Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoCsp-6-2021.pdf
PDF · 87.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so sídlom v Senci, Lichnerova 23, proti žalovanej Y. C. A.. XX.XX.XXXX, W. N. G. X, o zaplatenie 3.086,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 20Csp/60/2020-62 zo dňa 28. septembra 2020
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku pod č. I. v časti splatnosti pohľadávky a vo výroku pod č. III.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.086,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.086,77 € od 05.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,36% proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 11.02.2020, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 3.086,77 eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 3.086,77 eur od 05.02.2018 do zaplatenia, tak že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 2.700 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 2.700 eur, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.086,77 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 156,45 eur a trovy tohto konania.
3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení v zmysle ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch ha pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení s odkazom aj na ust. § 2 písm. a), b), d), g) a § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 6, ods. 9 OZ, § 1 ods. 1, 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, § 565 OZ, § 100 ods. 1, § 101, § 103 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru že žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej sume istiny 2.700
eur. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 904,43 eur (podľa prehľadu splátok a úhrad). Žalovaná výšku pohľadávky nespochybnila, nijako nerozporovala, dlžnú sumu uznala. Vzhľadom na to, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom a zároveň výška odplaty je v súlade so zákonom, je žaloba dôvodná čo do zaplatenie sumy 3.086,77 eur ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Čo sa týka náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 156,45 eur, súd ju žalobcovi nepriznal. A čo sa týka zmluvnej pokuty vec právne posúdil v zmysle § 544 OZ a mal za to, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ani zmluvnej pokuty, keďže žalobca ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv. Rovnako súd prvej inštancie uviedol, že nemohol žalovanej povoliť svoj dlh splácať v splátkach, keďže nijako nepreukázala svoju ťaživú životnú situáciu opísanú vo vyjadrení k žalobu, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila, čo ale nevylučuje prípadnú dohodu o splátkach žalovanej so žalobcom. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 255 ods. 2 CSP.
4. Proti splatnosti pohľadávky podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná a uviedla, že v plnej výške uznáva priznanú sumu, ale žiada o možnosť jej zaplatenia formou splátok, keďže požadovanou hotovosťou nedisponuje, prišla o zamestnanie, od 12.03.2020 do 30.06.2020 bola na corona OČR, od 07/2020 je na úrade práce s tým, že zamestnanie si aktívne hľadá a je snahou je čo najskôr dlh uhradiť. Tvrdené skutočnosti odvolateľka nezdokladovala.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, podľa obsahu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. 12. 2021 o 10.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22. 12. 2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1 a 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
7. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok č. I. rozsudku, avšak len v rozsahu paričnej lehoty, t.j. lehoty na plnenie dlhu, na ktorý bola žalovaná zaviazaná, ako aj výrok č. II. rozsudku o náhrade trov konania.
8. Odvolací súd konštatuje, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
10. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
12. Podľa ust. § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
13. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺžením lehoty na plnenie sa rozumie určenie lehoty dlhšej, ako 3 dni alebo aj umožnenie plniť dlh v opakujúcich sa splátkach, ktorých výšku a dátum splatnosti určí súd. Predĺženie paričnej lehoty musí súd v odôvodnení rozsudku odôvodniť.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 42 zdôvodnil, prečo neumožnil žalovanej svoj dlh splácať v splátkach a to z dôvodu, že nijako nepreukázala svoju ťaživú životnú situáciu opísanú vo vyjadrení k žalobe, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila a keďže tak konala aj v odvolacom konaní a v podanom odvolaní opätovne len uviedla svoju finančnú tieseň, ktorú zdôvodnila, ale opätovne nezdokladovala, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalovanej v smere preukázania svojej ťažkej životnej situácie neostávalo iné ako potvrdiť rozsudok vo výroku č. I. v časti splatnosti pohľadávky a z dôvodu vecnej správnosti aj výrok pod č. III. o nároku na náhradu trov konania, pričom rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že tým nie je vylúčená prípadná možnosť dohody o splátkach žalovanej so žalobcom, ktorú ale žalovaná voči žalobcovi aj musí učiniť a vo veci byť aj aktívna.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V zmysle citovaných zákonných ustanovení by žalovanej vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. Odvolací súd však zo spisu zistil, že žalobca v odvolacom konaní ostal nečinný a teda, žiadne trovy mu nevznikli. V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016 preto odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).