Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoP-44-2021.pdf
PDF · 187.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/44/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. X., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov - matky M. X., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom, R. XX, L. - E. J., toho času bytom L. XX, R., právne zastúpenej JUDr. Ninou Hríbikovou, advokátkou, so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, a otca A. X., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom D. 6, G., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/247/2019-359 z 22. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým zamietol návrh matky na zmenu výchovného prostredia (II. výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (VI., VII., VIII. výroky) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 06. 2021 návrh otca na zmenu výchovného prostredia zamietol (I. výrok) a zároveň zamietol aj návrh matky na zmenu výchovného prostredia (II. výrok). Rodičom maloletéhoA. X., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý“) uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (III. výrok). Ďalej súd prvej inštancie priznal znalkyni z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. G. N., s miestom výkonu činnosti E. XX, Q., zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR č.: 915011 (ďalej aj ,,znalkyňa“) znalečné v sume 611,99 Eur (IV. výrok) a upravil učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby znalkyni vyplatila znalečné spolu v sume 311,99 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu na špecifikovaný účet vedený v mBank, a.s., (V. výrok). Súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 305,99 Eur pripojeným príkazom na úhradu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (VI. výrok) a otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 306,- Eur pripojeným príkazom na úhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (VII. výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VIII. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že otec sa návrhom domáhal zmeny výchovného prostredia maloletého tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku od piatku 18.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Návrh otec odôvodnil tým, že matka maloletého manipulovala, zasahovala do jeho výchovy, pričom dňa 01. 09. 2019 maloletý nechcel ísť k matke, prejavil vôľu byť u neho. Otec zároveň
spochybňoval starostlivosť matky o maloletého tým, že v čase jej starostlivosti o maloletého mal maloletý neskoré príchody do školy, matka ponechávala maloletého u cudzích osôb, zmenila sebe a maloletému bydlisko. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka podaním datovaným ku dňu 18. 06. 2021 navrhla zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a počas letných, jesenných, vianočných, veľkonočných prázdnin z dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť nefunguje, maloletému nevyhovuje, nesúhlasí s ňou. Ďalej vo svojom podaní poukázala na pohovor s maloletým, pri ktorom uviedol, že odsťahovanie do Košíc by bolo pre neho druhou šancou ako sa pozitívne zapísať v škole, maloletý v starostlivosti otca nie je spokojný. Počas starostlivosti otca o maloletého sa prehĺbili problémy v škole. V období počas týždňa, keď bol u nej, často sa rozprávali o tom, komu by chcel byť zverený, pričom jej hovoril, že má rád obidvoch rodičov, bol by radšej s ňou. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 37 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 7, 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletý v rámci rozvodového konania bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/1/2015-58 zo dňa 27. 05. 2015 zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Z vyjadrenia otca a matky vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť v zmysle súdneho rozhodnutia sa realizovala do decembra 2020. Následne starostlivosť o maloletého zabezpečoval otec, matka bola s maloletým v sporadickom kontakte. Od 01. 03. 2021 rodičia opäť začali zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť, avšak v intervale 2 týždne otec, 1 týždeň matka, k čomu pristúpili po odporučení znalkyne v znaleckom posudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, opakovanými pohovormi s maloletým, pri ktorých 15. 01. 2020 vyjadril vôľu byť zverený otcovi, pohovorom s maloletým zo dňa 20. 05. 2021, pri ktorom opätovne vyjadril vôľu byť zverený otcovi s tým, že mu nevyhovuje striedavá osobná starostlivosť s intervalom 2 týždne u otca a 1 týždeň u matky a následne pohovorom zo dňa 16. 06. 2021, z ktorého vyplynulo, že nechce striedavú osobnú starostlivosť, chce byť zverený matke. V rámci tohto pohovoru maloletý vysvetlil, akým spôsobom dospel k predchádzajúcemu rozhodnutiu byť zverený otcovi (trhal lístky na kvietkoch). Súd prvej inštancie sa stotožnil so stanoviskom opatrovníka, že maloletý pri niektorých svojich vyjadreniach v rámci pohovoru mal dospelé vyjadrenia, nezodpovedajúce jeho veku 10 rokov (napríklad alergén - mačka u matky, prečo to psychológovia naťahujú). V priebehu konania sa rodičia zúčastňovali poradensko-psychologického procesu na referáte poradensko-psychologických služieb, pričom zo správy zo dňa 07. 04. 2020 vyplynuli protichodné vyjadrenia rodičov, ktoré si navzájom odporovali, ale zároveň stanovisko, že maloletý striedavú osobnú starostlivosť zvláda. Z ďalšej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 20. 05. 2021 opätovne vyplynuli protichodné vyjadrenia rodičov, ale zároveň stanovisko, že maloletý striedavú osobnú starostlivosť zvláda, má rád obidvoch rodičov, vníma vážne napätie rodičov a hádanie, nevie, čo má robiť. Rovnako zo znaleckého posudku vyplynulo, že striedavá osobná starostlivosť neohrozuje zdravý fyzický, psychický vývoj maloletého, ale ohrozuje vzťah matky a maloletého vzhľadom k tomu, že otec nedisponuje dostatočne rodičovskou schopnosťou podporovať pozitívny vzťah maloletého k matke, ktorý v rámci znaleckého dokazovania bol kritický. Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo, že výchovný vplyv a prostredie matky je skôr emočný a výchovný vplyv otca a jeho prístup k maloletému je skôr aktívny pri voľnočasových aktivitách. Znalkyňa v znaleckom posudku zároveň konštatovala depresívne príznaky u maloletého, ktoré sú spôsobené sporom rodičov a situáciu v škole, jeho začlenenia v kolektíve, ktoré môže spôsobiť poruchy správania maloletého, ktoré podľa charakteristiky maloletého zo školy sa aj prejavili. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu nemal preukázané, že by odpadla niektorá z podmienok pre trvanie striedavej osobnej starostlivosti, ktorou je: 1/ spôsobilosť obidvoch rodičov vychovávať maloleté dieťa, 2/ záujem rodičov o osobnú starostlivosť, 3/ záujem maloletého, 4/ lepšie zaistenie potrieb maloletého v striedavej osobnej starostlivosti, a preto návrh otca, ako aj matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy riziko zverenia maloletého len do výlučnej osobnej starostlivosti otca, ktorý nedisponuje rodičovskými schopnosťami podporovať vzťah maloletého s matkou a na strane matky riziko presťahovania maloletého do Košíc, kde má priateľa, rodinu, čím taktiež hrozí riziko narušenia už v súčasnosti veľmi intenzívneho vzťahu maloletého s otcom. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevychádzal z predstáv, túžob, želaní rodičov, ale zo záujmu maloletého mať zabezpečenú starostlivosť tak, ako tomu bolo doposiaľ zo strany obidvoch rodičov vo forme striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom. Súd prvej inštancie v danej veci záujem dieťaťa videl v zachovaní vzťahu maloletého k obidvom rodičom v rámci striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s motiváciou rodičov na zrušenie striedavej starostlivosti o maloletého, a to u otca zabezpečením prítomnosti maloletého vo svojej domácnosti, mať kompletnú rodinu a na strane matky jej umožniť presťahovať sa spolu s maloletým do Košíc, kde má priateľa, s ktorým podľa vlastného vyjadrenia má vážny vzťah. Súd prvej inštancie vo vzťahu k obidvom rodičom uviedol, že sa nestotožňuje s ich bojom o maloletého, ktorý sa v ich boji stal „rukojemníkom“ a už maloletému spôsobili depresívne príznaky, čo vyplynulo zo znaleckého dokazovania. Rodičia maloletého by sa naopak mali sústrediť na poskytnutie pomoci maloletému pri začlenení sa do kolektívu, ktoré už v súčasnosti spôsobili u maloletého výchovné problémy, na čo znalkyňa v znaleckom posudku poukazovala. Súd prvej inštancie pri zamietnutí návrhov oboch rodičov zohľadnil okolnosti, za ktorým bola schválená rodičovská dohoda v čase rozvodového konania. Súd prvej inštancie podotkol, že maloleté dieťa má právo vyjadriť sa samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a súd je povinný názorom maloletého venovať náležitú pozornosť, avšak za podmienky, že zodpovedá jeho veku a rozumovej vyspelosti. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletý má 10 rokov. Maloletý v priebehu konania v čase, keď bol v starostlivosti otca, vyjadroval vôľu byť zverený jemu a v čase, kedy starostlivosť zabezpečuje matka, zverený matke. Rovnako zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 20. 05. 2021 vyplynulo, že maloletý sám nevie, čo má robiť. Súd prvej inštancie preto na vôľu maloletého neprihliadol. Otec návrh na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti odôvodnil: 1/ vôľou maloletého, 2/ manipuláciou maloletého matkou, 3/ ponechávanie maloletého matkou u cudzích ľudí. Súd prvej inštancie vôľu maloletého nemohol zobrať do úvahy vzhľadom na stále meniace sa stanoviská maloletého. Súd prvej inštancie nemal preukázanú manipuláciu matkou (viď znalecký posudok), ponechávanie maloletého matkou u cudzích v priebehu súdneho konania. Otec tak súdu prvej inštancie nepreukázal dôvody na vyhovenie jeho návrhu, a preto aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie jeho návrh zamietol. Súd prvej inštancie návrhu otca na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním alebo výsluchom nevyhovel z dôvodu, že by bolo nehospodárne, neúčelné. Znalecký posudok vypracovaný v rámci konania zodpovedal všetky odborné otázky potrebné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie výsluch maloletého bol vykonaný dňa 16. 06. 2021. Matka zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti odôvodňovala tým, že: 1/ nefunguje, 2/ nevykonáva sa, 3/ vôľou maloletého, 4/ v starostlivosti maloletého u otca, 5/ problémami maloletého v škole, 6/ odsťahovaním sa maloletého do Košíc a danie maloletému druhej šance novým prostredím. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zistil, že obidvaja rodičia vo svojich prístupoch a výchovným pôsobením maloletého neohrozujú, naopak, každý z nich mu poskytuje iný rozmer, matka viac emočný a otec vyplnením voľného času aktivitami, preto nemôže konštatovať, že striedavá osobná starostlivosť je nefunkčná. Argumentácia, že striedavá osobná starostlivosť maloletému nevyhovuje, súd prvej inštancie mal preukázané len z pohovorov s maloletým pred opatrovníkom, ktoré však tak, ako jeho vôľu, nemohol zobrať do úvahy. Naopak zo správ z poradensko-psychologického procesu, znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletý striedavú osobnú starostlivosť zvláda a jeho vývoj, vývin neohrozuje. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal ani preukázané, že by starostlivosť otca o maloletého bola ohrozujúca. To, že matka má inú predstavu o starostlivosti o maloletého, vyplýva z odlišností pováh rodičov maloletého, avšak nemôžu byť dôvodom pre zrušenie striedavej osobnej starostlivosti ako takej. Súd prvej inštancie mal preukázané tvrdenie matky, že u maloletého sa v 2. polroku školského roka 2020/2021 vyskytli výchovné problémy, avšak súd prvej inštancie nemal preukázané, že by priamo súviseli s osobnou starostlivosťou otca o maloletého. Naopak, vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, a to či už správami z poradensko-psychologického procesu, alebo znaleckým dokazovaním, že maloletý vníma napätý rodičovský vzťah, tlak obidvoch rodičov na dosiahnutie zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie v tomto smere opätovne rodičom vytkol, že maloletý v ich spore sa stal „rukojemníkom,“ na maloletého vyvíjajú neprimeraný tlak, ktorý sa logicky prejavili v jeho správaní v škole. Je preto len na rodičoch, aby svoje úsilie sústredili na pomoc maloletému, a nie na boj medzi nimi. Odsťahovanie maloletého do Košíc a poskytnutie mu druhej šance, pri zrušení striedavej starostlivosti je právne irelevantné, pretože maloletý má aj v súčasnom bydlisku možnosť zmeniť školu. Matka naopak presťahovaním maloletého do Košíc by výrazným spôsobom zasiahla do výkonu rodičovských práv a povinností otca a podľa vyjadrenia znalkyne, by bolo rizikové vzhľadom na intenzívny súčasný vzťah a kontakt otca s maloletým. Súd prvej inštancie preto aj z týchto dôvodov návrh matky zamietol. Vykonaným dokazovaním, či už zo správ z poradensko-psychologického procesu, zo znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že obidvaja rodičia si vo vzťahu k maloletému presadzujú svoje želania, čím maloletému už spôsobili depresívne príznaky, a preto považoval za
potrebné rodičom maloletého v zmysle § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine nariadiť výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktoré už s rodičmi spolupracuje. Súd prvej inštancie nariadením výchovného opatrenia sledoval nielen zmiernenie napätia medzi rodičmi, negatívneho postoja otca k matke, ale zároveň zabezpečenie fungovania striedavej osobnej starostlivosti v prospech maloletého, keďže súd prvej inštancie mal za to, že je v najlepšom záujme maloletého zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti. Je však len na rodičoch, aby si uvedomili dôležitosť svojej úlohy a role v živote ich maloletého dieťaťa a poskytli mu šťastné, spokojné detstvo. V neposlednom rade súd prvej inštancie nariadením výchovného opatrenia sledoval aj poskytnutie ochrany maloletému pred vplyvom jeho vlastných rodičov a ich usmernenie a sústredenie sa na riešenie problémov maloletého primeraných jeho veku (jeho začlenenie do školského kolektívu). Z obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie ďalej zistil, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok riadne v súdom prvej inštancie ustanovenej lehote. Súd prvej inštancie pri hodnotení účelnosti a primeranosti jednotlivých úkonov vychádzal zo svojich skúseností z iných obdobných prípadov a použil komparatívnu metódu hodnotenia. V posudzovanej veci znalkyňa vykonala vlastné vyšetrenie posudzovanej osoby. S prihliadnutím na skúsenosti súdu prvej inštancie v obdobných prípadoch, v ktorých bolo vykonané psychologické vyšetrenie posudzovanej osoby, súd prvej inštancie považoval uplatnenú hodinovú odmenu znalca za časovo primeranú. Za primeranú odmenu považoval súd prvej inštancie aj prípravu na pojednávanie a účasť znalkyne na pojednávaní. Súd prvej inštancie preskúmal vyúčtovanie znalkyne za podané znalecké úkony a zistil, že vyúčtovanie hodinovej odmeny, ako aj náhrady hotových výdavkov, je v súlade s vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v platnom znení, preto súd prvej inštancie priznal znalkyni ním uplatnenú odmenu vo výške 611,99 Eur. Nakoľko znalkyni bol vyplatený preddavok na znalečné vo výške 300,- Eur, súd prvej inštancie upravil učtáreň prvoinštančného súdu na vyplatenie odmeny vo výške 311,99 Eur znalkyni z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd prvej inštancie považoval za spravodlivé, keďže obaja rodičia spôsobili potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, nahradiť trovy štátu v jednej polovici. Súd prvej inštancie však pri určovaní lehoty úhrady trov štátu zohľadnil príjem matky, ktorý prestavuje 1.130,44 Eur a príjem otca, ktorý podľa lustrácie v sociálnej poisťovni dosahuje vymeriavací základ od 1.427,31 Eur do 2.486,82 Eur. Súd prvej inštancie preto uložil povinnosť matke nahradiť trovy štátu v lehote 30 dní a otcovi v lehote 3 dní. O náhrade trov účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
2. Matka podala včas formálne odvolanie do celého rozsudku súdu prvej inštancie, avšak z obsahu jej odvolania vyplýva, že podala odvolanie de facto do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu výchovného prostredia (II. výrok). Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a dokazovanie. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“). V časti odvolania s názvom ,,Aktuálny skutkový stav a vyjadrenia dieťaťa“ uviedla, že maloletý je od 13. 06. 2021 v jej domácnosti, pričom 20. 06. 2021 odmietol odísť do domácnosti otca. Odpor maloletého odísť k otcovi pramenil s najväčšou pravdepodobnosťou aj z udalostí, ktoré sa odohrali krátko pred posledným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 22. 06. 2021. Ona o týchto udalostiach vie sprostredkovane, z rozprávania maloletého, ktorý jej povedal, že dňa 20. 06. 2021 po tom, ako si otec prišiel po maloletého pred jej bydlisko, maloletý sedel s otcom v aute, kam ho otec vzal aby ich pri rozhovore ona nepočula a otcovi mal povedať, že by chcel ostať dlhšie u nej a nechce odísť s ním. Reakcia otca by tomu zodpovedala, nakoľko po tom ako maloletý z auta vystúpil, otec ho nechal pri nej, hoc ho mal mať ďalší týždeň vo svojej starostlivosti a bez rozlúčenia odišiel. Na druhý deň (21. 06. 2021) otec volal maloletému kvôli reklamácii inteligentných hodiniek, ktoré maloletému zakúpil a zároveň maloletý potreboval, aby mu otec v mobilnom telefóne zadal heslo, nakoľko v telefóne niečo vymazal. Otec maloletému uviedol, že je potrebné, aby maloletý šiel s ním do domu otca, kde má vraj k telefónu heslo. Maloletý sprvu nechcel s otcom odísť sám, prosil ju, aby šla s ním, obával sa, že ho otec vezme od nej nasilu. Nakoľko ona nechcela vyhrocovať situáciu, ubezpečila maloletého, že na neho počká pred jej domom, kým sa vráti a presvedčila ho, aby išiel s otcom. Maloletý sa vrátil po približne 30 minútach, veľmi rozrušený, bol plačlivý, otec opäť bez slova odišiel a po jeho odchode sa jej maloletý zdôveril, že
otec aj s jeho manželkou do neho „hučali,“ že v prípade, ak ostane s ňou, otca už určite neuvidí, lebo ona to neumožní, vyčítali mu, že pre koho postavili doma bazén, že má u otca doma svoje veci, izbu, ktoré nebude môcť využívať. S touto situáciou ona oboznámila súd prvej inštancie, t.j. že od 13. 06. 2021 je u nej maloletý, čo potvrdil pri výsluchu dňa 22. 06. 2021 aj otec. Po tom, ako súd prvej inštancie dňa 22. 06. 2021 rozsudkom zamietol oba návrhy rodičov na zmenu výchovného prostredia a ponechal tým v platnosti striedavú osobnú starostlivosť vo vzťahu k maloletému, ona po príchode domov s týmto rozhodnutím oboznámila maloletého. Maloletý reagoval pomerne prudko, bol nahnevaný, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho názor, pričom jej opakovane uviedol, že k otcovi nepôjde. Ona sa počas týždňa s maloletým veľa rozprávala ohľadne striedavej starostlivosti, snažila sa ho presvedčiť, aby súdne rozhodnutie akceptoval, aby nedochádzalo k jeho mareniu, maloletý sa ale opakovane vyjadroval, že k otcovi ísť nechce, navyše od incidentov, ktoré sa odohrali dňa 20. 06. 2021 a 21. 06. 2021 odmietal s otcom komunikovať, nechcel s ním volať, odpisovať mu, nereagoval ani na správy otcovej manželky. Snažila sa maloletého motivovať a prehovárať, aby si správy od otca prečítal, aby mu aspoň odpísal, či zdvihol telefón, čo maloletý odmietal. Otec ju nekontaktoval, situáciu s ňou neriešil. Dňa 27. 06. 2021 sa otec dostavil pred jej bydlisko s tým, že si chcel maloletého prevziať do osobnej starostlivosti. Snažila sa maloletého na prevzatie otcom pripraviť, dohovárala mu, aby s otcom šiel, že otec ho má rád, budú môcť byť týždeň spolu a potom sa opäť vráti k nej, zbalila mu tiež potrebné veci. Maloletý ale úplne odmietol vyjsť z bytu, jej opakoval, že k otcovi ísť nechce, obával sa, že ak z bytu vyjde, otec ho prinúti odísť k nemu násilím, schovával sa za gauč a následne sa zamkol v izbe. S otcom sa bavil len krátko telefonicky, pričom mu povedal, že s ním odísť nechce, na čo otec reagoval tým, že sa ho pýtal, či chce, aby zavolal políciu, že či chce, aby ona mala kvôli tomu problém. Ona chcela vzniknutú situáciu s otcom prebrať, dohodnúť sa na postupe čo robiť, otec ale nereagoval, len sa jej opakovane pýtal, či mu maloletého odmieta dať, jej reakciu, že ona nič neodmieta, ale maloletý nechce k nemu ísť, ignoroval. Dňa 28. 06. 2021, teda deň po tomto incidente, kontaktovala telefonicky kolízneho opatrovníka a informovala ho o vzniknutej situácii, oznámila tiež, že sa vo veci pokúsi kontaktovať telefonicky psychologičku, ktorá už maloletého v minulosti vyšetrovala, a to psychologičku Švecovú, u ktorej bol maloletý na vyšetrení v Košiciach a ktorej posudok sa nachádza v súdnom spise, kontaktovala tiež telefonicky psychologičku Gottierovú, s ktorou sa v minulosti radila, keď sa maloletý javil problémovo za účelom dohodnutia si sedenia, bohužiaľ v tomto čase obe psychologičky boli pracovne vyťažené a následne mali naplánované dovolenky. Na prelome júna a júla sa pokúsila skontaktovať aj s psychologičkou kolízneho opatrovníka, pani XX.u, s ktorou sa jej podarilo spojiť až 06. 07. 2021 s tým, že si dohodli termín vypočutia maloletého na 12. 07. 2021, ktorý bol vypočúvaný bez prítomnosti rodičov. Následne dňa 16. 07. 2021 bol vypočutý psychologičkou XX. otec, dňa 22. 07. 2021 ona a dňa 22. 07. 2021 opätovne aj maloletý bez prítomnosti rodičov a za účasti kolízneho opatrovníka. Dňa 17. 08. 2021 boli na spoločné sedenie pozvaní obaja rodičia, na tomto sedení zároveň ona žiadala, aby boli vypočutí obaja rodičia a zároveň aj maloletý na jednom spoločnom stretnutí, aby tu došlo za prítomnosti psychologičky k vzájomnej interakcii rodičov i maloletého a prípadnej konfrontácii, nakoľko k tejto v reálnom živote nedochádza - maloleté dieťa s otcom komunikovať nechce, otec s ňou komunikovať odmieta. Ďalej okrem iného uviedla, že dňa 05. 09. 2021 maloletému zbalila veci do tašky, dala mu naspäť oblečenie, v ktorom odchádzal od otca. Maloletý ale začal byť opätovne veľmi nervózny, ako sa blížil čas preberania, začal zdržiavať, odišiel na WC na veľkú potrebu, dohľadával veci, ktoré nutne potreboval, zdráhal sa zísť s ňou dole. Napokon po jej presviedčaní maloletý zišiel pred jej byt, ona otcovi podala tašku s vecami, ale keď otec vyzval maloletého, aby nastúpil do auta, maloletý to odmietol. Snažila sa o komunikáciu maloletého s otcom, čo maloletý odmietol, pričom sa situácia vyústila do konfrontácie medzi otcom a maloletým, kedy maloletý otcovi vykričal, že sa o nej škaredo vyjadruje, že mal o nej povedať, že si domov počas ich manželstva vodila chlapov, spomenul aj konkrétne meno, ktoré od nej nepozná. Otec sa maloletému vyhrážal polepšovňou, či chce maloletý skončiť v polepšovni, ak s otcom neodíde, na čo ona otca zahriakla, či to myslí vážne a aby prestal. Maloletý sa následne ušiel schovať do jej bytu, s otcom odísť odmietol. Otec s ňou vzniknutú situáciu vôbec neriešil a naďalej nerieši konštruktívnym spôsobom, s ňou nekomunikuje ohľadne psychického stavu maloletého, nesnaží sa nájsť príčinu správania maloletého. Otec odmieta akceptovať skutočnosť, že maloleté dieťa k nemu nechce ísť napriek tomu, že toto mu opakovane maloletý povedal do telefónu ako aj osobne v dni, kedy si otec pre neho prišiel. Danú situáciu otec začal riešiť jemu vlastným, pomerne nešťastným spôsobom, kedy na ňu podal trestné oznámenie z dôvodu, že nerešpektuje súdne nariadenie a odmieta mu dať maloletého, ktorý je v striedavej osobnej starostlivosti. Vec je evidovaná na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Slovenskej Ľupči pod ČVS: ORPZ- BB-OPP5-79/2021-P, pričom bola postúpená Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-BB-OVVS2-2021/019835-2, kde ju okresný úrad odložil bez začatia konania.
Dňa 08. 09. 2021 jej bol z Okresného súdu Banská Bystrica doručený návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 19. 07. 2021 (konanie je vedené pod sp. zn. 38Em/6/2021), v ktorom otec uvádza nepravdivé informácie. Poukázala na to, že v situácii, v ktorej je aktuálne otec, bola aj ona, kedy maloletý 28. 11. 2020 odmietol odísť k nej, pričom v domácnosti otca zotrval až do 01. 03. 2021, pričom v tom období sa s maloletým stretávala len počas 2 víkendov v mesiaci, rešpektujúc prejavenú vôľu maloletého, i keď sa jej zdalo zvláštne, že maloletého postoj ku nej sa tak diametrálne zmenil oproti stavu z predchádzajúcich mesiacov. Ona nechcela maloletého ďalej traumatizovať tým, že by ho proti jeho vôli nútila zotrvávať u nej v domácnosti, aj keď ju bolelo rozhodnutie maloletého, racionálne si uvedomovala, že pokiaľ je skutočným prianím maloletého byť vo výlučnej starostlivosti otca, bude to rešpektovať. Pokladala v tomto období za dôležité, aby maloleté dieťa bolo odbremenené od pocitu tlaku z jej strany, preto rešpektovala vôľu maloletého dieťaťa a stiahla sa do úzadia, s maloletým sa ale snažila komunikovať, nakoľko zo strany otca podpora stretávania sa maloletého s ňou neprichádzala - otec jej vždy uviedol, že on sa do toho starať nebude a s maloletým si to má vybaviť ona, aktívne ho nemotivoval a ani nepresviedčal, aby k nej šiel nad rámec každého druhého víkendu. Uviedla, že od konca novembra r. 2020 až do 13. 06. 2021 bol otec v pozícii rodiča, ktorý mal maloletého takmer vo výlučnej osobnej starostlivosti. Od konca novembra 2020 do 28. 02. 2021 sa totiž maloletý s ňou stretával len každý druhý víkend v mesiaci, následne od 01. 03. 2021 skúsili asymetrický model striedavej starostlivosti, ako ho navrhla znalkyňa, a to 1 týždeň u nej prestriedaný 2 týždňami u otca, od marca 2021 teda maloletý u nej trávil 1 týždeň z 5. Aj s prihliadnutím na vyjadrenia maloletého v znaleckom posudku a u kolízneho opatrovníka v máji 2021, v ktorých maloleté dieťa jednoznačne tvrdilo, že chce byť zverené otcovi, bolo logické predpokladať, že nakoľko maloleté dieťa v tomto období dosiahlo to, čo chcelo - bolo v prevažnej miere v osobnej starostlivosti otca - malo sa to odraziť v správaní sa maloletého dieťaťa. Avšak v tomto období naopak došlo u maloletého k prehĺbeniu problémov v škole, prejavili sa u neho problémy v správaní a problém s rešpektovaním autorít, vyvolané zrejme pretrvávajúcim zlým vzťahom medzi rodičmi, stresom z celého súdneho konania ako i zlými pocitmi maloletého zo školy a spolužiakov. Otec vo vzťahu k udalostiam, ktoré sa v škole diali pristupoval veľmi vlažne, problémy, poznámky a zhoršené známky maloletého s ňou neriešil, neriešil ich ani s triednou učiteľkou maloletého. V tomto smere zakročila až ona po tom, ako sa v máji z vlastnej iniciatívy rozprávala s triednou učiteľkou maloletého a zistila, že tento má v škole problémy. Maloletý sa navyše postupne počas toho, ako od marca opätovne začala prebiehať striedavá starostlivosť v asymetrickom modely, s ňou často rozprával o tom, ako by chcel aby dopadlo súdne konanie a že hoci má rád oboch rodičov, bol by radšej s ňou. Vravel jej, že si s ňou rozumie a cíti sa pri nej lepšie než s otcom. S ňou sa rozprával aj o prípadnom sťahovaní sa do Košíc - túto tému paradoxne pred maloletým otvoril otec, ktorý mu tvrdil, že ak by bol maloletý zverený jej, táto ho odvezie do Košíc a maloletý sa už nebude môcť s otcom stretávať. Ona sa teda s maloletým rozprávala aj o tom, či by s takýmto sťahovaním súhlasil, pričom maloletý prejavoval o sťahovanie záujem, jej dokonca pripadalo, že sa mu uľavilo pri predstave, že zmení prostredie i školu. V časti odvolania s názvom ,,K napadnutému rozsudku a jeho odôvodneniu“ zdôraznila, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní zámerne nevzal do úvahy vôľu maloletého, nakoľko tento ju v priebehu konania viac ráz zmenil, preto nevzal do úvahy výsluch maloletého zo dňa 16. 06. 2021, v ktorom maloletý prejavil vôľu byť zverený do výlučnej jej osobnej starostlivosti a odmietol striedavú osobnú starostlivosť. Bola toho názoru, že v rozpore s týmto tvrdením uvedeným v bode 32 ale súd prvej inštancie uviedol, že vzal do úvahy vyjadrenia maloletého uvedené v správe z poradensko
- psychologického procesu z 20. 05. 2021. Zdôraznila, že správa bola založená na základe sedení účastníkov z marca 2020 a teda na základe zistení starých viac než rok. Mala za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v konaní ignoroval prejavenú vôľu maloletého tak, ako bola uvedená v úradnom zázname zo dňa 16. 06. 2021, a to najmä s poukazom aj na hodnotenie a vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý na základe pohovoru s maloletým dňa 16. 06. 2021 odporučil, aby maloleté dieťa bolo zverené jej, pričom zároveň na pojednávaní uviedol, že na rozdiel od predchádzajúcich pohovorov pri tomto bolo maloleté dieťa uvoľnené, odpovedalo spontánne, vyjadrovalo sa skutočne detskou rečou (v minulosti sa u maloletého pri pohovoroch vyskytovali príliš dospelé formulácie, ktoré nemohlo povedať maloleté dieťa), že nebolo badať, že by maloleté dieťa malo naučený text, výpoveď pôsobila hodnoverne a úprimne - toto vyjadrenie kolízneho opatrovníka je zachytené aj v zápisnici zo dňa 22. 06. 2021. V konaní okrem rodičov maloletého dieťaťa a znalkyne to bol práve kolízny opatrovník, ktorý bol s maloletým v osobnom kontakte, rozprával sa s maloletým, všímal si zmeny vo vyjadrovaní maloletého a práve na tieto aj na pojednávaní dňa 22. 06. 2021 upozornil.
Zdôraznila, že navyše v čase, kedy bolo nariadené pojednávanie na deň 22. 06. 2021 a kedy súd prvej inštancie vo veci rozhodol, oproti predchádzajúcemu pojednávaniu došlo k podstatnej zmene skutočností - maloleté dieťa sa od 13. 06. 2021 nachádzalo v jej domácnosti, pričom v nedeľu pred pojednávaním (20. 06. 2021) odmietlo odísť do domácnosti otca, čo potvrdili vo svojich výpovediach obaja rodičia. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal, hoci sa k tejto skutočnosti zhodne vyjadrovali na pojednávaní obaja rodičia. Súd prvej inštancie sa navyše pri rozhodovaní vôbec nezaoberal ani tou skutočnosťou, že už v minulosti sa u maloletého vyskytlo obdobie, kedy odmietol rešpektovať súdne rozhodnutie týkajúce sa striedavej starostlivosti a napriek tomu, že v čase, kedy vyniesol rozsudok, už existoval predpoklad, že výkon rozsudku bude nevykonateľným, pričom súd prvej inštancie pri vynesení rozsudku opomenul tú skutočnosť, že v prípade maloletého sa jedná o takmer 12 ročné dieťa (nie 10 ročné ako je v odôvodnení nesprávne uvedené), ktoré aktuálne nastúpilo do 6. ročníka základnej školy a že v prípade, ak tento nebude pri výkone striedavej starostlivosti spolupracovať, do budúcna to prinesie viac problémov a zároveň ešte výraznejšie zhoršenie rodičovských vzťahov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za predčasné a založené na neaktuálnych podkladoch, kedy súd prvej inštancie síce pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku, nevzal však do úvahy, že rodičia maloletého i maloletý boli znalkyňou vypočutý v novembri v roku 2020 a zároveň sa pri rozhodovaní opieral o neaktuálnu správu z psychologicko - poradenského procesu, ktorá síce bola datovaná na 20. 05. 2021, ale informácie v nej obsiahnuté boli ešte z marca 2020 a teda viac než rok staré. Súd prvej inštancie teda primárne založil svoje rozhodnutie na neaktuálnych informáciách, pričom zámerne ignoroval aktuálne vyjadrenia maloletého a aj tú skutočnosť, že maloletý pred pojednávaním odmietol odísť k otcovi. V danom prípade, ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o vyjadreniach maloletého, pričom neakceptoval ani poslednú správu kolízneho opatrovníka zo dňa 16. 06. 2021, mal možnosť priamo v konaní pred súdom vypočuť maloletého a utvoriť si tak názor na hodnovernosť jeho výpovedí aj tým, že by mal možnosť vidieť reakcie maloletého, spôsob jeho vyjadrovania a prípadne mu položiť ďalšie otázky. V tomto smere neobstojí ani argument súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní mal zohľadniť najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorým je striedavá osobná starostlivosť, čím je zabezpečená starostlivosť o maloletého každým rodičom, pričom tu vyvstáva aj otázka, ako môže súd prvej inštancie obsiahnuť a rozhodnutím zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa tým, že ignoruje jeho prejavenú vôľu ako i situáciu v rodine v čase rozhodovania. Nie je jej zrejmé, ako môže byť v najlepšom záujme dieťaťa to, že pred každou nedeľou, kedy si otec prichádza po maloletého, maloletý začne byť nervózny, opakovane jej hovorí, že k otcovi ísť nechce. Niekedy maloleté dieťa odmietne vôbec vyjsť z bytu, už sa však stalo aj to, že maloleté dieťa dole zišlo, otcovi zoči - voči povedalo, že s ním odísť nechce, v dôsledku čoho sa otec vyhrážal maloletému polepšovňou, na začiatku sa maloletému vyhrážal, že či chce, aby mala ona kvôli tomu, že maloletý s otcom odmietne odísť opletačky so súdmi a políciou. Otec pri týchto „odovzdávkach“ nie je schopný rešpektovať vyjadrenia maloletého, často dovedie maloletého až k slzám a k tomu, že maloletý v rozrušení ujde späť do jej bytu. Tieto situácie a správanie sa otca maloletého len viac a viac rozrušujú a stupňujú odpor maloletého voči tomu, aby u otca trávil čas. Zo vzniknutej situácie nemá žiadnu radosť, nakoľko je pre ňu jednak ťažké sledovať, ako je maloletý z počínania otca rozhodený a trápi sa kvôli nemu, zároveň aj vzhľadom na povahu otca a spôsob, ktorým rieši situácie (podávaním trestných oznámení a návrhov na súd bez predchádzajúcej snahy o komunikáciu s ňou, či bez snahy riešiť vec mimo intervencie orgánov činných v trestnom konaní a súdov), aktuálne je nútená zabezpečiť si opätovne právne zastúpenie v konaní, ktoré znovu inicioval otec, hoc otec vie, akým spôsobom prebieha snaha o odovzdanie maloletého, bol pri nej osobne prítomný, vie aký je názor maloletého na striedavú starostlivosť a že maloletý u otca v striedavej starostlivosti byť nechce. Navyše podnikla pre ňu zatiaľ všetky možné dostupné kroky, aby motivovala maloletého k tomu, aby šiel k otcovi - rozpráva sa s ním o vzniknutej situácii, pýta sa ho na to, prečo k otcovi ísť nechce, pričom maloletý jej vždy uvádza, že sa k otcovi bojí ísť, že otec bude do neho „hučať,“ aby ostal u neho, že chce byť s ňou. Ona maloletého žiadnym spôsobom neovplyvňuje, maloletému v stretávaní sa s otcom nebráni, aktívne sa ho pýta, či k otcovi nechce ísť, otcovi aj viac ráz navrhla, aby maloletého skúsil prísť pozrieť na pár hodín počas týždňa, aby boli v kontakte, čo otec odmietol. Dohovárala maloletému, keď s otcom nechcel komunikovať ani prostredníctvom telefonátov či správ a o vzniknutej situácii bezodkladne informovala kolízneho opatrovníka ihneď na druhý deň (28. 06. 2021) ako maloletý odmietol odísť k otcovi, spojila sa aj s psychologičkou, umožnila aby maloletý bol psychologičkou opakovane vypočutý, sama sa dobrovoľne zúčastnila samostatného sedenia ako i sedenia spolu s otcom. Dňa 07. 09. 2021 ju otec informoval o tom, že sa s maloletým na 22. 09. 2021 objednal na vyšetrenie k Mgr. G., ktorá bola v tomto konaní súdom ustanovená ako znalkyňa, ona voči tomuto nič nenamieta, vyšetrenie samozrejme
umožní, zároveň znalkyňu kontaktovala s tým, aby bola vyšetrená aj ona ak by to pomohlo k vyriešeniu situácie. Maloletý má už takmer 12 rokov, nejedná sa o malé dieťa, ktoré by rodič vzal napriek plaču a protestom na ruky a v tomto smere ona skutočne nevie, akým spôsobom okrem výslovného použitia fyzickej sily proti maloletému a jeho násilného odovzdania otcovi by mala maloletého prinútiť, aby k otcovi odišiel. Podľa jej názoru je nespravodlivé, aby bol záujem maloletého a jej podriadený záujmu otca tráviť s maloletým presnú polovicu času v prípade, nútiť maloletého, aby proti svojej vôli k nemu odišiel, hoci jej výslovne uviedol, že k otcovi ísť nechce, ale chce ostať u nej. Nestotožnila ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že tu nenastala zmena pomerov podľa § 26 Zákona o rodine, že tu neodpadli podmienky pre trvanie osobnej striedavej starostlivosti, a preto neboli založené dôvody, pre ktoré by súd prvej inštancie zmenil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, ktorá bola schválená v roku 2015. V konaní sa preukázalo, že striedavá starostlivosť sa vo vzťahu k maloletému neosvedčila, pričom od novembra 2020 do marca 2021 sa striedavá osobná starostlivosť vôbec nepraktizovala, keď maloletý striedavú osobnú starostlivosť odmietol, od marca 2021 do 13. 06. 2021 prebiehala v asymetrickom modely v pomere 2 týždne u otca prestriedané týždňom u nej a od 13. 06. sa opätovne striedavá osobná starostlivosť nepraktizuje až do teraz, nakoľko maloletý ju naďalej odmieta a zároveň odmieta odísť do domácnosti otca. V tomto smere nie je zrejmé, akú závažnejšiu zmenu pomerov vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti by súd prvej inštancie považoval za podstatnú pre to, aby bola zrušená. Z výsluchov maloletého vyplynulo, že aj na strane maloletého došlo k zmene pomerov, kedy tento prejavuje nespokojnosť so striedavou osobnou starostlivosťou a navyše aj so starostlivosťou otca - nejde tu už pritom len o chvíľkovú záležitosť, ale tento stav trvá už takmer 3 mesiace. Ona s otcom nevedia a nedokážu komunikovať, pričom táto zlá komunikácia a negatívne vzťahy medzi nimi sa ešte viac prehlbujú. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že zlé vzťahy medzi rodičmi majú dopad aj na maloletého, ktorý začína mať sklony k miernej depresii, odrazili sa aj na správaní sa maloletého v škole. Otec s ňou odmieta komunikovať o akýchkoľvek problémoch maloletého, na konci školského roka v máji a júni 2021 to bola práve ona, ktorá zistila, že maloletý si v škole zhoršil prospech i správanie, otec o tomto ju neinformoval. Otec odmieta s ňou riešiť maloletého psychický stav, v prípade ak ona túto tému načrtne, otec odíde. Naopak otec sa problémové situácie a neochotu maloletého odísť k otcovi snaží riešiť nátlakom na maloletého, vyhrážkami. Vo vzťahu k nej sa otec miesto rodičovského dialógu snaží využívať intervenciu štátnych orgánov. Miesto toho, aby s ňou komunikoval, radšej na ňu podá trestné oznámenie, vynucuje si výkon rozhodnutia nasilu prostredníctvom súdu proti vôli maloletého, pritom len 10 mesiacov dozadu bola ona v obdobnej situácii a snažila sa toto riešiť ľudským spôsobom. Je teda zrejmé, že k zmene pomerov negatívnym smerom došlo aj vo vývoji vzťahov medzi rodičmi maloletého, kedy zo strany otca absentuje akákoľvek snaha o komunikáciu a rodičovský dialóg, čo je pritom jedna zo základných podmienok a predpokladov pre fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. Konštatovala, že v neposlednom rade by mal rodič aj vo vzťahu k striedavej starostlivosť rešpektovať vývinové potreby maloletého dieťaťa a v prípade, ak maloleté dieťa prejavuje vôľu byť v určitom životnom období s druhým rodičom viac, mal by byť schopný toto rešpektovať - uvedená vlastnosť ale zo strany otca chýba. V záverečnej časti uviedla, že v tomto konkrétnom prípade odôvodnenie súdu prvej inštancie nevyznieva presvedčivo z viacerých dôvodov, najmä preto, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní úmyselne nevzal do úvahy vôľu maloletého dieťaťa, pri odôvodňovaní rozhodnutia sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal so situáciou, kedy maloleté dieťa krátko pred posledným pojednávaním vo veci odmietlo odísť do domácnosti otca a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach starých viac než pol roka až rok, pričom nevzal do úvahy posledné, aktuálne správy od kolízneho opatrovníka a ani jeho vyjadrenia. Súd prvej inštancie ignoroval zmenu situácie, ktorá nastala na strane maloletého, nakoľko maloleté dieťa odmietlo odísť do domácnosti otca, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonateľné, a to kvôli nespolupráci maloletého, ktorý je už aktuálne vo veku, kedy skutočne neprichádza do úvahy jeho „násilné“ odovzdanie druhému rodičovi.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia, pričom konanie prebieha pod sp. zn. 38Em/6/2021. K podanému návrhu vykonal pohovor s otcom, s matkou a s maloletým. Maloletý pri pohovore striktne odmietal striedavú starostlivosť, nakoľko uviedol: „Mne na celej situácii vadí to striedanie. Jednoducho ja si ani nemôžem u niekoho zvyknúť a už musím ísť k druhému. Je to pre mňa trošku nepríjemné - ja sa cítim, akoby
som bol u každého na návšteve.“ Pri pohovore maloletý uviedol, že odmieta chodiť k otcovi a želá si byť zverený matke. Otec uviedol, že na návrhu na výkon rozhodnutia trvá. Žiadal, aby bola dodržiavaná striedavá starostlivosť v zmysle právoplatného rozhodnutia na čas po rozvode. V závere pohovoru otec uviedol, že nevie, či sa môže matka po tom všetkom o maloletého riadne starať, pretože matka maloletého stále klame a zavádza. Otec sa vyjadril, že dúfa, že sa s tým už konečne bude niečo diať. Je potrebné, aby matka maloletému povedala konečne pravdu, lebo „matka stále klame.“ Otec trval na tom, že maloletý ho nemá dôvod odmietať, ale je účelovo klamaný. Matka bola informovaná o prebiehajúcom konaní a o tom, že je potrebné rešpektovať súdne rozhodnutie, aby sa tým predišlo výkonu rozhodnutia. V závere pohovoru matka uviedla, že si myslí, že nie je v záujme maloletého nariadiť výkon rozhodnutia, lebo nátlakovou formou sa vzťah maloletého k otcovi len zhorší. Podľa jej názoru ak maloletý striktne odmieta striedavú starostlivosť, nie je možné si ju vynucovať nasilu. Vzhľadom na zistené skutočnosti, s poukazom na vyjadrenie maloletého, ktorý na tento čas otca odmieta, navrhol, aby rodičia spolu s maloletým naďalej pokračovali v poradenskom procese na referáte poradensko-psychologických služieb. Rodičia a maloletý boli poučení o povinnosti rešpektovať súdne rozhodnutie, ale vzhľadom na stanovisko maloletého sa striedavá starostlivosť nerealizuje. Je potrebné, aby rodičia spoločnými silami pracovali na zlepšení prežívania maloletého.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov uvádzaných matkou. Súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými, pre posúdenie veci, relevantnými otázkami a tieto aj dostatočne odôvodnil. Nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k rozsiahlemu odvolaniu matky o tom, čo sa údajne malo diať v časovom období po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že tieto skutočnosti neboli a nemohli byť obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z dôvodu, že tieto tvrdenia sú tendenčné a ich jediným účelom je očierniť jeho ako otca. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo skutkového a právneho stavu v čase jeho vyhlásenia. Posledné štyri mesiace je maloletý výrazne ovplyvňovaný matkou, a preto jeho aktuálne správanie považuje za irelevantné vo vzťahu k jeho najlepšiemu záujmu z dlhodobého hľadiska. Nepovažoval za bežné, aby maloleté dieťa za jeden mesiac, od mája 2021 do júna 2021, takýmto spôsobom radikálne zmenilo svoj názor na svoj život. Tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, aj podľa jeho názoru, maloletý v súčasnosti sám nevie, čo má robiť. On nemá záujem ešte viac zneisťovať vlastné maloleté dieťa. Je presvedčený o tom, že teraz maloletý potrebuje kľud a stabilitu takého prostredia, v akom vyrástol. To je aj záver znaleckého posudku tak, ako ho chápe on. Chce maloletému túto stabilitu dať. Maloletý ho obviňuje, že on zapríčinil rozpad manželstva, a teda aj ich spoločnej rodiny, a preto sa momentálne správa k nemu odmietavo. Uviedol, že zo situácie, aká je teraz, do akej matka dostala maloletého jej rozhodnutím presťahovať sa za priateľom do Košíc, je on doslova frustrovaný. Maloletý do Košíc celé roky nechodil rád a zrazu sa tam údajne chce presťahovať a začať „s čistým štítom.“ Keď znalecký posudok vychádzal z toho, že matka je pre maloletého emočne stabilný prvok, tak potom správanie maloletého teraz, keď viac času trávi u matky, svedčí skôr o opaku. Bol toho názoru, že vyjadrenia matky v odvolaní sú tendenčné. Udalosti sa v skutočnosti odohrali inak. Nie sú pravdivo popísané. On sa nechce nechať vmanipulovať do tejto situácie. Maloletému chce byť oporou, ktorú teraz podľa jeho názoru potrebuje. On rešpektuje súdne rozhodnutie a aj postrehy znalkyne. Chce maloletému poskytnúť spokojné detstvo. On vždy chcel pre maloletého len to najlepšie. Vychováva maloletého ako najlepšie vie k tomu, aby bol pracovitý, mal v živote nejaké správne životné návyky, rozhľad a koníčky, aby bol sebavedomý a mal vlastný názor. Nesúhlasil s tým, aby matka maloletého presťahovala do Košíc, čo pre jeho zdravý psychický vývoj neodporučila ani znalkyňa. To by mu určite neprospelo. Matka chodí s maloletým po psychológoch, aby si nazbierala dôkazy pre seba a svoje sťahovanie a nie pre maloletého dobro. Je presvedčený o tom, že maloletý sa teraz potrebuje ukľudniť, zastabilizovať aj psychicky vo svojom vnútri a aj v jeho správaní navonok voči okoliu. Keďže ide do puberty, je to pre neho ešte náročnejšie. Nechce mu to sťažovať predlžovaním súdneho konania, ktoré pre neho znamená predlžovanie stresu z toho, čo bude. Uviedol, že ak jemu bolo znalkyňou vyčítané, že v čase, keď bol maloletý viac u neho ako u matky a nechcel chodiť k matke, že on nedostatočne vplýva na budovanie jeho vzťahu s matkou, tak teraz je to presne naopak. Z dôvodu, že mu ide o psychické zdravie maloletého, on sám nepodal odvolanie. V záujme maloletého bude rešpektovať súdne rozhodnutie vychádzajúce zo záverov znaleckého posudku. Je rovnako pripravený rešpektovať aj III. výrok rozsudku. Matka podaním odvolania aj voči tomuto výroku rozsudku podľa neho len deklarovala, že nemá záujem o riešenie situácie v prospech maloletého. Bez ohľadu na to ako súdne konanie dopadne, mali by vedieť komunikovať a vzájomne ako rodičia
rozhodovať o maloletom tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme a aj k tomu má podľa neho poradenský proces slúžiť.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s poukazom na pretrvávajúci postoj maloletého, ktorý odmieta striedavú osobnú starostlivosť, naďalej trvá na podanom odvolaní. Uviedla, že to bol otec, ktorý v roku 2019 inicioval začatie súdneho konania v čase, kedy výkon striedavej osobnej starostlivosti prebiehal bezproblémovo, maloletý rád chodil k jednému i druhému rodičovi, odovzdávanie maloletého nesprevádzali žiadne scény ani vzdor a maloleté dieťa neodmietalo ani jedného z rodičov. Otec s ňou v čase podania návrhu v žiadnom smere nekomunikoval ohľadne ním tvrdených problémov s maloletým, ktoré uvádzal v návrhu na začatie konania, nesnažil sa vec riešiť bez intervencie tretích subjektov. Až počas trvania súdneho konania (približne po necelom roku od podania návrhu otcom) si ona u maloletého začala všímať zmeny v správaní sa maloletého, vnímala, že sa tento uzatvára, prípadne vzdoruje a klame. Z tohto dôvodu maloletého vzala za psychologičkou Mgr. H. H. v čase, kedy bol maloletý v jej osobnej starostlivosti, aby si ho psychologička vypočula a na základe pohovoru s maloletým sa pokúsila zistiť príčinu zmeneného správania sa maloletého. Maloletý bol na vyšetrení u psychologičky dňa 04. 09. 2020 a správa z poradensko-psychologickej intervencie bola vypracovaná dňa 29. 09. 2020, ktorú následne zaslala otcovi spolu so žiadosťou, aby spoločne ako rodičia zapracovali na zlepšení vzťahov a vzájomnej komunikácie za asistencie odborníka prostredníctvom terapie, s čím síce otec súhlasil, uviedol ale, že nemieni vziať návrh na začatie konania späť. Keď mu následne zaslala meno psychologičky, ktorá sa danou problematikou zaoberala, otec sa až 05. 11. 2020 vyjadril, že nevie, kam tým ona smeruje, nakoľko oni netvoria pár. Na jej odpoveď, že sa jedná o párovú rodičovskú terapiu, už nereagoval, reálne k sedeniam u odborníka mimo kolízneho opatrovníka na základe jej návrhu zo septembra 2020 nedošlo. Ona otcovi opakovane navrhovala ústne aj písomne, aby sa komunikáciu pokúsili zlepšiť, pričom tieto návrhy otec neustále ignoroval. Otec nesúhlasil ani s jej návrhom z januára 2021, aby sa obaja rodičia aj s maloletým podrobili súkromnému znaleckému vyšetreniu, pričom by následne rodičia konali v mene záverov posudku, čím by urýchlili celé konanie a mohli skôr riešiť vzniknutú situáciu, pričom aktuálne vo vyjadrení tvrdil, že on už nechce predlžovať súdne konanie a spôsobovať tak maloletému stres. V prípade ak sa otec teraz odvoláva na to, že nie je možné aby maloleté dieťa za jeden mesiac zmenilo tak diametrálne názor, zrejme účelovo opomenul, že obdobná situácia sa udiala v novembri 2020, kedy maloletý odmietol odísť do jej domácnosti a dlhšiu dobu ostal v domácnosti otca. V tomto čase, 27. 11. 2020, prebehlo aj vyšetrenie rodičov a maloletého súdnou znalkyňou Mgr. G. N., pričom vyjadrenia maloletého vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti boli v príkrom rozpore s vyjadreniami, ktoré uviedol o dva mesiace skôr u psychologičky E. a tiež v rozpore s vyjadreniami maloletého pred kolíznym opatrovníkom. Sama znalkyňa konštatovala v odpovedi č. 4 znaleckého posudku, že maloleté dieťa skresľujúco hodnotí jej starostlivosť, uvádza neprimerane kritické vyjadrenia, ktoré doteraz neuvádzalo ani u jedného z rodičov, ani vo svojom vyjadrení u psychológa, pričom malo ísť o účelové skresľovanie. Znalkyňa tiež uviedla, že čiastočný zdroj tohto skreslenia je práve otec. Pri výsluchu znalkyne na pojednávaní uviedla, že nemôže vyvrátiť, že maloleté dieťa bolo vo svojich vyjadreniach ovplyvňované otcom. Ďalej poukázala na to, že maloletý svoj odmietavý názor na striedavú osobnú starostlivosť nezmenil, s otcom občasne strávi deň či víkend, stane sa, že aj keď si s otcom dohodne, že s ním strávi víkend, následne odmietne pred domom otca vystúpiť z jej auta. Keď sa ona snaží vypátrať príčinu, pre ktorú maloletý k otcovi odmieta odísť, maloletý jej opakovane uvádza, že striedavú starostlivosť už nechce, chce byť u nej, pričom na otcovi mu vadí, že na neho vyvíja nátlak aby sa striedavá starostlivosť obnovila, vyhráža sa mu, že v prípade ak s otcom neodíde, pôjde do polepšovne alebo tým narobí problém jej. Maloletého tiež trápi, že otec sa o nej vyjadruje opakovane negatívne. Nezmenený postoj maloletého vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti a tiež negatívne pocity voči otcovi sú zachytené v úradnom zázname zo dňa 14. 09. 2021, z pohovoru s maloletým vyplýva, že maloletý si neželá striedavú osobnú starostlivosť, s otcom nemá aktuálne až tak dobrý vzťah, cíti voči nemu hnev. Čo sa týka vyjadrenia otca, že ona by mala maloletého vodiť po psychológoch a ,,zbierať” si tak dôkazy pre seba, toto nie je podľa nej pravdivé. Ona bola s maloletým u psychológa len raz v septembri 2020 v súvislosti so zmenami správania u maloletého. Zdôraznila, že za aktuálnej situácie sa nemieni aj s maloletým odsťahovať do Košíc. Podotkla, že otec zatiaľ nenavrhol žiadne riešenie v tomto smere, naďalej sa snaží vynútiť si striedavú osobnú starostlivosť „nasilu,“ či už voči nej podávaním trestných oznámení, začínaním ďalších súdnych konaní, alebo opakovaným nátlakom na maloletého, aby dodržiaval striedavú osobnú starostlivosť, čo situáciu
ešte zhoršuje. Toto správanie sa otca nefunguje, naopak má pocit, že len zvyšuje odmietanie maloletého vo vzťahu k otcovi. Vo vzťahu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa 30. 09. 2021 nechcela uviesť žiaden argument aj s ohľadom na to, že kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na nové konanie a dokazovanie, čo zhodne v odvolaní navrhla aj ona.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (VI., VII., VIII. výroky) podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na ich potvrdenie (§ 387 CSP) ani na ich zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/1/2015-58 zo dňa 27. 05. 2015 (ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené) bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý (v čase rozhodovania súdu vo veku 5,5 roka) zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že otec sa zaviazal zabezpečovať osobnú starostlivosť, výchovu, opateru, zastupovanie a správu majetku maloletého každý párny týždeň v roku od nedele nepárneho týždňa od 18.00 hod. do nedele párneho týždňa do 18.00 hod. a matka sa zaviazala zabezpečovať osobnú starostlivosť, výchovu, opateru, zastupovanie a správu majetku maloletého každý nepárny týždeň v roku od nedele párneho týždňa od 18.00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 18. 00 hod. s tým, že otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý nepárny rok dňa 23. 12. od 18.00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod. a od 30. 12. od 18. 00 hod. do 01. 01. do 18.00 hod. a matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny rok dňa 23. 12. od 18. 00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod. a od 30. 12. od 18. 00 hod. do 01. 01. do 18.00 hod., pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 40,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
10. Otec sa návrhom na začatie konania domáhal zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti (č.l. 1-5 spisu). Matka nesúhlasila s návrhom otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, navrhla vo vyjadrení k návrhu otca zo dňa 27. 12. 2019 návrh otca zamietnuť a ponechať maloleté dieťa v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (č.l. 77-80 spisu), avšak v priebehu prvoinštančného konania po zmene názoru maloletého sa matka návrhom domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti (č.l. 340-341 spisu).
11. Maloletý v priebehu konania zmenil názor ohľadne svojho zverenia do starostlivosti otca, keď dňa 15. 01. 2020 pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti otca (viď Úradný záznam kolízneho opatrovníka, č.l. 143 spisu), pričom maloletý pred kolíznym opatrovníkom dňa 16. 06. 2021 uviedol, že: ,, Ja som vlastne nechcel striedavú starostlivosť a chcel som byť u jedného. Keď som sa mal rozhodnúť, u ktorého z nich budem, tak som si dal kvietok a trhal som lupienky - mama, oco, mama, oco ... a vyšiel mi oco a tak som povedal, že chcem byť u ocina. Ja som ale teraz zistil, že mi je lepšie u mamy a tak mením svoje rozhodnutie a žiadam, aby som bol zverený mame...“ ,,...Opakujem,
že moje predchádzajúce rozhodnutie bolo len z dôvodu, že som nechcel striedavku a chcel som byť len u jedného. Teraz som zistil, že mi je lepšie u mamy...“(č. l. 337 spisu).
12. Zo znaleckého posudku Mgr.D. N., súdnej znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých č. 1/2021 zo dňa 18. 01. 2021 (č.l. 243-262 spisu) vyplynulo, že znalecký posudok bol vyhotovený za stavu, keď maloletý vyjadril názor i pred znalkyňou, že chce byť v starostlivosti otca a v období, keď sa nerealizovala striedavá osobná starostlivosť podľa rozhodnutia súdu (maloleté dieťa na základe jeho priania bolo v osobnej starostlivosti otca), pričom citový vzťah medzi maloletým a matkou znalkyňa hodnotila ako ambivalentný. Znalkyňa zaznamenala u maloletého dieťaťa tendenciu k skreslenému hodnoteniu starostlivosti na strane matky. Maloleté dieťa uvádzalo neprimerane kritické vyjadrenia, pričom podľa znalkyne išlo u maloletého o účelové skresľovanie s cieľom dosiahnuť zverenie do starostlivosti otca. Okrem tejto vlastnej, účelovej snahy maloletého dieťaťa videla znalkyňa čiastočný zdroj skresleného hodnotenia maloletého aj vo vplyve otca a jeho kritického postoja k matke. Znalkyňa odporučila pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti, avšak navrhla zmenu formy, a to v asymetrických intervaloch striedania s čiastočným zvýhodnením v prospech otca - maloleté dieťa by bolo v starostlivosti u otca súvislé dva týždne a následne by bolo v starostlivosti matky jeden týždeň. V prípade nemožnosti pokračovania striedavej starostlivosti znalkyňa odporučila zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky a to hlavne z dôvodu jej lepšej schopnosti zabezpečiť vzťah maloletého s druhým rodičom. Zmena striedavej starostlivosti na osobnú starostlivosť u otca by však podľa znalkyne predstavovala riziko pre vzťah s matkou, nakoľko otec nepreukazuje dostatočnú schopnosť podpory vzťahu maloletého dieťaťa voči matke. Na pojednávaní dňa 10. 06. 2021 znalkyňa zotrvala na podanom znaleckom posudku, pričom opakovane uviedla, že ak by nebola možná striedavá osobná starostlivosť, tak odporúča zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10. 06. 2021; č.l. 318-328 spisu).
13. Na pojednávaní dňa 22. 06. 2021 otec a matka uviedli, že maloletý od 13. 06. 2021 je v osobnej starostlivosti matky, pretože maloletý odmieta ísť k otcovi. Otec navrhol vykonať dôkaz, a to doplnením znaleckého dokazovania za účelom zistenia zmeny názoru maloletého, resp. výsluchom maloletého pred súdom, pričom i matka uviedla, že ak to súd prvej inštancie považuje za potrebné, navrhuje vypočuť maloleté dieťa. Súd prvej inštancie návrh otca na doplnenie dokazovania doplnením znaleckého dokazovania, resp. výsluchom maloletého zamietol. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 22. 06. 2021; č.l. 345- 351 spisu).
14. Z obsahu spisu vyplynulo, že síce maloleté dieťa zmenilo svoj názor, keď na začiatku konania prezentovalo názor, že chce byť zverené do osobnej starostlivosti otca a následne pred vyhlásením rozsudku sa vyjadrilo, že chce byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Nemenný však zostal názor maloletého dieťaťa, že mu striedavá osobná starostlivosť nevyhovuje. Pred súdnou znalkyňou dokonca maloletý uviedol, že: ,,Cíti sa tak, akoby nikde nebýval a len chodí na návštevy.“ Z odvolania matky vyplýva, že maloleté dieťa má naďalej odmietavý postoj k otcovi, odmieta realizáciu striedavej osobnej starostlivosti na základe súdneho rozhodnutia (rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/1/2015-58 zo dňa 27. 05. 2015), pričom otec danú situáciu riešil podaním trestného oznámenia na matku a podaním návrhu na výkon rozhodnutia.
15. Odvolací súd poukazuje na to, že o predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/1/2015-58 zo dňa 27. 05. 2015, pričom v čase rozhodovania súdu bol maloletý vo veku 5,5 roka. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov v zmysle súdneho rozhodnutia sa realizovala do novembra 2020. Následne starostlivosť o maloletého zabezpečoval otec akceptujúc prejavenú vôľu maloletého obidvomi rodičmi byť v starostlivosti otca (v tomto období bolo vykonané i psychologické vyšetrenie maloletého u znalkyne). Od marca 2021 do 13. 06. 2021 bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s prihliadnutím na závery znaleckého posudku, a to v asymetrických intervaloch striedania s čiastočným zvýhodnením v prospech otca, t.j. maloleté dieťa bolo v starostlivosti u otca súvislé dva týždne a následne bolo v starostlivosti matky jeden týždeň. Aktuálne maloletý má odmietavý postoj k otcovi, preto od 13. 06. 2021 starostlivosť o maloletého zabezpečuje hlavne matka, pričom pri odovzdávaní maloletého dieťa do osobnej starostlivosti otca dochádza ku konfliktným situáciám nielen medzi rodičmi ale hlavne medzi maloletým a otcom.
16. Odvolací súd konštatuje, že maloleté dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (viď Čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).
17. I z ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
18. Podľa ustanovenia 38 ods. 1, 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
19. Odvolací súd uvádza, že maloletý aktuálne vo veku 12 rokov (nie 10 rokov ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie) je v zložitom období pubescencie. Jedná sa snáď o najdynamickejšie obdobie vývinu, ktoré je sprevádzané komplexnou premenou každého jednotlivca, ktorá sa dotýka všetkých stránok jeho osobnosti, pričom predstavuje dôležitý biologický medzník a je sprevádzaný aj zmenou prežívania, ktorá môže byť pre pubescenta veľmi zložitá a zároveň je i sociálnym medzníkom prinášajúcim zmenu sociálneho zaradenia, sociálnych rolí a vzťahov. Súhrn zmien narúša stabilitu jednotlivca, pričom úlohou puberty je zmena vlastnej identity, ktorá nastáva so zmenou pozície jednotlivca.
20. Najvýznamnejšou úlohou sociálneho vývinu obdobia puberty je postupná zmena vzťahov k rodine (začínajúca emancipácia od rodiny a jej hodnotových systémov). Pubescent sa usiluje zbaviť roly dieťaťa podriadeného rodičovskej autorite a získať si rolu rovnocenného partnera. Najviac mu vadí, že rodičia ho stále vidia ako dieťa, ktoré je dosť veľké na to, aby prevzalo povinnosti a zodpovednosť, ale tak malé, že nemá takmer žiadne práva. Musí byť ďalej poslušný, neprizná sa mu väčšia samostatnosť, jeho názory sa neberú vážne. Pubescent sa potrebuje uvoľniť z infantilnej závislosti, emancipovať sa od rodiny, čo ale neznamená, že rodičov už nemá rád, alebo že ich nepotrebuje, osobitne v problémových situáciách potrebuje ich emočnú podporu. Nezmenené správanie rodičov (ako k malému dieťaťu) spúšťa silné obranné reakcie pubescenta, ktoré sú často neprimerane agresívne. Také rodičovské správanie môže vyvolať tak silný odpor pubescenta, až dôjde k závažnému a k trvalému porušeniu vzťahov.
21. Súčasťou postupnej emancipácie pubescenta od rodiny je i strata výsadného postavenia rodičov (práve tak ako iných dospelých) v jeho živote. Túto skutočnosť nedokážu všetci rodičia primerane zvládnuť, potrebujú naopak uchovať svoju autoritu, nechcú sa vzdať výhod s ňou spojených a prijať náročnejšiu partnerskú rolu. Preto dochádza medzi rodičmi a pubescentom k častým konfliktom a ku komunikačným problémom. Ak pubescent nie je dostatočne rešpektovaný v partnerskej role, trestá svojich rodičov nekomunikovaním, alebo nekomunikovaním o niektorých témach. V kontakte s rodičmi si pubescent vysoko cení ich úprimnosť, naopak najviac mu vadí podráždenosť rodičov, malichernosť, nejasná komunikácia.
22. V pubescencii býva viac napätý vzťah s rodičom rovnakého pohlavia, ktorý nesie veľmi často prvky rivality. Vo vzťahu k otcovi pubescent odmieta predovšetkým autoritárske prejavy (zakazovanie, prikazovanie).
23. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na zložité obdobie, v ktorom sa aktuálne maloletý nachádza, je potrebné predovšetkým stabilizovať situáciu medzi rodičmi navzájom vrátane vzťahu medzi otcom a maloletým. V záujme maloletého dieťaťa určite nie je, aby bol svedkom konfliktných situácií medzi rodičmi, aby rodičia prejavovali medzi sebou averziu až nenávisť, aby maloletý trpel depresiami, resp. sa prejavovali u neho výchovné problémy a taktiež ani to, aby dochádzalo k deformácii vzťahu otec - maloletý.
24. Za stavu, keď maloletý, ktorý je vo veku 12 rokov, dlhodobo odmieta striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, pričom v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie maloletý prezentoval pred kolíznym opatrovníkom svoj zmenený názor, t.j. byť zverený do osobnej starostlivosti matky,
malo byť umožnené maloletému pred súdom prvej inštancie vyjadriť svoj názor vo veci týkajúcej sa jeho starostlivosti (taktiež i za účelom zistenia dôvodu odmietavého postoja maloletého voči otcovi) a následne malo byť nariadené doplnenie znaleckého dokazovania za účelom vykonania aktuálneho psychologického vyšetrenia maloletého z dôvodu zistenia najvhodnejšej formy starostlivosti o maloletého, a to v čo najlepšom záujme maloletého.
25. Odvolaciemu súdu preto neostala iná možnosť ako odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (II. výrok) vrátane závislých výrokov o trovách konania (VI., VII., VIII.. výroky) podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude umožniť maloletému pred súdom prvej inštancie vyjadriť svoj názor vo veci týkajúcej sa jeho starostlivosti a následne nariadiť doplnenie znaleckého dokazovania z dôvodu zistenia, či je striedavá osobná starostlivosť v aktuálnej situácii vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, aktuálne jeho citové väzby k obom rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia v záujme maloletého dieťaťa a v prípade, ak znalkyňa neodporúča striedavú osobnú starostlivosť, nech znalkyňa uvedie alternatívu optimálnej starostlivosti o maloleté dieťa a za účelom vyjadrenia sa znalkyne k najvhodnejšej úprave styku s maloletým dieťaťom (k jeho realizácii, k prostrediu, kde sa má styk uskutočniť a k intenzite styku).
27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
29. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (I., III., IV., V. výroky) zostali nedotknuté.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa u ž prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).