Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-305-2021.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/305/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. M. XX, U., adresa na doručovanie: U. XX, U., a otca - N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. M. XX, U., v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a primárny i alternatívny petit otca v celom rozsahu.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom zo dňa 12.12.2021 doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2021 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. T., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva. Predmetné konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/294/2021.
1.1. V tomto návrhu bol zároveň obsiahnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiada: 1) zveriť maloletú do osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorých by súd zároveň poveril zastupovaním a spravovaním jej majetku, upraviť jeho styk s maloletou v zmysle ním presne určeného rozvrhu zahŕňajúceho letné či zimné prázdniny (ďalej len „primárny petit“), 2) resp. alternatívne žiada neodkladným opatrením upraviť len jeho styk s maloletou, zahŕňajúci bežný styk ale i styk počas školských letných, polročných, jesenných, zimných, jarných či veľkonočných prázdnin (ďalej len „alternatívny petit“). Uznesením č. k. 68P/294/2021-11 zo dňa 16.12.2021 súd vylúčil časť návrhu otca týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová značka 68P/ 305/2021.
2. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec poukazuje na príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa ustanovenia § 113 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) ako súdu, v ktorého obvode sa maloleté dieťa zdržuje, pričom na Okresnom súde Bratislava II je vedené na jeho návrh konanie o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Otec uvádza, že v roku 2017 matka s maloletou opustili ich spoločnú domácnosť a odsťahovali sa na adresu: U. XX, U.. Dôvodom boli vzájomné neprekonateľné názorové rozdiely, ktoré sa však otec pokúšal vyriešiť uzatvorením dohody ohľadom stretávania sa s maloletou, avšak márne. Matka začala postupne úplne odopierať vzťah navrhovateľa s maloletou, čo prerástlo až do úplného popierania roly navrhovateľa ako otca v živote maloletej. Matka, podľa návrhu, neumožňuje žiadne telefonické rozhovory otca s maloletou, nie je ochotná sa vopred dohodnúť na úprave ich styku odôvodňujúc to tým, že sama maloletá má rozhodnúť. Otec uvedené vníma ako jednoznačnú snahu matky ovplyvňovať maloletú v snahe vylúčiť alebo značne obmedziť styk s maloletou. O stretávanie sa s maloletou prejavuje od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti záujem a chce byť s maloletou podľa možností čo najviac. Štandardne trávil s maloletou každý druhý
víkend, no bežne sa s ňou stretával v podstate každý víkend. Počas školského roku zabezpečoval vyzdvihnutie maloletej z predškolského či školského zariadenia, vrátane ďalších vecí podľa potreby a dohody s matkou maloletej. Širší styk prebiehal počas zimných prázdnin, kedy maloletá trávila u otca aspoň jeden týždeň a počas posledných letných prázdnin dokopy spolu až štyri týždne. Súčasná snaha matky o vylúčenie otca zo života maloletej tak ostro kontrastuje s doteraz zaužívanou praxou a dohodami medzi rodičmi a negatívne tak zasahuje do intenzity a kvality ich vzťahov. Otec nie je schopný získať súhlas matky na stretnutie sa s maloletou počas bežného pracovného týždňa a ani počas víkendu a zároveň nevie, v akom rozsahu sa bude môcť stretnúť s maloletou počas blížiacich sa vianočných sviatkov, je toho názoru, že v danej situácií hrozí citové odcudzenie a negovanie jeho úlohy v živote maloletej. Konanie matky vnáša pocti neistoty a negatívne emócie, stresové situácie do života maloletej, pričom sa uvedeným konaním porušujú práva maloletej ako i rodičovské práva otca.
3. Otec k návrhu priložil len rodný list maloletej.
4. Dokazovaním súd zistil, že ohľadne mal. dieťaťa neprebehlo dosiaľ žiadne právoplatne skončené konanie. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej (úradný záznam na č. l. 10a)), ktorého návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 13.12.2021 a konanie nie je právoplatne skončené (sp. zn. 28P/181/2021). Na tunajšom súde prebieha konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva s vytýčeným termínom pojednávania na 03. 03.2022.
5. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/294/2021.
6. Podľa článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 360 ods. 1 zákona CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
17. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP. a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého dieťaťa. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
18. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
19. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
20. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľka nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
21. V danom prípade mal súd preukázané, že rodičia maloletej sú doposiaľ manželmi, na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod ich manželstva, približne od roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti a doposiaľ neboli súdnym rozhodnutím medzi rodičmi maloletej upravené ich vzájomné práva a povinnosti k dieťaťu. Maloletá P. žije spolu s matkou, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú približne štyri roky a ktorá styku otca s maloletou nebránila, dokonca cez tohtoročné letné prázdniny bola maloletá s otcom ( podľa jeho tvrdenia) dokopy až štyri týždne. Otec uviedol, že súčasné odmietavé správanie matky a nemožnosť realizovania styku s maloletou nepriaznivo vplýva na maloletú, zbytočne ju vystavuje stresovým situáciám a preto je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
22. Z úradného záznamu nachádzajúcom sa na č. l. 10 súd zistil, že otec sa v súčasnej dobe s matkou dohodol na úprave jeho styku s maloletou počas Vianočných sviatkov, pričom konštatoval, že od podania jeho návrhu sa situácia medzi nimi upokojila, ale všetko závisí od nálady a aktuálnej situácie.
23. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle návrhu otca, ktorým žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s upravením jeho styku s maloletou, alebo rozhodnúť alternatívnym petitom navrhujúcim upraviť bežný styk otca s maloletou a aj styk počas školských prázdnin maloletej. Otec návrh odôvodnil len tým, že matka v súčasnosti bráni jeho styku s maloletou a vylučuje ho z jej života. Dané však neosvedčil žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi nezrealizovanie styku, jeho domáhanie sa a následné odmietanie zo strany matky. Rovnako tak nepreukázal ani stretávanie sa s maloletou, čím by osvedčil, že do istého času matka akceptovala rozsah nimi upraveného styku a o maloletú sa vie postarať. Neuviedol ani dôvody, prečo mu matka podľa jeho tvrdení, bráni v styku s maloletou, odkedy sa daný styk nerealizuje, či sa pokúšal maloletú presvedčiť na trávenie spoločného víkendu, či sa ju snažil prevziať zo školy a bolo mu v tom zabránené na pokyn matky a podobne. Práve naopak, súdu uviedol, že s maloletou bude tráviť čas aj počas tohtoročných Vianoc v zmysle dohody s matkou. Neosvedčil ani to, že súčasná starostlivosť o maloletú vykonávaná matkou je nevhodná a že pre maloletú by bola lepšie jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak ako to požaduje vo svojom návrhu. Nepreukázal, žeby sa o maloletú niekedy staral, vedel zabezpečovať jej potreby a záležitosti vyplývajúce z výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu sú len skutočnosťami tvrdenými otcom maloletej, bez ich osvedčenia dôkazmi či aspoň odkazom na možné dôkazy, ak je ich zaobstaranie spojené s nepomernými ťažkosťami.
24. Súd ďalej poukazuje na to, otcom navrhovaný veľmi široký styk presahuje rámec rozhodovania formou neodkladného opatrenia, ktoré slúži len na okamžitú nevyhnutú úpravu pomerov, pričom sa bežne v súlade s judikatúrou súdov prostredníctvom neho upravuje len bežný styk, ak sú splnené podmienky na jeho nariadenie. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. úprava širokého styku otca s maloletou si vyžaduje vykonať rozsiahle dokazovanie, zahŕňajúce aj výsluchy oboch rodičov, prípadne i maloletej, čo však presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Z uvedeného nevyplýva, žeby bolo potrebné v danej situácii upravovať vzťahy medzi maloletou a jej rodičmi nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko mal. P. nie je podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydaného neodkladného opatrenia.
25. V prvom rade poukazuje na možnosť uzavretia dohody rodičov týkajúcej sa aj úpravy styku otca s maloletou, pričom až keď sa rodičia dohodnúť nevedia, súd upraví styk rodičov s dieťaťom zodpovedajúcom jeho záujmu.Súd v predmetnej věci ďalej poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa
a jeho rodičov. Takúto mieru kontaktu však má otec zabezpečenú a svoje ďalšie návrhy na rozšírenie styku môže adresovať obom konajúcim súdom v prebiehajúcich konaniach vo veci samej.
26. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.
27. Keďže maloletá nie je v takej situácii, v ktorej by bolo potrebné „okamžite“ upraviť jej starostlivosť rozhodnutím súdu, tak návrh otca je aj z tohto dôvodu nedôvodný. Maloletá sa nachádza u matky približne štyri roky, pričom otec si až teraz podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žiadajúc najmä upraviť jeho styk s maloletou spolu s návrhom vo veci samej. Otec neuviedol žiadne také dôvody, ktorými by aj reálne podporil dôvodnosť svojho návrhu a podporúc ho aj dôkazmi. Z vyjadrenia samotného otca si súd ustálil, že ten ničím neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy v zmysle jeho návrhu a z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy súd jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
28. Súd rodičov vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletej dcére. Vzájomnou komunikáciou je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletej. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Súd apeluje na oboch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem svojho maloletého dieťaťa ako najvyšší princíp, svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávali predovšetkým v jeho záujme.
29. Záverom súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Vo veci samej (konanie pod sp. zn. 68P/294/2021 a konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II o rozvod manželstva) súd vykoná patričné objektívne dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne vo veci samej meritórnym rozhodnutím.
30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).