Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-38-2021.pdf
PDF · 212.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: I. s.r.o. so sídlom v Trenčíne, I. Z. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. C. T., s. r. o. so sídlom v Trenčíne, H. XX proti žalovanému: M. riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX zo dňa 26.marca 2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 31.05.2021 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX zo dňa 26.03.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2020, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalobcovi neuznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca namietal rozsah a rozloženie dôkazného bremena medzi ním a žalovaným (správcom dane). Žalobca rozporoval, že žalovaný mu prisúdil dôkazné bremeno na preukázanie pôvodu fakturovaného tovaru až k jeho výrobcovi, preukázanie skutočností, ktoré mali údajne nastať u žalobcovho dodávateľa, preukázanie uskutočnenia prepravy nadobudnutého tovaru, ktorú sa žalobca nezaviazal vykonať, nevykonával a ani nezabezpečoval, ďalej preukázanie použitia nadobudnutého tovaru na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktoré žalobca neuskutočnil v zdaňovacom období december 2013, ale ho uskutočnil neskôr v zdaniteľných obdobiach, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly,
ako aj preukázanie skutočností, ktoré sa po ukončení daňovej kontroly stali podľa žalobcu dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca mal za to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s rozložením a prenesením dôkazného bremena. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mu neoznámil pochybnosti do ukončenia daňovej kontroly, čo namietal už vo vyjadrení k protokolu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XSžf/XXX/XXXX zo dňa 11.04.2017 a sp.zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 05.05.2020. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekonkretizoval údajné pochybnosti správcu dane a ani neoznačil konkrétne doklady, z ktorých by to malo vyplývať ani na ktorom mieste spisového materiálu by sa mali nachádzať, ktoré by odôvodňovali závery prijaté správcom dane a žalovaným. Žalobca mal za to, že nakoľko on predložením písomných dokladov podľa zákona o DPH, ako aj predložením dokladov, na ktorých predloženie bol vyzvaný, svoje tvrdenia z daňového priznania dokázal, a že nakoľko správca dane doklady predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly preukázateľne nespochybnil, žalobca svoje povinnosti v daňovej kontrole splnil a vlastné dôkazné bremeno v daňovej kontrole vyčerpal. Žalobca namietal, že tvrdenia, ktorými správca dane uzavrel protokol z daňovej kontroly, boli vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti arbitrárne, a že dôkazné bremeno za ich preukázanie vo vyrubovacom konaní znáša správca dane. Žalobca mal za to, že žalovaný a správca dane znášali dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu ohľadne preukázania svojich tvrdení o nezrealizovaní dodávok v zmysle svojich záverov, tak ohľadne prepravy tovaru, ako aj ďalších okolností dodávky, nakoľko prepravu tovaru žalobca nevykonával ani nezabezpečoval. Žalobca vyjadril ten názor, že správca dane po ukončení daňovej kontroly je ten, kto vo vyrubovacom konaní za preukázanie svojich tvrdení znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu a že je iba na ňom, či vo vyrubovacom konaní vyvráti skutočnosti preukázané dôkazmi predloženým i žalobcom v daňovej kontrole, ktorých pravdivosť a vierohodnosť neboli spochybnené. Žalobca namietal závery žalovaného a správcu dane o nepoužití dodaného tovaru na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov, nakoľko dodaný tovar predal následne v režime s oslobodením od dane v júni 2014.
3. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko podľa jeho názoru, napriek obsiahlosti textu rozhodnutí chýbali konkrétne závery a vyhodnotenie dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačné skutkové závery. Žalovaný podľa žalobcu v rozhodnutí neuviedol, konkrétne skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s návrhmi (na svedecké výpovede) na doplnenie dokazovania ako ani námietkami (uvedené v niektorých článkoch odvolania) uvedenými v odvolaní žalobcu, a to najmä v bode 4.2 odvolania (nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena počas a po skončení daňovej kontroly). Ďalej žalobca namietal skutočnosť, že rozhodnutie správcu dane podpísala osoba, ktorá na to nebola poverená. Podľa žalobcu v rozhodnutí neboli uvedené správne úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov ani použitie právnych predpisov. Žalobca namietal závery žalovaného, podľa ktorých sa obchodné transakcie tak, ako ich daňový subjekt deklaroval, nemali reálne uskutočniť, nemali zodpovedať realite, pričom pravosť a hodnovernosť dok1adov nemala byť potvrdená, nemal byt' preukázaný dodávateľ, samotná existencia tovaru, vlastnícke právo k nemu, nemalo byť preukázané reálne dodanie tovaru, nemala byť preukázaná preprava tovaru, nemala byť preukázaná vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na meno dodávateľa tovaru. Podľa žalobcu znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca namietal vyhodnotenie svedeckých výpovedí Róberta T. a Vladimíra R., keď tieto osoby uskutočnenie deklarovaných transakcií nevylúčili a uviedli zrozumiteľné dôvody, prečo sa necítili byť schopní skutočnosti zo zdaňovacieho obdobia (ďalej aj len „ZO“) december 2013 potvrdiť. Vladimír R. sa v decembri 2013 nachádzal vo väzení a S. T. sa hájil tvrdením, že nakoľko nie je konateľom, nemôže takýmito informáciami disponovať. Žalobca namietal, že správcu dane neustále informoval o miestach pobytu označených svedkov C. T. a S. T., ktoré boli dostupné na internete, pričom žalovaný a správca dane sa riadne nevysporiadali s návrhom na vypočutie svedkov I. P. a E. E.. Žalobca zdôraznil, že nenamieta svoju povinnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti, ale že nemôže byť jeho povinnosťou preukazovať vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly tie skutočnosti, ktorých preukázanie už počas daňovej kontroly predložením listinných dôkazov vykonal a ktoré správca dane do ukončenia daňovej kontroly zákonným spôsobom preukázateľne nespochybnil a ktoré konkrétne nespochybnil ani vo vyrubovacom konaní. Žalobca rozporoval zistenia správcu dane ohľadne dodávateľa tovaru v ZO 2013 ako nedostatočné, pričom žalovaný na uvedené v rozhodnutí nereagoval. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa námietkou žalobcu uvedenou v článku 4.4.3. odvolania (využívania elektrickej energie a zemného plynu prijatých na nehnuteľnosti na adrese S. XB/ XXXX, Trenčín v ZO december 2013 na uskutočnenie dodávok tovarov a služieb podliehajúcich dani na výstupe) nevysporiadal, hoci na ňu reagoval. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa nedostatočne
vysporiadal, prípadne nereagoval na námietky ohľadne ním predložených dôkazov a ich nedostatočného vyhodnotenia správcom dane a žalovaným.
4. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou o zániku práva na vyrúbenie dane. Ďalej žalobca mal za to, že došlo k porušeniu § 68 ods. 3 tretia veta, § 3 Daňového poriadku, keď sa žalovaný riadne neuviedol, prečo nebolo potrebné vykonanie miestneho zisťovania a len odkázal na rozhodnutie správcu dane. Žalobca rozporoval skutočnosť, že by mal možnosť sa oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí žalovaného s odkazom na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 09.09.2020, pričom správca dane neumožnil žalobcovi (jeho zástupcovi) sa v primeranej lehote kvalifikovane vyjadriť k skutočnostiam zisteným správcom dane. Žalovaný podľa žalobcu v rozhodnutí neuviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov.
5. Žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný základ napadnutého rozhodnutia, nemá v jeho administratívnych spisoch oporu, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí (strana 14 odsek 3) tvrdil, že žalobca nemal konkretizovať, ani podrobne uviesť doklady, ktoré predložil správcovi dane, ako dôkazy pre svoje tvrdenia. Žalobca mal za to, že túto domnienku žalovaného v článku 7.2.3.17 žaloby vyvrátil, nakoľko v odôvodnení svojho odvolania žalovaným namietané doklady konkretizoval a podrobne uviedol. Vzhľadom na uvedené mal za to, že tvrdenie žalovaného v námietke z napadnutého rozhodnutia (strana 14 odsek 3) nemá v jeho administratívnych spisoch oporu. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v zákonnej lehote, a preto trpí toto rozhodnutie vadou podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku. Záverom žalobca zhrnul žalobné body, kde zopakoval podstatné body žaloby. Žalobca navrhol vykonanie dokazovania: a) predložením dokladu, ktorým by bolo preukázané, že osoba, ktorá napadnuté rozhodnutie podpísala, bola k podpisu tohto rozhodnutia poverená, b) vypočutím svedkov, ktorými sú C. T. a S. T., ktorí boli v ZO december 2013 účastnými na dodaní tovaru, c) vypočutím svedka I. Kusiak, ktorý bol v ZO december 2013 účastný na preprave tovaru, d) zistením osôb, ktoré disponovali za spoločnosť CY H. Slovakia s.r.o. s jej bankovými účtami a spôsobu ako bolo naložené s prostriedkami, získanými z úhrady odberateľskej faktúry číslo XXXXXXX daňovým subjektom I. s.r.o., e) zistením osôb, ktoré za spoločnosť CY H. J. s.r.o. v ZO december 2013 vykonávali úhrady nájomného za poskytovanie sídla na adrese P. 37/B, Bratislava 821 08, a zistenie účtov z ktorých sú zrejme platené dodnes, f) zistením, aké kontaktné údaje spoločnosť CY H. J. s.r.o. poskytla bankám, u ktorých boli pre ňu vedené účty a komu, akým spôsobom a na akú adresu tieto banky posielali a posielajú výpisy z účtov a iné dokumenty a g) zistením osôb, ktoré za spoločnosť CY H. J. s.r.o. podávali priznania k dani z pridanej hodnoty za ZO august až november 2013.
6. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného XXXXXX/XXXX zo dňa 26.03.2021, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný mal za to, že on ako aj správca dane postupovali v zmysle tak procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s Ústavou SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou.
7. Žalovaný v súvislosti s námietkami uvedenými v tomto bode, týkajúcimi sa rozloženia dôkazného bremena, poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX zo dňa 14.01.2014, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, že daňový subjekt ako platiteľ má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je základnou podmienkou pre odpočítanie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry
8. Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXS/XX/XXXX zo dňa 21.12.2016, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 05.05.2020 a sp. zn. XSžfk/ X/XXXX zo dňa 09.10.2018 sa síce týkajú daňových konaní vykonaných u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2012, december 2012 a január 2013, avšak odlišného skutkového stavu - zistený a žalobcom deklarovaný odlišný dodávateľ aj odberateľ fakturovaného tovaru (cukru). V prípade žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodaných služieb (spotrebované energie - zemný plyn, elektrická energia) v uvedených veciach sám žalobca, pri ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 05.03.2013, uviedol, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa predmetné služby vzťahujú, nebola v kontrolovanom zdaňovacom období (2. štvrťrok 2012 - január 2013) využívaná v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi žalobcu, na čo poukázal aj sám žalobca v podanej žalobe.
9. V súvislosti so žalobnými námietkami uvedenými v bode 7.1.4. žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, že služby (spotrebované energie - zemný plyn, elektrická energia) prijal na uskutočnenie svojich dodávok tovarov a služieb podliehajúcich dani na výstupe (Výzva číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šrá zo dňa 29.07.2014). Žalobca v lehote určenej správcom dane nepredložil žiadne dôkazy o tom, že uvedené spotrebované energie - zemný plyn a elektrická energia, boli použité na jeho zdaniteľné plnenia. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že služby (spotrebované energie - zemný plyn, elektrická energia) boli použité na prijaté zdaniteľné plnenia daňového subjektu, resp. na uskutočňovanie jeho dodávok tovarov a služieb podliehajúcich dani na výstupe (Výzva číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2018). Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 25.10.2018 (doručená správcovi dane dňa 02.11.2018) „dal do pozornosti“ správcu dane, že doklady, preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady v zdaňovacom období december 2013 a týkajúce sa uskutočnenia zdaniteľných plnení v súvislosti s dodávkami zemného plynu a elektrickej energie, predložil už dňa 19.04.2014; žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Správca dane tiež vyzval žalobcu na uvedenie účelu, miesta a spôsobu, akým nákup tovaru (TV držiak R. V. XXXXB) zabezpečuje jeho zdaniteľné plnenia (Výzva na predloženie dôkazov číslo XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Šrá zo dňa 03.07.2014). Žalobca však na uvedenú výzvu správcu dane nereagoval. Žalovaný označil tvrdenie žalobcu, že nebol správcom dane vyzvaný na preukázanie použitia „nadobudnutého“ tovaru (cukru) na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (bod 108.) za nepravdivé. Ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí a ako vyplýva zo súvisiaceho spisového materiálu, správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle spornej faktúry vystavenej spoločnosťou CY Partner J. s.r.o., ako aj použitie tovaru uvedeného na predmetnej faktúre v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH (Výzva číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2018). Žalobca na predmetnú výzvu správcu dane žiadnym spôsobom nereagoval. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich zdaniteľné obchody v zmysle správcom dane spochybňovaných faktúr (Výzva číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2018). Správcovi dane bola dňa 02.11.2018 doručená odpoveď žalobcu na zaslanú výzvu, v ktorej tento uviedol, že správcovi dane všetky potrebné doklady predložil dňa 19.04.2014, a teda sa nachádzajú v držaní správcu dane; k použitiu tovaru v zmysle spornej faktúry vystavenej spoločnosťou CY Partner J. s.r.o. žalobca uviedol, že tento tovar už v zdaňovacom období december 2013 nestihol predať. K tvrdeniu žalobcu, že tovar predal v júli 2014 žalovaný uviedol, že za celé obdobie daňového konania, prípadne súdneho konania, žalobca tieto informácie a doklady neposkytol ani správcovi dane, ani žalovanému. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca na výzvu správcu dane nereagoval alebo len správcovi dane oznámil, že predmetný tovar už v zdaňovacom období december 2013 nestihol predať. Žalovaný mal za to, že s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal dostatočne, na tomto vysporiadaní sa zotrval a poukázal judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozhodnutie ESĽP prípad G. Ruiz c. R. zo dňa 21.01.1999), z ktorého vyplýva právny názor, že nie je potrebné dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutí bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX, XSžf/XX-XX/XXXX zo dňa
07.03.2017). Ďalej vyjadril názor, že nie je potrebné, aby v rozhodnutí bolo uvedené, že ho podpísala poverená osoba.
10. K skutkovému stavu žalovaný uviedol, že zo správcom dane uskutočnených svedeckých výpovedí konateľa (Vladimír R.) a spoločníka (S. T.) dodávateľskej spoločnosti nevyplynuli skutočnosti, ktoré by potvrdili reálne uskutočnenie žalobcom deklarovaného zdaniteľného obchodu - dodania tovaru (cukor) v zmysle spornej faktúry. Obaja svedkovia nepoznajú žalobcu, ani jeho konateľa; popreli vystavenie a podpísanie spornej faktúry, ako aj ostatných dokladov predložených žalobcom (zálohová faktúra, dodací list, skladová karta, výdajka - prevodka); nepotvrdili reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu
- dodanie tovaru, jeho prepravu, jeho uskladnenie; nepoznajú ani osoby, ktoré mali podľa tvrdení žalobcu vykonať prepravu fakturovaného tovaru a žalobcovi sprostredkovať predmetný obchod; nikoho nesplnomocnili na zastupovanie spoločnosti CY H. J. s.r.o., ani vo vzťahu k uzatváraniu obchodných vzťahov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že osoby C. T. a S. T., žalobcom označené ako sprostredkovatelia posudzovaného zdaniteľného obchodu so spoločnosťou CY H. J. s.r.o., nebolo možné dohľadať ani príslušníkmi policajného zboru. K označeniu miesť pobytu uvedených svedkov žalovaný uviedol, že sám žalobca neustále menil miesta údajného pobytu uvedených osôb, pričom správcovi dane nevyplýva (z ustanovení procesného zákona, z ustálenej vnútroštátnej judikatúry) povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Z dokazovania vykonaného správcom dane ďalej vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť nepodala za predmetné zdaňovacie obdobie december 2013 daňové priznanie DPH, daň uvedená na spornej faktúre vystavenej pre žalobcu teda nebola priznaná a odvedená. Na zálohovej faktúre č. XXXXXXX zo dňa 09.12.2013 je v ľavom hornom rohu v druhej kolónke uvedené číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom v texte fakturácie je uvedené súhlasíme s úhradou na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý nie je registrovaný u správcu dane a na ktorý však žalobca predmetnú zálohovú faktúru (na sumu X XXX,XX eur) dňa 09.12.2013 uhradil, s poznámkami: „Príjemca: C. T., Detail: záloha za prepravu FA XXXXXXX z 09.12.2013“. V tejto súvislosti žalovaný, v súlade so správcom dane, poukázal na skutočnosť, že osoba menom Denis T. nebola oprávnená vystupovať za dodávateľskú spoločnosť CY H. J. s.r.o. (z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula) a navyše podľa poznámky žalobcu sa jednalo o úhradu prepravy, avšak na zálohovej faktúre, predloženej žalobcom, je uvedený predmet fakturácie: „záloha za dodanie cukru O. 45 50kg cena na základe dohody za XXXEUR/t+ DPH“. Svedka E. E. (E. E.) nebolo možné vypočuť, nakoľko tento nebol stotožnený, napriek tomu, že žalobca bol niekoľkokrát vyzvaný na poskytnutie identifikačných údajov tejto osoby, avšak na výzvy správcu dane žiadnym spôsobom nereagoval - správcovi dane neposkytol identifikačné údaje uvedenej osoby, potrebné pre účely uskutočnenia jej svedeckej výpovede.
11. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe, ktoré zhrnul a zopakoval. Na doplnenie uviedol, že správca dane nevynaložil dostatočné úsilie na vypočutie navrhovaných svedkov S. a C. T., ako aj E. E..
12. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov a písomnými vyjadreniami účastníkov konania, nariadil vo veci pojednávanie a dospel k jednomyseľnému záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov:
13. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe v súlade s jej dôvodmi a žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu zrušiť. Uviedol, že tovar dodala spoločnosť CY H. J. s.r.o., čo bolo dostatočne preukázané. Tovar spoločnosť dodala, oni za tovar zaplatili a následne po niekoľkých mesiacoch tovar aj dodali svojmu odberateľovi, čo správca dane nespochybnil. K vzniku obchodu žalobca uviedol, že písomne sa pánom Badinom cez adresu spoločnosti dohodli na predmetnej dodávke. Spoločnosť si predtým riadne preveroval, bola zapísaná v obchodnom registri, bola platcom DPH, nenašiel žiadne nezrovnalosti, ktoré by v ňom vzbudzovali pochybnosť o tom, že táto spoločnosť koná podozrivo, prípadne podvodne. Je pravdou, že som si neoveroval kto je konateľom spoločnosti, resp. s ním som sa nikdy nestretol a tiež som ani od p. Badina nežiadal žiadne splnomocnenie, že je oprávnený za spoločnosť konať. F. viaceré dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru práve touto spoločnosťou, avšak správca dane a žalovaný tieto dôkazy ako napr. výsluch svedkov, nevykonali,
prípadne sa uspokojili s tým, že nami uvedení svedkovia sa nezdržujú na adrese, ktorú sme uviedli. Žalobca vyjadril záverom presvedčenie, že rozhodnutie žalovaného i správcu dane je nezákonné, a preto žiadal, aby ich súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom daňové orgány opätovne vyhodnotia všetky dôkazy, teda nielen tie, ktoré boli v náš neprospech, ale i tie, ktoré preukazovali nami tvrdené skutočnosti
14. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX zo dňa 26.03.2021, ktorým bolo potvrdené podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie december 2013 z dôvodu porušenia § 49 ods.1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko neboli splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 13.12.2013 vystavenej spoločnosťou CY Partner J. s.r.o. Bratislava za dodanie cukru v sume DPH 3.120 eur, ďalej z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2013 vystavenej spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava za dodanie zemného plynu na odbernom mieste S. XB/XXXX, Q. v sume XX,- eur, z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2013 vystavenej spoločnosťou ZSE Energia a. s. Bratislava za dodanie elektrickej energie na odbernom mieste S. XB/XXXX Trenčín v sume XXX,XX eur a z výdavkového pokladničného dokladu č. V-12/01 zo dňa 28.10.2013 vystaveného spoločnosťou NAY Elektrodom NAY a. s. Bratislava za dodanie držiaka na televízor VOGELS WALL XXXXB v sume XX,XX eur.
15. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia december 2013. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šrá zo dňa 19.08.2014.
16. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“) v poradí prvým rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šrá zo dňa 09.10.2014 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktoré žalovaný rozhodnutím XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 23.01.2015 zamietol. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorú Krajský súd v Trenčíne rozsudok sp.zn. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa 08.09.2015 zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom XSžf/XXX/XXXX zo dňa 11.04.2017 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa 08.09.2015 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 23.01.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že správca dane a žalovaný svojím postupom neumožnili žalobcovi sa vyjadriť k protokolu z daňovej kontroly v primeranej lehote, pričom neprihliadli na jeho podanie a tým odňali žalobcovi právo na prerokovanie jeho pripomienok k protokolu a predloženým dôkazom vo vyrubovacom konaní.
17. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSžfk/XXX/XXXX zo dňa 11.04.2017 žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.06.2017 rozhodnutie správcu dane XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šrá zo dňa 09.10.2014 podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že úlohou správcu dane bude v ďalšom konaní odstrániť nedostatky vytýkané Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
18. Následne, v poradí druhým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.01.2018 bol žalobcovi znovu podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 a nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX eur nebol žalobcovi priznaný, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.01.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
19. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2018 opätovne určil žalobcovi rozdiel v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa opätovne zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
20. Dňa 27.11.2019 správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.11.2019, ktorým bol žalobcovi znovu podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 a nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX eur nebol žalobcovi priznaný. Žalovaný rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.07.2020 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V poradí piatym rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2020 bol žalobcovi opäť podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 a nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX eur nebol žalobcovi priznaný, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr. Správca dane mimo iného v rozhodnutí konštatoval, že spoločnosť CY H. Slovakia s.r.o. uvedená na faktúre ako dodávateľ, je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla spoločnosti nesídli, nepreberá písomnosti, jediný konateľ spoločnosti Vladimír R. sa na adrese trvalého pobytu nenachádza, je nekontaktný, spoločnosť nepodala za zdaňovacie obdobie december 2013, čim neodviedla daň. Uvedené preukázané zistenie nekontaktnosti spoločnosti CY H. J., s.r.o., ktorá je uvedená na spornej faktúre číslo XXXXXXX ako dodávateľ, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jej meno a podľa správcu dane odôvodňujú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, ak daňový Subjekt so správcovi dane nespolupracuje alebo svojim konaním znemožňuje správcovi dane umožniť úkon, je: sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Podľa správcu dane sám osebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod (dodanie tovaru - cukru) uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené, a teda. že boli splnené všetky podmienky odpočítania dane z titulu dodania tovaru v tuzemsku v súlade s ustanovením 51 a 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správca dane poukázal aj na výpis z účtu žalobcu za december 2013, keď finančné prostriedky vo výške 1.000,00 eur boli poukázané na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý spoločnosť CY Partner Slovakia s.r.o. nemá registrovaný a ako príjemca na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX je označená osoba T. C.. ktorý v spoločnosti CY Partner Slovakia s.r.o. žiadnym spôsobom nefiguroval. V rámci predložených dokladov sa nachádzali dva kusy dodacích listov číslo XXXXXXX zo dňa 13.12.2013, pričom v každom z týchto dodacích listov je vľavo dole v texte vystavil uvedené meno R. R., odtlačok pečiatky spoločnosti CY H. J. s.r.o. a podpis, ktorý by sa dal prečítať ako R.. Jeden dodací list bol opatrený pečiatkou U. I. S.~H. K. Q. WE, I. P. (ďalšie údaje sú nečitateľné), a pod touto pečiatkou je text: Tovar prevzal a nečitateľný podpis (iba parafa). Na oboch dodacích listoch je ako vodič uvedený E. E., adresa dodania J. cesta 2, I. B. A. Senec, vydávajúci tovar spoločnosť CY H. J. s.r.o. text: platba pri nakládke. Ostatný text na oboch dodacích listoch je identický, a text cenového vyčíslenia dodacích listov je identický aj s textom cenového vyčíslenia na spornej faktúre číslo XXXXXXX. Na základe uvedených dodacích listov nie je zrejmé, či a kto reálne uskutočnil prepravu tovaru, nakoľko obsahom dodacích listov a aj spornej faktúry je dodanie cukru) nie preprava, a daňový subjekt v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a ďalšieho konania nikdy nedeklaroval žiadnu prepravu tovaru, ani cenu prepravy, ktorá v konečnom dôsledku nie je ani predmetom vyčíslenia. Správca dane sa zaoberal aj samotnou faktúrou číslo XXXXXXX zo dňa 13.12.2013 a jej obsahom. Na tejto faktúre je v texte vystavil uvedené meno R. R., odtlačok pečiatky spoločnosti CV H. Slovakia, s.r.o. a podpis, ktorý sa dá čítať ako Vacula a meno E. E. vodič. Správca dane uviedol, že jediný konateľ spoločnosti CY Partner Slovakia s.r.o. R. R. sa ako svedok vyjadril, že predmetnú faktúru nevystavil, ani nemohol lebo bol vo výkone trestu, ani ju nepodpísal, nevie kto ju vystavil. Osobu menom Michal E. nepozná, nevie kto to je a čo robí. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 26.03.2021 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.10.2020 potvrdil.
21. Žalovaný sa v rozhodnutí č. XXXXXX/XXXX zo dňa 26.03.2021 stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Pokiaľ ide o dodávky zemného plynu, elektrickej energie a držiaku monitora žalovaný bol rovnakého názoru ako správca dane, t.j. že tieto zdaniteľné plnenia neboli použité na uskutočnenie zdaniteľných plnení žalobcu a uplatnením odpočítania DPH z týchto služieb a preto žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa žalovaného a správcu dane žalobca do vydania rozhodnutia nepredložil žiaden doklad ani inak nepreukázal, že uvedené plnenia boli použité na dosiahnutie zdaniteľných plnení, a to ani na opakované výzvy zo strany správcu dane. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, že služby (spotrebované energie - zemný plyn, elektrická energia) prijal na uskutočnenie svojich dodávok tovarov a služieb podliehajúcich dani na výstupe (Výzva číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šrá zo dňa 29.07.2014). Žalobca v lehote určenej správcom dane nepredložil žiadne dôkazy o tom, že uvedené spotrebované energie - zemný plyn a elektrická
energia, boli použité na jeho zdaniteľné plnenia. Správca dane opätovne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že služby (spotrebované energie - zemný plyn, elektrická energia) boli použité na prijaté zdaniteľné plnenia daňového subjektu, resp. na uskutočňovanie jeho dodávok tovarov a služieb podliehajúcich dani na výstupe (Výzva číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2018). Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 25.10.2018 (doručená správcovi dane dňa 02.11.2018) správcu dane, že doklady, preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady v zdaňovacom období december 2013 a týkajúce sa uskutočnenia zdaniteľných plnení v súvislosti s dodávkami zemného plynu a elektrickej energie, predložil už dňa 19.04.2014; žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy. Žalovaný poukázal aj na výzvu správcu dane pre žalobcu na uvedenie účelu, miesta a spôsobu, akým nákup tovaru (TV držiak VOGELS V. XXXXB) zabezpečuje jeho zdaniteľné plnenia (Výzva na predloženie dôkazov číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šrá zo dňa 03.07.2014). Žalobca však na uvedenú výzvu správcu dane nereagoval. Z takto zisteného skutkového stavu mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal použitie uvedených dodávok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, a preto mu odpočet z takto uplatnených dodávok nepriznal.
22. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vo vzťahu k nároku k odpočítaniu DPH z faktúry od dodávateľa CY H. J., s.r.o., vypočul svedka - konateľa dodávateľa R. R. dňa 02.08.20l8, o čom spísal správca dane Zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXXXXXXXXX. J. R. sa vo svojej svedeckej výpovedi nevedel vyjadriť ku skutočnosti, či je konateľom spoločnosti CY Partner J. s.r.o.; uviedol, že nikoho nesplnomocnil na zastupovanie tejto spoločnosti; nevedel sa vyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti CY H. J. s.r.o., nakoľko od 03.10.2013 je vo výkone trestu. Svedok uviedol, že nepozná daňový subjekt; poprel vystavenie aj podpísanie spornej faktúry a súvisiacich dokladov vystavených pre daňový subjekt; nevedel potvrdiť dodanie tovaru v zmysle spornej faktúry. Svedok uviedol, že nepozná p. E. E., p. I. P., ani p. S. T.; nevedel sa vyjadriť k disponovaniu skladovými priestormi spoločnosťou CY H. J. s.r.o. v roku 2013, ani k osobe, ktorá viedla účtovnú a daňovú agendu spoločnosti CY H. J. s.r.o.. Pri opätovnom výsluchu dňa 30.07.2019 svedok R. R. konateľ spoločnosti CY H. J. s.r.o., uviedol, že možno je podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti CY H. Slovakia s.r.o., ale nič v tejto spoločnosti nerobí, nezaujíma sa o túto spoločnosť; nikoho nesplnomocnil na zastupovanie uvedenej spoločnosti; od 03.10.2013 je vo výkone trestu odňatia slobody a ani od tohto dátumu nikoho nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti (ani na konanie vo veci ekonomickej a obchodnej činnosti). Svedok sa nevedel vyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti CY H. Slovakia s.r.o., nakoľko od 03.10.2013 je vo výkone trestu; uviedol, že daňový subjekt nepozná a ako jediný konateľ spoločnosti CY Partner Slovakia s.r.o. nedojednával s daňovým subjektom žiadnu obchodnú transakciu; nepozná osobu menom P. Janda z Trenčína, nikdy sa s nim nestretol. Svedok poprel vystavenie zálohovej faktúry číslo XXXXXXX zo dňa 09.12.2013, ako aj jej doručenie (dňa 09.12.2013 už bol vo výkone trestu); poprel reálne dodanie tovaru daňovému subjektu v zmysle spornej dodávateľskej faktúry, ktorej vystavenie a podpísanie taktiež poprel ("už bol vo väzení"). Poprel tiež vystavenie a podpísanie dodacieho listu k spornej faktúre, ako aj vystavenie a podpísanie výdajky-prevodky číslo XXXXXXX. Svedok uviedol, že nevie nič o preprave tovaru (cukru); nepozná a vôbec nevie kto je osoba menom E. E., nepozná osobu menom I. P.; za účelom prepravy tovaru uvedeného na faktúre č. XXXX XXX zo dňa 13.12.2013 neoslovil osoby menom E. E. a I. P.. Svedok sa nevedel vyjadriť k disponovaniu skladovými priestormi spoločnosťou CY Partner Slovakia s.r.o. v roku 2013; nevedel sa vyjadriť k účtom spoločnosti (nikoho nesplnomocnil na disponovanie s účtami spoločnosti), ani k prijatiu úhrady za spornú faktúru vystavenú v mene spoločnosti CV Partner Slovakia s.r.o. pre daňový subjekt Svedok uviedol, že nepozná osoby C. T. a S. T., ani spoločnosti I., a. s. a S. s.r.o., nikdy nebol v priestoroch týchto spoločností, ani v skladových priestoroch I. M. A. J. a adrese na R. XXX. Ku skladovej karte, predloženej žalobcom, svedok uviedol, že nevie kto ju vystavil, nevie o čom svedči, ani čo je jej predmetom. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane dňa 03.10.2018 uskutočnil ústne pojednávanie - vypočutie svedka S. T., spoločníka spoločnosti CY Partner Slovakia s.r.o, a konateľa tejto spoločnosti v období od 30.12.2011 do 30.08.2012, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 101952899/2018. P. T. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že je stále spoločníkom spoločnosti CY Partner J. s.r.o.; nevedel uviesť, či niekoho splnomocnil na zastupovanie tejto spoločnosti; nevedel sa vyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti CY H. J. s.r.o.; obchodný názov daňového subjektu mu nič nehovoril. Svedok poprel vystavenie a podpísanie spornej faktúry a súvisiacich dokladov, vystavených pre daňový subjekt. Svedok uviedol, že spoločnosť CY Partner J. s.r.o. nemala skladové priestory; nevedel potvrdiť dodanie tovaru v zmysle spornej faktúry vystavenej pre daňový subjekt; uviedol, že nepozná p. Mareka E., p. I. P., ani konateľa daňového subjektu; potvrdil, že pozná p. R. R., ako konateľa spoločnosti CY Partner Slovakia s.r.o. Svedok sa nevedel vyjadriť k osobe, ktorá viedla účtovnú a daňovú agendu spoločnosti CY Partner
Slovakia s.r.o.. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane sa opakovane pokúsil vypočuť C. a S. T., a to aj ich predvedením, pričom napriek opakovanej snahe sa nepodarilo zistiť adresu pobytu uvedených osôb, napriek šetreniu prostredníctvom príslušníkov policajného zboru.
23. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že správca dane na základe skutočností zistených vykonanou daňovou kontrolou a nasledujúcimi vyrubovacími konaniami prijal, v súvislosti s faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou spoločnosťou CY Partner Slovakia s.r.o., záver, že daňový subjekt predložením formálne vystavenej faktúry, dodacích listov, skladovej karty, výdajky - prevodky, detailov pohybov na účte a iných dokladov, síce formálne naplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ale zo skutočného obsahu a významu týchto posudzovaných dokladov nevyplýva, že reálne došlo k dodaniu tovaru dodávateľskou spoločnosťou CY H. Slovakia s.r.o. daňovému subjektu; predloženými dokladmi a vyjadreniami, daňový subjekt nepreukázal ani použitie predmetného tovaru na svoje dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Správca dane tiež prijal záver, že počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacích konaniach nebol preukázaný dodávateľ, samotná existencia tovaru, vlastnícke právo k nemu, nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, nebola preukázaná preprava tovaru, nebola preukázaná vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na meno dodávateľa tovaru.
24. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že vykonané dokazovanie nepreukázalo reálne dodanie zdaniteľného plnenia - tovaru uvedeného na spornej faktúre. Mal za to, že jednoznačne vyšlo najavo, že dodávateľ CY H. Slovakia, s.r.o.. uvedený na sporných faktúrach predmetný tovar nedodal, nevlastnil skladové priestory, nepreukázal reálnosť uskutočnenia dopravy k platiteľovi. ktorý taktiež nepredložil žiadny relevantný dôkaz o jeho dodaní (preprave) ani o jeho následnom použití na dosiahnutie zdaniteľných plnení. Žalovaný v rozhodnutí dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním správcu dane (ústne pojednávania, dožiadanie, predvolania na ústne pojednávania) nebolo preukázané, že spoločnosť CY Partner Slovakia, s.r.o.. bola reálne dodávateľom tovaru uvedeného na spornej dodávateľskej faktúre, resp. existujúce dôkazy (výpovede konateľa a spoločníka) uvedené vylučujú.
25. Podľa žalovaného uvedená prevaha pochybností na strane správcu dane mala za následok prenos dôkazného bremena opäť na platiteľa. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody s dodávateľom neboli uskutočnené za účelom získania odpočítania dane resp., ktoré by vyvrátili spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane. Žalobca mal možnosť predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ sporných zdaniteľných obchodov a spôsob ich uskutočnenia, sa nijako neodlišujú od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedenými typmi tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítame dane zo spornej dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že deklarovaný zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný taktiež zdôraznil, že žalobca nepreukázal v konaní použitie uvedenej dodávky na dosiahnutie svojich zdaniteľných príjmov.
26. Žalovaný sa v rozhodnutí záverom vysporiadal aj s otázkou prípadného zániku práva na vyrúbenie dane, kedy uviedol, že správca dane rozhodoval v zákonných lehotách, pričom pokiaľ nebolo možné z jeho strany rozhodnúť v lehote, vždy požiadal o jej predĺženie.
27. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákona o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
31. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
32. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
33. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
34. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
35. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
36. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
37. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
38. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
39. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného, ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k
ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť CY H. J., s.r.o. ako dodávateľ žalobcu dodala pre žalobcu tovar uvedený na spornej faktúre, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľskej faktúry od uvedeného dodávateľa, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.
40. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Preto správca dane správne odmietol vykonanie výsluchu Michala E., ktorého vzhľadom na jeho nedostatočnú identifikáciu a opis nebolo možné stotožniť a v rámci konania zostal fiktívnou osobou, nakoľko okrem konateľa žalobcu s nikým nikdy nekomunikoval. Rovnako tak ukončenie pokusov o vypočutie Denisa a S. T. bolo správne vzhľadom na to, že sa ich nepodarilo nájsť.
41. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS XXX/XX-XX). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom a súčasne, ak si nepreverí aj odberateľa (nepozná ani jeho konateľa), ktorému má dodať dodávku v hodnote státisícov eur. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
42. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Súčasne, ak správca dane zistí, že konateľ dodávateľa nemohol tovar dodať lebo bol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom tento sám potvrdí pri výsluchu, že nikoho nesplnomocnil na obchodovanie za spoločnosť a dodávkach nič nevie, tak v tom prípade sú pochybnosti správcu dane zásadného charakteru. Ak ani spoločník dodávateľa nevie o zdaniteľných obchodoch nič a tvrdí, že spoločnosť nemala priestory, prostriedky na vykonanie obchodu, tak potom v tom prípade už možno hovoriť o preukázaní nedodania tovaru dodávateľskou spoločnosťou. Zvlášť, ak sa k uvedenému pridruží skutočnosť, že obchod dojednala osoba, ktorá nikdy nemala oprávnenie konať za spoločnosť (p. Badin) a časť platby šla na účet neznámej osoby rovnakého priezviska. V danej situácii, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente A. a U. G., C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, U., a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. XSžf/X/XXXX v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/XX/XXXX-XX).
43. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a tovar reálne dodaný (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom CY Partner Slovakia, s.r.o. tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľskej faktúre. K tvrdeniu žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane preukázať, že dodávateľ uvedený na faktúre tovar nedodal, správny súd uvádza nasledovné: V rámci dokazovania sa vždy dokazuje, čo sa stalo, pričom dôkaz o skutočnosti, ktorá nenastala je skôr výnimočný, aj keď nie je vylúčený. Preto správcovi dane v zásade postačuje dôvodne spochybniť skutočnú realizáciu dodávky tovaru (služieb) tak, ako je uvedená na faktúre a potom je už na žalobcovi (platiteľovi dane), aby preukázal, že obchodu došlo tak, ako to vyplýva z predložených dokladov, nakoľko preukázanie neexistujúcej skutočnosti (situácie) je obtiažne.
44. Preto samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar a služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre (spoločnosťou CY Partner J., s.r.o.). Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, že sporná faktúra bola vystavená dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období, ktorá nemala personálne, materiálne ani majetkové pomery na zabezpečenie dodávok, pričom konateľ spoločnosti, ktorý mal zabezpečiť dodávky (vystaviť doklady) priamo, poprel vystavenie dokladov, ako aj dodávku tovaru, resp. splnomocnenie pre akúkoľvek osobu. Konateľ nepoznal žalobcu ani žiadnu z osôb zúčastnených na obchode. Rovnako tak aj spoločník spoločnosti uviedol, že spoločnosť nemala majetok, priestory, pracovníkov a o obchode nevedel uviesť žiadnu okolnosť. Sám žalobca nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne danej dodávky (resp. spôsobu kontaktu s p. Badinom). Podstatným je aj zistenie, že dodávateľ nepodal daňové priznanie k DPH, a že prostriedky zo zálohy išli na súkromný účet p. T.. Údajný šofér dodávateľa, Michal E., nie je stotožnenou osobou, pričom žalobca nebol schopný dodať kontaktné údaje na p. T. (mimo verejne dostupných údajov), hoci predtým s ním bez problémov uzavrel obchod v hodnote viac ako XX.XXX,- eur. Je značne neštandardné v obchodnej praxi uzavrieť obchod v hodnote XX.XXX,- eur s neznámou osobou, pričom sa nestretnúť ani s konateľom dodávateľa. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou CY Partner Slovakia, s.r.o., resp. reálne preukazujú, že obchod neprebehol tak, ako bol uvedený na dodávateľskej faktúre, ktorú nemohol vystaviť a podpísať konateľ, ktorý bol vo výkone trestu odňatia slobody.
45. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru a služieb práve dodávateľom uvedeným na spornej faktúre oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby R. R., S. T. ako predstavitelia spoločnosti CY Partner Slovakia, s.r.o. nemali vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracujú. Ak však popreli uskutočnenie obchodu, pričom je preukázané, že ho ani nemohli vykonať, tak potom možno prijať spoľahlivý záver, že obchod sa neuskutočnil tak, ako bolo uvedené na faktúre. Uvedené závery rovnako platia na žalobcu, ktorý nevedel uviesť žiadne podstatné skutočnosti o osobe konajúcej za dodávateľa (okrem mena a priezviska). Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2013 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa CY Partner J., s.r.o.., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne.
46. K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal navrhované dôkazy v podobe miestneho zisťovania a výsluchom Denisa a S. T., správny súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie a rozhodne, ktoré dôkazy vykoná. Správny súd má za to, že navrhované vypočutia svedkov nebolo možné vykonať pre nekontaktnosť označených svedkov, pričom správca dane vykonal všetky úkony potrebné k vypočutiu osôb C. T. a S. T., ktoré možno od neho rozumne požadovať, a to vrátane pokusu o predvedenie. Označených svedkov sa však nepodarilo zabezpečiť, nakoľko uvedené osoby adresy uvádzané žalobcom poskytovali len formálne a ich reálny pobyt nebolo možné dohľadať. Rovnako nevykonanie výsluchu nestotožneného Michala E. nebolo možné. Navrhované
výsluchy a miestne zisťovanie nebolo potrebné s ohľadom na výpoveď konateľa R. R. a spoločníka Róberta T., ktorí popreli akúkoľvek vedomosť o dodávke cukru pri zohľadnení skutočnosti, že na faktúre a dodacom liste bolo meno a podpis konateľa R. R., ktorý bol vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa správneho súdu správca dane dostatočne zistil skutkový stav a ďalšie vykonané úkony by boli nadbytočné a neviedli by k lepšiemu alebo úplnejšiemu objasnenie skutkových zistení.
47. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo zákona o DPH, prípadne z Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný a správca dane sa dostatočne vysporiadali s otázkou dodania tovaru, kedy z vykonaného dokazovania bolo riadne preukázané, že dodávateľ uvedený na faktúre tovar dodať nemohol, nakoľko jeho konateľ bol vo výkone trestu a tovar dodať nemohol, ako ani vystaviť doklady.
48. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na spornej faktúre. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Aj túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.
49. Správny súd považuje na tomto mieste za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-XXX/XX, R. Z. NV, C-XXX/XX), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach E. kft. a H. C. č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť
nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
50. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom CY H. J., s.r.o.., resp., že nedošlo k realizácii dodávky žalobcovi a od žalobcu jeho odberateľovi. Na základe nimi vykonaného dokazovania, s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na spornej faktúre. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno-technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
51. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov, uvedených v kontrolných výkazoch, ako aj na kontrolu odberateľského vzťahu. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného, odôvodňujúce toto spochybnenie, nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH. Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnili, a preto námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí je nedôvodná.
52. Správny súd sa stotožnil aj so záverom žalovaného a správcu dane, že žalobca v konaní napriek opakovaným výzvam nepreukázal, že dodávky od spoločnosti CY Partner J. s.r.o. v Bratislave (základ dane XX.XXX eur, DPH X.XXX eur) za dodanie cukru ICUNSA 45, ďalej z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2013 vystavenej spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava (základ dane XX,XX eur, DPH 5,17 eur) za dodanie zemného plynu na odbernom mieste S. XB/XXXX, Trenčín, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2013 vystavenej spoločnosťou ZSE Energia a.s. Bratislava (základ dane XXX,XX eur, DPH 43,55 eur) za dodanie elektrickej energie na odbernom mieste Rybárska XB/XXXX, Trenčín a z výdavkového pokladničného dokladu č. V-12/01 zo dňa 28.10.2013 vystaveného spoločnosťou NAY Elektrodom NAY a. s. Bratislava (základ dane 74,92 eur, DPH 14,98 eur) za dodanie držiaka na televízor R. V. XXXXB, boli použité na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Skutočnosť, že žalobca vo vyjadreniach uviedol, že výdavky súvisiace s bytom a držiakom boli pomerne vynaložené na dosiahnutie príjmov nie je postačujúce, nakoľko správca dane riadne vyzval žalobcu
na preukázanie týchto skutočností aj iným dôkazom okrem tvrdenia, avšak žalobca na uvedené v stanovenej lehote ani dodatočne nereagoval. Správne boli v tejto časti aj zistenia správcu dane, že žalobca nemal na adrese bytu, kde si uplatňoval náklady na energie vedené miesto podnikania, alebo sídlo, a preto neboli bez ďalšieho preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie tohto výdavku ako nákladu vynaloženého na dosiahnutie príjmov. Správny súd má za to, že žalovaný a správca dane správne posúdili aj otázku nepreukázania použitia dodávky tovaru od spoločnosti CY Partner J. s.r.o. na dosiahnutie zdaniteľných plnení, nakoľko z obsahu administratívneho spisu uvedená skutočnosť nevyplýva. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania je predmetom prieskumu so stavom ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného, t. j. k 26.03.2021. Ak v danom čase administratívny spis neobsahoval doklady o ďalšom predaji tovaru, tak potom závery žalovaného o nepoužití dodaného tovaru na zdaniteľné plnenia je správny.
53. K námietke žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí žalovaného s odkazom na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 09.09.2020, pričom správca dane neumožnil žalobcovi (jeho zástupcovi) sa v primeranej lehote kvalifikovane vyjadriť k skutočnostiam zisteným správcom dane uvádza správny súd nasledovné. Podľa názoru správneho súdu bolo umožnené sa žalobcovi vyjadriť k vykonanému dokazovaniu tak, ako to konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí, a to tak ako je to zachytené v zápisnici zo dňa 09.09.2020, pričom v priebehu vyrubovacieho konania boli žalobcovi oznámené všetky podstatné skutočnosti, ako aj hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane, či už v rámci pojednávaní (ako dňa 09.09.2020), alebo v rámci jednotlivých rozhodnutí, preto nemožno prijať záver, že by žalobcovi boli ukrátené jeho práva v tejto časti konania. Rovnako tak je nedôvodná námietka v oblasti úvah žalovaného o hodnotení dôkazov, nakoľko žalovaný poukázal na rozhodnutie správcu dane, z ktorého obsahom sa stotožnil a na ktoré poukázal aj v časti úvah pri vyhodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov. Správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane nemusia obsahovať rozsiahle hodnotenia dôkazov a rozsiahle právne úvahy o aplikovaných právnych predpisov, ale je dostačujúce vyhodnotenie dôkazov a uvedenie použitých právnych predpisov, prípadne judikatúry, tak ako tomu bolo v tomto prípade, keď pri rozhodovaní žalovaného a správcu dane bol riadne vyhodnotený skutkový stav a správne právne posúdený.
54. Námietku žalobu o chýbajúcom poverení v spise pre osobu, ktorá rozhodnutie podpísala, posúdil správny súd ako nedôvodnú. V zmysle § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia), rozhodnutie má podpísať oprávnená osoba, ktorou je v zmysle Daňového poriadku a zákona č. 35/2019 Z. z. osoba v služobnom pomere k správcovi dane. Správny súd konštatuje, že Daňový poriadok je procesný predpis, pričom pri vydaní rozhodnutia musí správca dane vychádzať z aktuálneho znenia predpisu. V čase vydania prvoinštančného rozhodnutia vychádzal teda tak z citovaného znenia Daňového poriadku, ako aj znenia § 5 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.z. a rozhodnutie podpísala na to oprávnená osoba.
55. Rovnako bola nedôvodná aj námietka žalobcu o zániku práva vyrúbiť daň, nakoľko podľa § 69 Daňového poriadku sa nevzťahuje na uvedené lehota 5 rokov, ako sa mylne domnieva žalobca, ale lehota 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že žalovaný sa riadne vysporiadal s odvolacími dôvodmi a vznesenými námietkami. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch šlo o strohé zdôvodnenie, nespôsobuje nepreskúmateľnosť, nezákonnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia žalovaného.
56. Pokiaľ žalobca vo svojom písomnom vyjadrení a tiež na súdnom pojednávaní poukazoval jednak na skutočnosť, že na základe obdobných žalôb podaných žalobcom už prebiehali súdne konania na Krajskom súde v Trenčíne pred iným senátom (senát XXS), ktoré boli právoplatne ukončené tak, že súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil a tiež, že voči žalobcovi žalovaný rozhodnutia správcu dane, týkajúce sa daňovej kontroly za rok 2012, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, správny súd považuje za potrebné uviesť, že nie je viazaný právnym názorom iného senátu, keď po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k inému právnemu záveru. Naviac, ako sám žalobca uviedol, uvedenými rozhodnutiami správny súd preskúmaval rozhodnutia žalovaného, týkajúce sa daňovej kontroly z roku 2012 a predmetným rozhodnutím v pojednávanej veci bolo preskúmavané rozhodnutie týkajúce sa daňovej kontroly za december 2013. Tiež je potrebné uviesť, že i keď v zmysle § 3 ods. 9 daň. poriadku, platí zásada, že v skutkovo zhodných prípadoch nemajú vznikať neodôvodnené
rozdiely, rozhodnutia žalovaného, na ktoré žalobca poukazoval, sa týkali síce žalobcu, ale inej daňovej kontroly, za iné zdaňovacie obdobia a neuznané odpočty DPH sa týkali dodávok od iných dodávateľov.
57. Správny súd má ďalej za to, že nedôvodné sú námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako aj námietka o nevysporiadaní sa so všetkými dôvodmi odvolania, a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch.
58. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
59. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
60. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
62. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.