Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/68/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: D. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. G.. D. X, D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, pod. sp. zn. EX 2963/2012, o vymoženie 233,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.05.2019, č. k. -15, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 50,47 eur, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote 10 (desiatich) dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (výrok II).

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov oprávneného zo dňa 03.11.2011, poveril vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Dňa 30.09.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden majetok. Súd prvej inštancie z obsahu exekučného spisu zistil, že počas 6 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, keďže povinný nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, nepoberal žiadne exekúciou postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej hnuteľnej či nehnuteľnej veci, výťažok z predaja ktorých by presahoval náklady dražby a nemá voči inej osobe pohľadávku. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným majetkom, z ktorého dôvodu exekúciu zastavil podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017, v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 50,47 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. Exekučného poriadku, pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal predmetné rozhodnutie zmeniť a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného nakoľko toto rozhodnutie považoval za predčasné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. a uviedol, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zdôraznil, že v zmysle judikatúry je pre zastavenie exekúcie potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, čo svedčí v prospech predpokladu, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Ďalej mal za to, že pravdepodobne tak súdny exekútor, ako ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinného dostatočne, keďže povinný môže ešte vlastniť hnuteľné veci alebo majetkové práva. Zdôraznil, že v konaní sa vymáha neuhradené poistné na verejnom zdravotnom poistení a v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle zrušil v znení neskorších predpisov. V zmysle ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

10. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 2963/2012 a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 09.10.2012 vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, a to prostredníctvom Sociálnej poisťovne, dopravného inšpektorátu, lustráciou v Centrálnom registri exekúcií, súčinnosťou s katastrom nehnuteľností a bankami. Vykonaním týchto úkonov nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou a zároveň by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

11. Súdny exekútor teda zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z predložených dôkazov je zrejmé, že povinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevlastnil majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Povinný nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok, žiadne motorové vozidlo, nemal finančné prostriedky na účtoch v bankách pôsobiacich na území Slovenskej republiky, nebol poberateľom dôchodku a bolo proti nemu vedených ďalších sedem exekučných konaní.

12. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval systematicky a vykonal všetky štandardné úkony exekučnej činnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu majetku povinného. Preto možno konštatovať, že svoju činnosť vykonával účelne a zistené skutočnosti ho dôvodne viedli k podaniu podnetu na zastavenie exekúcie.

13. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. .

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).