Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/18/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného L. T., so sídlom v F., G.. XX. E. X a XX, pobočka T., K.: XX XXX XXX, so sídlom Y. L. XX, XXX XX T., zastúpeného R.. E. V., proti povinnému X. X., L. K.: XX XXX XXX, naposledy so sídlom J. T. XXX/XX, XXX XX T., t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 472,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. augusta 2016 , č. k. -15, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutím v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi R.. N. Y., ml., Exekútorský úrad so sídlom Y. W. 1, XXX XX M., trovy exekúcie. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , , a , Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uvádzal, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.09.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 472,78 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie L. pobočky T., č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.12.2008. Právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo dňa 21.01.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom udelené súdnemu exekútorovi R.. N. Y., ml. dňa 24.10.2011. Poverený súdny exekútor dňa 13.01.2014 predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku dôvodiac, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pohľadávky voči tretím osobám, účty v peňažných ústavoch, z ktorých by bolo možné uvedenú pohľadávku uspokojiť. Súd mal z výpisu z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín, č. k. -27 zo dňa 29.01.2016, ktorým bola spoločnosť X. X., L. zrušená bez likvidácie. Obchodná spoločnosť s obchodným menom X. K. so sídlom R., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiely Sro vo vložke č. XXXXX/R v zmysle dňa 19.04.2016 sa ex offo vymazala z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku). Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle Exekučného poriadku. Nakoľko súd zastavil konanie v zmysle ust. , ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi

nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách spolu s výrokom o zastavení exekúcie, o ktorom rozhodol Okresný súd Prievidza v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Oprávnený vyjadril názor, že súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie ústavného súdu SR sp. zn. -13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. zo dňa 24.01.2008, podľa ktorých nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V súvislosti s uvedeným ďalej tvrdil, že Ústavný súd poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70) v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (uvedené citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal zohľadniť tieto skutočnosti a tým navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Súdny exekútor k vyjadreniu k odvolaniu oprávneného uvádzal, že trvá na podanom návrhu na zastavenie exekúcie a súhlasí s uznesením Okresného súdu Prievidza, č. k. -15 zo dňa 23.augusta 2016 v časti výroku o náhrade trov konania. Podaný návrh zo strany oprávneného považoval za bezdôvodný. Uviedol, že súdny exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie a nemôže odmietnuť prijatie návrhu od oprávneného. Každý oprávnený znáša riziko, že svoju pohľadávku nevymôže, keď podáva návrh na vykonanie exekúcie. V zmysle súčasných platných právnych noriem si súdny exekútor nemôže vyberať návrhy, ani oprávnených, pre ktorých exekúciu bude exekúciu vymáhať. Z uvedeného nemôže exekútor znášať riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Van der Mussele, ktorým dôvodil oprávnený v odvolaní, v uvedenom prípade nie je aplikovateľný na prácu a činnosť exekútora, aj keď spadá do skupiny slobodných povolaní.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpil k preskúmaniu správnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné. 5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť ("CSP"), ktorým sa zrušil v znení neskorších predpisov.

6. V zmysle ust. , platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( ) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol.

13. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov exekúcie. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, ktorý bol do 31.03.2017 upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení podľa Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. 14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v , ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 odvolanie proti trovám exekúcie nepripúšťa.

15. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania oprávneného v zmysle ust. , keďže odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).