Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., v právnej veci žalobkyne P.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, M., právne zastúpenej Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 6404-27/2021-BA zo dňa 11.02.2021, takto

rozhodol:

O d m i e t a žalobu.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie číslo XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 11.02.2021 rozhodla, že konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. Pd XXX/XX/ XXXX-X zo dňa 30.10.2019, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.1.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, zastavuje, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

2. Žalovaná odôvodnila preskúmavané rozhodnutie tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX, XXXXX-X/XXXX-HE zo dňa 4.8.2016 rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30.6.2006, ale zaniklo dňom 30.6.2008, pričom žalobkyňa podala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žalovaná zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 23.1.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2017. Uviedla, že proti tomuto rozhodnutiu podal námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné protest č. Pd XXX/XX/XXXX-X dňa 30.10.2019, v ktorom navrhol toto rozhodnutie zrušiť, avšak tento protest vzal prokurátor podaním zo dňa 4.2.2021 späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. Preto žalovaná v súlade s ustanovením § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre konanie zastavila.

3. Toto rozhodnutie napadla žalobkyňa včas podanou žalobou zo dňa 13.4.2021 a dožadovala sa preskúmania uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia, žiadala ho zrušiť, vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a uložiť žalovanej povinnosť uhradiť jej trovy konania.

4. V dôvodoch žaloby žalobkyňa uviedla, že podala príslušnej prokuratúre podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.1.2017 vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO. Prokuratúra podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa 30.04.2019 vyhovela a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala protest prokurátora sp. zn. Pd XXX/

XX/XXXX-X zo dňa 30.10.2019. Následne bolo zo strany príslušnej prokuratúry vydané upovedomenie o späťvzatie protestu prokurátora s poukazom na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. XVs/X/XXXX zo dňa 24.11.2020. Prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. Q Gd X/XX/XXXX-X zo dňa 05.01.2021. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala napadnuté rozhodnutie dňa 11.02.2021, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu späťvzatia protestu prokurátora.

5. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

6. Citovala a , o prokuratúre, a . Poukázala na nesprávne poučenie v napadnutom rozhodnutí, pretože hoci je napadnuté rozhodnutie procesnej povahy, nebola splnená druhá podmienka v zmysle S.s.p., keďže toto rozhodnutie má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Nadviazala, že prokurátor zobral protest späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR, ktorý nemohol byť vydaný v zmysle zákona o prokuratúre, pričom ďalej rozviedla svoj právny názor na podstatu nezákonnosti takéhoto postupu prokuratúry. Tieto súvislosti potom zhrnula do právneho záveru, že je preto zrejmé, že postupom, na základe ktorého bol v rozpore s SR a zákona vydaný pokyn GP SR, možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobcu. Následne dala do pozornosti, že práve v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora v rozpore s SR a zákona zákona o prokuratúre, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR, bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde.

7. Nad rámec uvedeného dodala, že podstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Nemožno pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku bolo žalobcovi v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jeho právom chránených subjektívnych práv. Zároveň napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry, spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.

8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe najskôr popísala priebeh administratívneho konania, ďalej poukázala na to, že proti jej rozhodnutiu zo dňa 23.2.2017 č. XXXXX-X/XXXX-BA najskôr žalobkyňa podala správnu žalobu a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XSa X/XXXX zo dňa 29.6.2017 zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky na jej základe rozsudkom sp. zn. XXSžsk/X/XXXX zo dňa 22.10.2019 zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajský súd zatiaľ nerozhodol, lebo proti tomuto rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.1.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné protest č. Pd XXX/XX/XXXX-X zo dňa 30.10.2019, a tak krajský súd konanie prerušil uznesením zo dňa 14.5.2020.

9. Ďalej žalovaná uviedla, že listom zo dňa 4.2.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podaný protest vzal späť a z tohto dôvodu podľa zákona o prokuratúre žalovaná konanie rozhodnutím zastavila. V konfrontácii so žalobnými námietkami zotrvala na právnom názore, že postupovala správne a v súlade so v znení neskorších predpisov. S odkazom na a zákona o prokuratúre, podľa ktorých sa postupuje pri zastavení konania o proteste prokurátora po jeho späťvzatí, doplnila, že iné podmienky zastavenia konania o proteste prokurátora zákon o prokuratúre neukladá orgánu verejnej správy. Jedinou podmienkou ustanovenou v zákone o prokuratúre je, že orgán verejnej správy

o proteste prokurátora nerozhodol predtým, ako prokurátor zobral protest späť. Táto podmienka bola splnená, a preto žalovaná bola povinná konanie o proteste prokurátora zastaviť. Ak prokurátor zobral protest späť, Sociálna poisťovňa, ústredie, nebola oprávnená posudzovať vec, voči ktorej smeroval protest prokurátora z právneho hľadiska, t. j. nebola oprávnená posudzovať zákonnosť rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ale bola povinná podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora zastaviť. Preto nie je zrejmé, k akému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany žalovanej došlo vydaním rozhodnutia o zastavení konania o proteste prokurátora. Podotkla, že rozhodnutie vo veci zastavenia konania o proteste prokurátora je procesným rozhodnutím a nie rozhodnutím vo veci samej. K porušeniu ustanovení o konaní by v danom prípade došlo práve vtedy, ak by Sociálna poisťovňa, ústredie, späťvzatie protestu prokurátora neakceptovala a o proteste prokurátora by rozhodla napriek skutočnosti, že zákon o prokuratúre ustanovuje konanie o proteste prokurátora zastaviť, ak bol protest prokurátora zobratý späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. Podľa právneho názoru žalovanej rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora nepodlieha súdnemu prieskumu vzhľadom na to, že boli splnené obe podmienky ustanovené v V ďalšej časti uviedla protiargumenty týkajúce sa oprávnenia nadriadeného prokurátora dávať pokynu podriadenému prokurátorovi, v tejto konkrétnej veci vziať protest prokurátora späť. Podľa názoru žalovanej takýto pokyn zákon nevylučuje, a to vzhľadom na taxatívne vymedzenie úkonov, ktoré nadriadený prokurátor nemôže uložiť podriadenému prokurátorovi, medzi ktorými však nie je pokyn na späťvzatie podaného protestu prokurátora. Podľa a zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh. Zodpovednosť za konanie na základe pokynu, ktorý sa stal neplatným, nesie nadriadený prokurátor, ktorý pokyn vydal. V konečnom dôsledku považovala žalovaná za potrebné uviesť, že z oznámenia priloženého k správnej žalobe, ktoré žalobkyňa v prílohách a v texte správnej žaloby označila ako „pokyn Generálnej prokuratúry SR“, je zrejmé, že žalobkyňa za „pokyn“ považovala „Usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/X Gd X/XX/XXXX-X zo dňa 5.1.2021“ týkajúce sa podnetu P.. Y. O.. Pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastavení konania o proteste prokurátora však odvolávanie sa žalobkyne na usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré žalobkyňa nesprávne nazýva „pokyn“, je právne irelevantné. V súvislosti s námietkou žalobkyne smerujúcej voči „pokynu" Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že predmetom súdneho prieskumu na základe podanej správnej žaloby nie je pokyn generálnej prokuratúry, ale procesné rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora na základe tej právnej skutočnosti, že prokurátor zobral podaný protest späť. Sociálna poisťovňa, ústredie, nevydala napadnuté rozhodnutie na základe pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ale vydala predmetné rozhodnutie na základe zákona o prokuratúre, ktorý bola v danej veci povinná aplikovať. Preto napadnutým rozhodnutím žalovaná, tak ako je už uvedené v tomto vyjadrení, nemohla zasiahnuť do základných práv žalobkyne a teda nemohlo ani dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu. Podotkla, že žalobkyňa sama aj využila právo na preskúmanie rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (rozhodnutie, ktoré napadol prokurátor protestom) v rámci správneho súdnictva, keďže rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 23.1.2017 napadla správnou žalobou, o ktorej koná správny súd. Preto nie je zrejmé, prečo žalobkyňa namieta zastavenie konania o proteste prokurátora, čím jej mala byť zmarená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Žalovaná upriamila pozornosť na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. G.. ÚS XXX/XXXX, zo dňa 13. mája 2021, ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v obdobnej veci a vyslovil právny záver, že „Vo vzťahu k opatreniu prokuratúry, ako aj vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená...". Ústavný súd dospel k právnemu názoru, že „Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, kedže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora.". K odkazu žalobkyne aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX žalovaná uviedla, že tento nebolo možné aplikovať na preskúmavanú vec. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla žalobu odmietnuť podľa S.s.p.

10. Žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora podanom proti rozhodnutiu žalovanej vo veci sociálneho poistenia, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

11. Po preskúmaní správnej žaloby a napadnutého rozhodnutia žalovanej správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietnuť ako neprípustnú.

12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

15. Podľa § 7 písm. e) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

16. Podľa § 97 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

18. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 177 ods. 2 S.s.p. ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

20. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa § 178 ods. 2 S.s.p. prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

22. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

23. Rozsah skúmania rozhodnutí, opatrení, aktov a činností orgánov verejnej správy správnymi súdmi vymedzuje generálna klauzula vyjadrená v pomerne všeobecne, pričom rozhodujúcim kritériom je ukrátenie subjektu na právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Súčasne implicitne pripúšťa isté obmedzenie rozsahu tohto skúmania, keďže zakazuje vylúčenie prieskumu len tých rozhodnutí, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd, a teda pripúšťa, že skúmanie zásahov mimo základné práva a slobody možno zákonom modifikovať. V nadväznosti na to práve v ustanovení zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu.

24. Súdnemu preskúmaniu podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú síce rozhodnutím vo veci samej, napr. predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, avšak len za predpokladu, že mali za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

25. V predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia, ktoré je svojou povahou rozhodnutím procesnej povahy.

26. Hoci ide o takého rozhodnutie, podľa názoru žalobkyne ide práve o také procesné rozhodnutie, ktoré má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

27. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že postupom žalovanej, ktorému predchádzal nezákonný pokyn generálnej prokuratúry, a ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu práva žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže jej bola zmarená možnosť domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora.

28. Podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

29. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

30. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená posudzovať zákonnosť pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k späťvzatiu protestu, a ani správny súd nemá zákonom zverenú právomoc skúmať zákonnosť pokynov nadriadených prokurátorov, a to evidentne z dôvodu, že ide o úkon v dispozičnej sfére prokurátora a správny súd (ani správny orgán) nie je oprávnený skúmať dôvodnosť späťvzatia protest prokurátora, keďže k tomu môže dôjsť aj bez uvedenia dôvodu. Právnym následkom tohto späťvzatia je zastavenie konania o proteste prokurátora, pričom nesúhlas účastníka konania - žalobkyne je irelevantný, keďže zákon ho ako podmienku pre späťvzatie protestu nevyžaduje.

31. V súvislosti so žalobným argumentom o odňatí práva na prístup k súdu správny súd uvádza, že každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, avšak zákonom ustanoveným postupom ( ). Žalobkyňa má garantované právo na prístup k súdu a môže/mohla ho využiť podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovanej, proti ktorému pôvodne protest prokurátora smeroval. Správny súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 23.1.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 4.8.2016 č. XXX-XX/XXXX, XXXXX-X/ XXXX-HE vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, bolo spôsobilé ukrátiť ju na jej subjektívnych právach a evidentne z tohto dôvodu žalobkyňa toto rozhodnutie správnou žalobou aj napadla (konanie je vedené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. XSa/X/XXXX), teda využila garantované právo na súdnu ochranu. Na druhej strane správny súd dopĺňa, že žalobkyňa nemá právom priznanú možnosť uplatniť nárok na podanie správnej žaloby prokurátorom na ochranu vlastných subjektívnych práv.

32. Napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest späť, je nepochybne rozhodnutím procesnej povahy, nie meritórnym rozhodnutím a nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Žalobkyňa sa teda podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré je však podľa ust. § 7 písm. e) S.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže nemá za následok ujmu na jej subjektívnych právach.

33. V súvislosti s podporným argumentom žalobkyne odkazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa 07.06.2016 správny súd stotožňujúc sa s tvrdením žalovanej poukazuje na to, že išlo o odlišnú právnu problematiku pri hodnotení zásahu do základných práv a závery tohto nálezu nebolo možné použiť v tomto konaní. Ústavný súd SR v ňom okrem iného konštatoval : ,,Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný

pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.“ Ústavný súd vyslovil tento záver v súvislosti s konaním pred všeobecnými súdmi o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, posudzoval či postup prokurátora možno považovať za nezákonný, avšak iba na účel náhrady škody v konkrétnej prejednávanej trestnej veci pred ústavným súdom. Ústavný súd neskúmal nezákonnosť inštitútu pokynu nadriadeného prokurátora.

34. Správny súd rovnako ako žalovaná poukazuje na iné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. G.. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 13. mája 2021). V tomto konaní sa sťažovateľka ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa práve v dôsledku späťvzatia protestu prokuratúra, pričom sťažovateľka žiadala zrušiť rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora. Ústavný súd konštatoval: „Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť ( zákona o prokuratúre) a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví ( zákona o prokuratúre). Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora. Tým, že protest prokurátora je spojený s ochranou zákonnosti v rámci dozoru prokuratúry, je určovaný aj prípadný dopad na subjektívne práva podávateľa podnetu. Hoci prokuratúra pri výkone netrestného dozoru môže byť považovaná za iný orgán ochrany práva podľa (W., J., C., M., Q., M., C., A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. W., 2018, 82 s.), späťvzatie protestu prokurátora je výlučným dispozičným úkonom prokurátora, ktorý prokurátor neodôvodňuje nielen orgánu verejnej správy či účastníkom konania, ale ani tomu, kto jeho podanie podnetom inicioval.

Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľky, nedôvodná jej argumentácia o tom, aké boli či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom zotrvať. Zákon o prokuratúre ako aj vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Preto z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa .

Vo vzťahu k zrušeniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne sťažovateľka vychádzala len z toho, že rozpor tohto rozhodnutia vyplýva z porušenia jej základného práva opatrením prokuratúry o späťvzatí podaného protestu. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora.“

35. K podstate veci rovnaký právny názor vyjadril aj v uznesení sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 20.04.2021.

36. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobkyne odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v spojení s § 7 písm. e) S.s.p.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 244 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.