Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1T-145-2019.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/145/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 29. decembra 2021 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obžalovanej R. O., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaná R. O., nar. XX.X.XXXX v E. T., trvale bytom Y., L. XXX/XX, okres T. B.,
j e v i n n á, ž e
v presne nezistené dni mesiaca december 2018 počas vianočných sviatkov a v presne nezistených časoch, opakovane vyžadovala od svojho otca - L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, Y., okres T. B., aby prepísal pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom na ul. L. XXX/XX, Y., okres T. B., pričom mu naznačila, že ak takto neučiní ublíži jemu alebo sebe, čo naznačila tým, že na neho namierila nôž, a následne, keď nedosiahla svoj cieľ, namierila nôž voči sebe, aby dosiahla svoj cieľ, čo sa jej však nepodarilo, ako aj počas vyššie uvedeného obdobia ho dvakrát chytila pod krk, dusila ho, triasla s ním, aby dosiahla svoj cieľ, čím týmto konaním mu však nespôsobila poranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenia, pričom skutok spáchala v súvislosti s vekom poškodeného, aby jednoduchšie dosiahla čo chcela,
t e d a
iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a voči chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,
č í m s p á c h a l a
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. f/ Trestného zákona, súd obžalovanej ukladá povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, a to osobne sa ospravedlniť poškodenému L. O..
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala tunajšiemu súdu dňa 24.10.2019 obžalobu na R. O. pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa menovaná obžalovaná mala dopustiť v zmysle podanej obžaloby tak, ako je uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní dňa 29.12.2021 obžalovaná po prednesení obžaloby a poučení podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku a § 257 ods. 1 až 8 Trestného poriadku urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, že je vinná z celého skutku v obžalobe; následne na všetky otázky kladené jej postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedala „áno“, na čo súd jej vyhlásenie po súhlasných vyjadreniach na hlavnom pojednávaní prítomných prokurátora, splnomocnenca poškodeného, samotného poškodeného a obhajcu obžalovanej uznesením prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste (náhrada škody nebola v tomto konaní uplatňovaná; žiadne konkrétne skutočnosti z predchádzajúceho konania v tejto veci nenasvedčovali potrebe rozhodovania o ochrannom opatrení).
Následne súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, ako je podrobne poznamenané v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že obžalovaná doposiaľ nebola trestne stíhaná v inej veci, ani voči nej nie je vedené v súčasnosti v inej trestnej veci trestné stíhanie; že obžalovaná nebola pred spáchaním stíhaného skutku, ani doposiaľ postihnutá za žiadne priestupky či iné správne delikty; že z miesta jej trvalého bydliska je hodnotená všeobecne, v zásade kladne s tým, že mesto Podolínec neeviduje žiadne sťažnosti zo strany spoluobčanov, nemá vedomosti o nevhodnom správaní na verejnosti, mestská polícia neeviduje žiadne priestupky či iné delikty obžalovanej, nebola prejednávaná komisiou verejného poriadku, dlhodobo sa v meste nezdržiava - už vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z prípravného konania, čo obžalovaná následne potvrdila i na hlavnom pojednávaní, obžalovaná totiž dlhodobo žije vo Veľkej Británii.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná následne v rámci záverečnej reči spáchanie skutku kladeného jej za vinu i úprimne oľutovala.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd obžalovanú, s ohľadom na prijaté vyhlásenie o vine, uznal vinnou zo spáchania skutku kladeného jej podanou obžalobou za vinu, pričom sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou daného skutku ako bola uvedená v podanej obžalobe.
Čo sa týka druhu a výšky trestu, v ustanovení § 189 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody ustanovená v rozsahu na 4 roky a až 10 rokov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že súd v danom prípade musel uložiť za spáchaný trestný čin trest odňatia slobody (viď § 34 ods. 6 veta druhá Trestného zákona). Na strane obžalovanej boli zároveň zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona neboli zistené žiadne. Za takejto situácie podľa § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 8 Trestného zákona trestná sadzba v danom prípade za spáchaný trestný čin predstavuje 4 roky až 8 rokov.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, s ohľadom na jeho účel a na zásady ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, súd s ohľadom na všetky zistené skutočnosti týkajúce sa povahy skutku, okolností a spôsobu jeho spáchania, osoby poškodeného voči ktorému bol skutok spáchaný a teda i následku
skutkom spôsobeného, ako aj samotnej osoby obžalovanej, dospel súd k názoru, že uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe ako je uvedená vyššie, by bolo u obžalovanej neprimerane prísne a že v danom prípade je potrebné pri ukladaní trestu pristúpiť k postupu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Pristúpenie pri ukladaní trestu v tejto veci k postupu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona neznamená v žiadnom ohľade zľahčovanie či nebodaj bagatelizovanie toho, akého konania sa obžalovaná dopustila, akým spôsobom, kvôli čomu a najmä voči akej osobe. Je však zároveň nepochybné, že daným konaním išlo zo strany obžalovanej, žiaľ o nanajvýš neprípustné, ale zároveň jediné vybočenie z rámca inak riadneho vedenia života jednak pred spáchaním skutku, ako aj po ňom. Zároveň je z pohľadu súdu zrejmé i to, že samotná obžalovaná spáchanie skutku doposiaľ úprimne ľutuje, kde nemožno nepoukázať na to, že pri tom, ako v záverečnej reči uvádzala, že jej je ľúto čo sa stalo, tak kvôli plaču ledva predniesla dané vyjadrenie. Podľa súdu, vzhľadom na všetky zistené a vyhodnotené skutočnosti, by uloženie trestu obžalovanej, kde vzhľadom na trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú v § 189 ods. 2 Trestného zákona musí byť v tejto veci uložený trest odňatia slobody, čo len na spodnej zákonom ustanovenej hranici trestnej sadzby, pričom by výkon takého trestu nebolo možné podmienečne odložiť, i keď by išlo o rozhodnutie zákonné, neznamenalo zároveň spravodlivé potrestanie v kontexte účelu trestného konania podľa § 1 Trestného poriadku. Nepochybne by takto bola neprimerane do popredia daná výlučne represívna zložka oproti súčasne rovnako požadovanému výchovnému účinku trestu.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd pri rozhodovaní o výške trestu v danej veci využil možnosť postupu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona , súc presvedčený o tom, že na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, a to tak čo sa týka zabezpečenia ochrany spoločnosti, dosiahnutia individuálnej ako aj generálnej prevencie, taktiež k výchovnému účinku vo vzťahu k obžalovanej a vyjadrenia morálneho odsúdenia spáchaného konania, v danej veci je postačujúcim uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu tohto druhu trestu ustanovenú v § 189 ods. 2 Trestného zákona, konkrétne na 18 mesiacov, ktorého súčasný výkon zároveň je možné i podmienečne odložiť, avšak v danom prípade postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, teda za súčasného uloženia aj probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe, ktorého súčasťou bude i povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému, pričom za primeranú skúšobnú dobu súd považuje u obžalovanej a ustanovil jej skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
V prípade, že obžalovaná v skúšobnej dobe nebude viesť riadny život, a to aj čo sa týka správania voči poškodenému, resp. nebude sa riadne podľa pokynov probačného a mediačného úradníka podrobovať uloženému probačnému dohľad, či nesplní povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, môže byť, prípadne už aj v priebehu skúšobnej doby, nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.