Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/54/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu G. Š., J. E. O., L. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 71 proti žalovanej E. Š., J. E. O.S., L. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 7, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.11.2020 č.k. -256 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že vzhľadom na stratu pasívnej legitimácie žalovanej z dôvodu odpredaja jej nehnuteľnosti, žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.

3. Súd bol toho názoru, že žalovanou tvrdený dôvod - nesúhlas so zastavením konania, nie sú takými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu straty pasívnej legitimácie žalovanej v konaní, ktorá nehnuteľnosť predala.

4. Súd bol toho názoru, že zastavenie konania nezavinila ani jedna, ani druhá strana sporu (resp. zavinila zastavenie tak jedna, ako aj druhá strana). Žalobca zobral žalobu späť potom ako žalovaná previedla predmetnú nehnuteľnosť na iné subjekty, s ktorými sa žalobca vzápätí mimosúdne dohodol a odpadol tak dôvod viesť toto súdne konanie, teda žalobu zobral späť. Súd preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. V odvolaní uviedla, že v konaní bolo preukázané prostredníctvom znaleckého dokazovania bez akýchkoľvek pochybností, že nijako nezasahuje do vlastníckych práv susedky, teda nezadala príčinu na podanie žalobného návrhu. Nezavinila zastavenie konania a už v čase podania žalobného návrhu žalobcom a aj dlho pred týmto dátumom ponúkala svoju nehnuteľnosť na predaj. O predaji súd sama riadnym spôsobom upovedomila a to ešte v čase prebiehajúceho katastrálneho konania, teda pred zmenou pasívnej vecnej legitimácie. Realizovala však iba zákonné a ústavné práva pri nakladaní so svojim majetkom. Nedošlo k naplneniu zákonného predpokladu, že zavinila svojim správaním zastavenie

konania. Z obsahu spisu a z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmá aj skutočnosť, že o podaní nedôvodnej žaloby zo strany žalobcu preto nie je naplnený žiaden zo zákonných predpokladov odôvodňujúcich rozhodnutie súdu o trovách konania v zmysle napadnutého výroku uznesenia.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako správne potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

12. Citované zákonné ust. rieši priznanie náhrady trov konania protistrane, ak strana procesne zavinila zastavenie konania. Pri aplikácii tohto ustanovenia je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Neprichádza preto do úvahy pri jeho použití skúmať oprávnenosť procesného úkonu žalobcu z hľadiska hmotného práva. Preto, ak súd dospeje k záveru, že zastavenie konania procesne zavinila jedna zo strán sporu, prizná náhradu trov konania protistrane.

13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca vo vzťahu k žalovanej vo veci samej sa domáhal uloženia jej povinnosti zdržať sa zásahu do jeho vlastníckeho práva odstránením invazívnej rastliny presahujúcej z jej parcely č. XXX/X kat. územia L..

14. Žalobca vzhľadom na stratu pasívnej legitimácie žalovanej počas konania (počas konania došlo k odpredaju spornej parcely č. XXX/X) vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.

15. Za takejto procesnej situácie, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a o tom, či účastník konania zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného, treba mať za to, že žalobca procesne nezavinil zastavenie konania, ak počas konania došlo k strate pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v dôsledku odpredaja susediacej parcely.

16. Bez významu v tejto súvislosti je tvrdenie žalovanej v odvolaní „o podaní nedôvodnej žaloby zo strany žalobcu...“, pretože ako bolo vyššie uvedené, nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý nemá základ v ustanoveniach hmotného práva, ale v ustanoveniach práva procesného.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalovanou uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie vo výroku o trovách konania, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako správne potvrdil.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).