Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Csp-120-2021.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Subarea
10Csp/120/2021
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, AK Banská Bystrica, Komenského 3 proti žalovanej: W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX o zaplatenie 654,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia 654,- eur s príslušenstvom titulom neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty.
2. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
3. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, ako aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne vec postúpiť inému orgánu.
5. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 a 4 C.s.p.. Ustanovenie § 3 C.s.p. určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3
C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 4 C.s.p.).
6. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (§ 161 ods. 1 C.s.p.), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k jeho zastaveniu. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C.s.p.. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).
7. Podstatným pre správne posúdenie právomoci súdu konať v tejto veci je vyriešenie otázky, kde má žalovaná bydlisko. Otázku bydliska posudzuje súd podľa svojho národného práva, v predmetnom prípade práva slovenského. Slovenský právny poriadok však pojem bydlisko v žiadnom svojom právnom predpise nevymedzuje, preto pri určení, čo tento pojem znamená, treba vychádzať z ustálenej judikatúry. Judikatúra chápe pojem bydlisko ako miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III ÚS 239/2010-6 zo dňa 22. 06. 2010 konštatoval, že pri určovaní všeobecného súdu občana nemôže byť smerodajným len údaj o jeho trvalom pobyte, ktorý je zaznamenaný v príslušných evidenciách, ale má sa vychádzať z bydliska takejto osoby. Pritom bydliskom je miesto pobytu osoby, ktorá má úmysel sa na danom mieste trvale (nie prechodne) zdržiavať. Pojem bydlisko chápe aj české právo ako bydlisko faktické, t. j. miesto, kde sa osoba zdržuje s úmyslom zdržovať sa tam trvalo. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 444/2002 sa bydliskom fyzickej osoby rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom sa tu zdržovať trvale. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, prípadne, kde pracuje, ak tam i býva.
8. Konanie bolo začaté dňa 15.05.2021, kedy bola žaloba doručená upomínaciemu súdu, teda Okresnému súdu Banská Bystrica. Z charakteru veci je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú vec, pretože žalobný nárok sa odvíja, okrem zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.12.2020, uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ako aj zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 18.10.2017, zo dňa 06.11.2017, zmlúv o poskytovaní služby Český Balíček zo dňa 25.10.2017, zo dňa 06.11.2017 a zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.05.2018 uzatvorených medzi Slovak Telekom a.s. ako podnikom a dodávateľom a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, predmetom ktorých bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Podľa údajov v citovaných zmluvách žalovaná mala trvalý pobyt na adrese W. XXX. Z jednotlivých zmlúv má súd za to, že podnik - Slovak Telekom a.s. ako právny predchodca žalobcu vykazuje znaky dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.
9.1 Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná súdne zásielky nepreberala na adrese trvalého pobytu, súd vykonal šetrenia a zistil nasledovné. Žalovaná podľa oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky zo dňa 28.08.2021 sa na adrese trvalého pobytu a ani nikde v obci W. nezdržiava, šetrením od susedov sa nepodarilo zistiť kde sa zdržiava. Lustrácie žalovanej v ZVJS a v sociálnej poisťovni zostali bezvýsledné. 9.2 Súd nahliadol do spisu tunajšieho súdu 16P/73/2019 a zistil z neho nasledovné. Predmetom tohto konania bolo zverenie maloletého dieťaťa S. D., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe ako rodičovi a to navrhovateľke W. D., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovanej. F. rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/353/2014-67 bola maloletá S. D. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti žalovanej. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 19.06.2017 je žalovaná starou matkou maloletej S. D., ktorá sa vyjadrila, že otcovstvo k dieťaťu určené nebolo a jeho matka žije v Nemecku. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 03.12.2018 žalovaná uviedla pri šetrení dňa 20.06.2018, že v letných mesiacoch roku 2018 plánuje s maloletým dieťaťom navštíviť jej matku a uvažuje nad tým, že v Nemecku aj zostanú. Žalovaná ako stará matka bola dôrazne upozornená,
aby o jej aktuálnom pobyte bezodkladne informovala súd, ako aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Žalovaná pritom doplnila, že už v mesiaci február 2018 požiadala o pozastavenie rodinných prídavkov a opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti z dôvodu, že v súčasnej dobe uvažujú o odchode zo Slovenskej republiky. Pri šetrení dňa 14.10.2018 bolo zistené, že na adrese W. XXX sa už nikto nenachádzal, nikto nereagoval na zvonenie a klopanie. Mobilný telefón starej matky bol nedostupný a podľa vedomostí sociálnej pracovníčky obce W. sa žalovaná už mala s rodinou zdržiavať v zahraničí. Tieto okolnosti žalovaná ako stará matka maloletého dieťaťa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové zámky neoznámila.
9.3 Listom zo dňa 07.06.2019 Základná škola v O. oznámila súdu, že od 08.09.2017 bola maloletá S. D. žiačkou druhého ročníka ich školy, ktorú pravidelne navštevovala do 26.01.2018. Tohto dňa jej stará matka, teda žalovaná, požiadala školu o povolenie štúdia v zahraničí. Rozhodnutie o povolení štúdia v zahraničí bolo vydané neskoršie a to až po zaslaní potvrdenia o návšteve školy v Nemecku. Koncom školského roka 2017-2018 bola žiačka pozvaná na komisionálne skúšky na ktoré sa nedostavila. V tej dobe ZŠ v Kameníne disponovala informáciou, že maloleté dieťa navštevovala školu v Nemecku v obci Neckartenzlingen, v ktorej obci mala žalovaná aj korešpondenčnú adresu podľa ďalšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 30.07.2019. Súdu sa v citovanom konaní 16P/73/2019 podarilo zabezpečiť potvrdenie príslušnej školy v Nemecku, že maloletá S. D. je žiačkou v školskom roku 2019-2020 od 20.02.2018 základnej školy 1. a 2. stupňa v obci Neckartenzlingen.
9.4 Napokon podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 08.04.2020 bolo zistené, že žalovaná sa v obci W. nezdržiava a posledná známa adresa žalovanej a jej rodiny je A., E. strasse 1, A..
10. Za tohto stavu sa bolo potrebné vysporiadať s otázkou, či vec patrí, alebo nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky. Súd pritom v prvom rade vychádzal z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Z jeho oddielu 4 článku 18 bod 2 vyplýva, že druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná síce má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, čo však nie je rozhodujúce, pretože na území Slovenskej republiky nemá bydlisko. Na rozdiel od trvalého pobytu sa za bydlisko považuje miesto, kde sa osoba reálne zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvale. Súd vykonal rozsiahle šetrenia za účelom zistenia bydliska žalovanej, no všetky dostupné šetrenia sú bližšie vymedzené v bodoch 9.1 až 9.4 odôvodnenia tohto uznesenia. Týmto spôsobom bolo zistené, že žalovaná síce má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, no bydlisko od roku 2018 má nepretržite v Nemecku, kde žije spolu s maloletou S. D., ktorú má zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti, v obci A. a kde v konečnom dôsledku maloleté dieťa aj navštevuje základnú školu. Vzhľadom na charakter veci, teda spotrebiteľskej veci, má súd za to, že vo veci nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky podľa oddielu 4 článku 18 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) číslo 1215/2012 o právomoci a uznávaní výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Výsledkom týchto úvah je záver, že konanie bolo potrebné zastaviť podľa § 161 ods. 2 C.s.p. k § 9 C.s.p..
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 256 ods. 1 C.s.p., pretože žalobca podaním žaloby na tunajší súd, ktorý je súdom Slovenskej republiky a ktorý zároveň nemá právomoc na prejednanie veci, zavinil zastavenie konania. Žalovanej však nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.