Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-124-2021.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/124/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobkyne: ABAKUS LOGISTICS SPÓŁKA Z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, sídlo: Aleje Jerozolimskie 92, 008 07 Varšava, Poľská republika, IČ: 7010453787, zastúpený advokátom: JUDr. Karol Glinský, sídlo: Cintorínska 554/67, 091 01 Stropkov, proti žalovanej: PROMETHEUS, s.r.o., sídlo: Námestie slobody 1735, Humenné 066 01, IČO: 46 767 631, zastúpený advokátom: JUDr. Július Buček, sídlo Štefánikova 18, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie 1.260,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 30Cb/2/2021-96 zo dňa 9. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 30Cb/2/2021-96 zo dňa 9. augusta 2021.
II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.260,00 eur istiny s 8 % ročným úrokom z omeškania ročne od 1.4.2020 do zaplatenia. Žalovaná bola tiež zaviazaná na zaplatenie sumy 40,- eur titulom nároku žalobkyne na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 1.260,00 eur s príslušenstvom titulom odplaty za vykonanie prepravy tovaru na nasledovných trasách: z mesta Geetruidenberg v Holandsku do mesta Buk v Poľsku, z mesta Lautrbach v Nemecku do mesta Swiebidzin v Poľsku a z mesta Skalica na Slovensku do mesta Tarnowo Podgor v Poľsku.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhla žalobu zamietnuť. Potvrdila, že žalobkyňa pre ňu vykonala prepravy. Tvrdila ale, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla započítaním pohľadávok, ktoré mala voči žalobkyni titulom zmluvných pokút a to v plnom rozsahu (zmluvné pokuty vyúčtované faktúrami žalovanej č. 203146, 203147 a 203148). Dôvodila, že žalobkyňa si nesplnila svoje povinnosti podľa všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VOP“), konkrétne povinnosť vykonať prepravu sama (čl. III ods. 8) a tiež nesplnila ani ďalšie povinnosti podľa týchto podmienok. Preto si uplatnila voči žalobkyni v súlade s článkom III. ods. 6, ods. 8, ods. 10 a ods. 25 VOP nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovanej podpísaním objednávok, ktoré odkazovali na VOP žalovanej, potvrdila, že sa s týmito obchodnými podmienkami oboznámila a že ich bez výhrad akceptuje. Ďalej uviedla, že jej VOP sú dostupné na www.prometheussro.sk.
4. Žalobkyňa sa k obrane žalovanej vyjadrila tak, že poprela nárok žalovanej na zaplatenie zmluvných pokút a preto neuznala jednostranný zápočet svojich pohľadávok zo strany žalovanej. Zároveň uviedla, že prepravy boli riadne a včas vykonané a žalovaná ich nikdy nereklamovala a nevzniesla voči nim žiadne námietky. Jednostranné sankcie žalovanej sú podľa nej vystavené dodatočne za účelom obrany voči vymáhaniu pohľadávok žalobkyne. K VOP sa žalobkyňa vyjadrila tak, že jej nikdy neboli predložené, ich obsah neuznáva, pričom nie sú a ani nikdy neboli dostupné na webovej stránke žalovanej.
5. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe objednávok žalovanej žalobkyňa vykonala pre žalovanú prepravy tovaru z mesta Geetruidenberg v Holandsku do mesta Buk v Poľsku, z mesta Lautrbach v Nemecku do mesta Swiebidzin v Poľsku a z mesta Skalica na Slovensku do mesta Tarnowo Podgor v Poľsku. Žalobkyňa vykonala prepravy riadne a na zaplatenie odmeny za ne v celkovej výške 1.260,00 eur žalovanú vyzvala faktúrou č. FE01636/10/19 splatnou dňa 1.12.2020 (280,- eur), faktúrou č. FE00198/10/19 splatnou dňa 24.12.2019 (360,- eur) a faktúrou č. FE00099/12/19 splatnou 23.3.2020 (620,- eur).
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako Vyhláška č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), podľa článku 3 ods. 1 a článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje jednostranné započítanie a podľa § 1; § 261 ods. 1; § 272 ods. 1; § 275 ods. 4; § 610; § 625 ods. 1, 2; § 756; § 365; § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, písomnú formu zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu prislúchajúcu dopravcovi, prioritu medzinárodných zmlúv pred zákonom, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli prepravné zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( minimálne konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním ). Skonštatoval, že rozhodným právom je v danom prípade Dohovor CMR a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp. článku 5 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal tiež na to, že žalovaná skutočnosti tvrdené žalobkyňou týkajúce sa vykonania prepravy a odplaty za ňu nerozporovala a nijako nereklamovala prepravu podľa Obchodného zákonníka.
8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovanej týkajúcu sa započítania vzájomných pohľadávok, súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalovanej na zmluvné pokuty voči žalobkyni nevznikol, pretože VOP žalovanej nie sú opatrené podpisom žalobkyne ani žalovanej, teda zmluvná pokuta nebola medzi stranami dohodnutá platne, na čo súd musí prihliadať ex offo. Vychádzal pritom z ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (absolútna neplatnosť je potom dôsledkom nedodržania písomnej formy stanovenej zákonom). Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 časť vety prvý pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Dôvodil, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Písomný prejav musí byť zároveň podpísaný a až podpisom konajúcej osoby je písomný prejav platný. Z dôvodu, že žalovanej nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie sa už ďalej nezaoberal namietanými porušeniami povinností žalobkyne v zmysle VOP žalovanej, keďže tieto považoval za právne irelevantné.
9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7. a 8. tohto rozsudku súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaná s plnením dostala do omeškania, uložil jej zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania podľa § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1; § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
11. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktorým navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími
dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) CSP. T.j. namietala, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym postupom znemožnil žalovanej, aby riadne uskutočnila svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež namietala, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne námietky žalovanej sú uvedené v nasledovnej časti tohto odôvodnenia ( odseky 12 - 13 ).
12. Zmluvná pokuta bola stranami sporu uzavretá platne a v súlade so zákonom. Záväzné objednávky žalovanej obsahujú nie len odkaz na existenciu VOP, ale aj jednoznačnú a bezvýhradnú písomnú akceptáciu VOP žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva, že bola dodržaná písomná forma zmluvnej pokuty. Žalovaná má riadne zverejnené na svojej webovej adrese odkaz na VOP a to hneď na hornej lište. Obdobné VOP má rovnakým spôsobom na svojej webovej stránke zverejnené množstvo konkurenčných spoločností na Slovensku a aj v zahraničí. Podľa Článku 13 ods. 1 Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR si strany môžu v zasielateľskej zmluve dohodnúť zmluvnú pokutu a to bez ohľadu nato, či došlo k vzniku škody alebo nie. Zo strany žalobkyne došlo k viacnásobnému porušeniu jej povinností podľa VOP, preto žalovanej vznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút, ktoré si voči nároku žalobkyne jednostranne započítala.
13. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 9.8.2021 a žalovaná si toto predvolanie prevzala dňa 23.6.2021. Dňa 8.8.2021 bola konajúcemu súdu zaslaná žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že konateľka žalovanej sa v deň pojednávania nachádza v povinnej preventívnej karanténe, pričom trvala na svojej účasti na pojednávaní. Súd prvej inštancie žiadosti o odročenie nevyhovel a vo veci pojednával, pričom o tom, že sa vo veci bude pojednávať upovedomil žalovanú telefonicky až v deň pojednávania v čase o 7.55h, t.j. iba 5 minút pred pojednávaním. Súd prvej inštancie tak porušil § 184 ods. 1 CSP, pretože rozhodnutie o jej žiadosti na odročenie pojednávania jej malo byť oznámené bezodkladne. Takýmto spôsobom došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, pričom v tejto súvislosti žalovaná poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 4 Obo 53/2014 zo dňa 31.10.2016.
14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nijako nevyjadrila, pričom odvolanie jej bolo doručené dňa 7.októbra 2021.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Žalovaná podanie odvolania odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) CSP. Odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolacie dôvody prezentované žalovanou nie sú naplnené.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak nie sú splnené procesné podmienky konania. Ich existenciu má konajúci súd povinnosť ex offo skúmať počas celého konania, pričom ich absencia bráni konaniu a je dôvodom pre zastavenie konania. Procesnými podmienkami, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné vo veci konať sú: podanie riadnej žaloby, dostatok právomoci súdu, správnosť vecnej príslušnosti súdu, dostatok procesnej spôsobilosti strán sporu, neexistencia prekážky začatého konania a neexistencia prekážky rozsúdenej veci. V prejednávanej veci sú naplnené všetky procesné podmienky, pričom odvolací súd dodáva, že žalovaná ani neuviedla žiadny konkrétny dôvod ich nesplnenia. Z uvedeného vyplýva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP nie je daný.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod deklarovaný žalovanou taktiež nie je daný a to z nasledovných dôvodov (viď odseky 20 - 30).
20. Žalovaná dňa 5.8.2021 požiadala o odročenie pojednávania na iný termín, čo odôvodnila skutočnosťou, že konateľka žalovanej bola v zahraničí a v čase pojednávania tak musí absolvovať povinnú preventívnu karanténu. Zároveň právny zástupca žalovanej v tejto žiadosti zmätočne uviedol, že „klientka trvá na mojej svojej účasti na pojednávaní“. Predmetná žiadosť bola súdu doručená dňa 5.8.2021 (štvrtok) v poobedňajších hodinách. Súd prvej inštancie o tejto žiadosti žalovanej rozhodol tak, že pojednávanie sa uskutoční, nakoľko dôvody na odročenie uvedené žalovanou nepovažuje za dostatočné a o tomto rozhodnutí telefonicky informoval právneho zástupcu žalovanej dňa 9.8.2021 v ranných hodinách pred pojednávaním, ktoré sa začalo o 8.00hod..
21. Súd prvej inštancie správne uzavrel, keď preventívnu karanténu konateľky žalovanej nepovažoval za dostatočný dôvod na odročenie pojednávania. V danej veci je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalovaná bola vo veci zastúpená advokátom, pričom z predloženého plnomocenstva vyplýva, že advokát prevzal právne zastúpenie žalovanej dňa 7.6.2021, t.j. s postačujúcou časovou lehotou na oboznámenie sa s predmetom sporu. Z uvedeného je zrejmé, že osobná účasť konateľky žalovanej na nariadenom pojednávaní nebola nutná, pretože bola vo veci kvalifikovane zastúpená advokátom. Navyše odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na v tomto smere podstatnú skutočnosť, že vo veci nebol žiadnou stranou navrhnutý dôkaz výsluchom žalovanej.
22. Pokiaľ sa konateľka žalovanej mienila nariadeného pojednávania zúčastniť, potom si mala svoje pracovné aktivity (t.j. pracovnú cestu do zahraničia) zabezpečiť tak, aby sa mohla pojednávania zúčastniť. S ohľadom na aktuálnu pandemickú situáciu bolo vo všeobecnosti známe, že návšteva zahraničia prináša riziko povinnej karantény. Pojednávanie bolo nariadené s dostatočným časovým predstihom nato, aby si konateľka žalovanej dokázala náležite zariadiť svoje pracovné záležitosti tak, aby sa pojednávania mohla zúčastniť. Jej vycestovanie do zahraničia a s tým súvisiaca karanténa je teda interným problémom žalovanej, ktorý však nemôže byť na ťarchu žalobkyne.
23. Obrana žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie pozostávala iba z jej námietky započítania pohľadávok žalobkyne so svojimi pohľadávkami titulom zmluvných pokút dohodnutých vo VOP. Z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že vo veci samej na svoju obranu neuvádza žiadne nové tvrdenia a ani nenavrhuje vykonanie žiadneho nového dôkazu, ktoré by žalovaná prípadne mohla predniesť na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnila. Ak takéto nové skutočnosti neexistujú, tak ani prípadné odročenie pojednávania by nemohlo v konečnom dôsledku spôsobiť iné rozhodnutie vo veci samej ako je vyhovenie žalobnému návrhu. Z uvedeného dôvodu aj keby súd prvej inštancie porušil § 184 ods. 1 CSP, tak takéto porušenie by nepredstavovalo porušenie procesných práv žalovanej v takej miere, žeby došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
24. K prípadnému porušeniu § 184 ods. 1 CSP (povinnosť bezodkladne rozhodnúť o žiadosti na odročenie pojednávania a následne upovedomiť strany o rozhodnutí) odvolací súd poznamenáva, že s ohľadom na časovú postupnosť príslušného procesu nie je možné uzavrieť, žeby súd prvej inštancie toto zákonné ustanovenie porušil. Žiadosť bola podaná vo štvrtok po obede, t.j. iba necelé dva pracovné dni pred uskutočnením pojednávania, pričom oznámenie o neodročení pojednávania bolo žalovanej oznámené pred začatím pojednávania v pondelok ráno. Súd prvej inštancie v tomto smere v podstate konal bezodkladne. Skutočnosť, že žalovaná bola upovedomená o neodročení až v deň pojednávania, bola podstatnou mierou spôsobená samotnou žalovanou, nakoľko o karanténe mala vedomosť už tri dni pred podaním žiadosti, čo vyplýva z oznámenia NCZI zo dňa 2. augusta 2021.
25. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že z jeho ďalšej rozhodovacej činnosti má vedomosť o tom, že žalovaná pravidelne v rámci svojej procesnej obrany v obdobných konaniach (zaplatenie odmeny za vykonanie prepravy) opakovane na poslednú chvíľu a neopodstatnene žiada odročiť súdom nariadené pojednávania. Ide o pomerne veľké množstvo konaní, takže odvolací súd dospel k presvedčeniu, že tieto žiadosti o odročenia pojednávaní sú účelovým konaním, ktoré má za cieľ oddialiť rozhodnutie vo veci samej (resp. oddialiť uspokojenie oprávnenej pohľadávky žalobcov). Takéto obštrukčné konanie žalovanej podľa čl. 5 CSP nemôže požívať právnu ochranu, pretože ide o zneužitie práv žalovanej, ktoré by v konečnom dôsledku spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní.
26. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 4 Obo 53/2014 zo dňa 31.10.2016. Toto rozhodnutie je odvolaciemu súdu známe, avšak s ohľadom na iné skutkové a hlavne procesné odlišnosti prípadov nie je možné obsah tohto rozhodnutia aplikovať
na rozhodnutie v tejto veci. Navyše citovaný judikát riešil procesnú situáciu podľa skôr platného Občianskeho súdneho poriadku (Z.č. 99/1963 Zb.), ktorý upravoval procesný postup súdu a strán sporu iným spôsobom ako je to podľa súčasne platného CSP.
27. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že postup súdu prvej inštancie, keď neodročil pojednávanie a na tomto pojednávaní na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol bol procesne správny. Z tohto dôvodu nie je vo veci daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmeno b) CSP.
28. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
30. Žalovaná založila svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobkyňa pri vykonávaní prepravy porušila VOP žalovanej, keď zverila prepravu inému subjektu, neinformovala o zrealizovaných nakládkach a vykládkach a nedoručila najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Dôvodila, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobkyňou jej vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku III. ods. 6, ods. 8, ods. 10 a ods. 25 VOP, na zaplatenie ktorej žalobkyňu svojimi faktúrami vyzvala. Následne jednostranne započítala pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mala voči žalobkyni proti pohľadávke, ktorá žalobkyni voči nej vznikla titulom odmien za prepravy, ktoré pre ňu žalobkyňa vykonala.
31. V odvolaní žalovaná namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že objednávky, na základe ktorých došlo k vykonaniu prepráv boli žalobkyňou podpísané, pričom tieto objednávky odkazovali aj na VOP, ktorých súčasťou je dohoda o zmluvnej pokute.
32. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
33. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomných objednávok žalovanej došlo medzi nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme. Vyššie označené objednávky síce odkazujú na VOP objednávateľa (žalovanej) dostupné na www.prometheussro.sk, ktoré dodávateľ (žalobkyňa) v objednávkach bez výhrad akceptoval avšak VOP samotné neboli osobitne sporovými stranami podpísané.
34. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
35. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
36. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle
konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná.
38. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
39. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovanej, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.
40. S poukazom na to, že žalovaná v konaní nepreukázala, že jej obchodné podmienky, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobkyňa osobitne podpísala, je správny záver súdu prvej inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovanej.
41. Žalovaná vo svojom odvolaní tiež namietala, že obdobné dohody o zmluvných pokutách majú vo svojich VOP aj iné jej konkurenčné tuzemské a aj zahraničné subjekty. Tiež namietala, že podľa článku 13 ods. 1 Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR si strany môžu v zasielateľskej zmluve dohodnúť zmluvnú pokutu a to bez ohľadu nato, či došlo k vzniku škody alebo nie. Táto obrana žalovanej je právne irelevantná, pretože nič nemení na zistenej skutočnosti, že medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvných pokutách.
42. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je v tomto prípade skutočnosť, že žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, nakoľko bola v odvolacom konaní nečinná.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).