Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-168-2021.pdf
PDF · 105.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/168/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželky Q. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v obci J. č. XXX zastúpenej JUDr. Ivetou Marcinovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Slobody č. 13 a manžela K. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. na C. ulici č. X zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 1 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. H. nar. XX.X.XXXX a K. H. nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/212/2018 - 74 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania. Výrokom II. na čas po rozvode zveril maloletých K. a K. do osobnej starostlivosti manželky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom III. zaviazal manžela prispievať na výživu mal. K. výživným v sume 130 Eur mesačne a mal. K. výživným v sume 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred manželke, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom IV. upravil styk manžela s maloletými deťmi neobmedzene. Výrokom V. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a je len formálnym zväzkom. Podľa jeho názoru, hlavným dôvodom rozpadu manželstva účastníkov bolo dlhodobé fyzické odlúčenie manželov, ktoré malo za následok ich vzájomné citové odcudzenie a následný rozpad manželstva účastníkov. Na čas po rozvode zveril maloleté deti K. a K. do osobnej starostlivosti manželky, s tým že obaja manželia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Manžela zaviazal k vyživovacej povinnosti voči mal. K. v sume 130 Eur mesačne a voči mal. K. v sume 100 Eur mesačne, nakoľko uvedené sumy výživného zodpovedajú zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd prvej inštancie mesačné náklady na mal. K. v sume 300 Eur a na mal. K. v sume 280 Eur považoval za odôvodnené a primerané. Zároveň upravil styk manžela s maloletými deťmi neobmedzene, nakoľko rodičia sa na takejto úprave styku dohodli. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti všetkým výrokom rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že on sa rozviesť nechce, z jeho vyjadrenia, ako aj z vyjadrenia manželky je zrejmé, že manželstvo by mohlo ďalej riadne fungovať, pokiaľ by si zabezpečili
samostatné bývanie mimo svojich rodičov. Je presvedčený, že rozhodnutie rozviesť sa nevyjadruje skutočnú vôľu manželky, ale je ovplyvnené nátlakom zo strany jej otca, ktorý ho v podstate vyhodil zo spoločnej domácnosti a aj naďalej výraznou mierou zasahuje do rozhodovania manželky. On má manželku naďalej rád a prechováva k nej citové väzby. Dokáže s ňou komunikovať, chce udržať a zachovať rodinu tak, aby spoločné deti vyrastali v zdravom prostredí s oboma rodičmi. Nespochybnil rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky, avšak pri určení výživného namietal, že súd prvej inštancie neskúmal príjmy osôb žijúcich v jednej domácnosti s manželkou, čo podľa jeho názoru spôsobuje takú vadu v konaní, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje z hľadiska dokazovania zistenie rozhodujúcich skutočností, čo následne vedie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z výpovedí manželky, ako aj zo zistení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že rodičia manželky sa v rozhodnom období zdržiavali vo Veľkej Británii, kde si vykonávali svoje pracovné povinnosti, teda bolo namieste žiadať aj od manželky potvrdenie o príjme jej rodičov, či už z práce v zahraničí, prípadne rozhodnutie o poberaní iného príjmu. Zistenie týchto skutočností je potrebné pre objektívne rozhodnutie o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletých detí. Bez zistenia týchto skutočností nie je možné objektívne určiť mieru výdavkov manželky. V súvislosti s príjmami manželky, ktorá predložila dohodu o pracovnej činnosti, ako aj výplatný lístok za mesiac 5/2020 preukazujúci čistú mzdu v sume 118,95 Eur, je potom rovnako namieste skúmať, v súlade s princípom potencionality, jej možný príjem, ktorý by mohla v danom regióne dosiahnuť, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie podobne, ako to navrhovala v jeho prípade. Konštatoval, že jeho príjmové a majetkové pomery nedovoľujú, s prihliadnutím na jeho výdavky, vek a potreby maloletých detí, platiť výživné v určenej sume. Namietal, že má vyživovaciu povinnosť aj voči svojej matke, ktorá je starobná dôchodkyňa s minimálnym dôchodkom a so zdravotnými problémami. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh manželky zamietne. V prípade, ak potvrdí výrok o rozvode manželstva, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku III. tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. K. sumou 90 Eur mesačne a na mal. K. sumou 60 Eur mesačne. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec, čo sa týka tohto výroku, vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že nesúhlasí s jeho tvrdeniami v podanom odvolaní. Ich manželstvo neplní dlhodobo ani svoje základné funkcie a rozvrat, ktorý v manželstve postupne nastal, je tak závažný a hlboký, že nie je možnosť akejkoľvek zmeny k lepšiemu, a to vzhľadom k úplnému citovému odcudzeniu medzi nimi. Zdôraznila, že nie je pravdou tvrdenie manžela, že rozhodnutie rozviesť sa nevyjadruje jej skutočnú vôľu, ale je ovplyvnené nátlakom zo strany jej otca. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že by jej otec zasahoval do jej rozhodovania. Nie je jej jasné, na základe akých úvah manžel došiel k uvedeným záverom. Manželovi dala viacero šancí na obnovenie ich manželského spolužitia, ako aj na záchranu manželstva, avšak aj napriek uvedenej snahe nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a už od roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že manželovi poskytla čas na zabezpečenie samostatného bývania, avšak manžel do vyhlásenia rozsudku nezabezpečil samostatné spoločné bývanie a nedošlo ani k náprave vzájomného vzťahu medzi nimi. Trvá na rozvode. Určené výživné pre maloleté deti považuje za primerané a v rámci spodnej hranice akceptovateľnosti v súvislosti s odôvodnenými nákladmi na maloleté deti, ktoré boli v konaní preukázané. K svojmu príjmu uviedla, že do novembra 2020 pracovala ako čašníčka v kaviarni na dohodu v rozsahu práce na 10 hodín týždenne s príjmom cca 118,95 Eur mesačne. Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2020, avšak kvôli pandemickej situácii s ňou zamestnávateľ musel okamžite ukončiť dohodu. Poberá prídavok na maloleté deti spolu v sume 48,68 Eur. K potencionalite svojho príjmu uviedla, že po viacerých rokoch na materskej dovolenke nebolo pre ňu jednoduché sa zamestnať, najmä s súvislosti, keď situácia okolo pandemickej situácie na trhu práce je nestála a veľa ľudí práve kvôli tejto situácii prišlo o prácu a majú problém si nájsť nové zamestnanie. Ona súhlasila s dohodou na uvedenej pracovnej pozícii, nakoľko si takto aspoň čiastočne vedela uspokojiť nevyhnutné výdavky a výhrady manžela v tomto smere považuje za neopodstatnené. Príjem manžela bol deklarovaný v sume 431,24 Eur mesačne za rok 2020. Poukázala však na to, že manžel nepredložil svoju pracovnú zmluvu a potvrdenie o poberaní diét, čo považuje za podstatné na ustálenie jeho skutočného príjmu. Čo sa týka skutočnosti, že manžel musí poskytovať potrebnú súčinnosť a pomoc blízkej osobe v starobe a chorobe, t. j. jeho matke uviedla, že aj napriek skutočnosti, že manžel musí poskytnúť pomoc svojej matke, má vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletým deťom prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Zdôraznila, že aj napriek tomu, že má nižší príjem ako manžel, ona poskytuje maloletým deťom výživné vo forme naturálnych, t.j. vecných plnení a formou osobnej starostlivosti. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v odvolaní. Poukázal na to, že s manželkou žili v spoločnej domácnosti u jej rodičov, kde vznikali konflikty. Jej otec ho vyhodil z domácnosti. Samotná manžela uviedla potrebu zabezpečenia vlastného bývania mimo jej rodičov. Z jej výpovede vyplýva aj skutočnosť, že dôvodom ochladnutia vzťahov medzi účastníkmi bola aj skutočnosť, že on pracoval v ČR, to znamená, že sa nejedná o neprekonateľné prekážky. Je toho názoru, že manželský zväzok je možné ešte stále zachrániť, čo by bolo určite aj v záujme oboch maloletých detí. Tvrdí, že manželka riadne pracuje a poberá riadnu mzdu. Je v jej možnostiach v súlade s princípom potencionality zamestnať sa aj oficiálne na riadny pracovný pomer. Za rozhodujúce považuje to, že súd neskúmal príjem osôb, s ktorými manželka žije v spoločnej domácnosti, hoci boli predložené doklady preukazujúce výdavky týchto osôb.
6. Manželka k vyjadreniu manžela uviedla, že doteraz neobnovili manželské spolužitie a od roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo neplní základné funkcie, je trvalo a hlboko rozvrátené a nie je možná jeho náprava. Vzťahy medzi nimi sa oproti stavu, kedy rozhodoval súd o rozvode manželstva, ešte zhoršili. Dňa 2.5.2021 manžel fyzicky napadol jej otca, čím mu spôsobil zranenia v oblasti nosa a vyhrážal sa jej aj otcovi zabitím. Podľa jej názoru, takéto správanie manžela absolútne vylučuje možnosť obnovy ich manželstva. Čo sa týka jej zamestnania uviedla, že sa jej nepodarilo zamestnať na trvalý pracovný pomer, nakoľko situácia ohľadom pandemickej situácie súvisiaca s ochorením Covid-19 sa nezmenila a nezmenili sa ani možnosti jej zamestnania.
7. Kolízny opatrovník k odvolaniu manžela uviedol, že od apríla 2019 vykonávajú opatrenia v zmysle sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately na základe plánu sociálnej práce s cieľom realizácie opatrení chrániť najlepší záujem maloletých detí, pričom bolo obom rodičom v predmetnej veci poskytované sociálne poradenstvo, viedli sa motivačné pohovory a aktualizoval sa aj pohovor s maloletými deťmi. Zistil, že manželka si nebola istá, či manželstvo by chcela ešte obnoviť. Počas šetrení oboch rodičov vnímali ako spolupracujúcich a spočiatku sa snažili hľadať konsenzus v komunikácii, pričom riešili problém spoločného žitia a udržania manželstva, avšak bezvýsledne. Konštatoval, že obnovu manželského spolužitia neoblo možné dosiahnuť. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokovej časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného ako dôvodný a správny potvrdil.
8. Iné vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
15. Odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jeden z nich po vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.
16. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj manželky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede manželky jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je len formálny a majú medzi sebou dlhodobejšie problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manželku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že od roku 2018 nežijú spolu ako manželia, ich vzťah sa časom zhoršoval. V máji 2021 manžel fyzicky napadol otca manželky a vyhrážal sa manželke aj jej otcovi, že ich zabije. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine a vzhľadom na jednoznačný postoj manželky nie je žiadna nádej v jeho obnovu.
17. K odvolacím námietkam manžela odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.
18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení mal. K. a K. do osobnej starostlivosti manželky, ktorá sa doteraz o ne osobne starala, pričom o jej starostlivosti neboli zistené žiadne pochybnosti. Zverenie maloletých do osobnej starostlivosti manželke nenamietal ani manžel a
kolízny opatrovník s tým súhlasil. Uvedené rozhodnutie preto odvolací súd považuje za plne súladné so zákonom a zároveň je aj v najlepšom záujme maloletých. Styk manžela s maloletými deťmi bez obmedzenia navrhla manželka z dôvodu, že sa s manželom doteraz na styku vždy vedeli dohodnúť. Manžel takúto úpravu nenamietal.
19. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Žiadny účinný zákon v SR však nezakotvuje povinnosť rodičov pracovať. Preto je potrebné zisťovať potencionálnu životnú úroveň rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovne svojich rodičov a pokiaľ životná úroveň jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorý nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
20. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjmy rodičov a správne prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacím námietkam manžela poznamenáva, že tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, ako aj tej skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu súdom určeného výživného. Určené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí a nezistil okolnosti na strane manžela, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou s prihliadnutím na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov manželky a príjmových pomerov jej rodinných príslušníkov žijúcich v jednej domácnosti, pretože manželka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade manžel. K odvolacej námietke manžela, že pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti by mal súd prihliadnuť aj na jeho povinnosť poskytovať potrebnú pomoc jeho matke, ktorá je starobnou dôchodkyňou s minimálnym dôchodkom a zdravotnými problémami, odvolací súd poukazuje na vyššie citované ust. § 66 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dieťa je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi primeranú výživu. Ak rodič má zabezpečené svoje potreby v primeranej miere, dieťa nie je povinné zabezpečiť mu životnú úroveň, akú má samotné dieťa. Naviac, vyživovacia
povinnosť, ktorú má manžel voči svojim deťom, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojej matke (porovnaj R 102/1967). Okrem toho, manžel nepredložil na preukázanie svojho tvrdenia žiadne dôkazy.
21. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ manžel namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci odvolací súd zdôrazňuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).