Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-119-2021.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Subarea
25Cb/119/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne C.. arch. M. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M. XXA, XXX XX V., zastúpenej Advokátska kancelária JANČO a PARTNERI, s. r. o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanej Študio K.F.A. architektúra a design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava, IČO: 31 431 224, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2021 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže žalovanú, aby v lehote 7 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia sprístupnila žalobkyni informácie a doklady o žalovanej - obchodnej spoločnosti Študio K.F.A. architektúra a design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava, IČO: 31 431 224 a to v rozsahu všetkých dodávateľských faktúr vystavených na žalovanú za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021, všetkých interných účtovných dokladov žalovanej vystavených v období od 01.06.2019 do 30.11.2021, pokladničnej knihy žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021, kompletných výpisov zo všetkých bankových účtov žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021, účtovného denníka žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021 a kompletných účtovných závierok žalovanej za roky 2019 a 2020.
2. Žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že je spoločníčkou, nie však konateľkou, žalovanej a má oprávnený záujem podieľať sa na činnosti žalovanej a vykonávať práva, ktoré jej ako spoločníčke prislúchajú, pričom poukázala na § 122 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“). Žalobkyňa má v zmysle svojich tvrdení dôvodnú obavu, že dochádza k hospodáreniu s majetkom žalovanej bez odbornej starostlivosti, ktoré je spôsobilé poškodiť žalobkyňu ako spoločníčku, teda ako osobu s majetkovou účasťou v žalovanej spoločnosti. Táto obava žalobkyne vychádza zo skutočnosti, že, podľa tvrdenia žalobkyne, k takému konaniu žalovanej už raz prišlo a to predajom majetku spoločnosti - nehnuteľnosti (polyfunkčného objektu) v cene značne nezodpovedajúcej skutočnej hodnote nehnuteľnosti, pričom uvedená nehnuteľnosť bola kúpnou zmluvou prevedená na obchodnú spoločnosť, ktorej konateľom a spoločníkom je totožná osoba, ako konateľ žalovanej. Žalobkyňa považuje konanie konateľa žalovanej za uskutočnené bez odbornej starostlivosti a to ako z dôvodu nedostačujúcej predajnej ceny vyššie zmienenej nehnuteľnosti, tak aj z dôvodu, že predaná nehnuteľnosť je opätovne ponúknutá k ďalšiemu následnému predaju a to v čase, kedy žalovanej nebola uhradená žiadna časť z predajnej ceny. Z uvedených dôvodov žalobkyňa vykonala isté kroky na objasnenie predaja zmienenej nehnuteľnosti. Avšak súčasne nadobudla podozrenie, že mohlo dôjsť aj k iným konaniam na strane konateľa žalovanej, ktoré sú spôsobilé majetkovo poškodiť žalobkyňu ako spoločníčku žalovanej, a preto z dôvodu umožnenia preverenia týchto obáv požadovala sprístupnenie dokladov žalovanej. Požadované
informácie a doklady žalovanej doposiaľ neboli žalovanou sprístupnené, a preto má žalobkyňa za to, že sú naplnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 330 ods. 2 C. s. p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
9. Neodkladné opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva umožňujúcim súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len z dvoch dôvodov a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strany alebo existuje obava, že bude ohrozená exekúcia.
10. Žalobkyňa ohrozenie exekúcie netvrdí, nepreukázala ho a zároveň v návrhu tvrdí, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia je zdôvodnená potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, a preto sa súd zaoberal splnením tohoto dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku a preukázanie, či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá. Súd nariadi neodkladné opatrenie za predpokladu, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú osvedčené skutočnosti, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a o nebezpečenstve ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi (žalobcovi). Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je špecifické tým, že súd nevykonáva dôkazy a nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom vo veci samej, preveruje iba, či z tvrdení navrhovateľa (žalobcu) vyplýva, že pomery strán je nutné neodkladne upraviť v záujme zachovania práv navrhovateľa (žalobcu) a zároveň, či tvrdenia navrhovateľa (žalobcu) sú priloženými listinami aj osvedčené. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu súkromných osôb, nariadiť im výkon určitej činnosti alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ktorého sa žalobca domáha a ktorému navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď nariadenie neodkladného opatrenia je len zabezpečovacím procesným inštitútom. Zjavne neodôvodnenému nároku preto ani nie je možné prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd teda posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné
opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania vo veci samej, ako aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
12. Súd posúdil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra žalovanej je žalobkyňa spoločníčkou žalovanej a zároveň nie je štatutárnym orgánom, a teda týmto je osvedčený právny vzťah medzi sporovými stranami.
13. Žalobkyňa odôvodnila podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obavou o také konanie konateľa spoločnosti - žalovanej (ktorej je spoločníčkou), ktoré by bolo spôsobilé poškodiť ju na majetkových právach. Vzhľadom na to požaduje okamžitý prístup ku všetkým dokumentom spoločnosti, na čo má nárok podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd nespochybňuje právo spoločníka na poskytnutie informácií ohľadom podnikania spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, teda súd akceptuje splnenie podmienky existencie určitého právneho nároku. To samo o sebe avšak neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou s účelom zabrániť vzniku škody žalobkyni alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu práv žalobkyne, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Inými slovami žalobkyňa musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovanej dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobkyni reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť potreby upraviť vzájomné právne vzťahy medzi ňou a žalovanou a to potrebou okamžite nahliadnuť do dokladov spoločnosti.
14. Podľa tvrdenia žalobkyne v minulosti prišlo k pochybeniu na strane konateľa žalovanej, resp. ku konaniu v mene spoločnosti bez odbornej starostlivosti, z dôvodu predaja nehnuteľnosti patriacej do majetku žalovanej za cenu neprimeranú hodnote danej nehnuteľnosti. Súd má za to, že len obava žalobkyne prameniaca z konania konateľa žalovanej v minulosti, že prišlo alebo by mohlo prísť aj k iným rozhodnutiam konateľa v mene žalovanej spoločnosti, ktoré by boli spôsobilé poškodiť žalobkyňu ako spoločníčku, nedosahuje dostatočnú mieru naliehavej a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia je možné posúdiť aj s prihliadnutím na skutočnosť, či táto potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Súd má teda za to, že právo žalobkyne nahliadnuť do dokladov spoločnosti vyplývajúce z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nedosahuje v tomto prípade takú naliehavú mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí. Žalobkyňa argumentuje konaniami v minulosti, avšak pre rozhodnutie neodkladným opatrením je nevyhnutné osvedčiť skutočnosti, na základe ktorých reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, čo žalobkyňa neosvedčila. Hoci sú pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nároky na preukazovanie tvrdených skutočností nižšie ako v sporovom konaní, za osvedčenie tvrdených skutočností nemožno považovať domnienky žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva aktuálny bezprostredne hroziaci zámer konateľa a majoritného spoločníka žalovanej poškodiť spoločnosť, a tým aj žalobkyňu ako jej spoločníčku. Bez konkretizácie konkrétne hroziacej ujmy nie je podľa súdu naplnený princíp efektívnosti, a teda nie je splnená podmienka nariadenia neodkladného opatrenia.
15. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že podľa obsahu návrhu žalobkyňa žiada o okamžité/bezodkladné sprístupnenie informácií o spoločnosti a jej účtovných dokladov (podľa návrhu v lehote 7 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia) z dôvodu, aby preverila, či prišlo alebo má prísť k ďalším pochybným úkonom spojených s majetkom spoločnosti zo strany konateľa (okrem zmieneného predaja nehnuteľnosti - polyfunkčného objektu). Súd má za to, že princíp prevencie voči konaniu konateľa, ktorý sa žalobkyňa nahliadnutím do dokladov spoločnosti snaží dosiahnuť, nie je natoľko výrazný a teda potreba úpravy vzájomných právnych vzťahov prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
nie je natoľko naliehavá, aby súd neodkladné opatrenie nariadil. Súd uvádza, že obchodné vedenie spoločnosti je v zmysle Obchodného zákonníka zverené konateľovi spoločnosti, pričom v súlade s § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovedá za vzniknutú škodu, pokiaľ porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Vzhľadom na to má nahliadnutie do dokladov spoločnosti pre žalobkyňu len informatívny charakter, a preto súd dospel záveru, že potreba úpravy právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou nie je naliehavá a teda bezodkladne potrebná. Je potrebné zdôrazniť, že z prístupnosti zbierky listín vyplýva, že žalobkyňa má možnosť sa oboznámiť s účtovnou závierkou žalovanej za rok 2019 (ktorej zverejnenie požaduje neodkladným opatrením) a následne dôvodiť možné podozrenia pre konania, ktoré sú spôsobilé poškodiť záujmy spoločnosti a teda aj spoločníkov, vrátane žalobkyne. Či dochádza k poškodzovaniu majetkových záujmov spoločnosti a spoločníkov je možné zistiť z účtovnej závierky, napriek tomu však žalobkyňa neoznačila žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by z účtovnej závierky za rok 2019 - žalobkyni prístupnej vyplývali a odôvodňovali potrebu neodkladné opatrenie nariadiť. Okrem toho súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu sa vytvorí rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti žalovanej požadované doklady žalobkyni poskytnúť v rámci konania vo veci samej. Žalovaná by bola povinná požadované informácie sprístupniť v značne širokom rozsahu bez špecifikovania konkrétne hroziacej ujmy, pričom takýto výsledok by bol nastolený bez dokazovania medzi stranami sporu ohľadom sporných skutočností, ale iba na základe osvedčenia základných relevantných okolností. V danom prípade tak za daných okolností sama povaha veci neumožňuje, aby žalobkyňa neodkladným opatrením dosiahla úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo veci samej, pretože by išlo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky nahrádzajúce konanie vo veci samej. Spornosť veci musí byť za daného stavu riešená riadnym zistením skutkového stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania mimo inštitútu neodkladného opatrenia.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyňa neosvedčila splnenie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenej v § 325 ods. 1 C. s. p., teda že je potrebné bezodkladne upraviť pomery ( z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie), a preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
17. Keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, tak, ako mu to umožňuje § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., žalovanej v konaní žiadne trovy nemohli vzniknúť, a preto rozhodol v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).