Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14CoP-75-2024.pdf
PDF · 143.71 KB
Case nature
Subarea
14CoP/75/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, D., matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXX, zastúpenej: Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou so sídlom E. XXX/X, XXX XX I., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, v štádiu o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/14/2024-68 zo dňa 11. marca 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/14/2024-68 zo dňa 11. marca 2024 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že otec maloletej návrhom zo dňa 14.2.2024 navrhol neodkladným opatrením znížiť vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. zo sumy 200,- eur na sumu 50,- eur, a to dňom podania návrhu. Poukázal na dobu posledného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 19P 13/2022 - 251 zo dňa 4.8.2022 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 6CoP 53/2022. Dňa „9.2.2023“ dostal cievnu mozgovú príhodu a bol hospitalizovaný v nemocnici v Nemecku, keďže príhoda sa mu stala počas výkonu práce. Bola mu zároveň zistená cukrovka druhého stupňa s podávaním inzulínu, jeho srdce pracuje na 25%. Po dvoch týždňoch bol prevezený do Fakultnej nemocnice H. v ČR, pretože je zdravotne poistený v ČR. Dňa 2.1.2024 bol prevezený do liečebne pre dlhodobo chorých v J., okres H., kde začal s postupnými rehabilitáciami a pomaly začína chodiť, hospitalizácia bude trvať ešte dva mesiace. Taktiež sa podrobuje vyšetreniam srdca a následnej liečbe. Nemôže vykonávať žiadnu prácu, preto prerušil dňa 3.1.2024 živnosť, naďalej si musí platiť zdravotné poistenie. Má aj leasing na auto, ktorý nemá z čoho platiť, platí si poistku 93,- eur, pôžičku 350,- eur, elektriku, vodu, internet a podobne, zatiaľ neplatí ani odvody na sociálne zabezpečenie, pretože nemá z čoho. Z tohto dôvodu nemá z čoho platiť výživné 200,- eur. Poukázal ďalej na to, že matke zanikla mesiacom február 2024 aj vyživovacia povinnosť voči staršej dcére C. vo výške 190,- eur, nakoľko ukončila štúdium na vysokej škole. O dcére A. nemá žiadne informácie, matka ju poštvala proti nemu, dcéra sa o neho nezaujíma. Navrhol, preto aj vo veci samej rozsudkom súdu znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 200,- eur na sumu 50,- eur počnúc dňom podania návrhu.
3. Otec dieťaťa predložil k návrhu správu z nemocnice I., Nemecko, správu z Fakultnej nemocnice H., správu z Liečebne pre dlhodobo chorých J., potvrdenie o trvaní hospitalizácie, vyrozumenie o prerušení živnosti, list poisťovne Metlife a príslušné rozsudky o vyživovacej povinnosti matky voči dcére C..
4. Ku dňu rozhodovania okresného súdu o neodkladnom opatrení nebolo doručené vyjadrenie matky k návrhu.
5. Kolízny opatrovník v správe z 6.3.2024 uviedol, že s matkou maloletej bol vykonaný pohovor na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dňa 28.02.2024. Matka uviedla, že o podanom návrhu nie je informovaná a nesúhlasí. Uviedla, že maloletá A. navštevuje strednú školu, v školské dni žije na internáte, so štúdiom sú spojené zvýšené náklady, na ubytovanie, cestovné, stravu a vreckové. Mimo výživného otec neprispieva, maloletá A. nedostáva darčeky k Vianociam, k narodeninám, nezaujímajú ho potreby maloletej a styk s otcom bol naposledy pred dvoma rokmi. Od času, kedy bolo zvýšené výživné, je narušená komunikácia medzi otcom a dcérou, do tej doby bola komunikácia dobrá. Ku svojim pomerom matka uviedla, že žije s maloletou A., s manželom E. B. v 4- izbovom rodinnom dome, kde má maloletá vlastnú izbu. Je poverená vedením obchodu Terno v obci A.. Ďalej uviedla, že poberá prídavok na dieťa a daňový bonus. Matka o maloletej uviedla, že má intoleranciu na laktózu a mliečnu bielkovinu, ošetrujúcou lekárkou je C. C.. Je študentkou 2. ročníka Strednej priemyselnej školy C., odbor mechatronik, výborne sa učí, bola vyznamenaná, študentov zastupuje v školskej rade. Cez víkendy sa vzdeláva v D. F. G. K. je to prepájanie školákov s profíkmi z praxe. Pohovor s maloletou A. bol vykonaný telefonicky dňa 29.02.2024. Uviedla, že je momentálne na internáte, keďže navštevuje Strednú priemyselnú školu C., odbor mechatronik, 2. ročník. Je informovaná matkou o podaní biologického otca o zníženie výživného. Uviedla, že s otcom nie je v kontakte dva roky, z dôvodu, že keď zomrela stará matka, teda matka otca, vôbec ju neinformoval a nemohla sa tým zúčastniť rozlúčky, starú matku mala rada, boli spolu v kontakte. Ako sa dozvedela, že otec má zdravotné problémy, 3-krát mu písala, on nereagoval, zo slušnosti by ho išla navštíviť, no nemá žiadne informácie. V škole sa jej veľmi páči a darí sa jej dobre, angažuje sa v mimoškolskej činnosti v Mládežníckom parlamente - poradný orgán pre Mestské zastupiteľstvo v C., je aktívna v D. F.. Má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole v zahraničí v Taliansku, hovorí plynule talianskym jazykom. Je zdravá a má sa dobre. V rozhovore pôsobila sebavedomo, kultivovane, rozprávala spontánne. Z rozhovoru s matkou vyplynulo, že matka nesúhlasí so znížením výživného. Úrad je toho názoru, že vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a štúdiu maloletej na strednej škole, zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
6. S poukazom na § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP okresný súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení CMP a CSP dospel okresný súd k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Otec navrhol neodkladným opatrením znížiť vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére dňom podania návrhu, pričom poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý je dlhodobý a v dôsledku ktorého nie je schopný platiť doteraz určené výživné. Podľa okresného súdu otec podal návrh predčasne a bez existencie dôvodov neodkladnej predbežnej úpravy. V prvom rade okresný súd uviedol, „že navrhovateľ v návrhu neuvádza a nedokladuje aký príjem má, či poberá dávky počas PN, resp. inú dôchodkovú dávku, či je predpoklad priznania invalidného dôchodku a podobne a ako ohrozuje doteraz určené výživné jeho pomery. Bude vecou dokazovania vo veci samej podrobne preskúmať pomery na strane otca, vyhodnotiť ich zmenu oproti poslednej úprave výživného a zohľadňujúc aj druhé zákonné kritérium, a to potreby osoby k výžive oprávnenej, posúdiť prípadné zníženie výživného, ktoré bude súd posudzovať odo dňa podania návrhu otca. Otec neodôvodňuje naliehavosť dočasnej úpravy žiadnymi skutočnosťami, napríklad prípadnou prebiehajúcou exekúciou a podobne. Otcovi nehrozí žiadna ujma, pretože ak súd dospeje k záveru, že sú dôvody na zníženie výživného už v čase podania návrhu, toto bude znížené dňom podania návrhu.“
8. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec (č.l. 76 a nasl. spisu). V odvolaní otec navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie okresného súdu tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletej zníženým výživným v sume 50 Eur mesačne od podania návrhu vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky. Mal za to, že okresný súd neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci. Zdôraznil dôvod podania návrhu v dôsledku zmeny jeho pomerov, a to udalosti zo dňa 09.12.2023, kedy utrpel cievnu mozgovú príhodu počas výkonu práce, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný v nemocnici v Nemecku, po dvoch týždňoch bol prevezený do nemocnice v H., pretože je zdravotne poistený v Českej republike. Dňa 02.01.2024 bol prevezený do liečebne v J., kde začal s I. L.. C. I. B. B., J. E. M. G. L. XX %. D. XX.XX.XXXX I. N., O. E. B. G. N. P., F. F. O. E. O. I. Q. poistenie v Českej republike. V zmysle platnej právnej úpravy v Českej republike otec nebol povinný si platiť aj sociálne poistenie, v dôsledku čoho nie je poistencom sociálnej poisťovne v Českej republike. Otec nemá v súčasnosti žiadny príjem. V dôsledku svojej choroby a s poukazom k skutočnosti, že je poistencom českej zdravotnej poisťovne, všetky vyšetrenia, kontroly, rehabilitácie si plní v H., v Českej republike, čo je značne finančne náročné. Od 09.12.2023, kedy dostal cievnu mozgovú príhodu, nemá žiadny príjem, finančne mu vypomáha priateľka, ktorá mu hradí všetky náklady na lieky cca 30 Eur mesačne, diétnu stravu nastavenú lekármi s ohľadom na jeho zdravotný stav mesačne v sume cca 500 Eur, poistku v sume 93 Eur mesačne, elektrinu 29 Eur mesačne, telefón - pevná linka 10,90 mesačne, mobil 39 Eur mesačne, zdravotné poistenie v Čechách 2.552 Kč mesačne. Otec má spotrebný úver v C. s výškou splátky spolu s poistením 351,43 Eur mesačne. Tento úver je hradený prostredníctvom poistenia úveru na základe poistnej zmluvy, a to mesačne v celej výške splátky 351,43 Eur. Toto poistné plnenie je otcovi vyplácané každý mesiac až po doručení potrebných dokladov - potvrdenie o tom, že je stále práceneschopný a podrobuje sa liečbe. Dňa 29.02.2024 bol prepustený z liečebne v J., je odkázaný na pomoc druhej osoby, nemôže byť sám bez dozoru, býva momentálne u svojej priateľky, kde býva aj jej mama a táto je celý deň doma a v prípade potreby je mu nápomocná. Priateľka znáša všetky jeho náklady, čo sa týka stravy a liekov. Otec sa snažil si plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 200 Eur, pokiaľ mal nejaké peniaze na účte. Peniaze sa však minuli a otec je odkázaný na finančnú výpomoc od svojej priateľky. Okresný súd konštatoval, že návrh je otcom podaný predčasne, bez existencie dôvodov neodkladnej úpravy, neuviedol otec svoj príjem, nezdokladoval ho, ani či mu bola priznaná dávka počas PN, resp. iná dávka, či je predpoklad priznania invalidného dôchodku a podobne a ako to ohrozuje doteraz určené výživné. Otec zdôraznil, že od nepriaznivej zdravotnej udalosti od 09.12.2023 nepoberá žiadny príjem. Odkázal na bod I. odvolania. Otcovi doposiaľ nie je priznaná žiadna dávka zo Sociálnej poisťovne Slovenskej republiky ani Českej republiky, žiadny invalidný dôchodok, pričom vytkol okresnému súdu, že si toto mohol „jednoducho overiť lustráciou v sociálnej poisťovni“, nevie predpovedať, ako to bude do budúcna s poukazom na jeho zdravotný stav - cukrovka II. typu, 25% činnosť srdca, rehabilitácie, očné vyšetrenie, neurologické vyšetrenie. Do budúcna nevie predpokladať, či bude schopný vykonávať zárobkovú činnosť. Vypomáha mu priateľka, ktorá hradí otcovi všetky nevyhnutné výdavky. Platenie výživného rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k.19P/13/2022-251 zo dňa 04.08.2022 vychádza z jeho vtedajších príjmov, avšak momentálne má príjem 0 Eur. Otec nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, nemá žiadny príjem, určené výživné vo výške 200 Eur mesačne nie je schopný naďalej uhrádzať s poukazom k jeho nevyhnutným výdavkom spojených s jeho zdravotný stavom. Určené výživné nedokáže platiť a mohol by sa dostať do situácie spôsobilej vyvolať exekučné konanie.
9. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otec správne uvádza, že poslednýkrát bolo výživné na mal. A. upravené rozsudkom Okresného súdu Prievidza, zo dňa 04.08.2022 (sp. zn. 19P/13/2022) a týmto bolo výživné stanovené na sumu 200,- Eur. Od tohto obdobia však nastali okolnosti na strane maloletej, ktoré naopak odôvodňujú zvýšenie výživného. Ku zmene na strane maloletej došlo z dôvodu jej nástupu na strednú školu a tiež z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu. Po poslednom rozhodnutí o výživnom došlo k zmene zdravotného stavu maloletej, ktorá trpí alergiou na laktózu a lepok s čím sú spojené značné stravovacie obmedzenia a tým aj podstatne zvýšené výdavky matky. Výživné bolo upravované v čase, keď maloletá bola žiačkou deviatej triedy základnej školy a nastupovala na strednú školu. Maloletá je v súčasnosti študentkou Strednej priemyselnej školy v C., kde je zároveň ubytovaná na školskom internáte. Maloletá sa tiež v rámci prehlbovania svojich vedomostí zúčastňuje počas víkendov vzdelávacích kurzov v organizácii D. F. K., kde sa snaží zlepšovať si svoje zručnosti, ktoré bude môcť uplatňovať v praxi. Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej predstavujú sumu najmenej 450 - 500,- Eur mesačne. Ide o výdavky vynaložené najmä na úhradu ubytovania na internáte vo výške 40,- Eur mesačne, výdavky na stravu poskytovanú školskou jedálňou (zahŕňa raňajky, obedy a večere) vo výške približne 80,- Eur mesačne, výdavky na stravu mimo školskej jedálne vo výške približne 100,- Eur mesačne, vreckové približne 20,- Eur týždenne – t. j. 80,- Eur
mesačne, cestovné náklady najmenej 50,- Eur mesačne, študijné materiály vo výške priemerne 10-20,- Eur mesačne, poplatky za kurzy v organizácii D. – 30,- Eur mesačne, ošatenie v sume približne 50,- Eur mesačne, úhrada za služby operátora v sume 20,- Eur mesačne, poistenie vo výške 25,- Eur mesačne, ako aj ďalšie nepravidelné výdavky, napr. zdravotná starostlivosť, sociálny život a pod. V súvislosti so začiatkom štúdia na strednej škole matke maloletej tiež vznikli ďalšie mimoriadne výdavky, a to platba za ISIC vo výške 30,- Eur, príspevok na ZRPŠ 20,- Eur, počítač v sume 800,- Eur (z toho 400,- Eur jej bola poskytnutá štátna dotácia) a aktuálne maloletá absolvuje kurz na vodičské oprávnenie, s ktorým má matka výdavky spolu približne 900,- Eur. Matka je zamestnancom na pozícii vedúca predajne u zamestnávateľa TERNO s.r.o., s miestom výkonu práce v obci A.. Jej priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania predstavuje sumu približne 1.000,- Eur a poberá tiež rodinné prídavky na maloletú vo výške 60,- Eur mesačne. Matka uhrádza výdavky na hypotéku vo výške 289,- Eur mesačne, výdavky na úhradu dodávok plynu a elektrickej energie vo výške 150,- Eur mesačne, výdavky za služby operátora vo výške 20,- Eur mesačne, náklady na dopravu do práce približne 150,- Eur mesačne, poistenie PZP 120,- Eur ročne, poistenie na dom 140,- ročne a výdavky na internet 15,- Eur mesačne. Otec uvádzal, že na strane matky došlo k zlepšeniu jej finančnej situácie v dôsledku zániku vyživovacej povinnosti voči staršej dcére C. B., nar. XX.XX.XXXX. Toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko vyživovacia povinnosť voči tejto dcére bola upravená rozsudkom Okresného súdu Zvolen tak, ako to uvádza otec vo svojom návrhu, pričom toto rozhodnutie je naďalej právoplatné a vykonateľné, preto je matka povinná naďalej toto výživné voči staršej dcére plniť, a to až do jeho právoplatného zrušenia súdom. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej v predošlom konaní o určení vyživovacej povinnosti (Okresný súd Prievidza, sp. zn. 19P/13/2022) deklaroval úhrady sociálneho poistenia, tomuto vznikol nárok na vyplatenie sociálnych dávok počas práceneschopnosti, tieto však účelovo vo svojom návrhu neuvádzal. Rovnako otcovi odpadlo veľké množstvo výdavkov, ktoré mu vznikali v súvislosti s jeho podnikaním. Otec uvádza, že nie je schopný naďalej platiť leasing na auto a o toto auto príde. Predmetné motorové vozidlo otec využíval najmä na podnikateľské účely a jeho hodnota predstavovala sumu približne 29.000,- Eur. Nakoľko podnikateľskú činnosť v súčasnosti nevykonáva, objektívne mu nič nebráni v tom, aby predmetné motorové vozidlo predal a takto získal finančné prostriedky. Otec tiež uvádza, že uhrádza pôžičku vo výške 350,- Eur, ktorú ale „nevládze platiť“. V predošlom konaní o určení vyživovacej povinnosti (OSPD, sp. zn. 19P/13/2022), ale otec v rámci svojich výdavkov uvádzal tiež položku „poistenie úveru vo výške 60.- Eur mesačne“. „Z uvedeného možno predpokladať, že otec mal uzatvorené poistenie schopnosti splácania daného úveru a teda má nárok na poistné plnenie v tejto súvislosti. Taktiež poukazujeme na obsah navrhovateľom predložených lekárskych správ, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ v rámci odberu anamnézy uvádza, že fajčí 2 krabičky cigariet denne. Ak vychádzame z priemernej ceny krabičky cigariet vo výške 4,50.- Eur, potom otec vynakladá finančné prostriedky vo výške najmenej 270.- Eur mesačne iba na túto svoju závislosť. Považujeme za neprípustné, aby naproti tomu tvrdil, že nie je schopný uhrádzať výživné na maloletú dcéru vo výške 200.- Eur“. Z obsahu žaloby a jej príloh tiež vyplýva, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. Podľa informácií matky ide o pani F. G., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ by mal súdu preukázať príjmy osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, nakoľko aj táto skutočnosť môže mať vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Matka samozrejme berie na vedomie otcov nepriaznivý zdravotný stav, nie je však schopná vysoké výdavky na maloletú pokrývať výlučne zo svojich príjmov.
10. K doručenému vyjadreniu matky otec uviedol, že matka uvádza nepravdivé a zavádzajúce informácie. K vyjadreniu matky, že naposledy sa výživné určovalo v čase, kedy maloletá bola žiačkou 9. ročníka základnej školy a mala nastúpiť na strednú školu a že jej výdavky sú v súčasnosti vyššie, nakoľko je na strednej škole, otec uviedol, že výživné v tom čase bolo určované už s poukazom na zvýšené výdavky, ktoré mala mať matka pri nástupe maloletej na strednú školu, toto všetko v tomto rozhodnutí bolo zahrnuté. Taktiež matka poukázala vo svojom vyjadrení na zhoršenie stavu maloletej, že má alergiu na lepok a laktózu a tým zvýšené výdavky. K tomuto otec uviedol, že zhoršenie zdravotného stavu maloletej je v porovnaní so zhoršeným zdravotným stavom otca neporovnateľné. Otec má vysokú cukrovku II typu, zlyháva mu srdce, prekonal mozgovú príhodu, vlastne sa druhýkrát narodil (doktor mu povedal, že môže byt' rád či sa dožije pondelka - príhoda sa mu stala v sobotu) je v porovnaní s údajne zhoršeným stavom maloletej A. oveľa väčšie zhoršenie zdravotného stavu. Otec sa učil nanovo chodiť aj rozprávať. Berie 10 rôznych liekov, pichá si 4x denne inzulín. K vyjadreniu matky, kde uvádza matka spolu s jej právnou zástupkyňou, že výživné na plnoletú dcéru C. B.. nar. XX.XX.XXXX stále platí, je tiež zavádzajúce. Na Okresnom súde Zvolen prebieha konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, ktorý návrh podala matka. V tejto veci bolo pojednávanie dňa 19.04.2024, kde táto vyživovacia
povinnosť bola zrušená ku dňu 10.02.2024. Plnoletá dcéra C. matke dvakrát oznámila, že nech jej už neposiela výživné, poslala je aj potvrdenie o ukončení štúdia, ale jej matka aj napriek tomu účelovo posielala výživné. Dcéra C. B. jej toto výživné vždy vrátila späť na účet. Toto akosi matka zabudla uviesť. Takže tvrdenia matky, že platí naďalej výživné na plnoletú dcéru sú klamstvo. Matke sa zlepšila finančná situácia o 190 Eur, ktoré už nemusí platiť staršej dcére C. B.. „Čo sa týka vyjadrenia, že otec účelovo v návrhu neuvádza vyplatenie sociálnych dávok - k tomuto otec uvádza, že naozaj žiadne sociálne dávky mu nie sú vyplácané, čo si v neposlednom rade môže súd zistiť lustráciami.“ Nakoľko bol otec živnostník v Čechách od mája 2023 platil si sociálne poistenie v Čechách, avšak len čo sa týka dôchodkovej časti (toto samozrejme otec zistil až po tom ako ostal práceneschopný). Česká sociálna poisťovňa má odvody rozdelené, zvlášť sa platí sociálna časť a zvlášť dôchodková. Toto otec nevedel, jeho účtovníčka ho o tomto neupovedomila, platil údajne len dôchodkovú časť poistenia. Nie je to ako na Slovensku, že všetko je spolu v jednom. V súčasnosti si neplatí ani toto, nakoľko nemá z čoho. Podľa platnej českej legislatívy nemá nárok na vyplácanie sociálnych dávok v Českej republike. Je síce pravda, že ocovi odpadlo veľké množstvo výdavkov, keďže nepracuje, ale nemá žiadny, podotýka žiadny príjem a aj napriek tomu si musí platiť zdravotné poistenie, poistku, elektriku, strava, lieky, otec výdavky má a nemá žiadny príjem, bez pomoci ostatných by to nezvládol. Veľmi vysoké má otec výdavky na stravu, nakoľko jeho strava musí byt' minimálne štyrikrát denne, musí obsahovať veľa zeleniny, mäsa, kyslé mlieka – čo všetky tieto potraviny sú neskutočne drahé. Otca vyjde strava mesačne aj na 400,- Eur až 500,- Eur, čo samozrejme platí jeho priateľka. K tvrdeniu, že otcovi by sa mal úver splácať, keďže si platil poistenie, tak k tomuto len toľko, že v odvolaní k uzneseniu jasne uviedol, že otcovi úver platí poisťovňa na základe poistky, ale právna zástupkyňa si ani toto nevie poriadne prečítať. Výslovne je v odvolaní uvedené: „Otec má spotrebný úver v C. s výškou splátky spolu s poistením 351,43 Eur/mesačne. Tento úver je hradený prostredníctvom poistenia úveru na základe poistnej zmluvy a to mesačne v celej výške splátky 351,43 Eur. Toto poistné plnenie je otcovi vyplácané každý mesiac až po doručení potrebných dokladov (potvrdenie o tom, že je stále práceneschopný a podrobuje sa liečbe)." „Poburujúce podľa otca je aj tvrdenie matky: „Taktiež poukazujeme na obsah navrhovateľovi predložených lekárskych správ, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ v rámci odberu anamnézy uvádza, že fajčí 2 krabičky cigariet denne. Ak vychádzame z priemernej ceny krabičky cigariet vo výške 4,50 Eur, potom otec vynakladá finančné prostriedky vo výške najmenej 270,- Eur mesačne iba na túto svoju závislosť. Považujeme za neprípustné, aby naproti tomu tvrdil, že nie je schopný uhrádzať výživné na maloletú dcéru vo výške 200,- Eur." V správach je uvedené - konkrétne v správe zo vstupnej prehliadky: „stopkuřák - do 2020 asi 2 krabičky denne" a v Prepúšťacej správe je uvedené:..3 roky stop kuřák, jinak 2 krabičky denné". Máme za to, že z tohto jasne vyplýva, že otec je tri roky nefajčiar (v súčasnosti už 3,5 roka) - Lekárske správy, ktoré sú už v súdnom spise, kde je zvýraznené, že otec je Nefajčiar“. „Pravdupovediac otec nevie čo si má o tomto myslieť, buď matka aj spolu s právnou zástupkyňou chcú klamať súd, alebo nevedia čítať. Je až nepochopiteľné, že právna zástupkyňa, ktorá prevezme zastupovanie, vyúčtuje si za to nemalé peniaze (podotýkam, že matka si zase zjavne aj v tomto konaní môže dovoliť právneho zástupcu a platiť mu nemalé peniaze, čo si otec nemôže dovoliť) si ani poriadne neprečíta všetky dokumenty kým napíše vyjadrenie. Nechcem nikoho uraziť, ale buď opovrhuje súdom, alebo nevie čítať. K tvrdeniu, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a že navrhujú, aby navrhovateľ súdu preukázal príjmy osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti k tomuto otec uvádza: V odvolaní voči uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia sme uviedli, prečo býva otec u priateľky, že táto mu poskytuje strechu nad hlavou, stravu, čo ani nie je povinná, keďže nie sú ani manželia. Otec uvádza, že toto je len dočasné riešenie, nie je tu prihlásený ani na trvalý ani na prechodný pobyt, je to len na dobrej vôli matky jeho priateľky, že mu tu umožní zotrvať, kým sa jeho stav nezlepší a kým sa nebude môcť vrátiť do svojho domu, kým bude schopný ako tak sám fungovať. Podotýkame situácia je len dočasná a je len na dobrej vôli priateľky, že mu finančne pomáha, toto zase pani právna zástupkyňa nepochopila. Naopak tomuto uvádzame, že matka žije spolu s manželom v jednej domácnosti, takže tu žiadame zdokladovať príjem celej rodiny matky, teda aj jej manžela E. B.. Otec chce ešte uviesť, že výživné vždy platil a má aj naďalej záujem platiť výživné, avšak len vo výške 50,-Eur, kde aj vlastne na toto výživné mu musia prispieť druhí. Je preto na zamyslenie, že matka maloletej si nevie uvedomiť veľmi zlý zdravotný stav otca, ktorý je bez príjmu a žiada aj naďalej vysoké výživné. Je absolútne bez chrbtovej kosti a v čase otcovej zlej zdravotnej a finančnej situácie by sa mala o dcéru viac postarať ona. Nehanbí sa, aby sa jej na výživné pre dcéru skladali cudzí ľudia? Na záver otec uvádza, že nakoľko nemá momentálne žiadny príjem je odkázaný na pomoc druhých trvá na svojom návrhu platiť výživné vo výške 50,- EUR a žiada mu vyhovieť.“
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1, 2 CSP.
12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 324 ods. 1 a 2 zákona č. 160/20015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
17. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.
21. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. V zmysle § 361 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
25. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
26. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
27. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Pripomína odvolací súd, že mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
28. Krajský súd uvádza, že doposiaľ zistené skutočnosti (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu) nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu. Akcentuje sa na tomto mieste, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Vzhľadom na rýchlosť konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP, CMP), nemôže byť aktivita navrhovateľa neodkladného opatrenia nahradzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové konanie aktivitou súdu. V tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení,
o ktorom súd má rozhodnúť v zákonnej lehote, mal vykonávať dokazovanie. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčenia, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok, resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechaná výlučne na úvahe súdu, pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa.
29. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 ZR.
30. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je teda osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by primárne mala vyplývať z naliehavosti situácie, a v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých i z existencie záujmu maloletých detí.
31. Odvolací súd na tomto mieste považuje za podstatné ozrejmiť svoje východiská, v zmysle ktorých plnenie vyživovacej povinnosť rodičov k deťom, je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliadne však na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné v prejednávanej veci bolo určené rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp.zn. 19P/13/2022-251 zo dňa 4. augusta 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/53/2022-294 zo dňa 23. februára 2023. Návrhom, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 14.02.2024 sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal znížiť určenú vyživovaciu povinnosť zo sumy 200 Eur na 50 Eur. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval predčasnosť podaného návrhu otcom s tým, že dôvodom podania návrhu otcom je jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý je dlhodobý a v dôsledku ktorého nie je schopný platiť doteraz určené výživné. Okresný súd konštatoval teda nielen predčasnosť, ale konštatoval aj absenciu existencie dôvodov neodkladnej predbežnej úpravy. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ v návrhu neuvádzal a nedokladoval, aký príjem má, či poberá dávky počas PN, resp. inú dôchodkovú dávku, či je predpoklad priznania invalidného dôchodku a podobne a ako ohrozuje doteraz určené výživné jeho pomery. Bude vecou dokazovania vo veci samej podrobne skúmať pomery na strane otca a vyhodnotiť ich zmenu oproti poslednej úprave výživného a zohľadňujúc aj druhé zákonné kritérium, a to potreby osoby k výžive oprávnenej posúdiť prípadné zníženie výživného, ktoré bude súd posudzovať odo dňa podania návrhu otca. Otec neodôvodňuje naliehavosť dočasnej úpravy žiadnymi skutočnosťami, napríklad prípadnou prebiehajúcou exekúciou a podobne. Okresný súd ustálil, že otcovi nehrozí žiadna ujma, pretože ak súd dospeje k záveru, že sú dôvody na zníženie výživného už v čase podania návrhu, bude toto znížené dňom podania návrhu. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uvádzané okresným súdom v napadnutom rozhodnutí, považuje za podstatné uviesť, že sa s argumentáciou okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil a vzhľadom na obsah spisového materiálu mal za to, že napriek podanému odvolaniu otca, sú tieto závery okresného súdu vecne správne. Odvolací súd nemal vytvorený priestor na základe argumentácie otca v podanom odvolaní tak, ako je súčasťou spisového
materiálu v spojení s listinami pripojenými k podanému odvolaniu, na konštatovanie dôvodov na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Uvedené listinné dôkazy osvedčujú zdravotný stav otca, avšak bez ďalšieho nevyvracajú závery okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, ktorý konštatoval potrebu podrobného preskúmania pomerov na strane otca a vyhodnotenie ich zmeny oproti poslednej úprave výživného, a to nielen vo vzťahu k povinnému - otcovi, ale i k osobe oprávnenej k výžive, teda maloletému dieťaťu. Je potrebné uviesť, že pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako i osoby povinnej a takisto matky, musia byť podrobne vyhodnotené, pričom zdravotný stav otca v tomto prípade síce odvolací súd citlivo vnímal, avšak nemôže konštatovať, že samotný zdravotný stav otca bez komplexne preukázaných pomerov na jeho strane, by predstavoval v tomto štádiu konania, bez ďalšieho, dôvody, v zmysle ktorých by malo byť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené.
32. Odvolací súd pripomína, že hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa rozhodujúcim spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
33. Odvolací súd, v zhode s okresným súdom, po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že pomery na strane otca v podanom návrhu, ktoré odvolací súd síce citlivo vníma, k momentu rozhodovania okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu, bez ďalšieho, neosvedčovali v dostatočnom rámci také skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu okolností odôvodňujúcich potrebu okamžitého zásahu práve formou vydania neodkladného opatrenia, čím by sa zasiahlo do stavu právoplatného rozhodnutia o výživnom, bez osvedčenia pomerov na strane rodičov ako i maloletého dieťaťa.
34. V tomto štádiu konania, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak krajský súd dospel k záveru, že nebola v zákonom požadovanej miere a intenzite osvedčená jedna zo zákonom vyžadovaných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tiež odvolací súd nemohol konštatovať naplnenie podmienok stanovených § 361 CMP. S ohľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia zákonom stanovených podmienok pre možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak za konštatovaného nesplnenia kumulatívne vyžadovaných podmienok a ani podmienok § 361 CMP, bolo potrebné krajským súdom, vo vyvolanom odvolacom konaní napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o návrhu otca na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia.
35. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v štádiu pred meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie.
36. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov otca zhodnotený ako relevantný, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd, preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.