Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-19Csp-11-2019.pdf
PDF · 96.05 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-19Csp/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom B. X, XXX XX C. o zaplatenie 1.212,93 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.212,93 EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.212,93 EUR od 06.05.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2019 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 1.212,93 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že s pánom D. D. uzatvorili poistnú zmluvu č, návrhu XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: C. 3.9.2017 došlo v Nitre k dopravnej nehode/poistnej udalosti tak, že žalovaný ako vodič vozidla EČV: C. pri predchádzaní zachytil osobné motorové vozidlo zn. E. F., EČV: C., pričom po dopravnej nehode z miesta nehody odišiel. Následne Okresné riaditeľstvo PZ, okresný dopravný inšpektorát, II. odd. ODI-SSK Nitra prejednala priestupok a žalovanému bola uložená pokuta vo výške 300 EUR. Škoda na vozidle EČV: C. bola vyčíslená na sumu vo výške 1 212,93 EUR , ktorú sumu žalobca z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poukázal dňa 9.2.2018 priamo poškodenej poistnou udalosťou. Nakoľko žalovaný dopravnú nehodu neohlásil polícii, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 16.04.2018 (doručená dňa 20.4.2018) na náhradu poistného plnenia vo výške 1 212,93 EUR, a to do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, čím sa dňa 6.05.2018 dostal do omeškania.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil dôkazy: Relácia polície o priebehu nehody, Uplatnenie škody/ Nároku na náhradu škody, Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, Oznámenie o poistnom plnení, výpočet výšky plnenia, výpis z databázy žalobcu o poskytnutom poistnom plnení, Výzva zo dňa 16.04.2018 + doručenka, Návrh na uplatnenie regresnej pohľadávky.
4. Platobným rozkazom č.k. 19Csp/11/2019-45 zo dňa 13.06.2019 súd uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu vo výške 1.212,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.212,93 Eur odo dňa 06.05.2018 až do zaplatenia,
zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 36,25 Eur, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 170,90 Eur (za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a návrh vo veci samej v sume tarifnej odmeny 61,41 Eur x 2 plus režijný paušál 9,80 Eur x 2 s DPH), alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd zrušil platobný rozkaz č. k. 19Csp/11/2019-45 zo dňa 13.06.2019 v zmysle § 266 ods. 3 CSP, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
5. Šetrením pobytu žalovaného prostredníctvom registra obyvateľov súd žiadnu inú adresu žalovaného nezistil a preto postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 18.10.2019 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu. Žaloba sa považuje v súlade s § 116 ods. 2 CSP po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd teda považoval žalobu za doručenú žalovanému uplynutím 15 dňa. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal nečinným.
6. Súd z vykonaného dokazovania a to najmä oboznámenia sa s listinnými dôkaznými prostriedkami založenými v súdnom spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
7. Dňa 3.9.2017 došlo v Nitre k dopravnej nehode/poistnej udalosti tak, že žalovaný ako vodič vozidla EČV: C. pri predchádzaní zachytil osobné motorové vozidlo zn. E. F., EČV: C., pričom po dopravnej nehode z miesta nehody odišiel. Následne Okresné riaditeľstvo PZ, okresný dopravný inšpektorát, II. odd. ODI-SSK Nitra prejednala priestupok a žalovanému bola uložená pokuta vo výške 300 EUR. Škoda na vozidle EČV: C. bola vyčíslená na sumu vo výške 1 212,93 EUR , ktorú sumu žalobca z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poukázal dňa 9.2.2018 priamo poškodenej poistnou udalosťou. Nakoľko žalovaný dopravnú nehodu neohlásil polícii, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 16.04.2018 (doručená dňa 20.4.2018) na náhradu poistného plnenia vo výške 1 212,93 EUR, a to do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, čím sa dňa 6.05.2018 dostal do omeškania. ( č-l. 29-30)
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
11. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
14. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
15. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
16. Podľa § 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len zákona o PZP) písm e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten,
na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
19. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
21. Podľa § 12 ods. 1 zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/
22. Podľa § 12 ods. 2 zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.
24. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. „je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“.
26. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/ nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovňou zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.
27. Podľa § 64 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení / v danom prípade žalovaný ako účastník škodovej udalosti z miesta nehody odišiel a teda k dohode o zavinení nedošlo .
28. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
29. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarca však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie (dôvodová správa k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie § 4 ods. 1 zákona o PZP, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti za vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť aj vodič vozidla.
30. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona o PZP v spojení s § 4 ods. 1 zákona o PZP treba preto vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v § 420Občianskeho zákonníka.
31. Súd v prejednávanej veci konštatuje, že ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods.2 písm. b/ zákona o PZP je potrebné vykladať tak, že žalobca má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Žalobca má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 134/2009).
32. V zmysle § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
33. Žalovaný na svoju obranu neprodukoval a neoznačil žiadne dôkazy. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v dôsledku dopravnej nehody ako vodič motorového vozidla EČV: C. pri predchádzaní zachytil osobné motorové vozidlo zn. E. F., EČV: C., pričom po dopravnej nehode z miesta nehody odišiel. Na motorovom vozidle B. s EČV: EČV: C. ktorého držiteľom bola v tom čase poškodená, čo vyplýva zo Záznamu o dopravnej nehode (č. l. 16-19 spisu) vznikla škoda. Žalovaný svojím zavinením porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu. Pri tejto dopravnej nehode spôsobil škodu poškodenému.( preukázané č.l. 20-25 spisu)
34. Žalovaný neučinil v predmetnom konaní nárok sporným a nerozporoval, že by viedol motorové vozidlo EČV: C. a svojím zavinením zapríčinil škodu na motorovom vozidle zn. B. s EČV: EČV: C.. Žalovaný teda svojim konaním naplnil znaky ustanovenia občianskeho zákonníka o zodpovednosti za zavinenie. Konštrukcia všeobecnej zodpovednosti podľa ust.§420 ods. 1 občianskeho zákonníka je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti, tzn. Jedná sa o zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným konaním, keď žalovaný sa môže v konaní vyviniť tým, že tvrdí a preukáže, že škodu nezavinil. Žalovaný v konaní však nepreukázal, pričom ani len netvrdil, že by škodu nezavinil.
35. Žalovaný teda zodpovedá ako vodič, pretože svojim protiprávnym konaním podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobil dopravnú nehodu, za ktorú zodpovedá. Žalovaný ako vodič motorového vozidla za škodu teda zodpovedá na základe všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v § 420 Občianskeho zákonníka, keď jeho zavinenie vyplýva z toho, že on ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov ( nehodu neoznámil a z miesta nehody ušiel). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 občianskeho zákonníka, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný 3/ a ktoré boli v predmetnom konaní preukázané ako naplnené sú: 1/ protiprávny úkon (v predmetnom prípade vedenie motorového vozidla v rozpore so zákonom, tzn. pri porušení ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov), 2/ vznik škody (v predmetnom prípade škoda na vozidle poškodeného), 3/ príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou (pri porušení právneho predpisu v priebehu jazdy motorovým vozidlom došlo k spôsobeniu dopravnej nehody, pri ktorej vznikla škoda).
36. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca preukázal zodpovednosť žalovaného, ale aj výšku žalobného nároku, keď súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcu, ktoré žalovaný vôbec nepoprel, súd preto návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu sumy, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
37. Súd žalobcovi priznal aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy 1212,93 eura počnúc odo dňa 06.05.2018 (po uplynutí 15 dní odkedy žalobca vyzval žalovaného na plnenie), kedy bol už žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny, ako aj príslušenstva v lehote 3 dní, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie.( výzva na plnenie č.l. 29, doručenka č.l. 30)
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Súd konštatuje, že žalobca mal vo veci plný úspech, , preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
44. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.