Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Arminius s.r.o., IČO: 36 740 799, so sídlom v Bratislave, Pestovateľská 2, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Železničná 1, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 04.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 12.11.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému ako správcovi dane, pokračovať v nezákonnom postupe spočívajúcom vo vykonávaní dokazovania v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018, ktoré je podľa názoru žalobcu v rozpore s a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Daňový poriadok) a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä právny názor vyplývajúci z rozsudku sp. zn. zo dňa 06.03.2018); zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť bezodkladne obnoviť stav pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci, a to vykonať dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018, najmä zahrnúť do dokazovania Správu audítora I.. U. zo dňa 30.05.2019 k vedeniu účtovnej evidencie žalobcu za rok 2018, vykonať a vyhodnotiť dôkazy uvedené vo Vyjadrení žalobcu k Oboznámeniu Daňového úradu Košice č. 100461522/2021 zo dňa 19.03.2021 v súlade s a Daňového poriadku a tiež vyhodnotiť predmet zdaniteľného plnenia v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

2. Podľa (ďalej aj ), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "").

3. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

4. Skôr ako súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci skúmal konania ( ) a zistil, že tieto splnené nie sú, preto bez toho, aby sa zaoberal vecným prejednaním podanej správnej žaloby, túto ako neprípustnú podľa odmietol.

5. Podľa , tento zákon upravuje: a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,

b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

6. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa § 3 ods. 1 až 10 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

10. Podľa § 24 ods. 1 až 5 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

11. Súd uvádza, že obsahom pojmu iný zásah orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Iný zásah orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Doplnková definícia iného zásahu obsiahnutá v v časti za bodkočiarkou explicitne ustanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly (napr. aj daňovej kontroly) alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Musí ísť pritom o takú kontrolu alebo inšpekciu, ktorú vykonáva orgán verejnej správy v rámci výkonu zákonom mu zverenej verejnosprávnej pôsobnosti, pričom sa opätovne vyžaduje priamy dotyk práv, právom chránených záujmov a povinností u žalobcu. Ak však v rámci takejto kontroly či inšpekcie došlo zo strany orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, bude jeho zákonnosť preskúmavaná samostatne najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby alebo správnej žaloby vo veciach správneho trestania.

12. Ďalej súd s poukazom na Daňový poriadok dodáva, že daňová kontrola je jednou z činností správcu dane v rámci daňového konania. Výsledky daňovej kontroly môžu byť podkladom pre začatie vyrubovacieho konania, ako ďalšej fázy daňového konania. O výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie (následná fáza daňového konania) začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou daňovému subjektu.

13. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že správca dane v danej veci postupuje v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, ktoré mu ukladajú povinnosť vykonať potrebné dokazovanie pre úplne zistenie podkladov pre jeho rozhodnutie. Žalobca v podanej správnej žalobe namieta, že takouto činnosťou správcu dane došlo k inému zásahu orgánu verejnej správy a aj k zásahu do žalobcových subjektívnych práv. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane s odkazom na Daňový poriadok sám rozhodne o tom aké dôkazy vykoná na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného daňovým subjektom. Navyše všetky skutočnosti týkajúce sa aj procesného postupu pri výkone dokazovania v daňovom konaní (t.j. počas daňovej kontroly resp. vyrubovacieho konania), budú premietnuté do rozhodnutia správcu dane o uplatnenom nároku daňového subjektu, ktorému vznikne právo v zákonom stanovenej lehote (v prípade nesúhlasu s takýmto rozhodnutím) podať odvolanie a až následne po rozhodnutí o odvolaní Finančným riaditeľstvom môže podať daňový subjekt všeobecnú správnu žalobu na súdny prieskum zákonnosti postupu ako aj administratívneho rozhodnutia daňových orgánov, kde žalobcom namietané skutočnosti budú správnym súdom vyhodnotené vo vzťahu k zákonnosti takéhoto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobcom namietaný iný zásah žalovaného do subjektívnych práv žalobcu vyhodnotil ako zákonný postup žalovaného v rámci dokazovania v daňovom konaní, a preto žalobu ako neprípustnú podľa odmietol.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.