Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-116-2021.pdf
PDF · 106.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/116/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: MARTEL SYSTEM SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, ul. ELEKTORALNA 13/121, 34210 Warszawa, Poľská republika, zastúpeného JUDr. Karolom Glinským, advokátom, Cintorínska 554/67, 091 01 Stropkov, IČO: 42 083 737, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, zastúpenému JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 032 954, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 5Cb/4/2020-126 zo dňa 7. júna 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 5Cb/4/2020-126 zo dňa 7. júna 2021.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 1.3.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.000 eur s príslušenstvom titulom odplaty za prepravu zo Slovenskej republiky do Talianska, ktorú pre neho vykonal.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobca pre neho vykonal prepravu. Tvrdil ale, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla započítaním pohľadávok, ktoré mal voči žalobcovi titulom zmluvných pokút. Dôvodil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť písomne ho informovať o zrealizovaných nákladkach a výkladkach, preto si voči nemu uplatnil v súlade s článkom III. ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré sú dostupné na www.prometheussro.sk, a na ktoré odkazovala objednávka prepravy, zmluvné pokuty. Citoval článok III. ods. 6 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom) ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e- mailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedá za riadnu realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé jednotlivé porušenie. Uviedol, že v prípade
vykonaných prepráv ho žalobca neinformoval o nakládkach a vykládkach. V súlade s článkom III. ods. 6 VOP má preto voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur (2 x 500 eur).
4. Žalobca uviedol, že pred začatím súdneho konania žalovaný nereklamoval plnenie, ktoré mu poskytol a jednostranné zápočty účelovo vykonal až dodatočne. Žiadal preto, aby žalovaný preukázal, kedy jednostranný zápočet žalobcovi doručil. Pokiaľ ide o VOP dôvodil, že neodsúhlasil ich a ani neexistovali v čase prijatia objednávky. A ak by aj boli teoreticky považované za záväzné, žalovaný potvrdil, že žalobca pre neho prepravu vykonal. S poukazom na § 301 Obchodného zákonníka preto žiadal, aby súd zmluvnú pokutu neuznal z dôvodu jej účelovosti a neprimeranej výšky.
5. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe objednávky žalovaného č. 19JS1389 zo dňa 6.12.2019 žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru zo Zvolena do Lissone v Taliansku. Prepravu žalobca vykonal riadne a včas a na zaplatenie odmeny za ňu vo výške 1.000 eur žalovaného vyzval faktúrou č. VAT Nr. 937-12-2. Žalovaný faktúrami č. 194853 a č. 194854 splatnými dňa 30.12.2019 žalobcu vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 1.000 eur (500 eur/faktúra) z dôvodu porušenia povinnosti podľa článku III. ods. 6 VOP. Listinou označenou ako jednostranný zápočet v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 4; 9 ods. 1; 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), podľa článku 3 ods. 1, 2; článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa §§ 40 ods. 1; 46 ods. 2; 544 ods. 1, 2; 580 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy, písomnú formu zmluvy, pojem zmluvnej pokuty a jednostranné započítanie a podľa §§ 1; 261 ods. 1; 272 ods. 1; 275 ods. 4; 610; 625 ods. 1, 2; 365; 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, písomnú formu zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu prislúchajúcu dopravcovi, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom je v danom prípade Dohovor CMR a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp. článku 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal, že žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom týkajúce sa vykonania prepravy a odplaty za ňu nenamietal. Z dôvodu žalobcom riadne vykonanej prepravy z miest odoslania do miesta určenia vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu.
8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa započítania vzájomných pohľadávok, súd prvej inštancie konštatoval, že pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná forma, ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu. Ďalšou náležitosťou písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka podpis zmluvných strán (písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou). Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Z objednávky žalovaného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca túto síce podpísal, no nepodpísal VOP žalovaného, na ktoré objednávka odkazovala, a ktoré obsahovali dohodu o zmluvnej pokute. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu je neopodstatnený. Zároveň argumentoval, že na to, aby jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok, musia byť splnené podmienky podľa §§ 581, 580 Občianskeho zákonníka (t.j. musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná). Konštatoval, že vzhľadom na to, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvných pokút vo výške spolu 1.000 eur nevznikla, nemôže byť predmetom započítania.
9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7. a 8. tohto rozsudku súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu, žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, uložil mu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, pretože k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť vopred a detailne oboznámiť. S VOP žalobca v celom rozsahu súhlasil, čo potvrdil aj svojim podpisom. Poukázal, že VOP predstavujú také zmluvné dojednania, ktoré precizujú podmienky obchodného záväzkového vzťahu. Mali by byť súčasťou „základného kontraktu“ (spravidla objednávky), alebo tento základný kontrakt musí na ne aspoň odkazovať. Dôvodil, že z obsahu objednávky vyplýva, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprav, pričom objednávka bola zaslaná žalobcovi a následne žalobcom aj podpísaná a potvrdená. Objednávka obsahuje odkaz na VOP s dodatkom, že : „Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk“. Žalovaný má VOP riadne zverejnené na svojej webovej adrese a tieto neobsahujú a nevyžadujú nič nad rámec plnenia základných povinností. Poukázal, že podľa Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej Republiky, článok 13 Zabezpečenie zmluvných povinností, odstavec 13.1 Zmluvná pokuta : „Strany môžu v zasielateľskej zmluve dohodnúť na zabezpečenie zmluvných povinností zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká nárok pri porušení zmluvnej povinnosti, ktorú zabezpečuje, a to bez ohľadu na to, či oprávnenej strane vznikla škoda alebo nie.“ Vzhľadom na doložené listinné dôkazy mal za to, že je zrejmé, že žalobca porušil VOP, ktorými sa špecifikovali podmienky ich obchodno-záväzkového vzťahu. Tieto VOP boli súčasťou záväznej objednávky zaslanej žalobcovi, ktorá je v tomto prípade zmluvou zakladajúcou zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Žalobca mal právo sa s touto záväznou objednávkou oboznámiť a nepodpísaním záväznej objednávky vyjadriť s ňou nesúhlas. Nakoľko podpísaním záväznej objednávky žalobca zároveň pristúpil aj k VOP, musí znášať následky za nedodržanie povinností v nich vymedzených. A keďže žalobca porušil VOP, žalovaný pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút voči nemu za nedodržanie povinností pri uskutočňovaní prepravy v zmysle článku III. ods. 6 VOP faktúrami č. 194853 a č. 194854. Zmluvné pokuty si žalovaný následne započítal proti nároku žalobcu uplatňovanému v tomto konaní a nárok žalobcu tak zanikol na základe jednostranného zápočtu.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že vo viac ako 50 konaniach bol žalovaný urgovaný dopravcami k úhrade faktúr za cez stovku medzinárodných prepráv a v žiadnom z týchto prípadov až do prevzatia zastúpenia advokátom nevydal faktúru so sankciami ani neuskutočnil zápočty. Zdôraznil, že pri medzinárodnej doprave existuje elektronická databáza informácii a tvrdenie žalovaného, že nebol informovaný o vyložení a naložení tovaru neobstojí, pretože zamestnanci žalovaného sledujú tovar a sú v stálom kontakte s dopravcami. Pokiaľ žalovaný mal vedomosť o existencii vád prepravy, mal ich včas oznámiť dopravcovi. S poukazom na to, že žalovaný nepodal správu dopravcovi o vadách prepravy bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, žalobca žiadal, aby neboli faktúry žalovaného so sankciami a následné zápočty súdom uznané. Zároveň mal za to, že dôkazom o riadne vykonanej doprave je podpísaný CMR, ktorý je súčasťou spisu, a teda žalovaný nesie dôkazné bremeno k vadám a škode. Zopakoval, že k dojednaniu o zmluvných pokutách medzi stranami nedošlo, pretože podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta dojednaná písomne, čo odkaz na internetové stránky nespĺňa.
14. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca písomne potvrdil význam a znenie textu: „Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na:
www.prometheussro.sk.“, čím potvrdil, že sa s VOP oboznámil a zároveň potvrdil bezvýhradnú akceptáciu VOP v plnom znení. Tento úkon bol vykonaný v písomnej forme. S poukazom na uvedené mal za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, keďže záväzná objednávka, ktorá je platne podpísaná aj žalobcom, obsahuje výslovnú odvolávku na podmienky obsiahnuté v VOP. Nejde o situáciu, kedy by o VOP nemal žalobca vedomosť. Oboznámenie sa s nimi, súhlas a ich bezvýhradnú akceptáciu potvrdil žalobca svojím podpisom, čím bola dodržaná písomná forma tohto právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresního soudu v Nymburce sp. zn. 7C 309/2020 zo dňa 30.4.2021, ktorý sa stotožnil s jeho názorom a uviedol, že „Z textu dokumentu „Závazné objednávky“ č. 20JS0389 (c.l.28), podepsané zástupci žalobkyně i žalované, vzal soud za prokázané, že žalobkyně jako dodavatel výslovně uvedla, že „bez výhrad akceptuje všeobecné obchodní podmínky objednavatele dostupné na www.prometheussro.sk <http://www.prometheussro.sk>.“ Opätovne akcentoval, že VOP má riadne zverejnené na svojej webovej adrese a bolo tomu tak aj v čase potvrdenia záväznej objednávky č. 19JS1389. Zopakoval, že nakoľko si žalobca základné povinnosti podľa článku III. ods. 6 VOP nesplnil a neinformoval ho písomne (emailom) o pristavení vozidla na nakládku ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa, uplatnil si zmluvnú pokutu. Faktúry vystavené na základe uplatnených zmluvných pokút a jednostranný zápočet doručil žalobcovi hneď po ich uplatnení, a to dňa 30.12.2019 a dňa 8.1.2020, čím došlo k zániku pohľadávok oboch strán sporu. Zároveň dodal, že zahrnul do svojho účtovníctva všetky zmluvné pokuty uplatnené v roku 2019, čo dokazuje aj výkaz ziskov strát za rok 2019 verejne dostupný v registri účtovných závierok, kde v riadku č. 7 Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti je uvedená suma 430.959 eur, ktorá zahŕňa aj všetky uplatnené zmluvné pokuty za rok 2019.
15. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika mu bola spolu s výzvu na vyjadrenie doručená dňa 4.10.2021.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
20. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
21. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza :
22. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil VOP žalovaného, keď si nesplnil povinnosť uskutočniť všetky činnosti podľa zmluvy o preprave sám, neinformoval žalovaného o zrealizovaných nákladkach a výkladkach. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku III. ods. 6 VOP, na zaplatenie ktorej žalobcu faktúrami vyzval. Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mal voči žalobcovi proti pohľadávke, ktorá žalobcovi voči nemu vznikla titulom odmeny za prepravu, ktorú pre neho žalobca vykonal.
23. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, nakoľko k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť. Dôvodil, že žalobca porušil VOP, ktoré boli súčasťou záväznej objednávky.
24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomnej objednávky č. 19JS1389 došlo medzi nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, ak vyššie označená objednávka síce odkazuje na VOP objednávateľa (žalovaného) dostupné na www.prometheussro.sk <http://www.prometheussro.sk>, ktoré dodávateľ (žalobca) v objednávkach bez výhrad akceptoval, no osobitne neboli sporovými stranami podpísané.
26. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
27. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
28. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná.
30. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
31. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli
osobitne opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.
32. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného.
33. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov za uplatnenie pohľadávky ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).