Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Csp-21-2024.pdf
PDF · 106.06 KB
Case nature
Subarea
7Csp/21/2024
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165, žalovaný EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ (pre účely konania na nariadenie neodkladného opatrenia je označenie: navrhovateľ) návrhom zo dňa 22.4.2024 podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia, označeného ako: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení)“, uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné číslo 42631508179100 a vykonať oznámenie jeho zamestnávateľovi ILJIN SLOVAKIA, s.r.o., Pravenec 422, 972 16 Pravenec, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Ďalej navrhol, aby súd poučil žalovaného, že môže na Okresný súd Prievidza podať proti nemu žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné číslo 42631508179100.
2. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2023, uzavretej s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 (od l.4.2024 so sídlom Bottova 7939/2A, Mestská časť - Staré Mesto, Bratislava), sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vyplývala zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42631508179100. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi ním (navrhovateľom) a právnym predchodcom žalovaného dňa 21.3.2005. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, nachádzajúce sa v bode F/ zmluvy pod názvom: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení)“. Ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmluvy je často predtlačený na formulári, pričom fyzická osoba – spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a návrh môže len prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Uviedol, že na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o., podľa ktorého článok 6 smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Tiež poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2011 č. 8636/2010-110. 98, 113, 179, v ktorých v bode 9. Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti. a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu, ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemal možnosť ovplyvniť, nebola individuálne dojednaná. Predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní dohody musí spotrebiteľ mať vedomosť o tom, že pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, ktoré umožňuje vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon, nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z., neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s týmto ustanovením, čo spôsobuje jej neplatnosť. Okrem vyššie uvedeného, zročnosť poslednej splátky nastala dňa 15.12.2005, a preto je pohľadávka žalovaného už dávno premlčaná. Žalovaný si chce zrážkami zo mzdy zabezpečiť premlčaný nárok. K vykonávaniu zrážok zo mzdy pristúpil listom zo dňa 24.1.2024, označeným ako spis číslo: 7192573, prílohou ktorého bola zmluva o úvere. Uvedený skutkový a právny stav umožňuje žalovanému siahnuť mu na majetok prostredníctvom jeho zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, respektíve neplatného právneho úkonu. Podľa jeho názoru, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. V súčasnej dobe sú mu vykonávané zrážky zo mzdy, čo vyplýva z výplatnej pásky. Jeho právnu ochranu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, sa podľa jeho názoru dosiahne trvalá úprava pomerov
medzi stranami. Súd mu nemusí preto uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení, nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy, sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenému z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže má možnosť (v prípade, že sám neuspokojí jeho zákonné nároky) si uplatňovať zákonné nároky súdnou cestou. Tento právny názor potvrdil aj Krajský súd Trnava v rozhodnutí č. k. 25Co 165/2017 a tiež Krajský súd Nitra v rozhodnutí č. k. 25Co 30/2018.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu podanom prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.5.2024 uviedol, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného v zmysle časti C1) Zmluvy uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru – úverová karta dňa 21.03.2005. Podľa bodu IV. 4.1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi revolvingový úverový rámec na dobu neurčitú. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na to, že zročnosť poslednej splátky nastala dňa 15.12.2005, avšak žalovanému nie je zrejmé, ako mohla nastať zročnosť poslednej splátky dňa 15.12.2005, keď Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V zmysle časti F) Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvy žalobca svojim podpisom výslovne a neodvolateľne súhlasil so zabezpečením pohľadávky žalovaného voči žalobcovi prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy by mala byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca predsa doposiaľ nepreukázal, že by pred uzatvorením Zmluvy s právnym predchodcom žalobcu rokoval o uzatvorení/neuzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy, ani že by s takouto dohodou o zrážkach zo mzdy upravenou v Zmluve v čase jej uzatvárania nesúhlasil. Je predsa zrejmé, že ak by žalobca so znením dohody o zrážkach zo mzdy nesúhlasil, Zmluvu by s právnym predchodcom žalovaného neuzatvoril. Žalobca nemal povinnosť uzatvoriť Zmluvu s právnym predchodcom žalovaného, mal predsa možnosť sa so Zmluvou oboznámiť a v prípade, ak s ňou nesúhlasí mal právo Zmluvu s právnym predchodcom žalovaného vôbec neuzatvoriť. Okrem iného žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 551 ods. 1 OZ bolo možné pohľadávku právneho predchodcu žalovaného zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, čo znamená, že právny predchodca žalovaného nekonal v rozpore so zákonom. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkazuje na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, avšak Zmluva, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného uzatvorená dňa 21.03.2005, pričom hore uvedený zákon, na ktorý žalobca odkazuje nebol v čase uzatvárania Zmluvy účinný, nakoľko jeho vyhlásené znenie nadobudlo účinnosť v zmysle Čl. III až dňa 01.07.2007. Z tohto dôvodu nie je možné tento zákon na Zmluvu a na v nej upravenú dohodu o zrážkach zo mzdy aplikovať. Žalovaný ma za to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne nezdôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko argumentácia žalobcu je založená najmä na nesprávnej aplikácii právnych predpisov, čo podľa názoru žalovaného znamená, že nie je možné poskytnúť žalobcovi ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, keďže v zmysle vyššie uvedeného bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená platne, to či žalobca s uzatvorením takejto dohody pred podpisom Zmluvy nesúhlasil nijako nepreukázal, a v neposlednom rade na predmetný prípad žalobca aplikoval právnu úpravu neúčinnú v čase uzatvorenia Zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy, z čoho odvodzuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného žalovaný žiada súd, aby žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
12. Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 21.3.2005, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie je nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu, a bez vyjadrenia protistrany.
14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
15. Navrhovateľ k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy: Žiadosť / Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 262204163791402 zo dňa 21.3.2005, podanie žalovaného adresované zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 24.1.2024, výplatná páska.
16. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III. oddiel Sa, vl. č. 2435/B vyplýva, že Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 16.8.2016, sp. zn. 34Exre/311/2016-9 v zmysle ustanovenia § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka, vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, podľa ktorého v súlade s článkom R. 123-74-1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26.10.2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542097902RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 750 09 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v Obchodnom registri Bratislava I., IČO: 35 787 783.
17. Zo Žiadosti / Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka v platnom znení) č. 262204163791402 zo dňa 21.3.2005 vyplýva, že navrhovateľ žiadal právneho predchodcu žalovaného CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 o poskytnutie úveru na nákup tovaru / služieb tak, že financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu. V časti B/ tejto listiny s názvom: Klasický úver, je uvedené: predajná cena tovaru: 26.999,- Sk, priama platba 10.000,- Sk, výška úveru: 16.999,- Sk, počet mesačných splátok: 9, výška mesačnej splátky: 2.033,- Sk, súčet mesačných splátok: 18.297,- Sk, cena úveru: 1.298,- Sk, 1. splátka najskôr: 15.4.2005, termín splatnosti: 15. deň v mesiaci, RPMN: 10,31%. V časti C/ listiny s názvom: Úverová karta, je uvedené, že klient žiada, aby ho spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a na jeho meno vydala úverovú kartu, že berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné tejto žiadosti vyhovieť v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO, a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku, a že sa klient zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% z poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, že súhlasí s platbami uvedenými v časti C1). V časti C1) listiny s názvom: Úverová karta, je uvedené: mesačná úroková sadzba: 2,19%, platná ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy, príklad RPMN: pri výške prvého čerpania 20.000,- Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní je 15,55%, mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy: 45,- Sk. V časti D/ listiny s názvom: Poistenie klienta, je uvedená výška poistného: 1) 1,75% z dohodnutej mesačnej splátky úveru pre prípad základného súboru poistenia alebo 2/ 4,5% z dohodnutej mesačnej splátky úveru pre prípad rozšíreného súboru poistenia. V časti F/ listiny s názvom: Dohoda o zrážkach zo mzdy (§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení), je uvedené: klient a CETELEM SLOVENSKO, a.s. sa dohodli na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy uzavretej podľa časti B/ a C/ tak, že klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t. j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva (t. j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty), a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM SLOVENSKO, a.s..
18. Podaním zo dňa 24.1.2024, číslo: 7192573, žalovaný oznámil ILJIN SLOVAKIA, s.r.o., Pravenec 422, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2023 v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, postúpila mu spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy č. 42631508179100, s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ho vyzval na základe predloženej dohody na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu navrhovateľa, a to pravidelne až do uspokojenia pohľadávky. V rozpise dlhu ku dňu 24.1.2024 uviedol: istina: 3.202,46 eur, riadny úrok: 568,17 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky: 40,- eur, poplatky: 89,44 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky: 1.722,33 eur, spolu: 5.622,40 eur. Poukázal na to, že § 551 Občianskeho zákonníka neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať na jej základe zrážky zo mzdy.
19. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu a vyjadrením žalovaného súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.
20. Zo Žiadosti / Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 262204163791402 zo dňa 21.3.2005 vyplýva, že medzi navrhovateľom a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., došlo uzatvorením zmluvy k 2 záväzkovým vzťahom. Predmetom jedného (uvedeného pod bodom B) Klasický úver) bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 16.999,- Sk, t.j. 564,26 eur na kúpu tovaru. Prvá splátka vo výške 2.033 Sk, t.j. 67,48 eur mala byť zaplatená najskôr 15.4.2005. Podľa počtu mesačných splátok 9 je zrejmé, že k zániku tohto záväzku malo dôjsť 15.12.2005 zaplatením poslednej splátky. Predmetom druhého záväzku (uvedeného pod bodom C) Úverová karta) bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk, t.j. 663,88 eur a vydanie úverovej karty.
21. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 21.6.2023 medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 42631508179100. V návrhu nie je uvedené, či sa postúpená pohľadávka týkala klasického úveru, alebo úverovej karty, alebo oboch.
22. V návrhu navrhovateľ uvádza, že zročnosť poslednej splátky nastala dňa 15.12.2005 a žalovaný si chce zrážkami zo mzdy zabezpečiť premlčaný nárok. Z toho je zrejmé, že jeho návrh sa vzťahuje k časti B) zmluvy – klasickému úveru. Z obsahu predloženej žiadosti o realizáciu zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľa je zrejmé, že žiadosť sa týka pohľadávky predstavujúcej čo do istiny 3.202,46 eur, spolu celkom 5.622,40 eur. Vzhľadom k výške vyčíslenej istiny je dôvodné predpokladať, že žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy sa nevzťahovala k záväzku z klasického úveru, ale k záväzku z úverovej karty.
23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu poukazoval na časť C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru – úverovej karty. Poprel tvrdenie navrhovateľa, že zročnosť poslednej splátky nastala 15.12.2005, keďže zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s poukazom na to, že navrhovateľovi bol poskytnutý revolvingový úver.
24. Subjekt domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
25. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, teda uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, musí vychádzať z právneho vzťahu medzi účastníkmi. V danej veci navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by medzi nim a žalovaným existoval nejaký právny vzťah. Žiadnym spôsobom nebolo osvedčené, že by pohľadávka spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky bola postúpená na žalovaného. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovanému bola postúpená pohľadávka z revolvingového úveru – kreditnej karty, pričom z tvrdení navrhovateľa v návrhu je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k záväzku so splatnosťou 15.12.2005, teda k záväzku z klasického úveru. To znamená, že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky, ktorej sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka. Preto nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol bez toho, aby sa vyjadroval ku skutočnostiam vzťahujúcim sa k oprávnenosti realizácie dohody o zrážkach zo mzdy.
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol navrhovateľ neúspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému.
29. Na záver súd poukazuje na § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie odkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza, písomne (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods.1 Civilného sporového poriadku.