Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-96-2021.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/96/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu R. proti žalovaným: 1/ R., 2/ Z., 3/ E., 4/ P., 5/ IH., o nejasné určenie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. septembra 2021 č.k. 18C/6/2021-45, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu odmietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca doručil súdu podanie označené ako „Návrh na určenie právnej subjektivity, že právni predchodcovia vlastníkov nadobudli pozemky a nehnuteľnosť podvodom“, ktoré podľa jeho obsahu (§ 124 ods.1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „ CSP“) posúdil ako určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Z podanej žaloby nebolo zrejmé, čoho sa ňou žalobca domáhal. Žalobný návrh, aby súd určil „že právni predchodcovia získali dotknuté pozemky nezákonne“ nebol dostatočne určitý. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia nezákonnosti nadobudnutia pozemku ako právnej skutočnosti, avšak v jeho podaní absentovali konkrétnosti pre každý jednotlivý prípad, a to o aký pozemok sa jedná, na základe akého právneho titulu bol nadobudnutý a ktorou osobou v zmysle ust. § 133 až 135 CSP. Z podanej žaloby súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, v čom konkrétnom žalobca videl nezákonnosť, ktorej určenia sa podaním domáhal, t.j. o rozpor, s ktorým právnym predpisom či predpismi by sa v tom ktorom prípade nadobudnutia majetku malo jednať. Ďalej súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, z čoho odvodzuje svoje právo, a to aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa požadovaného určenia a z akého osobitného predpisu odvodzuje zákonnú možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Nejasnosť podanej žaloby súd videl aj v označení žalovaných žalobcom ako osôb pasívne vecne legitimovaných bez uvedenie dôvodu. Za aplikácie ust. § 127 ods.1, § 129 ods.1 až 4 a § 132 až 135 CSP, vychádzajúc z obsahu žaloby a detailnom opísaní nedostatkov, tunajší súd postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP uznesením zo dňa 03.08.2021, ktoré bolo dňa 13.08.2021 doručené žalobcovi, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia žalobu zo dňa 10.03.2021 doplnil ku sp. zn. 18C/6/2021, a to nasledovne, aby presne uviedol, čoho konkrétne sa žalobou domáhal, doplnil petit žalobného návrhu tak, aby bol dostatočne určitý a bolo z neho zrejmé čoho a voči komu sa domáhal, akého súdneho rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobca mienil žalobou domáhať určenia nezákonnosti nadobudnutia pozemku ako právnej skutočnosti, musí konkrétne uviesť pre každý jednotlivý prípad, o aký pozemok sa jedná, na základe akého právneho titulu bol nadobudnutý a ktorou osobou, pravdivo a úplne opísať všetky skutočnosti, z ktorých odvodil svoj nárok, aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu a označil dôkazy na ich preukázanie. Zároveň označil ustanovenie osobitného predpisu, z ktorého odvodzuje možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti, o ktorej určenie v žalobe žiadal. Súčasťou uznesenia bolo poučenie o odmietnutí
podania zo strany súdu v prípade, ak žalobca žalobu nedoplní. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 24.08.2021. Žalobca vady žaloby neodstránil, a tak žaloba neobsahovala zákonom predpísané náležitosti. Žaloba trpela absenciou opisu relevantných skutočností, ako aj určitosťou žalobného návrhu. Súd prvej inštancie na podklade neúplnosti podanej žaloby a po neúspešnom pokuse o doplnenie žaloby dospel k záveru, že žalobu podľa § 129 ods.3 CSP odmietol.
3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca. Žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že sa jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alebo zruší a vráti súdu na ďalšie konanie. Dôvodil, že všetky skutočnosti uviedol už v pôvodnej žalobe a v konkrétnostiach označil každý predmetný pozemok, o aký má ísť. Žalovaný ďalej uvádzal, že na výzvu súdu smerujúcu k doplneniu chýb v návrhu žaloby reagoval dňa 24.08.2021, pričom bol presvedčený, že jasne a zrozumiteľne uviedol všetky skutočnosti. Podľa jeho názoru ide o očividné obštrukcie zo strany sudcu, aby zmaril konanie, ktoré môže stáť žalovaného státisíce eur. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tým dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. e/ a f/ CSP).
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. b/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým odmietol žalobu žalobcu, doručenú súdu dňa 11.03.2021, je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
6. Súd prvej inštancie podanie žalobcu označené ako „Návrh na určenie právnej subjektivity, že právni predchodcovia vlastníkov nadobudli pozemky a nehnuteľnosť podvodom“, doručené súdu dňa 11.03.2021, ktoré by svojim obsahom mohlo byť určovacou žalobou, odmietol z dôvodu, že považoval za splnené zákonné podmienky na postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže pre nedostatky podania, ktoré napriek výzve a poučeniu menovaný neodstránil, čím naďalej žaloba neobsahovala zákonné obsahové náležitosti, nebolo možné vec meritórne prejednať. Žalobca k preukázaniu svojich tvrdení pripojil k žalobe nasledovné dôkazy, a to pôvodný parcelový protokol - parcely G. XX, XX, XX, XXX, XXXX, odpoveď z katastrálneho odboru S. na žiadosť o prešetrenie zápisu evidovaného vlastníckeho práva k parcelám registra L. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X pre katastrálne územie C., stanovisko archívu, komunikácia ohľadom mimosúdneho vyrovnania voči R., dokumenty preukazujúce priamu líniu príbuzenstva, dokument z roku 1930 preukazujúci dátum presťahovania z C. do R., zmluva o nájme hrobového miesta A.. Keďže podaná žaloba nemala zákonnom požadované náležitosti s poukazom k zjavne zmätočným častiam, súd vyzval žalobcu na doplnenie a odstránenie vád žaloby. Žalobca síce reagoval na výzvu súdu, ktorá bola doručená spolu s poučením, že v prípade jeho nečinnosti súd prvej inštancie podanie odmietne s poukazom na ust. § 129 CSP, avšak opätovne žalobca vady neodstránil, jasne zrozumiteľne neformuloval žalobný petit, ani neprodukoval také skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, k akému výsledku žalobca smeroval.
7. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a s obsahom podaného odvolania, námietky odvolateľa vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z nich vyvodil správny právny záver o dôvodnosti postupu podľa § 129 ods. 3 CSP pre nesplnenie procesných podmienok. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami danými CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby v plnom rozsahu neopakoval všetky známe fakty a správne závery posudzovanej veci. Nemožno spochybniť, že výklad a aplikácia ust. § 129 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strán sporu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jeho interpretáciou a používaním nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu, keď súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať
v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov, čo je v procesnom kódexe zabezpečené prostredníctvom toho, že odmietnuť podanie podľa § 129 ods. 3 CSP možno len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať, čo znamená možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné, alebo len ťažko odstrániteľné nedostatky žaloby. Pri rozhodovaní podľa uvedeného procesného ustanovenia súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby) uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP (nemôže posudzovať nedôvodnosť, neopodstatnenosť žaloby, pretože to je dôvod pre jej zamietnutie). 8. V odvolacom konaní odvolateľ opätovne jasným a zrozumiteľným spôsobom žalobnú žiadosť neformuluje a zo skutočností ním produkovaných nie je možné kvalifikovať, čoho sa domáha. K žiadnej zmene nedošlo ani po uznesení Okresného súdu Prievidza, ktorého cieľom bolo doplnenie žaloby s konkrétnymi špecifikáciami. Žalobca opakovane replikuje skutočnosti uvedené v pôvodnej podanej žalobe, ako aj v jej doplnení. Žalobca odkazuje na listinné dôkazy ním predložené v súdnom konaní, z ktorých však nie je možné vyvodiť dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca neozrejmil procesnú prípustnosť žaloby a nesformuloval samostatnú žalobnú žiadosť. V zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo podľa § 137 písm. d/ CSP určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.
9. Je potrebné spomenúť, že iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci, a jasne formulovaný údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, pretože súd musí presne vedieť, o čom (tiež o akom type žaloby) má konať a rozhodnúť, k naplneniu čoho v posudzovanej veci nedošlo. Podanie žalobcu a v ňom uvádzané skutočnosti sú spojením nejasných, neidentifikovaných a neúplných skutočností, z ktorých je zrejmé jedine to, že žalobca na svoje tvrdenia predkladá dôkazy, z ktorých nie je možné vyvodiť objektívnosť a dôvodnosť podanej žaloby, ba dokonca spochybňuje konanie sudcu podaním námietky zaujatosti z dôvodu jeho pomeru k prerokovanej veci. Z postavenia žalobcu ako „ pána sporu“ vyplýva, aby sformuloval rozhodné skutočnosti a k nim korešpondujúcu žalobnú žiadosť a aby tak následne súd bez ďalšieho mohol v prípade podania spĺňajúceho všetky formálne náležitosti v budúcnosti o jeho žalobe konať a tiež rozhodnúť.
10. Z vyššie uvedeného, berúc na zreteľ neopodstatnenosť odvolania žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým odmietol žalobu žalobcu, je vecne správne a toto podľa § 387 ods. 1 CSP je potrebné potvrdiť.
11. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak sa rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým je podanie odmietnuté. O náhrade trov odvolacieho konania preto rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s použitím analógie a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď pri formulácii výroku o trovách zohľadnil skutočnosť, že podanie žalobcu, ako ani následné rozhodnutia, či odvolanie neboli žalovaným doručené. Keďže však ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné vychádzajúc z ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť tiež o trovách odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).