Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-156-2021.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/156/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. D. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: matky H. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej v F. nad R. na T. ulici č. XXX/XX a otca G. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho v L. na M. ulici č. X v konaní o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 18P/46/2020-40 zo dňa 8.12.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/235/2018 zo dňa 9.9.2019 v časti styku otca s mal. R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec je oprávnený v čase určenom na styk prevziať dieťa v mieste bydliska matky alebo v mieste školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje a je povinný odovzdať dieťa v čase určenom na ukončenie styku v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka od marca 2019 bráni otcovi stretávať sa s maloletou. Matka nesúhlasila s návrhom s poukazom na predošlé agresívne správanie sa otca a psychiatrickú liečbu, a to že sa maloletej počas styku nevenoval. V konaní bolo preukázané, že vzťah medzi maloletou a otcom bol počas rozvodového konania kladný, rada k nemu chodila a venoval sa jej. V súčasnosti z vyjadrení maloletej je zjavné, že dochádza k jej odcudzeniu od otca. Príčinou je sporadický a krátky kontakt otca s dcérou. Výhrady matky voči otcovi neboli podložené vo vzťahu k mal. R., okrem jedného incidentu spred piatich rokov. Otec psychiatrickú liečbu ukončil. Konštatuje, že konfliktné vzťahy medzi rodičmi z dôvodu nevysporiadaných majetkových vzťahov pretrvávajú aj po rozvode a tieto sa odrážajú na vzťahu dcéry k otcovi. Problémom je aj zlyhajúca komunikácia medzi rodičmi, vzájomné obviňovanie sa. Súd prvej inštancie nezistil, že existuje záujem dieťaťa na obmedzení kontaktov s otcom. Práve naopak, vzhľadom na to, že styk otca s maloletou v poslednom rozhodnutí súdu nebol upravený, čo by predpokladalo, že rodičia majú medzi sebou vyriešené stretávanie sa dieťaťa s otcom, toto stretávanie sa prestalo realizovať tým, že oproti pôvodnej praxi rodičov, kedy dieťa doniesla otcovi, aj si ho vyzdvihla u otca, toto už matka nerealizuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre zdravý vývoj dieťaťa je v jeho najlepšom záujme, aby sa obnovila a ďalej budovala jeho väzba k otcovi, zároveň konštatoval, že dieťa má právo na starostlivosť otca.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, nakoľko mal. R. má zo stretnutí s otcom v súdom určenej dobe traumu, čo aj vyjadrila na sedení so sociálnou pracovníčkou. Ako príklad uviedla deň 15.1.2021, kedy bol otec pred ich rodinným domom v Turni nad Bodvou, kde
si údajne prišiel vyzdvihnúť poštové zásielky a svojim správaním (búchaním na okno, zvýšením hlasu) vystrašil mal. R. a Q. až do tej miery, že plakali až do večerných hodín a v noci staršia Q. vykrikovala zo sna a mladšia R. sa pomočila. Takéto jeho návštevy veľmi negatívne vplývajú na psychiku detí a preto bolo potrebné toto konzultovať so psychologičkou za účelom stabilizovania jej dcéry. Rozumie tomu, že dieťa má právo sa stretávať s otcom, ale v minulosti bola svedkom toho, ako sa otec agresívne správal voči nej, ako aj k starším dcéram, ktoré otca odmietajú, pretože sa ho boja. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12C/327/2019, ide o konanie o vylúčenie z užívania domu a stále platí nariadené neodkladné opatrenie z Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12C/274/2019 zo dňa 15.11.2019, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu na nehnuteľnosť v Turni nad Bodvou. Zákaz bol uložený z dôvodu nebezpečného vyhrážania sa jej, ako aj jej deťom. Zo znaleckých posudkov MUDr. W., ktorá bola prizvaná ako znalec z odboru psychiatrie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 2T/99/2018 vyplýva, že otec má poruchy kontroly impulzov s preferenciou stávkovania a neustálym maladaptívnym správaním v anamnéze s potrebou dosiahnutia vzrušenia s intenzívnym nutkaním ku hre s opakovaným neúspešným pokusom kontrolovať, prerušiť alebo vzdať sa hry. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu nebezpečného vyhrážania sa jej a deťom bolo otcovi uložené súdom ochranné psychiatrické liečenie, preto navštevoval psychiatra MUDr. W., avšak otec na pojednávaní dňa 8.12.2020 uviedol, že predpísané lieky neužíva, pretože podľa neho ich nepotrebuje. Na základe týchto informácií má dôvodné obavy, že otec by mohol mať pri neužívaní liekov neprimerané správanie voči mal. R.. Navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, aby sa otec s mal. R. stretával dva dni počas týždňa vrátane víkendu bez možnosti prespávania u otca a za prítomnosti tretej osoby, prípadne žiada o vykonanie súdno-znaleckého dokazovania z odboru pedopsychológie za účelom určenia optimálneho rozsahu stretávania sa mal. R. s otcom tak, aby to negatívne neovplyvňovalo jej psychický a fyzický vývin.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ku všetkým skutočnostiam v danej veci sa vyjadril na pojednávaní na súde. Čo sa týka dňa 15.1.2021, keď si bol pre poštu na jeho adrese trvalého bydliska v Turni nad Bodvou, nevstúpil do domu, zakričal na svoju dcéru Q., nakoľko na dome nie je zvonček, aby mu priniesla poštu. Dcéra mu poštu odmietla priniesť, tak privolal policajnú hliadku, aby mu asistovali. Príslušník polície silnejšie zabúchal na okno, aby mohol rozprávať s jeho dcérou. Tá následne vyšla von a doniesla mu poštu. Popiera to, čo uviedla matka, že bol agresívny a svojim správaním vystrašil deti. Konštatoval, že matka mu znemožňuje styk s dcérou, pričom využíva aj nekalé spôsoby. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca nesúhlasila s jeho tvrdením o tom, ako sa udiali udalosti dňa 15.1.2021. Podľa opisu dcéry Q., otec dvakrát búchal na dolné okno kuchyne, volal ju von a povedal, že iba na chvíľočku a ona mu na to povedala, že ak niečo chce, nech zavolá policajtov, inak sa s ním nebude baviť. Tvrdenie otca, že na okno búchal policajt vyvracia a tvrdí, že videla prichádzať policajné vozidlo, tak vyšla von na okno a povedala, že ide von, čiže policajt nebúchal na okno. Navrhla, aby za týmto účelom súd predvolal ako svedka mal. Q. D., aby opísala celú situáciu zo dňa 15.1.2021, ako aj celkové spolužitie s otcom v spoločnej domácnosti. Zároveň žiadala o vypočutie príslušníkov policajného zboru v Turni nad Bodvou, ktorí boli prítomní pri danej situácii dňa 15.1.2021.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo relevantne preukázané, že by bol nejaký dôvod na strane otca, ktorý by mal viesť súd k obmedzeniu jeho styku s maloletou. U otca neboli preukázané také vlastnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku, resp. zákaz styku s maloletou. Konštatoval, že rodičia dlhodobo nedisponujú schopnosťou vo veciach výchovy a starostlivosti o maloleté deti, aktívne komunikovať a spolupracovať. Poukázal na to, že v rámci konania o rozvod manželstva rodičia uzatvorili dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Styk otca s maloletou zostal bez obmedzenia a po dohode rodičov. Matka uvádzala, že ku styku dochádza a umožňuje ho. Taktiež maloletá v rámci zisťovania názoru dieťaťa uviedla, že s otcom sa stretáva a do budúcna prejavila vôľu sa s ním stretávať naďalej. Vzhľadom k tomu nebolo dôvodné styk meritórne upraviť. Po určitom čase úrad telefonicky kontaktoval otec maloletej a oznámil, že matka mu styk s dcérou neumožňuje, a to od rozvodu manželstva. V tejto súvislosti sa môže uvedené javiť ako účelové konanie zo strany matky vo veci styku otca s mal. R.. Poukázal na to, že konfliktné vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobou záležitosťou a eskalovali už počas manželského spolužitia. Vyplynuli z hráčskej vášne otca a vznikajúcou finančnou zadlženosťou rodiny. Na agresivitu otca voči matke, resp. dcéram poukázala matka už v roku 2018, kedy bolo začaté konanie o úpravu výkonu práv a povinností pod sp. zn. 19P/114/2018. Pritom mal. R. dobrovoľne a po ich vzájomnej
dohode odovzdávala na styk otcovi, a to aj napriek tomu, že poukazuje na dlhodobé fyzické a psychické týranie, resp. agresivitu zo strany otca voči jej osobe, resp. deťom, z čoho je zrejmé, že život, zdravie a priaznivý vývoj mal. R. nepovažovala za vážne ohrozený. Zároveň pri rozhovore pre účel konania rozvodu manželstva mal. R. potvrdila, že ocko ju nikdy neudrel, ani na ňu nekričal a cíti sa s ním dobre. Uviedol, že v rámci šetrenia pomerov matka navrhovala styk otca s mal. R. na verejnom mieste, resp. v obchodnom centre, pričom v súvislosti s pandemickou situáciou by ku styku opäť nedochádzalo. Pri alternatíve styku za prítomnosti inej osoby boli spomenutí jej starí rodičia, resp. niektorá z dcér. Na osoby starých rodičov uviedla, že mal. R. ich dlho nevidela. Ku osobám dcér sa konkrétne nevyjadrila, iba ak, že majú negatívny postoj ku otcovi. Z vlastného podnetu žiadnu osobu neurčila. Taktiež predtým oponovala tým, že má o dcéru strach, lebo otec užíva lieky psychiatrického charakteru. V písomnom podaní zas uvádza, že má dôvodné obavy o dieťa, lebo otec lieky neužíva. Sama si teda odporuje vo svojich vyjadreniach. Doposiaľ neargumentovala ani tým, že by sa mal. R. pomočovala. Ani mal. R. pri rozhovore neuvádzala, že má z otca takú traumu, ako uvádza matka. Konštatoval, že pri rozhovore s maloletou pre účel konania o úpravu styku bolo zrejmé, že niektoré ňou popísané retrospektívne ale aj súčasné udalosti boli verbalizované z „počutia“, sprostredkované inou osobou, resp. osobami, pričom bol zohľadňovaný vek dieťaťa. Poukazuje pritom na skutočnosť, že rozhovor s dieťaťom bol realizovaný po určitej absencii kontaktu s otcom. Samotný rozhovor s dieťaťom bol umožnený až na základe výzvy súdu, ktorú až následne matka akceptovala. Uviedol, že matka pri rozhovore v marci 2020 pripustila možnosť styku otca s mal. R. počas jedného víkendu v mesiaci od piatku do pondelka. Súčasne na pojednávaní s navrhovanou úpravou styku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. súhlasila a nenamietala. Má za to, že obmedzením, resp. zákazom styku otca s mal. R. by došlo k prerušeniu biologických a citových vzťahov maloletého dieťaťa k otcovi, ktorý zároveň stratil možnosť podieľať sa na výchove maloletej a budovania vzťahu s ňou. Takéto rozhodnutie matky vedie k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s otcom, a teda k ujme dieťaťa. Kolízny opatrovník si uvedomuje zložitosť rodinnej situácie, pretože disfunkčné vzťahy medzi rodičmi, ako aj medzi ďalšími deťmi rodičov vo vzťahu k otcovi, sa odrážajú tiež na vzťahu mal. R. k otcovi. Dal na zváženie, či je potrebné vykonať dokazovanie, na základe ktorého bude zistený najlepší záujem dieťaťa a v tejto súvislosti vykonanie súdnoznaleckého dokazovania a prizvania do konania odborníkov za účelom posúdenia osobnostnej štruktúry každého z rodičov, ako aj posúdenia ich osobnostných predpokladov v interakcii s maloletým dieťaťom, ktorý môže byť považovaný za nevyhnutný úkon pre objektívne vyhodnotenie rodinnej a sociálnej situácie, resp. styk upraviť bez prespania za prítomnosti tretej osoby.
7. Ďalšie vyjadrenia do spisu podané neboli.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
13. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a navrhla vykonať ďalšie dôkazy, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je
výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003). Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné priberať znalca z odboru psychológia, pretože na rozhodnutie o tom, či je potrebná zmena rozhodnutia o styku maloletej s otcom postačovali dôkazy, ktoré sa už nachádzali zadokumentované v spise. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne konštatoval, že je v najlepšom záujme mal. R., aby jej styk s otcom bol meritórne upravený, keďže matka jej neumožňuje pravidelný kontakt s otcom, čo je podstatné, aby sa obnovila a ďalej budovala jej väzba k otcovi. Takéto rozhodnutie matky vedie k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s otcom, a teda k ujme dieťaťa. Odvolací súd zároveň konštatuje, že úprava styku otca s maloletou korešponduje aj s odporúčaním kolízneho opatrovníka, ktorý zistil, že nebolo relevantne preukázané, že by bol nejaký dôvod na strane otca, ktorý by mal viesť k obmedzeniu jeho styku s maloletou. Obmedzením, resp. zákazom styku otca s mal. R. by došlo k prerušeniu jej biologických a citových vzťahov k otcovi, ktorý zároveň stratil možnosť podieľať sa na výchove maloletej a budovania vzťahu s ňou. Neudržateľnosť pôvodnej úpravy styku (na základe dohody) umocňuje fakt, že rodičia dlhodobo nedisponujú schopnosťou vo veciach výchovy a starostlivosti o maloleté deti, aktívne komunikovať a spolupracovať.
14. Odvolací súd dodáva, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávneho postavenia otca aj matky pri ich výkone. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom alebo dieťa negatívne ovplyvňuje voči druhému rodičovi. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove danú mu ust. § 26 ZR. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Ako bolo uvedené vyššie, rodičovské práva patria obom rodičom. Pri ich výkone sú obaja povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je vytváranie podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ako aj stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd posudzoval aj úpravu styku otca s mal. R..
15. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).