Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/83/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: AL Group Events s.r.o., so sídlom Lermontovova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 52 763 358, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: ELITE ACADEMY s.r.o., so sídlom Ľudovíta Rajtera 5334/8, 902 01 Pezinok, IČO: 35 898 691, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.12.2021, doručený súdu dňa 02.12.2021, z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 02.12.2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť

- zdržať sa organizácie summitov Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk Management Summit a Global Banking Technologies Summit, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu;

- zrušiť organizáciu summitov Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk Management Summit a Global Banking Technologies Summit, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu;

- odstrániť z webových stránok <https://elite-events.org>, <https://creditrisk-summit.com> a <https:// retailbanking-summit.com>, ako aj z iných webových stránok, ktoré žalovaný drží alebo spravuje, informácie o summitoch Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk Management Summit a Global Banking Technologies Summit, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu;

- zdržať sa prevodu práv a povinností vyplývajúcich z organizácie summitov Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk Management Summit a Global Banking Technologies Summit, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu, na tretiu osobu

- ukončiť využívanie zoznamu účastníkov minulých summitov, ktoré organizoval žalobca a spracovával ich osobné údaje,

- vymazať zoznam účastníkov minulých summitov, ktoré organizoval žalobca a vymazať ich osobné údaje.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledovne. Žalobca je spoločnosť, ktorá v roku 2019 prevzala organizáciu medzinárodných konferencií pod značkou ALLAN LLOYDS a plynule pokračuje v činnosti, ktorú predtým vykonávala jej spriaznená spoločnosť ALLAN LLOYDS s.r.o., IČO: 35 937 769 a už od roku 2005 a následne v roku 2014 spoločnosť AL EVENTS, s.r.o., IČO: 47

755 237. Žalobca uviedol, že medzi veľmi úspešnými medzinárodnými summitmi, ktoré každoročne organizuje, sú aj

- summit s názvom „Banking Operational Risk Management Summit“, ktorý sa má uskutočniť 02. a 03. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu,

- summit s názvom „Banking Credit Risk Management Summit“, ktorý sa má uskutočniť 02. a 03. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu,

- summit s názvom „Retail Banking Technologies Summit“, ktorý sa má uskutočniť 23. a 24. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu. Žalobca svoju činnosť vykonáva a summity organizuje v anglickom jazyku, všetky summity sú určené pre bankový sektor. Žalobca zdôraznil, že uvedené medzinárodné summity organizuje vždy vo februári a vždy v meste Viedeň, pričom tieto summity sú v jednotlivých prípadoch organizované nepretržite už 16, 15 a 6 rokov a zároveň majú medzi odbornou verejnosťou, vrátane spoločností, spíkrov a účastníkov dobré meno. Žalobca uviedol, že summity organizuje veľmi úspešne, vytvoril si na tomto trhu silné postavenie a dobré meno, čo dokazujú aj tržby žalobcu, resp. predchádzajúceho organizátora AL EVENTS, s.r.o.. Počas 16, 15 a 6 rokov existencie a organizovania summitov sa na trhu tieto názvy stali príznačné a pevne spojené so značkou ALLAN LLOYDS, a teda žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je majiteľom domény <https://elite-events.org>, ktorá bola zaregistrovaná dňa 31. mája 2021, ako aj domén <https://creditrisk-summit.com> a <https://retailbanking-summit.com>, ktoré boli zaregistrované dňa 16. augusta 2021. Žalovaný podniká pod obchodnou značkou Elite Events. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol založený v roku 2004, jeho obraty v rokoch 2014 až 2019 sa pohybovali v priemere okolo 130.000,- EUR, čo podľa žalobcu znamená, že žalovaný je len malou lokálnou slovenskou spoločnosťou, nie jedným z celosvetovo najdôveryhodnejších poskytovateľov obchodných informácií, ako uvádza <https://elite-events.org/home/about_us>. Žalobca poukázal na to, že žalovaný na uvedenej webovej stránke zároveň klamlivo uvádza svoje sídlo - Mariahilfer Strasse 123, 3rd Floor, 1060 Vienna - Austria, v skutočnosti však v Rakúsku nemá žiadnu dcérsku, sesterskú a ani materskú spoločnosť a zámerne zamlčuje skutočnú, z jeho pohľadu menej lukratívnu slovenskú adresu. Žalobca uviedol, že zo strán 10 až 72 priloženej notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaný v súčasnej dobe organizuje 3 konferencie s názvami Operational Risk Management Summit, Global Credit Risk Management Summit a Global Banking Technologies Summit, všetky sa majú uskutočniť 09. a 10. februára 2022 vo Viedni. Ide pritom o historicky prvé summity žalovaného, ktoré organizuje.

3. Žalobca poukázal na to, že po tom ako začiatkom novembra 2021 rozposlal žalobca pozvánky svojím obchodným kontaktom, vrátane účastníkov z minulých ročníkov summitov, aby sa zúčastnili na ním organizovaných summitoch vo februári 2022, viacerí sa na žalobcu obrátili s tým, že sú zmätení a napríklad uviedli, že nerozumejú tomu, prečo dostávajú druhú pozvánku na ten istý summit, prípadne sa dopytovali, či ide o jednu konferenciu s dvomi organizátormi, alebo prečo zamestnanec jednej spoločnosti posiela pozvánky v mene druhej spoločnosti. Žalobca uviedol, že to bolo mätúce najmä z toho dôvodu, že ide o summity s rovnakými názvami (napr. žalobca organizuje Banking Operational Risk Management Summit a žalovaný Operational Risk Management Summit), s rovnakým obsahom, v rovnakom meste (Viedeň) a v rovnaký mesiac (február). V skutočnosti však ide o odlišné summity od odlišných spoločností, a to žalobcu a žalovaného. Žalobca uviedol, že zistil, že do činnosti žalovaného sú priamo zapojení aj bývalí zamestnanci žalobcu, napríklad pani Ema Hilaj, ktorá za žalobcu komunikovala a ktorá bola zamestnaná v sesterskej spoločnosti ALLAN LLOOYDS EVENTS Shpk, so sídlom v Albánsku a tiež pán Bardhok Prendushi, ktorému boli z emailu I. <mailto:I.> odoslané dve pozvánky na konferenčné hovory, a to 03.05.2021 a 25.10.2021. V akom skutočnom zmluvnom vzťahu pani Ema Hilaj a pán Bardhok Prendushi spolupracujú so žalovaným, žalobcovi nie je s istotou zrejmé. Žalobca však interným šetrením zistil, že pán Bardhok Prendushi ešte počas trvania pracovného pomeru musel byť zapojený do činnosti žalovaného a zároveň si tesne pred skončením pracovného pomeru so žalobcom ku dňu 30.09.2021, vyžiadal od kolegyne zoznamy účastníkov minulých summitov, ktorá mu ich dňa 06.09.2021 a dňa 22.09.2021, v nevedomosti, že jeho pracovný pomer bude končiť, zaslala emailom. Žalobca mal za to, že s istotou ide o zoznamy, ktoré pán Bardhok N., resp. žalovaný použil za účelom organizovania summitov, nakoľko inak nie je možné vysvetliť zhodu v tom, že pozvánky na summity od žalobcu a žalovaného dostali tí istí ľudia. Žalobca poukázal na to, že sa nejedná len o ľudí, ktorí boli v minulých rokoch prednášajúcimi, čo je verejne dostupná informácia, ale ide aj o účastníkov, ktorých osobné údaje žalobca nikdy nezverejňoval. Žalobca uviedol, že žalovaný pri kopírovaní žalobcu išiel tak ďaleko, že viac ako 1/3 jeho pozvánky priamo kopíruje text pozvánky žalobcu. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že aj podobnosť týchto pozvánok má význam, nakoľko boli odosielané tým istým osobám, pričom žalovaný kopíruje nielen hlavnú štruktúru ale aj celé slovné spojenia a celé vety.

4. Žalobca uviedol, že žalovaný je jeho priamy konkurent, pretože obaja podnikajú v oblasti organizovania summitov. Konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi z dôvodu, že si účastníci zamenia názov podujatia - s tým je spojená finančná ujma. Hrozba je reálna, pretože je zrejmé, že žalovaný - 1. evidentne organizuje zameniteľné podujatie, 2. organizuje ho v tom istom termíne, 3. na tom istom mieste, 4. v tejto súvislosti hrozí žalobcovi finančná ujma v značnom rozsahu. Žalobca uviedol, že vznik ujmy nielen reálne hrozí, ale už aj nastáva, nakoľko viacero jednotlivcov, ktorí sa v minulých rokoch zúčastnili summitov žalobcu, sú na webových stránkach žalovaného uvádzaní v pozícii prednášajúcich. Negatívne reakcie niektorých účastníkov summitov o tom, že situácia je zmätočná, riziko hrozby vzniku ujmy potvrdzujú. Žalobca uviedol, že účastníci platia za účasť medzi 1.148,- EUR až 2.295,- EUR bez DPH v závislosti od poskytnutej zľavy, priemerne je tak 1.500,- EUR na osobu. Ak by činnosťou žalovaného došlo k poklesu počtu účastníkov napríklad už len o 5 účastníkov na summit, z priemerného poštu 65 účastníkov, pri troch summitoch by išlo o priamu škodu vo výške 22.500,- EUR, ak by došlo k poklesu o 10 účastníkov, škoda by predstavovala 45.000,- EUR. Žalobca poukázal na to, že ďalšia škoda hrozí pri potenciálnom poklese sponzorov, ktorí platia medzi 5.000,- EUR až 18.500,- EUR v závislosti od balíka, za ktorý si platia. Preto, ak by došlo k strate napríklad jedného sponzora na summit, ktorý by zaplatil napríklad 15.000,- EUR, hrozí škoda vo výške 45.000,- EUR za všetky summity. Spolu by takto vyčíslená škoda mohla predstavovať 67.500,- EUR, prípadne dvojnásobok 135.000,- EUR. Pre porovnanie, už pri sume 67.500,- EUR ide o jednorazovú stratu vyššiu ako zisky žalovaného za posledných 5 rokov dokopy.

5. Žalobca považoval za splnenú aj podmienku rozporu konania žalovaného s dobrými mravmi súťaže z nasledovných dôvodov:

- žalovaný sa snaží získať súťažnú výhodu aj klamaním spotrebiteľov o dôveryhodnosti svojej spoločnosti a uvádza ich tým do omylu, čím je naplnená osobitná skutková podstata klamlivej reklamy.

- žalovaný nerešpektuje práva nadobudnuté a riadne získanú súťažnú pozíciu žalobcu; žalovaný koristí z jeho dlhoročnej práce a úspechu, predovšetkým tým, že otrocky kopíruje nielen označenia jeho summitov, ale aj mesiac a miesto konania. Zároveň je tým podľa žalobcu naplnená aj osobitná skutková podstata klamlivého označenia tovaru a služieb a vytvárania nebezpečenstva zámeny.

- žalovaný využíva internú a neverejnú databázu kontaktov žalobcu, pri ktorej získaní bola porušená zákonom stanovená povinnosť mlčanlivosti zo strany bývalého zamestnanca žalobcu, o čom žalovaný musel mať vedomosť. Týmto konaním je podľa žalobcu naplnená skutková podstata porušenia obchodného tajomstva, ako aj ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej tiež ako „nariadenie GDPR“), pretože sa v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. b) nariadenia GDPR spracovávajú iným subjektom a na iný účel ako boli pôvodne získané.

- žalobcov úmysel je nepoctivý, pretože ak by mal poctivý úmysel, pri organizácii svojich summitov by vykonal také kroky, ktoré by ho od žalovaného odlíšili, napríklad použitím odlišujúceho názvu, organizovaním v inom mesiaci, prípadne otvorenou komunikáciou o tom, že ide o prvé summity a nezneužívaním internej databázy kontaktov žalobcu. Žalobca zdôraznil, že rešpektuje právo žalovaného zúčastňovať sa na hospodárskej súťaži, táto však musí byť poctivá a nemôže byť nekalá.

6. Nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia je podľa názoru žalobcu daná tým, že doba od začatia príprav až po deň uskutočnenia summitu nezaberie viac ako 5 mesiacov, v danom prípade je to menej ako 3 mesiace od podania návrhu, preto je odôvodnený predpoklad, že by sa konanie vo veci samej nepodarilo ukončiť právoplatným rozhodnutím do času konania summitu a iný účelný prostriedok ochrany svojich práv nemá žalobca k dispozícii a zároveň podľa žalobcu ide o jediný efektívny procesný spôsob ochrany žalobcu pred hroziacou ujmou a predídeniu hroziacej škode, teda povinnosti, ktorá vyplýva z . Žalobca mal za to, že je nevyhnutné upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalobca mal za to, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia v žiadnom prípade nedôjde k obmedzeniu práva žalovaného slobodne podnikať, vrátane práva organizovať summity vo všeobecnosti, a ani summity pre oblasť bankovníctva, a ani s obsahom podobným tým, ktoré organizuje žalobca, ale len k obmedzeniu práva organizovať konkrétne tri summity, pri ktorých organizácii zjavne dochádza k zásahu do práv žalobcu zúčastňovať sa na hospodárskej súťaži bez toho, aby boli tieto jeho práva porušované a ohrozované nekalosúťažným konaním žalovaného. Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému

zdržať sa organizácie konkrétnych summitov, ako aj zrušenia ich organizácie, teda týmto návrhom si žalobca uplatňuje voči žalovanému zdržovací nárok, ktorý vyplýva z . Zákazom prevodu práv na organizáciu daných summitov sa má zabrániť tomu, aby summity zorganizoval tretí subjekt, po dohode so žalovaným, na ktorý by sa neodkladné opatrenie nevzťahovalo. Žalobca sa zároveň domáhal uloženia povinnosti žalovanému ukončiť využívanie zoznamu účastníkov minulých summitov žalobcu a tento zoznam vymazať, teda nároku vyplývajúceho z v spojení s , pričom tento nárok vyplýva aj z porušenia čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR. Žalobca mal za to, že s ohľadom na svoj zdržovací nárok uplatnený návrhom, povaha tejto veci pripúšťa a sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia totožného s výrokom vo veci samej podľa .

7. Podľa v znení neskorších predpisov („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len presne určený čas.

16. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného.

18. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.

19. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

20. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobcu, ako aj s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred konaním žalovaného, ktoré by podľa žalobcu malo naplňovať základné znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže a zároveň by malo naplňovať aj osobitnú skutkovú podstatu nekalej súťaže vo forme klamlivej reklamy, klamlivého označovania tovarov a služieb, vyvolaním nebezpečenstva zámeny, porušením obchodného tajomstva.

22. Podľa v znení neskorších predpisov („“) nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

23. Podľa nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

24. Podľa klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

25. Podľa pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o

a) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol, b) cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú, c) charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

26. Podľa klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

27. Podľa klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy "druh", "typ", "spôsob" a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.

28. Podľa vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

29. Podľa parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

30. Podľa porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.

31. Podľa neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie.

32. Podľa neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto a) získal obchodné tajomstvo neoprávnene, b) porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva, c) porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

33. Podľa neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala podľa odseku 3.

34. Podľa osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

35. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzené v , t.j. musí sa jednať o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu ( zo dňa 01.01.2008). Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, je potrebné, aby sa pri naplnení zákonných pojmových znakov nekalej súťaže stretli produkty súťažiacich subjektov na trhu v predmete, čase a priestore. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, spotrebiteľom, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

36. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že v danom prípade ide medzi žalobcom a žalovaným bez pochybností o konanie v hospodárskej súťaži, nakoľko žalobca aj žalovaný sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri Slovenskej republiky so zapísaným predmetom činnosti, okrem iného pri žalobcovi - „Vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti“ a pri žalovanom - „Školiaca činnosť v rozsahu voľnej činnosti“. Z predložených listinných dôkazov mal súd zároveň osvedčené, že žalobca aj žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti organizujú, resp. zabezpečujú organizáciu medzinárodných konferencií, resp. summitov. V súvislosti s poskytovanými službami sú teda žalobca a žalovaný priamymi konkurentmi na relevantnom trhu. Súd mal v zmysle uvedeného bez rozumných pochybností osvedčený súťažný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako jednu z podmienok pre posúdenie nekalosúťažného konania.

37. Z predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že žalobca organizuje pod značkou ALLAN LLOYDS summity s názvom - „Banking Operational Risk Management Summit“, ktorý sa má uskutočniť 02. a 03. februára 2022 vo Viedni vrátane online prostredníctvom Internetu, „Banking Credit Risk Management Summit“, ktorý sa má uskutočniť 02. a 03. februára 2022 vo Viedni vrátane online prostredníctvom Internetu a „Retail Banking Technologies Summit“, ktorý sa má uskutočniť 23. a 24. februára 2022 vo Viedni, vrátane online prostredníctvom Internetu. Žalovaný organizuje summity s názvom „Operational Risk Management Summit“, „Global Credit Risk Management Summit“ a „Global Banking Technologies Summit“, ktoré sa majú uskutočniť dňa 09. a 10. februára 2022 vo Viedni vrátane online prostredníctvom Internetu. Z predložených listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že tak uvedené summity organizované žalobcom, ako aj summity organizované žalovaným, sa budú konať v anglickom jazyku, sú určené pre bankový sektor a miestom konania je Viedeň. Zároveň mal súd zo žalobcom predložených listinných dôkazov osvedčené, že v prípade summitov organizovaných pod značkou ALLAN LLOYDS žalobcom sa jedná už o niekoľký ročník daných podujatí, a to konkrétne 16., 15. a 6. ročník jednotlivých summitov, v prípade summitov organizovaných žalovaným sa jedná o prvý ročník. Zo žalobcom predloženej e-mailovej komunikácie s účastníkmi, resp. osobami pozvanými na summity žalobcu aj žalovaného mal súd osvedčené, že summity organizované žalobcom a žalovaným nie sú medzi koncovými zákazníkmi dostatočne odlíšiteľné, a to aj s poukazom na obdobné názvy jednotlivých summitov, obdobný, resp. veľmi podobný obsah jednotlivých summitov, ale aj s poukazom na skutočnosť, že tieto summity žalobcu aj žalovaného sa konajú v rovnaký mesiac (február 2022) na rovnako mieste (Viedeň). Zároveň mal súd z daných listinných dôkazov osvedčené, že summity

organizované žalovaným vyvolávajú medzi koncovými zákazníkmi dojem, že sa jedná o summity organizované práve žalobcom, ktorý obdobné summity organizoval od roku 2019 (pričom pod značkou ALLAN LLOYDS boli dané summity organizované ešte niekoľko rokov predtým inými obchodnými spoločnosťami). Takéto konanie žalovaného je teda spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako súťažiteľovi na relevantnom trhu vo forme ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené, na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd osvedčené, že sú naplnené znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže, ako aj osobitných skutkových podstát nekalej súťaže v zmysle a . V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v danom prípade súd posudzoval a skúmal naplnenie zákonných pojmových znakov nekalej súťaže len v rozsahu rozhodovania o nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, bez vykonania riadneho dokazovania v merite veci, preto uvedeným záverom sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi vo veci samej.

38. V nadväznosti na uvedené súd pristúpil k skúmaniu, či boli v danom prípade osvedčené a splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o končenú súdnu ochranu. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to výrokmi I. až IV. domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa organizácie žalovaným organizovaných uvedených summitov, povinnosť zrušiť organizáciu týchto summitov, povinnosť odstrániť z uvedených webových stránok, ktoré žalovaný drží alebo spravuje informácie o daných summitoch a povinnosť zdržať sa prevodu práv a povinností vyplývajúcich z organizácie daných summitov na tretiu osobu, ako svojho zdržovacieho nároku v zmysle . Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia tak bola potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán žalobca odôvodňoval tým, že doba od začatia príprav až po deň uskutočnenia summitu nezaberie viac ako 5 mesiacov, v danom prípade je to menej ako 3 mesiace od podania návrhu, preto je odôvodnený predpoklad, že by sa konanie vo veci samej nepodarilo ukončiť právoplatným rozhodnutím do času konania summitu a iný účelný prostriedok ochrany svojich práv nemá žalobca k dispozícii a zároveň podľa žalobcu ide o jediný efektívny procesný spôsob ochrany žalobcu pred hroziacou ujmou a predídeniu hroziacej škody. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pred nariadením neodkladného opatrenia je súd povinný skúmať aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah. Súd konštatuje, že žalovaný, tak ako aj žalobca, majú právo slobodne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ktorá v ich prípade spočíva aj v organizácii medzinárodných summitov s tematikou zaoberajúcou sa bankovníctvom, kde logicky vyplýva, že okruh prednášaných tém, účastníkov, ako aj prednášajúcich, resp. sponzorov sa do istej miery prekrýva. Aj žalovaný má teda právo takéto summity organizovať, toto oprávnenie nepatrí len žalobcovi, pričom tak ako pri každej podnikateľskej činnosti, takéto konanie nesmie napĺňať znaky všeobecnej a osobitných podstát nekalej súťaže. V takom prípade má ten, ktorého práva boli nekalosúťažným konaním porušené právo uplatňovať si, okrem iného, nároky v zmysle , pričom pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, tieto nároky, resp. zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že právne účinky nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k uloženiu povinností žalovanému uvedených v navrhovaných výrokoch I., II., III. a IV. navrhovaného neodkladného opatrenia, žalovaného obmedzujú v jeho práve slobodne podnikať a organizovať summity nad nevyhnutný rozsah. Súd mal za to, že uloženie povinnosti úplne sa zdržať a zrušiť organizáciu daných summitov žalovaného (a v tej súvislosti povinnosť odstrániť z webových stránok žalovaného informácie o daných summitoch a povinnosti zdržať sa prevodu práv a povinností vyplývajúcich z organizácie daných summitov na tretiu osobu) obmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom vo vzťahu k žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv. Súd mal za to, že na ochranu práv žalobcu by bolo primerané a postačujúce uloženie povinností zdržať sa takého konania žalovaného, ktoré spôsobuje, že summity organizované žalobcom a summity organizované žalovaným, nie sú od seba dostatočne odlíšiteľné a v tomto smere odstrániť závadný stav, nie úplné zrušenie organizovania summitov žalovaného. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že nariadenie takto formulovaných povinností by predstavovalo neprimeraný zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného nad nevyhnutný rozsah.

39. Vo vzťahu k žalobcom navrhovaným výrokom neodkladného opatrenia, ktorými sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť ukončiť využívanie zoznamov účastníkov minulých summitov žalobcu a spracovávať ich osobné údaje a povinnosť vymazať zoznam účastníkov minulých summitov žalobcu a povinnosť vymazať ich osobné údaje (výroky V. a VI.) súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola dôvodnosť neodkladného opatrenia v uvedenej časti dostatočne osvedčená. Súd nemal ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z predložených listinných dôkazov osvedčené, že žalovaný neoprávnene a bez súhlasu žalobcu získal a využíva zoznamy účastníkov minulých summitov žalobcu, alebo že získal, využíva a spracováva osobné údaje účastníkov minulých summitov žalobcu. Zo žalobcom predložených dôkazov mal súd osvedčené, že bývalý zamestnanec žalobcu p. Bardhok Prendushi si krátko pred ukončením pracovného pomeru u žalobcu vyžiadal od inej zamestnankyne žalobcu zoznamy účastníkov summitu Retail Banking Technologies Summit a Retail Banking Technologies MENA Summit za roky 2018 až 2021 a summitu Banking Credit Risk Management Summit za roky 2018 až 2021, avšak uvedený bývalý zamestnanec žalobcu je osobou odlišnou od žalovaného. Z predložených listinných dôkazov súd nemal osvedčené, že p. Bardhok Prendushi je osobou s relevantným vzťahom k žalovanému (pracovnoprávnym, zmluvným, atď.), teda že žalovaný spolupracuje s p. Prendushim a už vôbec súd nemal osvedčené, že žalovaný sám akokoľvek získal a použil databázy účastníkov minulých summitov organizovaných žalobcom, resp. že by žalovaný týmto spôsobom porušil obchodné tajomstvo žalobcu alebo zasiahol do ochrany osobných údajov fyzických osôb uvedených v databázach žalobcu, resp., že by tieto osobné údaje z databázy žalobcu akýmkoľvek spôsobom získal a tieto spracovával za iným účelom, než na aký boli žalobcom získané. Dôvodnosť takto uloženej povinnosti žalovanému teda nebola v konaní osvedčená.

40. Sumarizujúc uvedené súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď súd mal za to, že uloženie povinností žalovanému v zmysle navrhovaných výrokov I. až IV. neodkladného opatrenia by žalovaného obmedzilo neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a zároveň nemal vo vzťahu k uloženiu povinností žalovanému v zmysle výrokov V. a VI. neodkladného opatrenia osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Súd tiež poukazuje na to, že z predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že žalobca žalovaného vyzval, aby žalovaný upustil od nekalosúťažného konania. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

41. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Žalovaný bol v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, nakoľko súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa a podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).