Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Sa-12-2021.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Subarea
6Sa/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., v právnej veci žalobcu J.. J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 24390-5/2021-BA zo dňa 19.05.2021, takto
rozhodol:
O d m i e t a žalobu.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím číslo 24390-5/2021-BA zo dňa 19.05.2021 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla, že konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pd XX/XX/ XXXX-X zo dňa 14.11.2019, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa 23.5.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zastavuje, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.
2. Žalovaná odôvodnila preskúmavané rozhodnutie tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa 23.5.2017 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.7.2013 nezaniklo, ale zaniklo 3.7.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2017. Uviedla, že proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou protest č. Pd XX/XX/ XXXX-X zo dňa 14.11.2019, v ktorom navrhol toto rozhodnutie zrušiť, avšak tento protest vzal prokurátor podaním zo dňa 10.5.2021 späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. Preto žalovaná v súlade s ustanovením § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre konanie zastavila.
3. Toto rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou zo dňa 30.6.2021 a dožadoval sa preskúmania uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie, žiadal ho zrušiť, vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a uložiť žalovanej povinnosť uhradiť mu trovy konania.
4. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že podal príslušnej prokuratúre podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou č. XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa 23.5.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO. Prokuratúra podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa 30.04.2019 vyhovela a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala protest prokurátora sp. zn. Pd XX/XX/XXXX-X zo dňa 14.10.2019. Následne bolo zo strany príslušnej prokuratúry vydané upovedomenie o späťvzatie protestu prokurátora
s poukazom na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. XVs/X/XXXX zo dňa 24.11.2020. Prokuratúra zobrala protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. T Gd X/XX/XXXX-X zo dňa 05.01.2021. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala napadnuté rozhodnutie dňa 19.05.2021, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu späťvzatia protestu prokurátora.
5. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
6. Citoval čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 7 písm. e) a § 46 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Poukázala na nesprávne poučenie v napadnutom rozhodnutí, pretože hoci je napadnuté rozhodnutie procesnej povahy, nebola splnená druhá podmienka v zmysle § 7 písm. e) S.s.p., keďže toto rozhodnutie má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Nadviazal, že prokurátor zobral protest späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR, ktorý nemohol byť vydaný v zmysle § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, pričom ďalej rozviedol svoj právny názor na podstatu nezákonnosti takéhoto postupu prokuratúry. Tieto súvislosti potom zhrnul do právneho záveru, že je preto zrejmé, že postupom, na základe ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona vydaný pokyn GP SR, možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobcu. Následne dal do pozornosti, že práve v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zákona § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR, bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde.
7. Nad rámec uvedeného dodal, že podstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Nemožno pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku bolo žalobcovi v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jeho právom chránených subjektívnych práv. Zároveň napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry, spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.
8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe najskôr popísala priebeh administratívneho konania, vrátanie konania o proteste prokurátora. Konštatovala jednotlivé žalobné námietky. Poukázala na § 23 ods. 3 a § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, podľa ktorých sa postupuje pri zastavení konania o proteste prokurátora po jeho späťvzatí. Zotrvala na závere, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je podľa § 7 písm. e) SSP preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalovaná upriamila pozornosť na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Z.. ÚS XXX/XXXX, zo dňa 13. mája 2021, ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v obdobnej veci a vyslovil právny záver, že „Vo vzťahu k opatreniu prokuratúry, ako aj vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená...". Ústavný súd dospel k právnemu názoru, že „Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora.". Rovnaký názor vyslovil ústavný súd aj vo veci sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.
9. Žalobca v replike poukázal na existenciu dvoch právnych názorov vo veci povinného poistenia v súvislosti s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (X Vs X/XXXX, XVs X/XXXX) a bližšie rozviedol túto problematiku. Reagoval tiež na argumenty žalovanej k procesnej autonómii podriadeného prokurátora. Tvrdenie žalovanej o predmete skúmania v tejto veci, ktorým podľa nej rozhodnutie o
zastavení konania o proteste prokurátora, nie skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora, považuje žalobca za irelevantné. Rozhodnutie je so späťvzatím protestu prokurátora skutkovo a právne previazané a nie je možné ich od seba absolútne izolovať. Preto skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora, možno považovať za imanentnú súčasť prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa zároveň v rámci svojho vyjadrenia tiež mylne snaží navodiť dojem, že k zmareniu súdnej ochrany žalobcu došlo v dôsledku nepodania odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranou nad Topľou, č. XXXXX-X/XXXX-VT, zo dňa 23.05.2017. Uvedené tvrdenie žalovaného je však z pohľadu tohto súdneho konania irelevantné. Zdôraznil, že v dôsledku späťvzatia protestu prokurátora, a s tým spojeného napadnutého rozhodnutia, preto bolo absolútne zmarené právo žalobcu na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Súdna ochrana v správnom súdnictve je precízovaná na podklade kauzality medzi vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ako príčinou, a následkom spočívajúcim v ukrátení respektíve zásahu do práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby ako žalobcu. Kauzalita medzi napadnutým rozhodnutím a zásahom do práv žalobcu tkvie v skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie v spojení s (nezákonným) späťvzatím protestu prokurátora eliminovalo právo žalobcu na zvrátenie rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom protestu prokurátora. Vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu SR sp. zn. Z.. ÚS XXX/XXXX, na ktoré žalovaná poukázala, uviedol, že v ňom uvedené právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky žiadnym spôsobom nedali odpoveď na otázky, ktoré predostrel žalobca v rámci podanej ústavnej sťažnosti. Zotrval na žalobe.
10. Žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora podanom proti rozhodnutiu pobočky žalovanej vo veci povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.
11. Po preskúmaní správnej žaloby a napadnutého rozhodnutia žalovanej správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietnuť ako neprípustnú.
12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
15. Podľa § 7 písm. e) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
16. Podľa § 97 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").
17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
18. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 177 ods. 2 S.s.p. ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
20. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
21. Podľa § 178 ods. 2 S.s.p. prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
22. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
23. Rozsah skúmania rozhodnutí, opatrení, aktov a činností orgánov verejnej správy správnymi súdmi vymedzuje generálna klauzula vyjadrená v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pomerne všeobecne, pričom rozhodujúcim kritériom je ukrátenie subjektu na právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Súčasne implicitne pripúšťa isté obmedzenie rozsahu tohto skúmania, keďže zakazuje vylúčenie prieskumu len tých rozhodnutí, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd, a teda pripúšťa, že skúmanie zásahov mimo základné práva a slobody možno zákonom modifikovať. V nadväznosti na to Správny súdny poriadok práve v ustanovení § 7 zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu.
24. Súdnemu preskúmaniu podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú síce rozhodnutím vo veci samej, napr. predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, avšak len za predpokladu, že mali za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
25. V predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia, ktoré je svojou povahou rozhodnutím procesnej povahy.
26. Hoci ide o takého rozhodnutie, podľa názoru žalobcu ide práve o také procesné rozhodnutie, ktoré má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.
27. Žalobca v žalobe tvrdí, že postupom žalovanej, ktorému predchádzal nezákonný pokyn generálnej prokuratúry, a ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže mu bola zmarená možnosť domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora.
28. Podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený vziať protest späť.
29. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
30. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená posudzovať zákonnosť pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k späťvzatiu protestu, a ani správny súd nemá zákonom zverenú právomoc skúmať zákonnosť pokynov nadriadených prokurátorov, a to evidentne z dôvodu, že ide o úkon v dispozičnej sfére prokurátora a správny súd (ani správny orgán) nie je oprávnený skúmať dôvodnosť späťvzatia protest prokurátora, keďže k tomu môže dôjsť aj bez uvedenia dôvodu. Právnym následkom tohto späťvzatia je zastavenie konania o proteste prokurátora, pričom nesúhlas účastníka konania - žalobkyne je irelevantný, keďže zákon ho ako podmienku pre späťvzatie protestu nevyžaduje.
31. V súvislosti so žalobným argumentom o odňatí práva na prístup k súdu správny súd uvádza, že každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, avšak zákonom ustanoveným
postupom (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalobca má garantované právo na prístup k súdu a môže/mohol ho využiť podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovanej, proti ktorému pôvodne protest prokurátora smeroval. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou č. XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa 23.5.2017, ktorým rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.7.2013 nezaniklo, ale zaniklo 3.7.2013, bolo spôsobilé ukrátiť ho na jeho subjektívnych právach a práve z tohto dôvodu žalobca toto rozhodnutie správnou žalobou mohol/mal napadnúť správnou žalobou, a tak využiť ústavou garantované právo na súdnu ochranu. Na druhej strane správny súd dopĺňa, že žalobca nemá právom priznanú možnosť uplatniť nárok na podanie správnej žaloby prokurátorom na ochranu vlastných subjektívnych práv.
32. Napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest späť, je nepochybne rozhodnutím procesnej povahy, nie meritórnym rozhodnutím a nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca sa teda podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy, ktoré je však podľa ust. § 7 písm. e) S.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže nemá za následok ujmu na jeho subjektívnych právach.
33. V súvislosti s podporným argumentom žalobcu odkazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa 07.06.2016 správny súd stotožňujúc sa s tvrdením žalovanej poukazuje na to, že išlo o odlišnú právnu problematiku pri hodnotení zásahu do základných práv a závery tohto nálezu nebolo možné použiť v tomto konaní. Ústavný súd SR v ňom okrem iného konštatoval : ,,Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.“ Ústavný súd vyslovil tento záver v súvislosti s konaním pred všeobecnými súdmi o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, posudzoval či postup prokurátora možno považovať za nezákonný, avšak iba na účel náhrady škody v konkrétnej prejednávanej trestnej veci pred ústavným súdom. Ústavný súd neskúmal nezákonnosť inštitútu pokynu nadriadeného prokurátora.
34. Správny súd rovnako ako žalovaná poukazuje na iné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. Z.. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 13. mája 2021). V tomto konaní sa sťažovateľka ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky práve v dôsledku späťvzatia protestu prokuratúra, pričom sťažovateľka žiadala zrušiť rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora. Ústavný súd konštatoval: „Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť (§ 23 ods. 3 zákona o prokuratúre) a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (§ 24 ods. 15 zákona o prokuratúre). Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora. Tým, že protest prokurátora je spojený s ochranou zákonnosti v rámci dozoru prokuratúry, je určovaný aj prípadný dopad na subjektívne práva podávateľa podnetu. Hoci prokuratúra pri výkone netrestného dozoru môže byť považovaná za iný orgán ochrany práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (U., J., A., M., T., M., A., A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. U., 2018, 82 s.), späťvzatie protestu prokurátora je výlučným dispozičným úkonom prokurátora, ktorý prokurátor neodôvodňuje nielen orgánu verejnej správy či účastníkom konania, ale ani tomu, kto jeho podanie podnetom inicioval.
Z toho je zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľky, nedôvodná jej argumentácia o tom, aké boli či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom zotrvať. Zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu.
Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Preto z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Vo vzťahu k zrušeniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne sťažovateľka vychádzala len z toho, že rozpor tohto rozhodnutia vyplýva z porušenia jej základného práva opatrením prokuratúry o späťvzatí podaného protestu. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom prokuratúry porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora.“
35. K podstate veci rovnaký právny názor vyjadril aj v uznesení sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa 20.04.2021.
36. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobkyne odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. v spojení s § 7 písm. e) S.s.p.
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 244 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.