Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/85/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: SPA INVEST, s.r.o., IČO: 36 236 527, Hlboká 49/5002, Piešťany, zast.: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, E. Belluša 6752/8, Piešťany, proti žalovanému: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., IČO 34 144 790, Winterova 29, Piešťany, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866 598, Žilinská cesta 130, Piešťany, o 76.605,58 € s prísl., o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo 14.02.2020, č. k. -342 - v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie sa vo výroku II o náhrade trov konania zrušuje a vec sa v zrušenom rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I), a vyslovil, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Včasným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu náhrady trov konania a vrátenia veci v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nového rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal aj z nesprávneho posúdenia veci. Na pojednávaní dňa 15.01.2020 predniesol zástupca žalovaného kompromisný návrh v tom zmysle, že keby došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, nebude si uplatňovať náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu s konateľom žalobcu tento návrh konzultoval a rozhodol sa v nadväznosti naň vziať žalobu späť za podmienok navrhnutých žalovaným, a teda s tým, že trovy konania bude znášať každá zo strán sama. Za iných podmienok by žalobca žalobu späť nevzal. Napadnutým uznesením však súd prvej inštancie v rozpore s tým rozhodol podľa tak, že žalovaná má právo proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tomto prípade však nemožno konanie žalobcu spočívajúce v tom, že využil svoje právo a po dohode so žalovaným vzal žalobu späť s tým, že trovy konania si bude znášať každý účastník sám, považovať za procesné zavinenie zastavenia konania. Zdôraznil, že na prieťahoch v konaní žalobca žiadnu vinu nenesie a ani ich nespôsobil a ani nijakým iným spôsobom trvanie konania nepredlžoval, a preto ani nespôsoboval nárast trov konania. Zároveň upriamil pozornosť na to, že súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % napriek tomu, že sám žalovaný si podaním z 30.01.2020, v ktorom súhlasil so späťvzatím žaloby, trovy konania neuplatnil, s výnimkou nároku náhrady zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor (4.596 €). V tomto prípade sú vyššie uvedené okolnosti dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd v zmysle nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Podľa zaužívanej judikatúry pri posudzovaní existencie dôvodov osobitného zreteľa treba zohľadniť podiel strán na vzniku a priebehu sporu (t. j. v tomto prípade predovšetkým užívanie pozemkov žalobcu žalovaným, neposkytovanie žiadneho plnenia za užívanie, resp. znemožnenie ich obhospodarovania, meniaca sa účelová argumentácia žalovaného, prieťahy v konaní a žalobcom nezavinené dlhé trvanie sporu), povahu a predovšetkým okolnosti sporu,

ktoré sú súdu známe. Súd prvej inštancie sa však týmito okolnosťami a dôvodmi nezaoberal, napriek tomu, že to z podania žalobcu, ktorým návrh vzal späť vyplývalo aj návrh nepriznať právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán), hoci mu boli známe, čím tiež o. i. porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože zastavenie konania spôsobil výlučne žalobca, a to späťvzatím žaloby, teda svojim výslovným prejavom (dispozičným právom so žalobou). Je irelevantné, čo viedlo žalobcu k späťvzatiu žalobu. Žalovaný doposiaľ ani nevie, na akom právnom základe sa žalobca domáhal svojich nárokov a čo ho viedlo k podaniu zjavne bezdôvodnej žaloby. Žalovaný je presvedčený, že si správne uplatnil nárok na náhradu súdneho poplatku. Napriek tomu, že si žalovaný neuplatnil trovy právneho, domnieva sa, že to bol práve právny zástupca žalobcu, ktorý mal byť ostražitý pri urobení takého mimoriadne významného právneho úkonu, akým je späťvzatie žaloby bez toho, aby vôbec odôvodnil tento procesný úkon. Dôsledkom rezignácie na túto ostražitosť je vecne správny výrok súdu, ktorý bol žalobcom nedôvodne napadnutý odvolaním. Odvolaním napadnutý výrok súdu prvej inštancie je rozhodnutím v súlade s ustanovením , pretože je zrejmé, že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, je žalobca a náhrada trov konania musí byť priznaná protistrane, to znamená žalovanému. Neexistujú žiadne žalobcom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa , a ktoré by bolo možné pričítať žalovanému.

4. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Žalobca napadnutému uzneseniu v podstate vytýka, že je v rozsahu rozhodnutia o trovách konania nedostatočne odôvodnené. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.

6. Základné náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia upravuje v , ktorý o. i. vyžaduje, aby ho súd stručne odôvodnil. Napadnuté uznesenie však neobsahuje dostatočné odôvodnenie, ktoré by umožňovalo preskúmať myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ktorý viedol k priznaniu plnej náhrady trov konania žalovanému. Možno sa z neho dozvedieť len toľko, že súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalovaného na základe , pretože zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.

7. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Ak má byť konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto strany sporu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v prípade, ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného.

8. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zistiteľné, že by súd prvej inštancie postupoval podľa vyššie uvedených zásad, najmä že by skúmal dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol vziať žalobu späť. Predovšetkým v kontexte skutočností vyplývajúcich zo spisu sa javí ako zmätočné konštatovanie prvoinštančného súdu, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. V podaní z 24.01.2020 (č. l. 325), ktorým žalobca vzal žalobu späť, odkazuje „na prejav zástupcu žalovanej strany na pojednávaní“, ktoré sa konalo 15.01.2020 a uvádza, že strany si budú znášať trovy konania každá za seba. V zápisnici z pojednávania z 15.01.2020 (č. l. 313) je pritom zachytený prednes právneho zástupcu

žalobcu, ktorým požiadal o odročenie pojednávania s tým, že predloží návrh na ukončenie sporu konateľovi žalobcu. Žalobca v odvolaní tvrdil (a žalovaný to nepoprel), že išlo o návrh žalovaného. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení v súvislosti s udalosťami predchádzajúcimi späťvzatiu žaloby vôbec nevyhodnocoval ani správanie žalobcu, ani správanie žalovaného. Potom ale je jeho záver, že k späťvzatiu došlo „bezdôvodne“, prinajmenšom predčasný.

9. Pochybenie súdu prvej inštancie umocňuje aj nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti trov konania prevyšujúcej žalovaným požadovanú náhradu súdneho poplatku za odpor. V tejto súvislosti totiž odôvodnenie neposkytuje žiadne vysvetlenie, ktoré by podopieralo priznanie nároku na náhradu všetkých trov konania žalovanému vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré ani nepožadoval.

10. Pokiaľ ide žalobcom spomenuté ustanovenie , jeho použitie pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (pozir napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ). Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich správanie v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

11. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska použitia ani neodôvodňoval. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, že by zisťoval a vyhodnotil okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde a jeho správanie v konaní. Nezaoberal sa otázkou, či tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať, najmä z dôvodu že povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa sa môže v konkrétnom prípade javiť ako nezodpovedajúca dohode strán.

12. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia a nevyhodnotenie možnosti odklonu od s použitím v danej veci bez zistenia rozhodujúcich skutočností je vzhľadom na opísanú mieru zlyhania prvoinštančného súdu takou vadou konania, ktorú nie je dobre možné napraviť až v odvolacom konaní. Rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo strán na spravodlivý proces. V tomto smere je podstatná aj tá skutočnosť, že je to prvoinštančný súd, pred ktorým spor od počiatku prebiehal, a ktorý bol aj „svedkom“ pojednávania, na ktorom sa začala črtať mimosúdna dohoda strán o ukončení sporu, takže je to tento súd, ktorý je v najlepšej pozícii na posúdenie vyššie opísaných hľadísk potrebných na rozhodnutie o trovách konania.

13. V dôsledku týchto úvah odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa v napadnutom rozsahu zrušil a vec podľa v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

14. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní ( ) vychádzať z vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu a z tohto hľadiska pristúpi k skúmaniu dôvodov, ktoré žalobcu viedli k späťvzatiu žaloby. Ak budú na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností súvisiacich s rozhodnutím o otázke trov konania potrebné ďalšie skutkové tvrdenia, vytvorí stranám priestor na ich doplnenie ( ). Na základe zistených skutočností posúdi, či v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali odklon od pravidla obsiahnutého v . Ak také dôvody ich zistí, určí aj rozsah, v akom možno od žalobcu požadovať náhradu trov konania, ktoré vznikli žalovanému a ktoré si tento uplatnil. Svoje závery potom v novom uznesení riadne odôvodní spôsobom súladným s a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania ( ).

15. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .