za preukázané výpoveďami ostatných svedkov, tento si riadne svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a to tak ako je uvedené v obžalobe od mesiaca november 2016. Jeho tvrdenia o tom, že riadne až do rozvodu si svoju vyživovaciu povinnosť plnil, bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami, najmä výpoveďou matky detí L., ktorá riadne zdokladovala za uvedené obdobie akým spôsobom jej výživné platil s tým, že taktiež dostatočne dôveryhodne preukázala, že v uvedenom období už spolu nebývali, netvorili domácnosť, spoločne nehospodárili a od začiatku roku 2017 jej platby chodili prostredníctvom jeho sestry, nie však pravidelne a na základe preukázateľne vyplateného výživného za celé obdobie mal potom súd bez akýchkoľvek pochýb zdokladované a preukázané, že od novembra 2016, teda od mesiaca, kedy evidentne už mali značné problémy, nakoľko matka podala aj návrh na rozvod, ktorý potom stiahla, do novembra 2021 zaplatil 12.329,- Eur a teda pri ustálenej výške výživného a počtu mesiacov, po ktoré mal výživné platiť mu stále ostal dlh na výživnom za celé obdobie vo výške 2.311,- Eur. Súd mal preukázané, že riadne výživné teda neplatil, teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného čím spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pričom súd ustálil vinu z dôvodu, že mal jasne za preukázané, že napriek tomu, že obžalovaný mal počas celého obdobia riadne zabezpečenú prácu, kde dosahoval v čistom taký príjem, že keby riadne pracoval by výživné bez problémov mohol platiť. Na základe týchto skutočností potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák..

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri určovaní trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že u obžalovaného je postačujúce uloženie trestu pri dolnej hranici dolnej sadzby s tým, že tento trest je možné obžalovanému podmienečne odložiť s určením skúšobnej doby na dva roky, pričom takto uloženým trestom bude splnený účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák..

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).