Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-153-2021.pdf
PDF · 127.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/153/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jozefa Maruščáka vo veci starostlivosti súdu o mal. V. Q. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves bývajúceho s matkou dieťaťa rodičov: JUDr. P. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Q. A. č. XXX/XA a H. W. nar. X.X.XXXX bývajúceho na N. 1. X. č. X v V. S. Vsi právne zastúpeného JUDr. Milanom Knopom advokátom so sídlom AK na Krmanovej ul. č. 1 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9.12.2020 č.k. 3P/249/2018 - 292 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného od otca pre maloletého od 11.10.2018 do budúcna, o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, o výške dlžného výživného za obdobie od 11.10.2018 do novembra 2020 a o trovách konania.
Mení rozsudok vo výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom tak, že zaväzuje otca zaplatiť matke maloletého dlžné výživné vo výške 3.312 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. V. zo 150 Eur mesačne na 320 Eur mesačne od 11.10.2018 do 31.8.2020 a na 370 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29.1.2013 č.k. 10C/68/2011-256 vo výroku o výživnom. Dlžné výživné od otca pre mal. V. za obdobie od 11.10.2018 do novembra 2020 vo výške 3.312 Eur povolil otcovi splácať s bežným výživným po 90 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu zvýši výživné na 200 Eur mesačne od 1.9.2020 a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietne. Uviedol, že odôvodnené potreby maloletého nie sú neohraničené, ale sú limitované danosťami, zdravotným stavom a vekom rodičov. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému majú obaja rodičia a pri rozhodovaní o výživnom je potrebné vychádzať aj zo schopností a majetkových pomerov matky maloletého. V zásade je neakceptovateľný názor súdu prvej inštancie, že si vie určovať výšku mzdy podľa vlastného uváženia, pretože je zamestnaný v spoločnosti, ktorú vlastní a je tam aj konateľ. Upresnil, že výška mzdy určená v takejto spoločnosti môže vyplývať len z možností danej spoločnosti a rozsahu jej príjmov. Je potrebné brať do úvahy, že aktuálne má obmedzené možnosti podnikať v súvislosti s mimoriadnou pandemickou situáciou, čo je súdu známe a podložené aj jeho žiadosťami o odklad splátok úverov. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že jeho životná úroveň je vyššia ako prezentuje.
Súd pritom nezistil, že by výdavky, ktoré spoločnosť uvádza nesúviseli s výkonom podnikateľskej činnosti, resp. neboli nutne vynaložené. V konaní nebolo preukázané, že by si žil nad svoje pomery, napr. zúčastňoval sa na rozdiel od matky drahých zahraničných dovoleniek alebo si kupoval drahé veci, ktoré nie sú potrebné pre jeho život. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery uviedol, že v prípade ak si zabezpečuje bývanie formou kúpy bytu a tým sa úverovo zaťaží, je potrebné to chápať ako zabezpečovanie základných životných potrieb. V neposlednom rade ide o nadobudnutie majetku, ktorý bude neskôr predmetom univerzálnej sukcesie voči maloletému. Ak bolo investované do chát, ktoré majú byť predmetom podnikateľského prenájmu, je to v súlade s účelom dosiahnutia zisku, i keď v tomto období ten zisk nemusí byť hneď dosiahnutý a hlavne za mimoriadnej situácie. Ak by súd považoval riešenie jeho bytovej otázky za neprimerané, potom nie je zrejmé, prečo tak nečiní u matky, ktorá vlastní luxusný rodinný dom. Tento by predsa mohla predať, získať finančné prostriedky, ktoré by mohla použiť v prospech maloletého a uskromniť sa v bývaní. Je absurdné, aby matka vyžadovala od obchodnej spoločnosti, ktorá má viacerých spoločníkov, aby sa zbavila majetku na to, aby mohol byť použitý v prospech výživného pre maloleté dieťa. Poukázal na to, že sa snaží podnikať a dosahovať príjem a nie tým spôsobom, že bude likvidovať spoločnosti, ktoré majú byť zdrojom príjmu. Má za to, že ak súd zistil, že maloletý má zvýšené odôvodnené potreby v súvislosti s jeho zdravotným stavom, mal konkrétne uviesť v akom rozsahu. Ustálená súdna prax pri dieťati vo veku maloletého hovorí o výške výživného 15-19% čistého mesačného príjmu a nie rozpätie, ktoré uvádza súd. Dodal, že má veľmi dobrý vzťah k maloletému, snaží sa ho podporovať a vychovávať ho aj nad rámec svojich možností, čo mu umožňuje výpomoc jeho rodičov. Rozsah zvýšeného výživného je pre neho likvidačný. Tvrdí, že sa žiadnym spôsobom nezbavil možnosti dosahovania vyšších príjmov a vôbec nezarába 7 krát viac ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Citoval rozhodnutia R 5/1969, 11CoP/473/2013 (KS BA), 31P/505/2010 (OS TN), 4Cdo/148/2019 (NS SR), 11CoP/36/2018 (KS ZA).
3. Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti podala odvolanie matka maloletého. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné od otca pre maloletého na 500 Eur od 11.10.2018 do 31.8.2020 a na 600 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna a zaviazal ho zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozsah vyživovacej povinnosti a na základe dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých úvah súd prvej inštancie zvýšil výživné práve na 320 Eur mesačne od podania návrhu a na 370 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna. Súd tiež neuviedol, prečo nebral do úvahy príjmy otca, na ktoré poukazovala v priebehu konania predložením rezervačných formulárov oboch chát s predpokladaným výpočtom príjmov za prenájom ak sám otec na pojednávaní dňa 9.12.2020 potvrdil, že „ja a moja rodina žijeme z prenájmu tejto chaty, tvorí to náš príjem“. Poznamenala, že otec v priebehu celého konania tvrdil, že jeho jediným príjmom je príjem od V. s.r.o.. Poukázala na to, že otec nerozporoval ani jej tvrdenie, že pracuje ako projektový manažér u R. M., ktorý rekonštruuje v Smolníku budovu na welness hotel, a to od decembra 2019. Namietala, že súd prvej inštancie týmto smerom nevykonal dokazovanie a nezistil príjem, z ktorého mohol zvýšiť výživného pre maloletého v ňou požadovanom rozsahu. Uviedla, že otec počas celého konania zatajoval vlastníctvo 3 izbového bytu v Spišskej Novej Vsi, a že od septembra 2020 užíva osobné motorové vozidlo VW Touareg. Má za to, že otec nepredložil všetky doklady preukazujúce jeho príjem a majetok a preto navrhla, aby súd použil § 63 ods. 1 Zák. o rodine a vychádzal z toho, že príjem otca dosahuje 20 násobok sumy životného minima. Poznamenala, že otec si svoju životnú úroveň stanovil sám, keď svoje výdavky vyčíslil na 1.100 Eur mesačne, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Tieto výdavky sú v zjavnom rozpore s otcom vykázanými príjmami (mzda 620 v hrubom, od marca 2020 znížená na polovicu). Má za to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a keď si otec dovolí uhrádzať viac ako 650 Eur mesačne na splátky úverov, ako sám uvádza, navyše za úver do cudzej nehnuteľnosti, vie sa podieľať na výžive maloletého v ňou navrhovanom rozsahu. Dodala, že v konaní podrobne zdokumentovala zdravotný stav maloletého, ktorý vyžaduje zvýšenú starostlivosť a zvýšené výdavky na liečbu odporúčanú alergológom a dermatológom.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky aj otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Má za to, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo ku zmene pomerov na strane maloletého, aj jeho otca. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého viac ako doposiaľ. Nahliadnutím do registra Sociálnej poisťovne zistil, že otec od 1.6.2016 až doposiaľ figuruje ako konateľ v spoločnosti V., s.r.o.. Nezaznamenali žiadnu inú pracovnú činnosť otca, z ktorej by bolo možné predpokladať jeho ďalší príjem.
5. Matka v odvolacej replike uviedla, že otec počas celej pandemickej situácie prenajíma oba objekty, čo je zdokladované rezervačnými formulármi, ako aj účtovnou závierkou k 31.10.2020, ktorú otec predložil na pojednávaní. Otec má okrem prenájmu nehnuteľností aj iné možnosti podnikania. Otec v priebehu konania nepreukázal, že požiadal o štátnu pomoc pri poklese tržieb. Poukázala na to, že spoločnosť W. s.r.o. eviduje v majetku nehnuteľnosti v hodnote 306.014,- Eur. Chápe, že otec si kúpou bytu chcel zariadiť svoju bytovú otázku, namieta však to, že otec počas celého konania túto skutočnosť tajil, pretože si je vedomý, že tým pozitívne ovplyvnil svoje majetkové pomery. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď otca z 27.2.2019, že „býva v rodičovskom byte u rodičov, ktorým prispieva 100 Eur na poplatky spojené s užívaním bytu a na stravu minie 200 Eur mesačne“. Otec počas celého konania prezentoval, že je vlastníkom iba jednej nehnuteľnosti, a to chaty G.j a až po jej návrhoch priznal, že si kúpil byt a spláca ho po 246,75 Eur mesačne. Poprela, že by bývala v luxusnom dome a upresnila, že dom bol kolaudovaný v roku 2006 a má 4 izby. V tomto dome s ňou býva maloletý od narodenia. Pokiaľ otec tvrdil, že nebolo preukázané, že by sa zúčastňoval drahých dovoleniek poukázala na to, že otec dňa 3.6.2020 uverejnil na svojom facebooku status, ako bol v Slovinských Alpách na dovolenke. Po jej upozornení tento status zmazal. Argument, že status bol spomienkou neobstojí, pretože spomienky sa na facebooku zobrazujú so zvýraznením, že ide o spomienku a o tú sa podľa statusu nejednalo. Taktiež prenájom osobného motorového vozidla VW Touareg za 250 Eur mesačne medzi 2 spoločnosťami otca považuje za zbytočný luxus. Dovolenky otca a prenájom luxusného vozidla považuje za preukázateľný nadštandard, na ktorom by sa mal podieľať maloletý. Dodala, že v spise sú doklady o kúpe liekov, ktoré maloletý potrebuje v dôsledku kožnej dermatitídy a alergie. Okrem nich má zvýšené výdavky aj na lieky na tlmenie alergie (Aerius, Allergodil, Nasonex, Opatanol, Aliamare, Lipikar Baume AP) a na liečbu vakcináciou. Ich ceny a doplatky sú všeobecne dostupné na internete a má za to, že ich preto nie je potrebné dokladovať. Na záver uviedla, že v decembri 2020 otec uhradil 460 Eur ako bežné výživné so zaostalým výživným a v januári 2021 uhradil bežné výživné so zaostalým výživným vo výške 460 Eur. Má preto za to, že miera schopností a možností otca, jeho majetkové pomery a celková životná úroveň dovoľuje podieľať sa na výživnom vo vyššej ako v určenej miere.
6. Otec v odvolacej replike uviedol, že v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí bol daný jasný rámec toho, akými skutočnosťami sa má súd prvej inštancie zaoberať, čo má dôslednejšie zistiť, resp. posúdiť zmenu pomerov účastníkov konania. K matkou navrhovanej aplikácii § 63 ods. 1 Zák. o rodine uviedol, že v konaní predložil všetky potrebné listiny. Zopakoval, že výšku svojej mzdy si neurčuje svojvoľne, ale jedine iba na podklade obchodnej situácie. Nesúhlasí, že by jeho životná úroveň bola neporovnateľne vyššia. Dovolil si poukázať na to, že práve matka vlastní nehnuteľnosť bez ťarchy. Ak existujú pochybnosti, tak na strane matky, pretože súd neskúmal, z akého dôvodu v roku 2006 darovala nehnuteľnosť svojej sestre a následne, po začatí tohto konania v roku 2020, si tento dar vrátili. Namietal, že súd nereflektoval na pandemickú situáciu, v ktorej sa ocitla celá Slovenská republika. Táto má nesmierny význam na celé účtovné obdobie dotknutých spoločností. Ak by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, generovalo by to potrebu ďalších pôžičiek na zabezpečenie nevyhnutných potrieb. V prílohe predložil platobný výmer pracovníka k pracovnej zmluve, doklady od osobného motorového vozidla z ktorých je zrejmé, že nie je jeho vlastníkom (jedná sa o osobné motorové vozidlo JEEP COMPASS 2.2l Turbo diesel) a zmluvu o hypoúvere na bývanie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie vlastnou vinou nedosahuje taký príjem a jeho majetkové pomery neumožňujú ani platenie výživného v určenom rozsahu.
7. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci už dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o diferencovanom zvýšení výživného od otca pre mal. V. zo 150 Eur mesačne na 320 Eur mesačne od 11.10.2018 do 31.8.2020 a na 370 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery rodičov a maloletého v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2013 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov mal. V. odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom danej uplynutím 5 rokov od poslednej úpravy výživného, zvýšením odôvodnených potrieb maloletého, prechodom maloletého na druhý stupeň základnej školy a zvýšením príjmových pomerov otca. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami rodičov, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. K odvolacím námietkam rodičov odvolací súd uvádza, že určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj 5Cdo 87/2017). Pri posúdení a zhodnotení zákonom stanovených východísk na určenie výživného preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrváva na určitých striktných hraniciach (porovnaj 8Cdo 50/2017). Percentuálny rozsah, podľa ktorého by sa podľa rodičov malo určovať, resp. zvyšovať výživné je len štatistickou pomôckou, nie je upravené v žiadnom slovenskom právnom predpise a nie je ani súčasťou zjednocujúcej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie preto postupoval správne ak nezvyšoval rozsah výživného podľa rodičmi navrhovaného percentuálneho rozsahu z príjmu otca, ale svoje rozhodnutie založil na výsledkoch posúdenia vysoko individuálnych skutkových okolnostiach preskúmavanej veci. V danej veci ani nebolo možné zvyšovať výživné podľa percentuálneho podielu výživného na príjme otca, pretože schopnosti a možnosti otca podieľať sa na výživnom pre maloletého boli vzhľadom na charakter jeho
práce a predmet podnikania určované nielen podľa jeho príjmu v zmysle druhej vety § 75 ods. 1 Zák. o rodine, ale aj podľa jeho životnej úrovne a skladby jeho výdavkov.
16. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a rodičia ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého V., tie matka vyčíslila na č.l. 74 na 871,90 Eur mesačne a na č.l. 206 spisu už na 788,19 Eur mesačne. Zahrnula do nich aj výdavky, ktoré nie sú spotrebného charakteru ako napríklad poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi, sporenie a životné a úrazové poistenie. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že už v čase podania návrhu boli splnené podmienky na zvýšenie výživného, pretože už v tom čase došlo ku zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého oproti jeho potrebám v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Kým maloletý mal v čase predchádzajúcej úpravy výživného 3 roky, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal už 8 rokov, bol žiakom 1. stupňa základnej školy a od 1.9.2020 bol žiakom 2. stupňa základnej školy. Tieto zmeny sa nepochybne prejavili aj vo zvýšení jeho odôvodnených potrieb a v potrebe diferenciácie rozsahu výživného. V tomto smere nie je potrebné vykonávať podrobné dokazovanie, pretože súdna prax ustálila, že zmena pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o rozsah zvýšeného výživného, matka navrhovala zvýšiť výživné zo 150 Eur mesačne až na 500 Eur mesačne od podania návrhu a na 600 Eur mesačne od nástupu maloletého na druhý stupeň základnej školy. Otec najprv súhlasil so zvýšením výživného na 300 Eur mesačne a neskôr na 200 Eur mesačne. Odvolací súd si pri porovnávaní odôvodnených potrieb maloletého všimol, že maloletý mal už aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného zdravotné problémy a tieto boli zohľadnené pri určovaní výživného, preto na nich pri určovaní rozsahu zvýšeného výživného nebolo potrebné reflektovať a ani ich podrobne dokazovať ako navrhoval otec. Zvýšenie výdavkov však objektívne nastalo v dôsledku potreby cestovania do školy a na kurz, zakupovania pomôcok do školy, vybavenia izby, voľnočasových a mimoškolských aktivít maloletého a stravovania doma. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že miera uspokojovania odôvodnených potrieb maloletého nie je neobmedzená, v každom prípade je ohraničená schopnosťami a možnosťami povinných rodičov.
17. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinného otca, z obsahu predložených spisov je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval v stolárskej dielni, kde dosahoval príjem vo výške minimálnej mzdy. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného otec pracoval pre spoločnosť V., s.r.o., v ktorej je podľa výpisu z obchodného registra aj jediným spoločníkom a konateľom. V roku 2017 tam otec pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 1.340,39 Eur. Za rok 2018 mal otec čistý príjem nasledovne: v januári 1.771,77 Eur, vo februári 1.516,39 Eur, v marci 616,05 Eur, v apríli 699,44 Eur a v máji 348,39 Eur. Za obdobie od júna 2018 do apríla 2019 bol otec dočasne práceneschopný a poberal nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne vo výške 32,98 Eur na 1 deň trvania, čo pri prepočte na 30 dní predstavuje 989,40 Eur mesačne. Od mája 2019 do februára 2020 mu bol vyplácaný čistý príjem od 411,10 Eur do 455,16 Eur mesačne. Od marca 2020 bol jeho čistý príjem od 248,99 Eur do 272,70 Eur. Vzhľadom na tieto zistenia súd prvej inštancie postupoval správne ak pri rozhodovaní o návrhu matky nevychádzal z otcom deklarovaného príjmu, ale aplikoval druhú vetu ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, v zmysle ktorého je súd povinný pri rozhodovaní prihliadnuť na tzv. potencionalitu príjmov povinného rodiča. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Otec v danej veci nepreukázal, že by mu bránili vo využití jeho schopností objektívne prekážky a za riadne využívanie jeho schopností a možností rozhodne nemožno akceptovať prácu v rozmedzí oficiálnych 411,10 Eur do 455,16 Eur mesačne, resp. 248,99 Eur - 272,70 Eur mesačne, ak v roku 2017 a začiatkom roka 2018 dokázal na rovnakej pozícii a v rovnakej spoločnosti zarobiť 1.340,39 Eur mesačne. V danej veci otec predloženou argumentáciou o dôvodoch zníženia jeho oficiálnych príjmov nepresvedčil ani odvolací súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť tak ako ju určil súd prvej inštancie. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že si musí svoj príjem prispôsobovať podľa hospodárskych výsledkov a stavu podnikania v spoločnosti V., s.r.o., pretože z daňových priznaní spoločnosti zistil, že v čase keď zarábal 1.340,39 Eur mesačne mala spoločnosť výnosy 49.563 Eur (oficiálne vykázala ešte aj stratu 1.035 Eur) a v roku 2019 keď zarábal od 411,10 Eur do 455,16 Eur mesačne mala spoločnosť veľmi podobné výnosy 49.001 Eur (a oficiálne vykázala zisk 4.322 Eur). Aj keď je všeobecne známe, že pandemická situácia obmedzila možnosti podnikania v sektore poskytujúcom ubytovacie služby, z
predmetu podnikania tejto spoločnosti, ako aj z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že prenájom nehnuteľnosti nie je jedinou aktivitou, z ktorej mala (resp. mohla mať) spoločnosť V., s.r.o. výnosy. Otec už v minulosti pracoval ako projektový manažér pre rôzne projekty, matka poukazovala na to, že aj v priebehu tohto konania tieto svoje schopnosti a možnosti využíval rovnakým smerom. Aj keď výnosy spoločnosti V., s.r.o. v roku 2020 síce klesli na 29.230 Eur, zo životnej úrovne otca nevyplýva, že by mala situácia spojená s pandémiou podstatný vplyv na jeho možnosti a schopnosti dosahovať minimálne taký príjem ako mal v roku 2017. O závere, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého v určenom rozsahu svedčí aj zistenie, že otec vedel prispievať na výživu maloletého určitý čas 300 Eur mesačne (na ktorých sa aj bol ochotný dohodnúť na č.l. 217) aj keď už vtedy oficiálne deklaroval nízke príjmy. Zvýšením výživného v súlade s návrhom otca na 200 Eur mesačne by sa neúmerne presunula zodpovednosť za prospešný vývoj maloletého na matku, ktorá sa o maloletého navyše aj osobne stará a stará sa tiež aj o domácnosť, v ktorej spolu žijú. Zvýšenie výživného len o 50 Eur mesačne by navyše nebolo v súlade so zvýšením príjmov otca od predchádzajúcej úpravy výživného kedy dosahoval len minimálnu mzdu a ani so zvýšením odôvodnených potrieb maloletého V.. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov, z ktorých časť tvorí súčasť jeho podnikania tak pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. V. preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.
18. Zo životnej úrovne otca však odvolací súd nezistil, že by bolo spravodlivé požadovať od neho, aby matke prispieval na väčšinu z ňou vyčíslených odôvodnených potrieb maloletého až v rozsahu 500 Eur mesačne od podania návrhu a 600 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna keď navyše časť z vyčíslených potrieb predstavovala sporivá a nie spotrebná časť a časť výdavkov už bola zohľadnená pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Skutočnosť, že otec prenajíma chaty a predpoklad, že pracoval ako projektový manažér ani odvolací súd nehodnotil ako ďalší príjem otca a v tejto súvislosti nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie, pretože z predmetu podnikania spoločnosti V., s.r.o. je zrejmé, že tieto činnosti otec vykonáva v rámci podnikania v tejto spoločnosti a sú zahrnuté do výnosov v daňových priznaniach spoločnosti. Zjavne sa nejedná ani o čisté príjmy otca ako sa domnievala matka, pretože chod a správa nehnuteľností, ako aj práca projektového manažéra obnáša svoje výdavky, ktoré spoločnosť V., s.r.o. aj deklaruje v daňových priznaniach. Pokiaľ ide o príjmy zo spoločnosti W. V. s.r.o., tieto tiež nebolo možné vyhodnotiť v prospech otca, pretože z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že nie je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Otec v tejto spoločnosti nie je zamestnaný a má z titulu svojho postavenia len nárok na zisk, ktorý bol v hodnotených účtovných obdobiach vzhľadom na jeho podiel v spoločnosti zanedbateľný. Zvýšené výživné dostatočne zohľadňuje zmeny pomerov účastníkov konania oproti predchádzajúcej úprave výživného, reflektuje na vyššiu životnú úroveň nielen otca, ale aj matky a je vyvážené ich približne vyrovnanými možnosťami a schopnosťami podieľať sa na odôvodnených potrebách maloletého V.. Pokiaľ matka žiadala, aby sa pri posudzovaní možností a schopností otca vychádzalo z jeho fiktívneho príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a nie z príjmu potencionálneho podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd uvádza, že cieľom ustanovenia § 63 Zákona o rodine je umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča v prípade, ak má príjmy aj z inej než závislej činnosti a povinný rodič zo špekulatívnych dôvodov nemá snahu predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Aké konkrétne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov je rodič povinný súdu preukázať závisí od každého konkrétneho prípadu a je vecou súdu, ktoré podklady bude od rodiča požadovať. Zásadným vodítkom pre úvahu súdu, ktoré konkrétne podklady budú relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča je životná úroveň rodiča, ktorá sa spravidla prejavuje spôsobom jeho života, výškou životných nákladov, vlastníctvom hnuteľných a nehnuteľných vecí, prípadne spôsobom nakladania s nimi a podobne. V prípade podnikateľského subjektu je základom daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby, okrem ktorého si môže súd
na verifikáciu tvrdení účastníkov konania vyžiadať ďalšie podklady, napríklad výpisy z bankových účtov a podobne. Až v prípade, ak povinný rodič nepredloží súdu požadované doklady a uvedené skutočnosti nie je možné zistiť iným spôsobom, pričom životná úroveň povinného rodiča nasvedčuje tomu, že ním prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti nie sú v súlade s predloženými podkladmi a povinný odmieta poskytnúť ďalšie podklady, resp. sprístupniť súdu údaje podľa osobitného predpisu potrebné pre správne vyhodnotenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov, prichádza do úvahy aplikácia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd vychádza z fikcie príjmu povinného rodiča, teda z 20-násobku sumy životného minima. V preskúmanej veci ani odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 63 ods. 1 Zák. o rodine, pretože zo životnej úrovne otca, ktorá je tiež jedným z ukazovateľov oprávnenosti uplatňovaných výdavkov a eventuálneho skresľovania skutočných príjmov, nemožno uzavrieť, že by ním prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti neboli v súlade so skutočným stavom. Z predloženého spisu je zrejmé, že otec v rozhodnom období pre posudzovanie všetkých podstatných kritérií nenadobudol do vlastníctva žiadny nehnuteľný, ani hnuteľný majetok, nebol na dovolenke okrem jedného prípadu, na ktorý matka poukazovala (Slovinské Alpy), nežije spôsobom života, ktorý prevyšuje zistené hospodárske výsledky spoločností v ktorých figuruje ako spoločník, či konateľ a rovnako nežije ani nad rámec matkou prezentovanej životnej úrovne maloletého keď si napríklad výdavky na stravu vyčíslil v nižšej hodnote ako má maloletý. Skutočnosť, že otec má v užívaní osobné motorové vozidlo Volkswagen Touareg, ktoré si prenajíma spoločnosť V., s.r.o. od spoločnosti W. V., s.r.o. je súčasťou už vyššie konštatovanej zvýšenej životnej úrovne otca a na tej sa primerane podieľa aj maloletý práve prostredníctvom zvýšeného výživného, ktorého rozsah je v porovnaní s jeho rovesníkmi tiež nadštandardný. K ďalším odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že v danej veci úverové zaťaženie otca nie je možné vnímať ako ukazovateľ jeho vysokej životnej úrovne, pretože jeden úver bol braný na zabezpečenie základného bývania a v prípade ak by ho nevzal, mal by výdavky na prenájom nehnuteľnosti v porovnateľnom rozsahu a druhý úver bol braný za účelom podnikania a generovania aspoň nejakého príjmu, z ktorého následne aj mohlo dôjsť ku zvýšeniu výživného.
19. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o rozsahu dlžného výživného pre mal. V., a o trovách konania, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a o rozsahu dlžného výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú tri dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo splatnosti musí odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadať na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži.
23. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak povolil otcovi splácať dlh na výživnom po 90 Eur mesačne. V preskúmanej veci podľa názoru odvolacieho súdu najmä vzhľadom na postoj otca k jeho vyživovacej povinnosti neboli splnené podmienky na aplikáciu výnimky zo splatnosti dlhu na výživnom, ale len na predĺženie lehoty splatnosti dlhu z 3 dní na 30 dní. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ani matka mal. V. nebola pri uspokojovaní zvýšených potrieb maloletého zvýhodnená splátkami a musela ich uspokojovať tak, ako postupne vznikali. Odvolací súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou otca, ktorá nevzniká až rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie rodinnoprávneho vzťahu rodič - dieťa s tým,
že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to do doby kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Otec sa na možnosť zvýšenia výživného mohol a mal pripraviť už minimálne od podania návrhu matkou v októbri 2018 a ak by si každý mesiac odkladal 85 Eur mesačne, za 39 mesiacov (do decembra 2021 kedy rozhodoval odvolací súd) by si našetril na celý dlh na výživnom. Až takto upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel výživného.
24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).