Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27Co-93-2021.pdf
PDF · 109.02 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/93/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore navrhovateľa G., proti Z., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie Z. proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. októbra 2021 č.k. 13C/54/2021-76, takto
rozhodol:
I. Uzneseniu súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Urbáru - pozemkové spoločenstvo Beluša p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Uznesením zo dňa 15. októbra 2021 č.k. 13C/54/2021-76 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bol Z. povinný v lehote troch kalendárnych dní od vykonateľnosti uznesenia umožniť navrhovateľovi nahliadnutie do dokumentov a odovzdať mu kópie týchto dokumentov: a) Zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia urbáru konaného dňa 21.08.2021, a to vrátane listiny prítomných podielnikov na predmetnom zasadnutí, b) Návrh zmluvy o spoločenstve, o ktorom sa hlasovalo na zasadnutí valného zhromaždenia urbáru konaného dňa 21.08.2021, c) Rozhodnutie výboru urbáru o uskutočnení korešpondenčného hlasovania o voľbe výboru urbáru vrátane protokolu o sčítaní hlasov členov urbáru alebo iného dokladu o hlasovaní členov urbáru, ktoré sa malo konať v mesiac apríl 2021, d) Úverová zmluva urbáru so spoločnosťou Z., e) Rozhodnutie valného zhromaždenia urbáru o schvaľovaní odmien a ich výške členom výboru a dozornej rady urbáru v rokoch 2019-2021, f) Zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia urbáru, ktoré obsahujú rozhodnutia o schválení a rozdelení dividend podielnikom za roky 2019-2021, ako aj tabuľku so zoznamom vyplatených dividend jednotlivým podielnikom za roky 2019-2021, g) Kópie knihy vydaných a prijatých faktúr za obdobie rokov 2019-2021. Výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľ má voči urbáru nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. Ďalej rozhodol, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval na osvedčené skutočnosti ustanovenia § 324 ods.1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie mal v predmetnej veci za osvedčené, že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal navrhovateľ, ktorý je členom urbáru, t.j. výboru spoločenstva Z. od 08.08.2020. V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „Zákon“) je podielnikom/ urbárnikom s právami a nárokmi garantovanými predmetným Zákonom, ako aj zo samotnej zmluvy o pozemkovom spoločenstve, na základe ktorej došlo
k založeniu urbáru podľa § 4 ods. 1 Zákona. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností parcely registra C a parcely registra E nachádzajúcich sa na LV (liste vlastníctva) č. XXXX v k.ú. obce R., obec R., okres D.. Súd mal ďalej za osvedčené, že urbár je pozemkovým spoločenstvom, teda právnickou osobou v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) Zákona, ktoré bolo založené vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti s dátumom zápisu 26.02.1996. Navrhovateľ podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v zmysle Zákona mu ako riadnemu členovi patrí právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a tiež mu je garantované právo vyžiadať si kópie týchto dokladov v zmysle cit. § 21 ods. 2 Zákona. Uviedol, že ako podielnik zistil, že urbár nevykonával svoju činnosť v súlade so Zákonom a nehospodáril riadne a s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to vyplýva zo Zákona a osobitných právnych predpisov. Urbár a jeho orgány sa podľa navrhovateľa dopúšťali a dopúšťajú viacerých pochybení, ktoré sú v zjavnom rozpore so zákonom (príkladmo schvaľovanie zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ktorej ustanovenia sú v rozpore so zákonom; uzatváranie úverovej zmluvy s bankou, a to s dojednaniami, ktoré sú zásadne v neprospech a nevýhodné pre urbár; voľba členov orgánov urbáru, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti; rozdeľovanie dividend medzi podielnikmi v rozpore so schválenými pravidlami atď.). Navrhovateľ ako člen urbáru sa za účelom overenia vyššie uvedených skutočností a získania dôkazov už niekoľkokrát usiloval uplatniť si svoje právo na nahliadnutie do dokladov týkajúcich sa hospodárenia urbáru, avšak bezúspešne. Navrhovateľ za týmto účelom zaslal urbáru viaceré písomné výzvy, a to výzvu zo dňa 19.05.2021, výzvu zo dňa 13.09.2021 a v neposlednom rade aj výzvu zo dňa 20.09.2021. Všetky predmetné pokusy o uplatnenie jeho základného práva na informácie však zostali bez akejkoľvek odozvy zo strany urbáru. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že dokumenty uvedené vo výzvach žiadal predložiť najmä za účelom výkonu svojich práv podielnika v súvislosti s posúdením efektívneho a zákonného výkonu činnosti a hospodárenia urbáru a súladu týchto činností so záujmami všetkých podielnikov urbáru, ktorí sú jeho riadnymi členmi. Navrhovateľ bol presvedčený, že urbár úmyselne opomínal význam a povahu práva člena na informácie týkajúce sa hospodárenia urbáru, a to aj z dôvodu, aby mu bránil v uplatňovaní prípadných prostriedkov právnej ochrany. Súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané, že navrhovateľ osvedčil naliehavú potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z vykonaných listinných dôkazov bolo osvedčené, že navrhovateľ je členom pozemkového spoločenstva a mal právo nahliadať do dokladov. Súd mal ďalej za preukázané, že urbár na výzvy navrhovateľa žiadnym spôsobom nereagoval. A teda navrhovateľ nemal inú možnosť, ako sa domáhať svojho práva súdnou cestou. Vzhľadom na to, že navrhovateľ tvrdil, že urbár nevykonával svoju činnosť v súlade so zákonom a nehospodáril riadne a s odbornou starostlivosťou súd uvádzal, že tu existuje dôvodná obava (pričom správanie urbáru podporuje tento predpoklad), aby nedošlo k prípadnému poškodeniu pozemkového spoločenstva a teda aj jeho podielových spoluvlastníkov. S poukazom na skutočnosti súd prvej inštancie návrhu ako dôvodnému vyhovel. Keďže navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100% a o ktorej výške trov rozhodol súd po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie Z.. Uvádzal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ďalej dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z vyššie uvedeného došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ CSP. Urbár na podporu svojich tvrdení uvádzal, že navrhovateľ sa viacerými výzvami domáhal vydania rôznych dokumentov, prostredníctvom rôznych právnych zástupcov, pričom niektorých dokumentov sa domáhal duplicitne. Ďalej sa domáhal takých dokumentov, pri ktorých bol sám účastný, resp. dokumentov bežnej (prevádzkovej) činnosti urbáru. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie v rozsahu výroku I písm. a) v časti „Zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia urbáru konaného dňa 21.08.2021“, výroku I písm. b), výroku I písm. c) v časti „vrátane protokolu o sčítaní hlasov členov urbáru alebo iného dokladu o hlasovaní členov urbáru“, výroku I písm. d), výroku písm. e) v časti „Rozhodnutie valného zhromaždenia urbáru o schvaľovaní odmien“, výroku písm. f) v časti „Zápisnica zo zasadnutia valného zhromaždenia urbáru, ktoré obsahujú rozhodnutia o schválení a rozdelení dividend podielnikom za roky 2019-2021“, urbár tam uvádzané dokumenty navrhovateľovi vydal v rámci odpovede zo dňa 05.10.2021 na výzvu navrhovateľa zo dňa 20.09.2021. Uvedenú odpoveď si navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal dňa 06.10.2021. Napriek tomu však
navrhovateľ nezobral návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.09.2021 v tejto časti späť. V čase vydania neodkladného opatrenia, t. j. dňa 15.10.2021, teda nemohlo byť napadnuté uznesenie v tejto časti dôvodné, keďže zo strany urbáru došlo k zániku jeho povinnosti dňa 06.10.2021. Ďalej uvádzal, že absentujú konkrétnosti, v čom spočívala dôvodná obava, že môže dôjsť k poškodeniu majetku členov urbáru. V odôvodnení napadnutého uznesenia, konkrétne v bode 20 súd prvej inštancie všeobecne uvádzal, že neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný stav v právnych vzťahoch, že musí byť osvedčená bezodkladná úprava pomerov. V bode 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia tieto právne závery neaplikoval na ním prejednávaný konkrétny prípad. Urbár bol toho názoru, že súd žiadnym spôsobom nekonkretizoval dôvodnosť obavy o tom, že dôjde k poškodeniu, resp. ukráteniu majetku podielnikov ako členov urbáru. Prvoinštančný súd v napadnutom uznesení, ba dokonca samotný navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzal ani jediný úkon, ktorého vykonanie by hrozilo a ktorým by mohla byť spôsobená ujma podielnikom ako členom urbáru. Prvoinštančný súd len všeobecným, neurčitým spôsobom uviedol, že tu je dôvodná obava, že prípadne môže dôjsť k poškodeniu urbáru a jeho podielnikov, pričom ju bližšie nešpecifikoval. Prvoinštančný súd v napadnutom uznesení vôbec neodôvodnil, prečo je potrebný okamžitý zásah súdu. Dovolil si poukázať na aktuálne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.06.2021, č. k. 19Co/38/2021-242, ktoré je súčasťou spisového materiálu. V bode 29 odôvodnenia sa uvádzalo: „Odvolací súd môže len konštatovať, že žiadne konkrétne úkony urbáru, resp. jeho súčasných orgánov (zvoleným členom výboru je i žalobca 1/) neuvádzajú, nepreukázali tak, že súčasné orgány urbáru .... vykonávajú alebo mienia vykonať akékoľvek úkony nesúce znaky nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami alebo majetkom urbáru ...“. Urbár vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevenoval otázke, či povaha veci pripúšťa vydanie takéhoto neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej tak, ako je možné vyvodiť z § 330 CSP. Bol toho názoru, že napadnuté uznesenie napĺňa znaky arbitrárnosti a v tejto súvislosti je nepreskúmateľné. Urbár poukázal na bod 7 a bod 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré si zjavne protirečia a vzbudzujú zmätočnosť uznesenia. Súd prvej inštancie v bode 7 odkazuje na to, že niektoré z požadovaných dokladov boli urbárom navrhovateľovi doručené, naproti tomu v bode 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatujúc, že urbár na výzvy navrhovateľa žiadnym spôsobom nereagoval. Navrhovateľ teda v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bod 9) neuvádzal pravdu, ak tvrdil, že všetky jeho pokusy o uplatnenie práva na informácie zostali bez akejkoľvek odozvy urbáru. Jeho tvrdenie je a bolo priamo v rozpore s listinou (t. j. výzva navrhovateľa zo dňa 13.09.2021), ktorú ku návrhu priložil. Odôvodnenie súdu v napadnutom uznesení v predmetnom bode 21 je tak v priamom rozpore s obsahom spisu. Urbár mal za to, že na základe nevykonaných dôkazov došlo k naplneniu vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzal pravdu, keď tvrdil, že urbár si nesplnil povinnosť reagovať na jeho žiadosť viac ako 4 mesiace. Súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere nevenoval obsahu jednotlivých výziev a dokumentov v nich uvedených, keďže z nich vyplynulo, že niektoré dokumenty navrhovateľ žiadal prvýkrát tesne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Urbár v neposlednom rade upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutie zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 44/2019 (bod 66 odôvodnenia), v ktorom poukázal na limity člena spoločenstva na jeho právo na informácie a právo nahliadnuť do dokladov spoločenstva. Spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá právo dožadovať sa informácií (alebo sprístupnenia dokladov) týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti. Najvyšší súd SR uvádza, že „pod bežným chodom spoločnosti treba rozumieť tak nielen obstarávanie bežného spotrebného materiálu, resp. bežné, každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vôbec vykonávať činnosť (t. j. uzatváranie pracovných zmlúv so zamestnancami spoločnosti, prípadne udeľovanie splnomocnení splnomocnencom, na podklade ktorých sú oprávnení konať v mene spoločnosti).“ V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z valného zhromaždenia urbáru zo dňa 21.08.2021 (bod 7), v ktorej dozorná rada neuvádzala, že by dochádzalo k ukracovaniu majetku podielnikov, resp. že by si spoločenstvo neplnilo riadne svoje povinnosti. Na základe uvedeného nič nenasvedčovalo tomu, že by urbár konal nehospodárne a nezákonne, ako sa to snažil deklarovať v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ. Najvyšší súd SR s odkazom na rozhodnutí R 44/2019 poukázal na bod 67, v ktorom spoločník nesmie vykonávať svoje právo šikanózne, pričom za takýto výkon sa považuje to, že výkon jeho práva by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti. S poukazom na vyššie spomenuté uvádzal, že navrhovateľ spochybňuje každý krok urbáru s pravdepodobným cieľom stať sa predsedom urbáru. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na obmedzenie činnosti výboru urbáru zamietol. Urbár bol toho názoru, že navrhovateľ zneužíval právo na nahliadanie do dokumentov s cieľom nátlaku, aby sa predseda urbáru vzdal funkcie. Treba povedať, že súdna prax smeruje k tomu, že právo na informácie nie je nekonečné a má svoje limity. Je to takisto aj pri práve na poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2014, sp. zn. 5 Sži 4/2014, v ktorom sa uvádza: ,,Najvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon o slobode informácií má slúžiť predovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na informácie, no je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo). V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov skôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory.“ V závere odvolania na podporu svojich tvrdení odvolaciemu súdu dával do pozornosti, že navrhovateľ je členom výboru urbáru (ako vyplýva z registra pozemkových spoločenstiev, ktoré je súčasťou súdneho spisu), urbár ho na zasadnutia výboru pozýva, no navrhovateľ sa ich nezúčastňuje, čo preukázal fotokópiou sms, ktorými predseda urbáru pozval navrhovateľa na zasadnutia výboru. Rovnako je dôležité podotknúť, že navrhovateľ sa nezúčastnil ostatného zasadnutia valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu urbáru konaného dňa 21.08.2021, na ktorom mohol svoje výhrady prezentovať. Namiesto toho viacerými šikanóznymi výzvami dopytoval urbár o nesmierny počet dokumentov, a tým neprimerane obmedzuje činnosť urbáru. Urbár má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti (svojvôle) bez bližšieho zdôvodnenia v rozpore s obsahom spisu, čo sa týka hroziacej ujmy, skúmania povahy veci, ktorá by pripúšťala výrok neodkladného opatrenia. Zároveň upriamil pozornosť na to, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bol nedôvodný a šikanózny. Urbár navrhoval, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.10.2021 č.k. 13C/54/2021-76 zmení tak, že návrh navrhovateľa zo dňa 29.09.2021 na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Ďalej žiadal, aby súd priznal urbáru nárok na náhradu trov konania v konaní o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu urbáru poukázal na opodstatnenosť a odôvodnenosť vydaného uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2021 (ďalej len „uznesenie“), v ktorom tiež popieral a vyvracal argumenty urbáru predložené súdu v podanom odvolaní. Navrhovateľ nepopieral, že mu zo strany urbáru bola dňa 06.10.2021 doručená časť zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia urbáru konaného dňa 21.08.2021 (ďalej len „Zápisnica“). Navrhovateľ však upriamil pozornosť na článok 7. (Oprávnenia a povinnosti orgánov spoločenstva) bodu 8 zmluvy o spoločenstve urbáru zo dňa 07.04.2019 alebo článku 7. (Oprávnenia a povinnosti orgánov spoločenstva) bodu 7 novoprijatej zmluvy o spoločenstve urbáru zo dňa 21.08.2021, v zmysle ktorej sa za neoddeliteľnú súčasť Zápisnice považuje aj prezenčná listina prítomných urbárnikov na zasadnutí zhromaždenia urbáru, splnomocnenia, prípadne iné dokumenty, ktoré boli predmetom rokovania. Prezenčná listina ako ani iné dokumenty, ktoré boli predmetom rokovania valného zhromaždenia navrhovateľovi doručené neboli. Zo strany urbáru nedošlo k splneniu povinnosti, pričom jeho konanie možno považovať za zavádzajúce. Navrhovateľ trval na tom, že urbár väčšinu dokumentov vôbec nesprístupnil, a aj z tých dokumentov, ktoré mu dodatočne sprístupnené boli, bola väčšina z nich neúplná alebo irelevantná. Bolo zrejmé, že urbár úmyselne zasielal, resp. sprístupňoval dokumenty, ktoré neobsahovali požadované skutočnosti, aby preukázal súdu aspoň nejakú aktivitu a zdanie plnenia si svojich povinností. Navrhovateľ považoval celé odvolanie urbáru za nevecné, iracionálne a emotívne. Navrhovateľ sa nestotožnil s odvolacou námietkou urbáru smerujúcej k tomu, že absentujú konkrétnosti, v čom mala spočívať dôvodnosť obavy, že došlo k poškodeniu majetku členov urbáru. Navrhovateľ si dovolil uviesť, že dôvodnosť obavy, že môže a mohlo dôjsť k poškodeniu majetku členov urbáru spočíval z postupov a zo samotného správania sa urbáru, ktorý nepostupoval v súlade so zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pozemkových spoločenstvách“). Urbár sa tak dopúšťal viacerých pochybení v rozpore so zákonom. Príkladom bolo netransparentné hospodárenie urbáru so spoločným majetkom, ako aj voľba členov orgánov urbáru, ktorá nespĺňala zákonne náležitosti takejto voľby. Navrhovateľ sa vo vyjadrení pridržiaval svojich tvrdení, uvedených v podanom návrhu. Pričom opätovne deklaroval svoje zákonné právo nahliadať do dokumentov týkajúcich sa hospodárskej činnosti v zmysle cit. zákona § 21 ods. 2 o pozemkových spoločenstvách. Iba na základe predložených dokumentov môže posúdiť, či urbár postupoval zákonne alebo protiprávne. Navrhovateľ sa nestotožňoval s tvrdením urbáru v dovolaní, že navrhovateľ sa nezúčastnil zasadnutia
valného zhromaždenia zo dňa 21.08.2021. Navrhovateľ sa na predmetné zasadnutie dňa 21.08.2021 dostavil a už na samotnom začiatku namietal uznášaniaschopnosť zhromaždenia a poukazoval na nezákonnosť postupu zvolávateľov (zástupcov Z.) pri uskutočňovaní zhromaždenia. Navrhovateľ svoje výhrady dostatočne jasne a zrozumiteľne prezentoval na predmetnom zhromaždení, avšak márne, keďže zo strany urbáru neboli tieto výhrady vôbec brané na vedomie. Navrhovateľ jasne a dostatočne osvedčil svoju naliehavú potrebu vydania neodkladného opatrenia. Naďalej trval na vydanom uznesení súdu prvej inštancie, ktoré je jediným možným a dostupným prostriedkom, ktoré môže navrhovateľovi aj proti vôli urbáru umožniť realizáciu jeho Zákonom o pozemkových spoločenstvách priznaného práva urbárnika, a to práva nahliadať do dokumentov týkajúcich sa hospodárenia Z.. Navrhovateľ tvrdil, že právo uvedené v § 21 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách má svoj opodstatnený význam, nakoľko urbár je de facto a de iure správcom majetku všetkých svojich členov - podielnikov, a títo ako spoluvlastníci majú právo na informácie o hospodárení so spoločnou vecou a právo nahliadať do dokumentácie urbáru súvisiacej s jeho hospodárskou činnosťou a dohliadať nad spôsobom hospodárenia urbáru s ich majetkom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ trval na vydanom uznesení a nesúhlasil s argumentáciou urbáru uvedenou v doručenom odvolaní proti uzneseniu.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Jednou z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný súdom v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku strany sporu musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedeného teda vyplýva,
že účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery teda, ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ v danom prípade preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu formou požadovaného procesného inštitútu neodkladného opatrenia, ktorá je zákonnou podmienkou pre uplatnenie tohto inštitútu.
12. Navrhovateľ ako člen pozemkového spoločenstva sa podaným návrhom domáha voči urbáru nariadenia neodkladného opatrenia umožňujúceho mu nahliadnuť do dokumentov urbáru a ukladajúceho urbáru odovzdať mu kópie dokumentov. Neodkladnosť požadovaného uloženia povinnosti odôvodňuje tým, že urbár podľa neho nevykonáva svoju činnosť v zhode so zákonom, dopúšťa sa viacerých pochybení a že iba na základe predložených listín je spôsobilý riadne realizovať svoje právo dohľadu, ktoré mu patrí ako podielnikovi, a zabrániť tak vytvoreniu priestoru pre ďalšie porušovanie zákona a ohrozovanie, poškodzovanie spoločného majetku podielnikov konaním urbáru.
13. Odvolací súd nesúhlasí s názorom navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu, že neodkladné otrenie je jediným možným a dostupným prostriedkom, ktoré mu aj proti vôli urbáru umožní realizáciu jeho práva nahliadať do dokumentov týkajúcich sa hospodárenia urbáru. Existuje totiž aj iný a to základný procesný prostriedok súdnej ochrany práva, a tým je rozsudok vo veci samej. Navrhovateľ však žalobu, ktorou by sa domáhal uloženia takejto povinnosti urbáru rozsudkom súdu, nepodal.
14. Navrhovateľ v návrhu neuviedol, či a čoho sa mieni domáhať vo veci samej a tak neuviedol a neosvedčil vzťah medzi požadovaným obsahom ochrany poskytovanej neodkladným opatrením a výrokom rozsudku vo veci samej. Až vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že počas odvolacieho konania podal na súde určovaciu žalobu a ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (o existencii jeho hlasovacieho práva), v ktorých uvádza ním zistené dôvody neplatnosti prijatej zmeny zmluvy o spoločenstve. Neozrejmil však vzťah, súvislosť určovacej žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v danej veci.
15. Odvolací súd je toho názoru, vychádzajúc aj z doslovného vyjadrenia navrhovateľa v návrhu bod 9, že motívom navrhovateľa pre požadovanie nariadenia daného neodkladného opatrenia bolo okamžité získanie dôkazov pre jeho podozrenia o protiprávnom správaní sa urbáru, ktorého je členom a naviac zároveň zvoleným členom jeho orgánu (členom výboru) pozvaným na jeho zasadnutia. Takémuto účelu však neodkladné opatrenie ako forma procesnej ochrany práv neslúži. Získavanie dôkazov je vecou procesnej aktivity strán v priebehu konania na súde dovolenej a dokonca vyžadovanej procesným poriadkom.
16. Odvolací súd tiež súhlasí s argumentom odvolateľa, že navrhovateľ v návrhu ani neosvedčil ani netvrdil konkrétne správanie urbáru, ktoré by viedlo k ním všeobecne tvrdenému ohrozovaniu a poškodzovaniu spoločného majetku podielnikov a súd prvej inštancie sa s uvedeným nedostatkom návrhu z hľadiska splnenia podmienky existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nevysporiadal.
17. Odvolací súd z predložených dôkazov a z tvrdení navrhovateľa nezistil existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, nezistil dôvody, pre ktoré by sa nemohol navrhovateľ domáhať splnenia požadovanej povinnosti urbáru formou rozsudku vo veci samej, ktorému predchádza dôslednejšie vykonané dokazovanie a komplexné právne posúdenie širšie zisteného skutkového stavu (pozri napr. aj odvolateľom spomínaný judikát R44/2019). V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení je rozsah dokazovania zúžený v dôsledku lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že konanie o veci samej sa ešte fakticky nezačalo, takže neexistujú žiadne výsledky procesného dokazovania a toho, že súd koná bez pojednávania a bez vypočutia strán. Tomu zodpovedá vyžadované splnenie podmienky, že súdna úprava pomerov neznesie pre hroziacu ujmu odklad.
18. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti
spornej veci. Úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nebolo odvolacím súdom zistené.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o veci zmenil, rozhodol súčasne o trovách konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom podľa § 396 ods. 2 CSP tak, že priznal ich náhradu urbáru v rozsahu 100%, vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.
21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).