Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/1012/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A.P. AUTO, s.r.o., so sídlom: Továrenská 1305/11, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 525 508, v konaní zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie: Kmeťova 26, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti povinnému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ivetou Ailerovou, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 93401 Levice, IČO: 44 366 639 pod č. 402 EX508/21, o vymoženie 264,- Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. septembra 2021 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 25,99 Eur.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. septembra 2021 vyšší súdny úradník vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), vo výroku II priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 25,99 Eur a vo výroku III povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

2. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvod na zastavenie exekúcie, ktoré predpokladá zákon () a keďže nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia voči povinnému zastavená, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ( ). Na základe doručeného návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal samotný návrh spoločne s priloženými listinami a ďalšími listinami, ktoré boli súčasťou súdneho spisu a mohli objasniť skutkový stav, prípadne ovplyvniť rozhodnutie súdu v danej veci a dospel k záveru, že je nedôvodný. Na základe zhodných tvrdení účastníkov konania ako aj priložených dôkazov mal za preukázané, že povinný uhradil na účet oprávneného dňa 27.04.2021 istinu a úroky z omeškania vymáhané v tomto exekučnom konaní, na základe čoho povinný žiadal zastavenie prebiehajúcej exekúcie. K týmto skutočnostiam vyšší súdny úradník poukázal na to, že zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o to, či sa exekučné konanie začalo oprávnene a či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil,

môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade deň 12.04.2021.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné. Podľa názoru povinného, závery uvedené v napadnutom uznesení nemajú legislatívny základ v ustanoveniach Exekučného poriadku a ani z neho žiadnym spôsobom nevyplývajú. Podotkol, že je predpisom práva verejného. Zároveň exekučný súd, rovnako ako aj exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ustanovenie Exekučného poriadku), môžu na základe Čl. 2 ods. 2 v platnom znení konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinný považuje za zjavne nesprávny názor exekučného súdu o absolútnom vylúčení ustanovenia Exekučného poriadku, ak dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky (resp. jej časti) až po začatí exekučného konania a výlučnej aplikácii ustanovenia Exekučného poriadku pre uvedený prípad. V prvom rade je potrebné podotknúť, že ustanovenie Exekučného poriadku prezumuje výlučne dispozičný procesný úkon oprávneného, ktorý ho nie je povinný realizovať ani v prípade úhrady vymáhanej pohľadávky (resp. jej časti) zo strany povinného oprávnenému síce po začatí exekučného konania, ale ešte pred začatím samotnej exekúcie a následným doručením upovedomenia o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora povinnému. Takýto právny stav nastal aj vo vedenej exekúcii, keď oprávnený po úhrade časti vymáhanej pohľadávky zo strany povinného síce po začatí exekučného konania, ale ešte pred začatím samotnej exekúcie nepodal predmetný návrh, ale len navrhol exekučnému súdu, aby podľa ustanovenia Exekučného poriadku zastavil exekúciu v časti vymoženej pohľadávky vo výške istiny pohľadávky a úroku z omeškania. Zároveň je potrebné podotknúť, že uhradenie pohľadávky povinným oprávnenému ešte pred začatím samotnej exekúcie má v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku kauzálny vplyv na odmenu a náhradu výdavkov súdneho exekútora. Ak by bol správny názor exekučného súdu prezentovaný v napadnutom uznesení, nevyhnutne by to znamenalo, že povinný by bol závislý výlučne od dispozitívneho úkonu oprávneného, a to napriek skutočnosti, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku (resp. jej časť) oprávnenému Exekučným poriadkom predvídateľným spôsobom. Povinný by sa zároveň nemohol relevantne a účinne brániť voči upovedomeniu o začatí exekúcie, ktorá by bolo vydané v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má povinný za to, že ak dôjde úhrade časti vymáhanej pohľadávky zo strany povinného síce po začatí exekučného konania, ale ešte pred začatím samotnej exekúcie a následným doručením upovedomenia o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora povinnému, je exekučný súd povinný rozhodnúť o zastavení časti exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku.

4. K sťažnosti podal vyjadrenie oprávnený podaním zo dňa 30.09.2021. Vo svojom vyjadrení žiadal sťažnosť k napadnutému uzneseniu zamietnuť ako nedôvodnú a požadoval priznať náhradu trov konania o sťažnosti povinného vo výške 25,99 Eur od povinného. V podanom vyjadrení uviedol, že sťažnosť považuje za účelovú, bezdôvodnú a podanú výhradne za účelom oddialiť vymáhanie uplatneného nároku. Nerozporuje, že došlo k zaplateniu istiny a úrokov z omeškania až po začatí exekučného konania. Na základe uvedeného je toho názoru, že takéto splnenie dlhu zo strany povinného nemožno považovať za dobrovoľné plnenie. Exekučné konanie sa začalo dôvodne a v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie mu vznikli aj trovy konania, ktoré neboli povinným uhradené, čo opodstatňuje ďalšie vedenie exekúcie. A uvedené zároveň oprávňuje aj na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany povinného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

11. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami povinného a toto rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne správne.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že rovnako nezistil dôvody pre čiastočné zastavenie exekúcie najmä za súčasného stavu, pokiaľ o čiastočnom zastavení exekúcie rozhodol súdny exekútor Upovedomením o čiastočnom zastavení exekúcie zo dňa 18.05.2021 na základe návrhu oprávneného. O čiastočnom zastavení exekúcie tak nemožno rozhodnúť opätovne.

13. K sťažnostnej argumentácii povinného súd prvej inštancie dopĺňa a poukazuje na to, že toto exekučné konanie sa začalo dňa 12.04.2021 doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, ktorým sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia sumy 264,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 264,- Eur od 20.12.2018 do zaplatenia a trov exekučného konania v sume 68,48 Eur. Ďalej v konaní nebolo sporné, že povinný dňa 27.04.2021 vykonal úhradu v sume 295,03 Eur, ktorej súčasťou bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 264,- Eur a úrokov z omeškania. Už z uvedených skutočností je tak zrejmé, že povinný realizoval úhradu až po začatí exekučného konania, a preto jeho úhradu nemožno označiť za dobrovoľnú. Je nesporné, že exekučné konanie v danom prípade bolo začaté dôvodne, pretože povinný v lehote na dobrovoľné plnenie exekučného titulu priznanú pohľadávku nesplnil, a teda nemožno exekučné konanie resp. exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zmysle literatúry a rozhodovacej praxe v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania (t.j. do podania návrhu na vykonanie exekúcie). Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia tak, ako sa toho dožaduje povinný. Toto plnenie treba považovať už za plnenie vymožené v rámci exekučného konania. Opačný výklad by neprimerane zvýhodňoval povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť, v dôsledku čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Toto zvýhodnenie by spočívalo v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“ plnenie, čo exekučný súd považuje za neprípustné. Súd prvej inštancie tak považuje záver vyššieho súdneho úradníka o nemožnosti čiastočného zastavenia tejto exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku za správny.

14. Pokiaľ sa povinný ďalej vo vzťahu k trovám súdneho exekútora dovolával aplikácie § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie rieši situáciu, kedy povinný splnil vymáhanú pohľadávku pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo znamená, že súdny exekútor nevykonal žiadny úkon exekučnej činnosti resp. nemohol žiadnym spôsobom prispieť k splneniu vymáhanej povinnosti povinným, a teda nemožno uvažovať o jeho nároku na odmenu z titulu uspokojenia povinnosti. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie poukazuje na to, že hoci povinný uhradil pohľadávku priznanú exekučným titulom, oprávnenému v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli trovy, ktoré dosiaľ povinný neuhradil (uvedené nebolo súdu prvej inštancie preukázané ani tvrdené) a na ich vymoženie je tak ďalšia existencia exekučného konania opodstatnená. Keďže je zrejmé, že k úhrade týchto trov oprávneného dôjde až po začatí exekúcie, z uvedeného potom vyplýva, že súdny exekútor bude mať nárok na odmenu minimálne z titulu uspokojenia povinnosti nahradiť oprávnenému trovy spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu

vznikli dôvodne, ako už súd prvej inštancie konštatoval vyššie. Argumentácia povinného tak v tomto smere neobstojí.

15. Napokon, súdu prvej inštancie nedá nepoukázať na to, že povinný mal dostatočný časový priestor na dobrovoľné splnenie povinnosti uhradiť pohľadávku priznanú exekučným titulom, keď od právoplatnosti rozhodnutia súdu do podania návrhu na vykonanie exekúcie ubehlo 34 dní, pričom sa nejednalo o vysokú sumu, čím by odvrátil samotné začatie exekučného konania. Na druhej strane, oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatnil právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizoval svoje právo. Nekonal v rozpore s právom.

16. Záverom, súd prvej inštancie dodáva, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

17. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. septembra 2021 zamietnuť v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

18. Keďže povinný inicioval návrhom na čiastočné zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

22. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

23. Podľa vyhlášky č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

24. Podľa vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového

základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

25. Podľa vyhlášky č. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

26. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti žiadal o priznanie náhrady trov konania od povinného. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v súvislosti s jeho vyjadrením v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 25,99 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 264,- Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa vyhlášky vo výške 10, Eur + 1x režijný paušál á 10, Eur + 20% DPH).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. (výrok II. tohto uznesenia).

28. Povinný si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v sťažnostnom konaní riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii povinného, aký nárok si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku povinného, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže povinný nenavrhol v rámci sťažnostného konania, aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).