Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-24-2021.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/24/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: R. N., nar. XX. januára XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 554,35 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 24999/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/393/2015-13 zo dňa 21. septembra 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 5Er/393/2015-13 zo dňa 21. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“) rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 24999/2015 (prvá výroková veta) a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 24999/2015 zamietol (druhá výroková veta).
1.1 Súd na odôvodnenie uviedol, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia spolu s podaním, ktorým súdu oznámil, že pred výkonom exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., subjektívne sa stotožňuje s rozhodnutiami okresných súdov, ktoré ho z vykonávania exekúcie nevylúčili. Nakoľko súdny exekútor vo svojom podaní neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti, súd prvej inštancie ho z vykonávania exekúcie nevylúčil.
1.2 Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 05708/09 zo dňa 2.7.2009; tento bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 17.7.2008. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v bode 17. ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a aj z obsahu zmluvy mal okresný súd za to, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva.
1.3 Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a jej koncipovaním napriek formálnemu zneniu reálne dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľka sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdala práva na účinnú procesnú obranu.
Rozhodcovskú doložku vyhodnotil súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 53 ods.4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola od počiatku neplatná. V dôsledku uvedeného považoval súd prvej inštancie exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Nakoľko podal odvolanie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c) a f), tvrdil tak, že rozhodnutie súdu vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Oprávnený (ďalej aj „odvolateľ“) v odvolaní namietal, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte aj „ZoRK“). Súd okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom.
2.2 Tvrdil aj, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má z predložených podkladov posudzovať exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky má súd zistiť, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže podľa názoru oprávneného skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa súd opieral v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
2.3 V prípade, ak súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní.
2.4 V závere odvolania uviedol, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Vo veci námietky súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
3. Povinná vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nepodala.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
4.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, že toto sa žiadnym spôsobom nedotýka prvého výroku uznesenia okresného súdu, preto odvolací súd zameral svoj prieskum len na druhý výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.3.2015 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 5.5.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v ktorom súčasne súdu v súlade s ustanovením § 30 Exekučného poriadku oznámil skutočnosti, na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 17.7.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto v bode 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05708/09 zo dňa 2.7.2009.
7. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou založený zmluvou o úvere má podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter; zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou je zmluvou spotrebiteľskou, keďže z nej nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, naopak, oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno predmetný právny vzťah považovať za vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
8. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd je povinný skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej inštancie je najmä povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd v tomto rozsahu môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a to tak na návrh alebo bez návrhu; v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27.1.1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Exekučný súd tak neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť.
8.1 V zmysle ustanovenia § 35 ZoRK má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, získava ju na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na jeho základe rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.
8.2 Odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou pre vyslovenie absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, povinná ako spotrebiteľka nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, mala možnosť ju len ako celok prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci bola začlenená medzi množstvo iných zmluvných dojednaní spísaných malým, ťažko čitateľným písmom; možno tak ustáliť, že ide o podmienku vnútenú spotrebiteľke, ktorá zvyšuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Takto vnútená
rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
8.3 Dojednanie rozhodcovskej doložky v takom znení ako bola predložená v prejednávanom prípade, je v rozpore s právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovské rozhodnutie, ktoré oprávnený predložil ako exekučný titul; správne tak bolo aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.
9. Odvolací súd v závere dodáva, že za nedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa aplikácie § 45 ZoRK súdom prvej inštancie, nakoľko exekučný súd na prejednávanú vec predmetné zákonné ustanovenie neaplikoval a aplikovať ani nemohol, pretože toto bolo s účinnosťou od 1.1.2015 zrušené. Privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia neboli spôsobilé ani ostatné námietky oprávneného.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).