Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Co-17-2021.pdf
PDF · 77.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne P. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX proti žalovanému H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, M., o zaplatenie 748,07 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. decembra 2020, č.k. 18C/60/2019-47, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd žalobu žalobkyne zamietol a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 748,07 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej túto sumu vybral z jej účtu ešte v slovenských korunách bez jej vedomia a súhlasu. Keď vybral peniaze, prisahal jej, že jej ich vráti, avšak doposiaľ jej ich nevrátil. Nesúhlasila, že peniaze boli rozdelené jej deťom. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nikdy nevlastnil vkladnú knižku žalobkyne. Túto založila ich matka, ktorá tam aj peniaze vkladala. Dňa 24.11.2004 sa matka rozhodla vybrať celú sumu 22.536,50 Sk. O výber požiadala jeho, nakoľko bol disponentom. Matka uvedené peniaze následne rozdelila deťom žalobkyne, o čom žalobkyňu informovala. Matka sa tak rozhodla preto, lebo žalobkyňa peniaze vyberala, míňala. Nevie si vysvetliť, prečo žalobkyňa peniaze žiada od neho po 20 rokoch. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
2. Súd prvej inštancie, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, zaoberal sa v prvom rade otázkou, či nárok uplatnený žalobou je alebo nie je premlčaný. Konštatoval, že žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa na jej úkor obohatil sumou 748,07 eur, keď túto vybral z jej účtu. Preto uplatnený nárok žalobkyne právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje § 107 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo premlčí uplynutím 2-ročnej subjektívnej lehoty alebo uplynutím 3-ročnej (pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z nedbanlivosti), prípadne 10-ročnej (pri úmyselne spôsobenom bezdôvodnom obohatení) objektívnej lehoty. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť momentom, keď sa oprávnený dozvie o bezdôvodnom obohatení a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť dňom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci k získaniu žalobkyňou tvrdeného bezdôvodného obohatenia malo dôjsť dňa 24.11.2004, keď žalovaný vybral peňažné prostriedky z účtu vedeného na meno žalobkyne. Nasledujúcim dňom, t. j. 25.11.2004, začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota a táto uplynula dňa 25.11.2007. Ak by k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo úmyselne, potom 10-ročná premlčacia lehota by začala plynúť rovnako dňa 25.11.2004 a uplynula by dňa 25.11.2014. Žaloba bola súdu doručená dňa 12.12.2019, t. j. viac ako 5 rokov po uplynutí objektívnej
premlčacej lehoty. Vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty sa súd už ďalej nezaoberal plynutím subjektívnej premlčacej lehoty, pretože jej prípadné neuplynutie by na vec nemalo žiaden význam a žalobu žalobkyne zamietol. K tvrdeniu žalobkyne, že právo z vkladu a výberu si môže uplatniť kedykoľvek, nakoľko zákon žiadnu lehotu neustanovuje, poznamenal, že v danom prípade si žalobkyňa neuplatňovala žiadne právo z vkladu (to by mohla len vo vzťahu k finančnej inštitúcii, ktorá účet vedie), ale vrátenie peňazí titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré podlieha plynutiu premlčacej lehoty. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že má pokladnú listinu zo dňa 24.11.2004 o 13.24 hod. ako vkladal žalovaný pod jeho menom a priezviskom a rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a podpisom žalovaného sumu 32.100 Sk - 967,0446 eur. Len fotokópiu nemôže zaslať, lebo kopírka sa jej pokazila a v prípade na hlavnom pojednávaní ju vie zdokladovať. Takže žalovaný vybral jej knižku a vložil si ju na svoj vklad v banke. Žalovaný tvrdil, že jeho matka, ktorá tam peniaze vkladala, ho požiadala ako disponenta; nech sa žalovaný preukáže podkladmi a spismi ako jeho matka uviedla ako disponenta. Jej deťom nebolo nikdy nič rozdelené, žiadne peniaze, žalovaný si vymýšľa a zavádza súd, aby mu žaloba prešla. Chce sa z toho vyvliecť. Ona nebola nikdy o ničom informovaná, že žalovaný vybral jej peniaze a rozdelil deťom. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce. Z vykonaného dokazovania mal súd prihliadnuť, že skutočne žalovaný vybral jej peniaze, ktoré mu nepatrili a trvá, aby bol súdom pridelený znalec, že skutočne žalovaný vybral jej peniaze bez jej vedomia. Podľa jej názoru uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal a podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho pokiaľ ten kto obohatenie získal nekonal dobromyseľne a toho sa dopustil aj žalovaný. Preto súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto žiadala súd, aby vyhovel jej odvolaniu a vec vrátil na nové konanie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
6. V danej veci súd prvej inštancie žalobu žalobkyne po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného zamietol z dôvodu, že uplatnený nárok je premlčaný.
7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
9. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko - právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniklo povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom
domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R 29/1983).
11. V preskúmavanej veci z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný dňa 24.11.2004 mal vybrať z jej účtu sumu 22.536,50 Sk (748,07 eur). Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania.
12. Keďže k bezdôvodnému obohateniu žalovaného malo dôjsť dňa 24.11.2004, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nasledujúcim dňom po výbere peňazí z účtu, t.j. dňom 25.11.2004, začala v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 25.11.2007. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ak by k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo úmyselne, 10-ročná premlčacia lehota by začala plynúť rovnako dňa 25.11.2004 a uplynula by dňa 25.11.2014. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 12.12.2019, t.j. viac ako 5 rokov po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Uplatnený nárok žalobkyne je tak premlčaný v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty už potom nebolo potrebné, aby sa súd ďalej zaoberal plynutím subjektívnej premlčacej lehoty, nakoľko subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia zakotvená v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí uplynúť vždy skôr, ako objektívna premlčacia lehota.
13. Súd prvej inštancie preto správne nárok žalobkyne ako premlčaný zamietol a vecou samou za z dôvodu hospodárnosti konania ďalej nezaoberal.
14. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže si však žalovaný náhradu týchto trov neuplatnil a trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani z obsahu spisu, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu týchto trov nepriznal.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).