Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/49/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, návrhu navrhovateľov (žalobcov): 1/ J. V., nar. XX.X.XXXX, R. XXXX/ XX, O., N.: XX XXX XXX, 2./ Y. V., nar. XX.X.XXXX, 3./ Q. V., nar. XX.X.XXXX, navrhovatelia 2/ a 3/ bytom R. XXXX/XX, O., navrhovatelia 1/ až 3/ zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovaným: 1./ ANVEST, s.r.o., so sídlom Martinská Dolina 3393/70, Nitra, IČO: 47 224 428, zastúpený Mgr. Patrikom Štefkeje, advokátom so sídlom Školská 3, Nitra, 2./ Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, Hlohovec, IČO: 36 253 073, o návrhu navrhovateľov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. septembra 2021 č. k. -45, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a V. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 16.9.2021 č. k. -45 pri právnom posúdení podľa , , , , (ďalej iba „CSP“), , , a , , (ďalej iba „OZ“) a nar. vlády č. , návrh navrhovateľa 1/ v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Navrhovateľ 1/ bol iba účastníkom úverovej zmluvy a nie aj zmluvy o zriadení záložného práva, kde sú účastníkmi navrhovatelia 2/ a 3/ (výrok I. uznesenia).

2. Záložnému veriteľovi (žalovanému 1/) bola uložená povinnosť zdržania sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zabezpečenia svojej pohľadávky v zmysle zmluvy o záložnom práve č. 11/2020 zo dňa 11.5.2020 k nehnuteľnostiam byt č. 20, vo vchode B na 1. p. bytového domu so súp. číslom 1882 postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. 4645 o výmere 166 m2, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria, s parc. č. 4646 o výmere 165 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s parc. č. 4647 o výmere 164 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s parc. č. 4648 o výmere 166 m2, druh pozemku zastavaného plochy a nádvoria vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 179/10000-in, ktoré sa nachádzajú na R. XXXX/XX, okres O., obec O., kat. úz. O. a sú zapísané na LV č. XXXX (výrok II. uznesenia).

3. Dražobníkovi (žalovanému 2/) bola uložená povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby, ktorej predmetom sú vpredu špecifikované nehnuteľnosti (výrok III. rozsudku).

4. Záložný veriteľ (žalovaný 1) a dražobník (žalovaný 2/) nemajú voči navrhovateľovi 1/ nárok na náhradu trov konania, pretože im žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie o náhrade trov konania medzi týmito účastníkmi súd odôvodnil s poukazom na ust. (výrok IV. uznesenia).

5. Navrhovateľom 2/ a 3/ proti záložnému veriteľovi a dražobníkovi, t. j. žalovaným 1/ a 2/ bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa . Navrhovatelia 2/ a 3/ boli v konaní plne úspešní a súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by im nárok na náhradu trov konania podľa nemal priznať. O výške tejto náhrady s poukazom na ust. rozhodne súdny úradník po právoplatnosti uznesenia.

6. V odôvodnení uznesenia ohľadne vyhovenia podanému návrhu navrhovateľov 2/ a 3/ na nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovatelia sa už skôr podaným návrhom v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. domáhali neodkladného opatrenia s rovnakým obsahom, pričom ich návrh bol právoplatne odmietnutý z dôvodu neosvedčenia realizácie výkonu záložného práva a že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, resp. že by existovala obava, že exekúcia bude odložená. Takisto nepredložili ani výzvu na umožnenie vykonania obhliadky nehnuteľností, hoci takúto výzvu v podanom návrhu označili za dôkaz.

7. V následnom návrhu, t. j. v poradí druhom, navrhovatelia okrem úverovej zmluvy č. 11/2020 uzavretej dňa 11.5.2020 a zmluvy o záložnom práve č. 11/2020 uzavretej dňa 11.5.2020 zároveň pripojili aj výzvu na umožnenie obhliadky nehnuteľností zo dňa 6.7.2021. Týmito listinami osvedčili, že veriteľ sa v danej úverovej zmluve zaviazal poskytnúť navrhovateľovi 1/ ako dlžníkovi v zmluve označenému s IČO-om podnikateľský úver vo výške 35.000 eur. Podľa čl. II. zmluvy mali byť peňažné prostriedky vyplatené na tri účty vo výške 6.624,12 eura, 25.375,88 eura a vo výške 3.000 eur. Navrhovateľ 1/ sa takto poskytnutý úver zaviazal splácať v 120-ich splátkach a to 119 splátok každú vo výške 767 eur a splátku č. 120 vo výške 460,18 eura, a tak celkovo zaplatiť veriteľovi sumu 92.733,18 eura, ktorá suma pozostávala z istiny, poplatkov, úroku a poistného. Poplatky boli zahrnuté v čl. XII. a XIII. úverovej zmluvy. Úrok v zmysle I. zmluvy bol vo výške 24 % ročne a poistné predstavovalo 100 eur ročne. Ďalej bolo v zmluve uvedené RPMN vo výške 27,99 % ročne a priemerné RPMN vo výške 8,18 % ročne.

8. Navrhovatelia 2/ a 3/ sa podpisom danej úverovej zmluvy v zmysle čl. V zaviazali z dôvodu zabezpečenia splatenia úveru uzavrieť zmluvu o záložnom práve k predmetným nehnuteľnostiam a to bytu č. 20, vo vchode B, na 1. poschodí bytového domu so súp. č. 1882 postavenom na pozemkoch parcely registra „C“ č. parc. 4645 o výmere 166 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. parc. 4646 o výmere 165 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. parc. 4647 o výmere 164 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. parc. 4648 o výmere 166 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 179/10000-in, nachádzajúcich sa na ulici R. XXXX/XX okres O., obec O., kat. úz. O., zapísané na LV č. XXXX.

9. Predmetnými listinami bolo osvedčené, že veriteľ ako záložný veriteľ a navrhovatelia 2/ a 3/ ako záložcovia uzavreli zmluvu o záložnom práve, ktorou došlo k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy voči navrhovateľovi 1/. Z ust. záložnej zmluvy (časť I písm. b/) vyplýva, že ňou mala byť zabezpečená aj pohľadávka, ktorá veriteľovi vznikne proti navrhovateľovi 1/ aj v budúcnosti z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy. Z čl. VII predmetnej záložnej zmluvy vyplýva, že veriteľ je v prípade riadneho a včasného nesplatenia pohľadávky po predchádzajúcom písomnom upozornení navrhovateľov 2/ a 3/ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Výzvou zo dňa 6.7.2021 bolo osvedčené, že dražobník (žalovaný 2/) na základe zmluvy uzavretej s veriteľom ako záložným veriteľom ohľadne vykonania dobrovoľnej dražby vyzval navrhovateľa 2/ na umožnenie vykonania obhliadky nehnuteľností. Nahliadnutím do www.zrs.sk bolo zistené zo strany súdu, že navrhovateľ má od 5.9.2017 vydané živnostenské oprávnenie ohľadne poskytovania služby vedenia cudzieho motorového vozidla.

10. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý pre dlžníka vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu a má k nemu akcesorickú povahu. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa s plnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nie je riadne splnená.

11. Navrhovatelia 2/ a 3/ sú na rozdiel od navrhovateľa 1/ aktívne vecne legitimovaní domáhať sa zdržania výkonu záložného práva vzniklého na základe zmluvy o zriadení záložného práva, pričom

predložením výzvy na umožnenie obhliadky osvedčili, že záložný veriteľ podľa Obč. zákonníka, začal výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa o dobrovoľných dražbách. Dražobník v tejto súvislosti vykonáva úkony smerujúce k vykonaniu dražby. V predmetnej dražbe môže byť vymáhaná pohľadávka, na zaplatenie ktorej záložný veriteľ nemá právo, a to na zaplatenie dojednaného úroku, poplatkov a poistného. Hoci je dlžník živnostník, v zmluve o úvere bol označený živnostenským identifikačným číslom a úver mu mal byť poskytnutý na podnikateľský účel. Zo žiadneho ďalšieho ustanovenia danej zmluvy o úvere však nevyplýva, že poskytnutý úver aj skutočne slúžil k realizácii podnikateľskej činnosti dlžníka, ktorou je poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Súd mal pochybnosti o charaktere tejto úverovej zmluvy a vzhľadom k tomu, že dlžník je fyzickou osobou a predmetom obchodnej činnosti veriteľa je poskytovanie úverov, súd použil výklad, ktorý je pre dlžníka priaznivejší a uzavretú zmluvu o úvere zo dňa 11.5.2020 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. Obč. zákonníka. Takáto zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky podľa Obč. zákonníka, pričom dohodnutá odplata nemôže prevyšovať prípustnú odplatu podľa Obč. zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, t. j. podľa nar. vlády č. , dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.

12. Súd podľa použil údaje zverejnené za IV. štvrťrok r. 2019 a z www.mfsr.sk zistil, že pri úvere so splatnosťou 10 rokov, ktorý bol zabezpečený záložným právom bola priemerná RPMN 10,87 % a tak odplata mohla byť maximálne 21,71 % ročne. Vzhľadom k tomu, že v zmluve o úvere bola dohodnutá úroková sadzba 24 %, ktorá je vyššia ako maximálna, bola dojednaná v rozpore so zákonom a z uvedeného dôvodu je neplatná podľa Obč. zákonníka, a preto veriteľ by nemal právo na jej zaplatenie. Súd bol aj toho názoru, že neplatne bol dojednaný aj nárok na zaplatenie poplatkov a poistného, pretože sú dojednané nejasno a neurčito. S poukazom na to, že dlžník sa za poskytnutý úver 35.000 eur zaviazal zaplatiť veriteľovi 92.733,18 eura, súd zdieľal ten záver, že ide o skrytú formu odplaty, ktoré ustanovenia sú neplatné podľa Obč. zákonníka, nakoľko sú v nerovnováhe pokiaľ ide o práva a povinnosti zmluvných strán v neprospech dlžníka.

13. S poukazom na to, že navrhovatelia 2/ a 3/ osvedčili, že podľa je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu navrhnutým neodkladným opatrením, prvoinštančný súd podľa uložil záložnému veriteľovi (žalovanému 1/), aby sa zdržal výkonu záložného práva zriadeného na základe potreby zabezpečenia svojej spornej pohľadávky na predmetných nehnuteľnostiach. Zároveň aj dražobníkovi (žalovanému 2/) uložil súd povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby, predmetom ktorej sú uvedené nehnuteľnosti.

14. V danom prípade ide o nariadené neodkladné opatrenie pred začatím konania, pretože súd prvej inštancie zdieľa ten názor, že takto nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a to nezrealizovaním záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Touto dražbou v prípade jej realizácie by mohla byť vymožená pohľadávka, na zaplatenie ktorej záložný veriteľ nemá nárok. Súd neuložil navrhovateľom 2/ a 3/ povinnosť podať žalobu vo veci samej o neplatnosť záložnej a úverovej zmluvy, pretože navrhovatelia 2/ a 3/ neboli dlžníkmi z úverovej zmluvy a návrh navrhovateľa 1/ bol zamietnutý. Záložnému veriteľovi nič nebráni v tom, ak si jeho dlžník nebude voči nemu dobrovoľne plniť povinnosti zo zmluvy o úvere, aby inicioval voči dlžníkovi konanie, v ktorom sa bude domáhať svojich dôvodných nárokov súdnou cestou.

15. Proti tomuto uzneseniu v častiach jeho výrokov II., III. a V. podal včas odvolanie žalovaný 1/ navrhujúc odvolaciemu súdu, aby podľa a vydal uznesenie, ktorým zmení uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -45 zo dňa 16.9.2021 v jeho napadnutých výrokoch II., III. a V. tak, že návrh navrhovateľov 2/ a 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta. Žalovanému 1/ voči navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %. Poukázal na existenciu odvolacích dôvodov v zmysle , , , a .

16. Súd prvej inštancie znemožnil žalovanému 1/ uplatňovať jemu patriace procesné práva, keď na základe nepravdivých rozhodujúcich skutočností neuložil navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej, čím na strane tohto subjektu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces k posúdeniu otázky vzniklého právneho vzťahu medzi navrhovateľom 1/ a žalovaným 1/, o čom súd

prvej inštancie takto vopred unáhlene ustálil v odôvodnení uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení ako predbežnú otázku, že zmluvy sú neplatné bez toho, že by tomu predchádzalo vykonané dokazovanie.

17. Súd prvej inštancie poskytol ochranu práv domnelého právneho postavenia navrhovateľa 1/ ako spotrebiteľa, hoci tento subjekt vstupoval do právnych vzťahov so žalovaným 1/ ako podnikateľ na základe ním prezentovaného podnikateľského zámeru. Na základe týchto nepravdivých rozhodujúcich skutočností produkovaných navrhovateľom 1/, ktoré si súd prvej inštancie jednostranne osvojil, bez ďalších dôkazov, uskutočnil v právnom vzťahu medzi podnikateľmi právne postavenie spotrebiteľa, čím konal v zjavnom rozpore s obsahom uzavretých zmlúv medzi navrhovateľom 1/ a žalovaným 1/, hoci mal nepochybne preukázané, že navrhovateľ 1/ je samostatne zárobkovo činnou osobou s vydaným živnostenským oprávnením. Je zrejmé, že z takto vyplývajúceho právneho vzťahu nie sú ohrozované a ani porušované žiadne práva navrhovateľa 1/ ako spotrebiteľa.

18. Súd prvej inštancie pri posudzovaní obsahu zmluvnej dokumentácie uzatvorenej medzi navrhovateľom 1/ a žalovaným 1/, bez vypočutia žalovaného 1/, bez možnosti predložiť dôkazy k nepravdivým a jednostranne zavádzajúcim rozhodujúcim skutočnostiam produkovaným navrhovateľom 1/, jednostranne usudzoval o vzniku spotrebiteľskej zmluvy, hoci účel danej zmluvy bol jasne, určite a zrozumiteľne nevyjadrený v zmluvnej dokumentácii, z obsahu ktorej vyvodil nesprávne skutkové zistenie vo vzťahu k údajnému účelu poskytnutého úveru.

19. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručoval v súlade s ust. žalovanému 1/, ktorý bez vlastnej viny nemohol uplatniť prostriedky procesnej obrany voči takto podanému návrhu v zmysle a . Súd preto vychádzal zo skutkového stavu, ktorý neobstojí.

20. Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle , a , súd mal pri posudzovaní návrhu navrhovateľov vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam posúdiť ich osvedčenie vo vzťahu k údajnej potrebe bezodkladnej úpravy ako nedôvodné. Ohrozenie exekúcie nebolo navrhovateľmi ani len tvrdené. Súd prvej inštancie právny vzťah medi navrhovateľom 1/ a žalovaným 1/ založený predmetnou úverovou zmluvou nesprávne právne posúdil ako občianskoprávny s výrazným akcentom na právnu úpravu spotrebiteľského práva, hoci mal správne vychádzať z tej skutočnosti, že ide o obchodnoprávny vzťah s jeho právnym posudzovaním podľa Obch. zákonníka. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vnímať ako zneužitie inštitútu neodkladných opatrení zavádzajúc súd prvej inštancie v snahe znemožniť žalovanému 1/ uspokojiť jeho pohľadávku v čase, keď navrhovateľ 1/ po niekoľko násobných upomienkach svojvoľne prestal plniť nastavené zmluvné povinnosti a údajnú neplatnosť zmlúv navrhovatelia vzhliadli až v čase, keď malo zmluvne dojednaným spôsobom dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalovaného 1/.

21. Navrhovateľ 1/ vysvetlil žalovanému 1/ dňa 11.5.2020 pri obhliadke bytu na aký účel súvisiaci s podnikaním si chce požičať peniaze, pričom ako prvý dôvod uviedol opätovne sprevádzkovanie živnosti ako aj k sprevádzkovanie novej živnosti spočívajúcej vo výstavbe rodinných domov na kľúč. Taktiež mal navrhovateľ prevádzkovať aj e-shop, čo preukazuje jeho podnikateľskú činnosť. Práve konanie navrhovateľa 1/ je tým konaním, ktoré je potrebné považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože tento si neplní vlastné splatné záväzky. Spotrebiteľ totiž nikdy nepodniká a ani nikdy nezakladá obchodnú spoločnosť, ako je to v prípade navrhovateľa 1/.

22. Jediným vlastným obsahom návrhu navrhovateľov na zdržanie sa výkonu záložného práva je iba jednoduché konštatovanie z ich strany, že obydlie navrhovateľov je nedotknuteľné, pritom neuvádzajú žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by žalovaný 1/ akýmkoľvek spôsobom ich obydlie narúšal. Žalovaný 1/ chce iba spôsobom v záložnej zmluve dojednanej zrealizovať výkon svojho práva na uspokojenie vlastnej splatnej peňažnej pohľadávky, pričom niet žiadneho rozumného dôvodu, prečo by tak žalovaný 1/ v súlade s uzatvorenými zmluvami nemohol urobiť.

23. Navrhovatelia sa k podanému odvolaniu odporcu 1/ písomne nevyjadrili.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie v danom prípade bolo podané oprávneným subjektom v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania podľa , viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), preskúmal predmetné uznesenie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie žalovaného 1/ vyhodnotil v prevažnej miere za opodstatnené, s rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa veta prvá , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

26. Súd je povinný rozsudok, resp. uznesenie odôvodniť spôsobom korešpondujúcim s obsahom ust. , čo je jeden z princípov riadneho spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 SR, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia súdneho rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces.

27. V danom prípade odvolací súd pri svojej zákonnej povinnosti skúmania, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí niektorou z procesných vád uvedených v ust. , dospel k tomu záveru, že ide o uznesenie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v napadnutých výrokoch II., III. a V. trpí procesnou vadou v zmysle , pri výskyte ktorej odvolací súd musel zvoliť procesný postup podľa prejaviaci sa v zrušení daného uznesenia s následným vrátením veci prvoinštančnému súdu na ďalšiemu konanie a nové rozhodnutie.

28. Prvoinštančný súd stručné odôvodnenie vyhovenia návrhu navrhovateľom na nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia obsiahnuté v bode 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré odvolací súd s poukazom na obsah ust. považuje za nepostačujúce, uviedol, že nariadeným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medi stranami a to nezrealizovaním záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pretože by mohla byť vymožená pohľadávka, na ktorej zaplatenie by nemal záložný veriteľ nárok. Z uvedeného dôvodu súd potom navrhovateľom 2/ a 3/ neuložil ani povinnosť podať žalobu vo veci samej ohľadne neplatnosti zmlúv (záložnej a úverovej). Zároveň uviedol, že záložnému veriteľovi nič nebráni v tom, aby voči dlžníkovi, ak si nebude plniť svoje povinnosti z úverovej zmluvy, inicioval proti nemu konanie ohľadne svojich dôvodných nárokov súdnou cestou. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia postráda presvedčivosť podľa vety tretej . Súd prvej

inštancie v rámci posudzovania dôvodnosti uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevenoval dostatočnú pozornosť tej časti navrhovaného petitu neodkladného opatrenia (časť III.), v ktorej časti samotní navrhovatelia 1/ až 3/ žiadali o uloženie povinnosti v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení, podať príslušnému súdu žalobu o určenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nie príliš presvedčivým spôsobom v rámci šetrenia predbežnej otázky mal za osvedčené splnenie predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, keď mal za osvedčené, že vzniklý právny vzťah z úverovej zmluvy medzi dlžníkom (navrhovateľom 1/) a záložným veriteľom (žalovaným 1/) je potrebné posudzovať podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka s akcentom na jeho spotrebiteľský charakter. K uvedenému právnemu záveru dospel súd prvej inštancie aj napriek svojmu konštatovaniu, že mal pochybnosti o charaktere predmetnej úverovej zmluvy, pretože dlžník z nej je fyzickou osobou a predmetom obchodnej činnosti veriteľa je poskytovanie úverov, uzavretú zmluvu o úvere na základe výkladu v prospech dlžníka posúdil za zmluvu spotrebiteľskú.

29. Vychádzajúc z obsahu uzavretej úverovej zmluvy takýto právny záver nevyplýva, pričom ho nad všetky pochybnosti nepotvrdilo ani osvedčovanie vykonané prvoinštančným súdom v tomto smere. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti vôbec nezohľadnil to, že úver bol poskytovaný dlžníkovi ako podnikateľskému subjektu s uvedením aj čísla jeho IČA. V ďalšom konaní bude preto potrebné zo strany prvoinštančného súdu venovať náležitú pozornosť posúdeniu primárneho právneho vzťahu medzi navrhovateľom 1/ a žalovaným 1/ rezultujúceho práve z uzatvorenej úverovej zmluvy, so zameraním sa predovšetkým na dôvod a použitie poskytnutého úveru. Až následne s prihliadnutím na závery vykonaného osvedčovania bude môcť prvoinštančný súd objektívne a tým aj spravodlivo rozhodnúť o tom, či navrhovatelia 2/ a 3/ podaným návrhom osvedčili podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žiadali nariadiť. V stave osvedčovania, resp. rozsahu ako ho vykonal doposiaľ prvoinštančný súd jeho právne závery pôsobia ako predčasne zaujaté. Taktiež bude potrebné sa vyjadriť aj k dôvodnom nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. či ide o potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo o obavu z ohrozenia exekúcie.

30. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie obsah ust. Obč. zákonníka, vzťahujúceho sa k zásadám výkonu záložného práva a špeciálny právny predpis, ktorý je v tomto prípade , o dobrovoľných dražbách č. Pri konečnom posudzovaní dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podaného návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť brané na zreteľ vo vzájomnom kontexte špecifiká tohto prípadu (správanie sa jednotlivých subjektov počas trvania úverovej zmluvy, platobná disciplína navrhovateľa 1/), ktoré v konečnom dôsledku budú mať vplyv aj na prijatie rozhodnutia o neodkladnom opatrení, či už pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok III. nariadeného neodkladného opatrenia s poukazom na ust. .

31. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného 1/ rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

32. Vo svojom novom rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).