Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. N., nar. XX.X.XXXX, mal. H. N., nar. XX.X.XXXX a mal. F. N., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., pochádzajúcich z rodičov M. K. - N., rod. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom S., S. D. X, zastúpenej v konaní splnomocnenkyňou A.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Z. XX a Z. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., E. X/XXX, zastúpeného v konaní Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, o zvýšenie výživného a o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -233 zo dňa 31.10.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného a vzájomný návrh otca na zníženie výživného na mal. deti Z., H. a F. N..

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„I. návrh matky z a m i e t a , II. návrh otca z a m i e t a , III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že mal. Z., maloletá H. a maloletá F. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -158 zo dňa 26.3.2019. Na čas po rozvode boli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 100 Eur mesačne, maloletej H. sumou 100 Eur mesačne a maloletej F. sumou 80 Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2019 a výživné sa stalo vykonateľným dňa 16.6.2019. V tom čase bol maloletý Z. žiakom X. ročníka základnej školy, maloletá H. žiačkou X. ročníka základnej školy a maloletá F. navštevovala materskú školu. Zvýšené výdavky mala maloletá F. na stravu, pretože odmietala jesť pevnú stravu. Matka v tom čase žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom a jeho XX-ročnou dcérou. Bývali v prenajatom byte, za ktorý uhrádzali 380 Eur mesačne. Finančne jej vypomáhal priateľ. Otec v tom čase bol nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Predal pozemok za 12 000 Eur, kde 2 000 Eur dal manželke a sumu 10 000 Eur vrátil sestre, ktorá mu túto sumu požičala, pretože chceli začať s manželkou stavať rodinný dom, čo sa

neuskutočnilo. Maloletý Z. v súčasnej dobe navštevuje 1. ročník K.S.koly, chodí do volejbalového klubu, navštevuje základnú umeleckú školu, odbor hudobná, hrá volejbal aj za dospelých, avšak vo svojej kategórii do XX rokov sa stal vicemajstrom Slovenska. Maloletá H. navštevuje X. ročník základnej školy. Z. F. navštevuje X. ročník základnej školy, hrá volejbal chodí na základnú umeleckú školu, odbor výtvarná. Matka pracuje v M. S. Z. S.. V období od septembra 2021 do augusta 2022 bola práceneschopná. Za obdobie od septembra 2021 do augusta 2022 jej bola vyplatená nemocenská dávka celkovo v sume 6 996,30 Eur, čo je priemerná suma 583 Eur mesačne. Za rok 2022 obdobie september, október a november, kedy matka nastúpila do práce, bol jej priemerný čistý mesačný príjem 1 384,83 Eur, za obdobie január 2023 až september 2023 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 1 656,81 Eur. Okrem toho si matka dňa 25.7.2019 otvorila živnosť ako inštruktorka autoškoly, pričom pracuje pre autoškolu Z.-A.. X. od septembra 2022 bol práceneschopný, poberal iba dávku v hmotnej núdzi od marca do decembra 2022 celkovo v sume 981,50 Eur, čo je priemerne mesačne 98,15 Eur. V roku 2023 poberal dávku v hmotnej núdzi za obdobie január až máj vo výške 74 Eur mesačne a v júli 69 Eur. Otcovi priznaný invalidný dôchodok od 26.7.2023 v sume 402 Eur mesačne. Naposledy bol otec zamestnaný vo firme O. v S., ide o dopravnú firmu. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, keďže mal problémy s alkoholom. Aktuálne navštevuje psychiatrickú ambulanciu aj neurologickú ambulanciu, pričom potvrdil, že mal problémy s alkoholom, ktoré u neho vyvolali neurodegeneratívne ochorenie. Otec je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorú zdedil v dedičskom konaní a je výlučným vlastníkom jedného pozemku, cez ktorý vedie železničná trať.

4. Na základe takto zisteného skutočného stavu dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré podrástli, maloletý Z. začal navštevovať strednú školu a maloletá H. a maloletá F. sú na druhom stupni základnej školy. Všetky tri deti okrem základných školských povinností majú aj mimoškolské záujmy a aktivity, pričom Z. hrá aktívne volejbal za prešovský klub Z., s čím sú navýšené výdavky najmä na zakupovanie športového oblečenia, fyzioterapie s tým spojenej, ale aj výdavky v súvislosti s účasťou na rôznych turnajoch. Okrem toho Z. hrá plážový volejbal a rovnako ako jeho sestry chodí na základnú umeleckú školu, kde sa hradia pravidelné poplatky, pričom poplatky platí aj za stretnú školu, keďže ide o športovú súkromnú strednú školu. K navýšeniu výdavkov došlo aj u oboch dievčat, ktoré obe hrajú plážový volejbal, rovnako obe navštevujú základnú umeleckú školu, s čím sú navýšené výdavky zo strany matky. Okrem toho všetky tri deti majú zvýšené výdavky na ošatenie, stravu, obuv, hygienické potreby, školské pomôcky, ktoré vo väčšej miere v súčasnej dobe hradí matka, nakoľko otec aktuálne prispieva zníženou výškou výživného na všetky tri maloleté deti. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi K.. U otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko aj pri poslednej úprave výživného už bol nezamestnaný, poberal iba dávku v hmotnej núdzi, pričom z posledného zamestnania v roku 2018 bol prepustený z dôvodu užívania alkoholu. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok sa pohyboval od 740 do 800 Eur mesačne. V priebehu celého konania bol otec práceneschopný, pričom táto práceneschopnosť trvá doposiaľ. Aktuálne poberá od júla 2023 invalidný dôchodok v sume 402 Eur mesačne, pričom od tohto obdobia došlo u neho k čiastočnému navýšeniu príjmu, keďže dovtedy poberal iba dávku v hmotnej núdzi v minimálnej výške. Z preukázaných lekárskych správ bolo zistené, že otec má degeneratívne neurologické ochorenie zapríčinené nadužívaním alkoholu, navštevuje psychiatrickú ambulanciu, má problémy s chôdzou, keďže mal úraz a v dôsledku tohto svojho zdravotného stavu bol uznaný za invalidného. V priebehu konania preukázal, že si hľadá prácu, avšak aktuálne si nevie nájsť adekvátnu prácu primeranú jeho zdravotnému stavu, pričom aktívne si takúto prácu chce hľadať po tom, čo ukončí svoju práceneschopnosť. Aj keď súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný, najmä s prihliadnutím na podstatné navýšenie výdavkov na strane maloletých detí, ktoré matka riadne zdokladovala a odôvodnila, a ktoré súd považoval za primerané, nebolo možné zvýšiť výživné zo strany otca, nakoľko pri určovaní výšky výživného vychádza súd nielen z odôvodnených potrieb maloletých detí, ale aj z možností a schopností na strane povinného rodiča. Aktuálne je otec práceneschopný, bol mu priznaný invalidný dôchodok, z ktorého je aktuálne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí aspoň takým výživným, aké bolo určené naposledy. Aj keď celková suma výživného prevyšuje polovičnú sumu invalidného dôchodku, súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca vykonávať určitú prácu a po ukončení práceneschopnosti je schopný sa zamestnať na čiastočný úväzok. Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, nakoľko aktuálne výživné vzhľadom na výdavky maloletých detí je už teraz nízke a všetky zvýšené výdavky hradí matka sama za pomoci svojho manžela, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Keďže súd považoval zdravotný stav na strane otca spôsobený vlastným pričinením nadužívaním alkoholu, čo mal súd preukázané aj lekárskymi správami a vzhľadom na navýšenie príjmu na strane otca priznaním

invalidného dôchodku v sume 402 Eur mesačne, zatiaľ čo pri poslednej úprave výživného nedosahoval ani takýto príjem, keďže bol nezamestnaný a poberateľ iba dávky v hmotnej núdzi, považoval súd za dôvodné ponechať doposiaľ určenú výšku výživného.

5. Otec proti výroku o zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného podal odvolanie z dôvodov podľa písm. 1) a . Do priznania invalidného dôchodku bol jeho príjem za obdobie rokov 2022 a priemerne za mesiac v sume 154,81 €, pričom životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu suma 268,80 € mesačne. Podstatnou skutočnosťou je rozdiel v znížení jeho práceschopnosti, ktorá oproti poslednému právoplatne skončenému konaniu, v ktorom sa rozhodovalo o výživnom, poklesla o 45%, čo výrazným spôsobom znehodnotilo jeho možnosť uplatnenia na trhu práce. Pokles jeho práceschopnosti bol preukázaný v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodnutím Sociálnej poisťovne ako príslušného správneho orgánu a rovnako bolo preukázané, že minimálne od 9.11.2022 nie je schopný sústavného pracovného zaradenia. Príčinou zníženia jeho práceschopnosti sú objektívne existujúce ochorenia, ktoré boli lekársky riadne zdiagnostikované, pričom každé z týchto ochorení má svoje zaradenie v oficiálnom zozname diagnóz. Jeho práceschopnosť je v súčasnosti znížená o 45%, pričom od 5.9.2022 doposiaľ je práceneschopný v dôsledku ochorenia. Jediným jeho príjmom je invalidný dôchodok vo výške 402,- € mesačne. Nehnuteľnosti, ktoré súd spomína vo svojom rozhodnutí, sú v podstate bezcenné, nakoľko sa nachádzajú v ochrannom banskom pásme. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá poukázala na výrazné zhoršenie je zdravotného stavu od rozhodnutia súdu, ako aj na ukončenie spolužitia s jej terajším manželom.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , )

10. Súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, poukazujúc na neexistenciu podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Súd považoval zdravotný stav na strane otca spôsobený vlastným pričinením nadužívaním alkoholu, čo mal súd preukázané aj lekárskymi správami a vzhľadom na navýšenie príjmu na strane otca priznaním invalidného dôchodku v sume 402 Eur mesačne, zatiaľ čo pri poslednej úprave výživného nedosahoval ani takýto príjem, keďže bol nezamestnaný a poberateľ iba dávky v hmotnej núdzi, považoval súd za dôvodné ponechať doposiaľ určenú výšku výživného.

11. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie argumentuje odvolací súd nasledovne.

12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane oprávneného plnoletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

14. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

15. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

16. Z obsahu preskumávaného spisu je zrejmé, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu č.k. -158 zo dňa 26.3.2019. Na čas po rozvode boli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 100 Eur mesačne, maloletej H. sumou 100 Eur mesačne a maloletej F. sumou 80 Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2019 a výživné sa stalo vykonateľným dňa 16.6.2019. V tom čase bol maloletý Z. žiakom X. ročníka základnej školy, maloletá H. žiačkou X. ročníka základnej školy a maloletá F. navštevovala materskú školu. Zvýšené výdavky mala maloletá F. na stravu, pretože odmietala jesť pevnú stravu. Matka v tom čase žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom a jeho XX-ročnou dcérou. Bývali v prenajatom byte, za ktorý uhrádzali 380 Eur mesačne. Finančne jej vypomáhal priateľ. Otec v tom čase bol nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Predal pozemok za 12 000 Eur, kde 2 000 Eur dal manželke a sumu 10 000 Eur vrátil sestre, ktorá mu túto sumu požičala, pretože chceli začať s manželkou stavať rodinný dom, čo sa neuskutočnilo.

17. Od času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči mal. deťom nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí ako oprávnených z výživného. V zmysle rozhodovacej činnosti súdov už samotný prechod v rámci stupňov vzdelania smie stačiť na zvýšenie výživného, resp. brániť zníženiu výživného na dieťa. Za daných skutkových okolností na strane detí možno k zníženiu výživného pristúpiť len za osobitne významných okolností na strane povinného rodiča.

18. Ako podstatnú zmenu pomerov vo svojich možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch deklaruje navrhovateľ tú skutočnosť, že vzhľadom na jeho trvale zhoršený zdravotný stav, zníženú pracovnú schopnosť o 45% a pretrvávajúcu práceneschopnosť nie je v jeho možnostiach plniť si

vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu o tom, že svoj zhoršený zdravotný stav si spôsobil nadužívaním alkoholu, v dôsledku ktorého sa stal závislým.

19. Na rozdiel od odvolacej argumentácie navrhovateľa je však odvolací súd toho názoru, že nemožno prihliadať len na skutočný príjem povinného rodiča, ale aj na dôvody, pre ktoré k významnému poklesu jeho príjmov došlo. Už v čase pôvodnej súdnej úpravy súd vychádzal z tzv. potenciality príjmu otca, ktorý pracoval ako top manažér a prácu stratil z dôvodu nadmerného používania alkoholu. Súd predpokladal, že otec so svojimi pracovnými skúsenosťami a schopnosťami si nájde opätovne prácu, aby mohol uhrádzať výživné na mal. deti stanovené súdom. Poškodenie zdravia otca bolo posúdeným odborníkmi z radov lekárov. Zdravotný stav navrhovateľa každopádne odvolací súd nemieni spochybňovať, nemožno však prehliadať, za akých okolností k nemu došlo. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konkretizuje, že ide o alkoholizmus otca. Tento záver vychádza z obsahu spisu, osobitne lekárskych správ, vyplýva, že otcovi bola stanovená diagnóza F 10.2 - poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: syndróm závislosti. Otcovi bol zo strany ošetrujúceho lekára - neurológa uložený striktný zákaz konzumu alkoholu ( čl. 119), ktorý otec nedodržiava ( na pojednávaní konanom dňa 31.10.2023 uviedol, že si dal pivo, čl. 232) , tvrdenia oprávneného nie sú svojvoľné, keďže alkoholický exces konštatovali aj lekári a odporučili v rámci liečenia abstinenciu.

20. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2019)

21. Ak teda je za zhoršeným stavom otca, s čím priamo súvisí pokles jeho príjmov, čo i len sčasti jeho vlastné nezodpovedné správanie, okolnosti prípadu je potrebné vyhodnotiť v kontexte potenciality príjmov otca. Zavineným konaním sa navrhovateľ pripravil o výhodnejší príjem, teda vzdal sa výhodnejšieho zamestnania, čo aktuálne ide na úkor vyživovaných detí. V takomto prípade súd na zníženie príjmu povinného rodiča neprihliada a do úvahy berie posledný príjem navrhovateľa, ktorý dosahoval pri výkone jeho pracovnej činnosti. V nadväznosti na uvedené teoretické východiská, v porovnaní so stavom posledného súdneho rozhodovania nenastala zmena pomerov, ktorá by dôvodila znížiť výživné podľa ust. i ust. .

22. Aby sa však fikcia príjmov navrhovateľa nezdala príliš formalistická či dokonca nespravodlivá, v okolnostiach skutočného stavu veci odvolací súd uvádza, že otec v súčasnosti na rozdiel od pôvodnej súdnej úpravy má zníženú schopnosť vykonávať prácu v rozsahu 45%. Na druhej strane jeho schopnosť dosahovať príjem ostáva zachovaná v rozsahu 55%. Kompenzáciou jeho čiastočnej neschopnosti dosahovať príjem je invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný. Otec poukazuje na jeho neschopnosť vykonávať sústavnú prácu, z lekárskej správy ( čl. 119) vyplýva, že lekár nedoporučuje prácu na zmeny. Iné obmedzenia zo správy nevyplývajú. Odvolací súd reflektuje, že otec utrpel komplikovanú zlomeninu členka nohy, ktorá ho na určitý čas úplne vyradila z možnosti pracovať, avšak na druhej strane otec uviedol, že v rovnakom období predal pozemok za cenu 1.500 Eur a peňažné prostriedky sčasti použil na úhradu dlhov sestre, od ktorej si požičal na úhradu výživného ( čl.158).

23. Príjem otca je dlhodobo nízky, no rovnakým spôsobom, ako zabezpečuje svoje základné životné potreby, mal by sa usilovať zabezpečiť aj uspokojenie potrieb svojich maloletých detí. Pri miere poklesu vykonávať pracovnú činnosť o 45%, otec stále nie je vylúčený z pracovného pomeru, ktorým by mohol svoju finančnú situáciu zlepšiť.

24. Ani ďalšie odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Za daného stavu teda odvolací súd záverom zhŕňa, že v okolnostiach preskúmavanej veci, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, nevzhliadol takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by dôvodila znížiť výživné otca voči oprávneným mal. deťom. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý

rozsudok ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).