Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2346-2007.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/2346/2007
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci exekúcie oprávneného: IURIDICA, s.r.o., IČO: 36 513 717, Jilemnického 12, Martin, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 4012/30, Martin, proti povinnej: M. Q., nar. XX.X.XXXX, N. XX, XXX XX N., o vymoženie 149,87 eur s príslušenstvom, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného zo dňa 20.4.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 19.3.2020 z a m i e t a.
II. Návrh oprávneného zo dňa 20.4.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 26.10.2007 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 149,87 eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 28/51, 010 01 Žilina, vydaného rozhodcom Mgr. Pavlom Struminským č.k. 1Sob/292/2005 z 7.11.2006, právoplatný 4.12.2006 a vykonateľný 8.12.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Gallovi udelené tunajším súdom 15.11.2007. Náhradníkom súdneho exekútora je Mgr. Milan Somík.
2. Dňa 19.3.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. a zároveň oprávneného vyzval, aby v lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 eur (paušálne trovy vo výške 35 eur + DPH).
3. Podaním z 20.4.2020 a 24.4.2020 podal oprávnený proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie včas námietky. Námietky odôvodnil tým, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. sa stará exekúcia podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je pri tom podľa právneho názoru oprávneného irelevantné, či dosiahnutý výťažok bol pripísaný na účet exekútora alebo priamo na účet oprávneného. V uvedenom prípade bolo dňa 18.12.2019 uhradených 15,- eur priamo na účet oprávneného, t. j. v exekučnom konaní bol dosiahnutý zákonom predpokladaný výťažok a nie je teda možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť postupom podľa zákona č. 233/2019 Z. z.
4. Podaním z 20.4.2020 a 24.4.2020 dal oprávnený podnet súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj len ústavný súd), a to konkrétne ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods.1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len Ústava) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa oprávneného je uvedeným zákonom časti veriteľom odopretý prístup k súdnej ochrane, zákon je retroaktívny, diskriminuje účastníkov súdnych konaní a veriteľov, zasahuje do rovnosti občanov pred zákonom, konkrétne veriteľov rôzneho druhu, porušuje právo na zákonného sudcu a obmedzuje práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok bez akejkoľvek náhrady.
5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že zo všeobecnej aplikačnej praxe exekučných súdov ako aj zo stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ vyplýva, že vymožených 15,- eur musí byť v dispozičnej sfére súdneho exekútora. Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) zákona je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní. Podľa oznámenia oprávneného plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného a teda v zmysle stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Fakt, že oprávnený napáda protiústavnosť prijatého zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie podľa citovanej normy, ani na jeho povinnosť náhrady vyčíslených trov exekúcie. Na základe vyššie uvedeného preto exekútor navrhol, aby exekučný súd námietky ako nedôvodné zamietol.
6. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
9. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
13. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
14. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1992/460/20190701> alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701>. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
15. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie a táto bola zo zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená z dôvodu, že bola splnená jedna z podmienok uvedená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona, a preto súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky z dôvodu rozporu upovedomenia so zákonom, no súd žiaden rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie nezistil, a preto súd vyhodnotil námietky oprávneného proti upovedomeniu za nedôvodné a zamietol ich. Oprávnený namietal, že v tomto prípade mu bola dňa 18.12.2019 priamo na účet uhradená suma 15,- eur, a preto sa exekúcia podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona nezastavuje, pričom je irelevantné, či tento výťažok bol pripísaný na jeho účet alebo na účet exekútora. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. sa stará exekúcia nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur. Exekúcia sa mala zastaviť k 1.1.2020. Nezastavila by sa v prípade, že by v čase od 1.7.2018 do 31.12.2019 bol v exekúcii dosiahnutý výťažok spolu aspoň 15,- eur, pričom súd je toho názoru, že pod pojmom výťažok treba nevyhnutne a výlučne rozumieť iba plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov exekučnej činnosti bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia a zároveň vymožené od povinného, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa Exekučného poriadku. Z uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačné, že musí ísť o výťažok dosiahnutý v exekúcii, nie o plnenie povinného alebo kohokoľvek iného priamo oprávnenému. Dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami mimo exekučného konania priamo oprávnenému nemožno považovať za dosiahnutý výťažok. V uvedenej exekúcii nebol v čase od 1.7.2018 do 1.1.2020 dosiahnutý výťažok spolu aspoň 15,- eur, a preto bola exekúcia zastavená zo zákona a upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom. Nakoľko iné relevantné argumenty neboli v konaní vznesené, súd podané námietky ako nedôvodné podľa § 7 ods. 3 tretia veta Zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol.
16. Oprávnený dal súdu návrh (podnet) na začatie konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom. Konajúci súd nepovažuje zákon č. 233/2019 z. z. za rozporný s Ústavou, a preto nebude na Ústavnom súde Slovenskej republiky iniciovať konanie o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred ústavným súdom konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru ústavného súdu všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou, a preto návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. ako nedôvodný zamietol. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1 z akéhokoľvek dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok a ani právo na súdnu ochranu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.