Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15CoP-17-2024.pdf
PDF · 143.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., A. G. X, XXX XX C., dieťaťa rodičov: matky P.. K. Z., O.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. - G. B., právne zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice a otca M.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXXX/X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o návrhu otca o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2- 14P/54/2023 - 393 zo dňa 3.11.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Návrhom zo dňa 20.02.2023 doručeným súdu prvej inštancie otec žiadal, aby súd zveril maloletého U. P., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý párny týždeň roku od piatka od 16.00 hod. do piatka nepárneho týždňa roku do 16.00 hod. a matka od piatka nepárneho týždňa v roku od 16.00 hod. do piatka párneho týždňa do 16.00 hod. Matka aj otec sú povinní v stanovenom čase prevziať maloleté dieťa v bydlisku druhého rodiča a v stanovenom čase ich vrátiť druhému rodičovi v mieste bydliska druhého rodiča. Každý z účastníkov konania je oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, súd výživné neurčuje a styk účastníka konania, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti v danom týždni s maloletými deťmi neupravuje. O trovách konania žiadal rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom pod č. k. K2 - 14P/54/2023 - 393 dňa 03.11.2023 rozhodol tak, že:
„Návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ako aj Civilného mimosporového poriadku. Zároveň rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP o nároku na náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, podrobne uvedených skutočností v odôvodnení rozhodnutia a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach dospel k jednoznačnému záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému U. P., nar. XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.10.2021, č. k. 27P/166/2020 - 407 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.06.2022, č. k. 4CoP/13/2022 - 621 a rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 05.04.2022, č. k. 27P/246/2021 - 92 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2022, č. k. 24CoP/65/2022 - 178 nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov ani na strane maloletého dieťaťa, ani na strane jeho rodičov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v zmysle návrhu otca.
5. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že od právoplatnosti rozsudku o zverení maloletého U. do osobnej starostlivosti matky do podania návrhu na začatie konania o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností uplynula doba sedem mesiacov, pričom maloletý U. nastúpil od septembra 2022 na predprimárne vzdelávanie v materskej škôlke, na čo už okrajovo prihliadol aj Okresný súd Prešov a odvolací súd Krajský súd v Prešove v pôvodnom konaní a aktuálne vo veku štyroch rokov a päť mesiacov, teda stále ide o dieťa nízkeho veku, prirodzene citovo naviazané predovšetkým na svoju matku s esencionálnou potrebou stability výchovného prostredia a milujúcej rodiny. Obdobne ako v pôvodnom konaní aj súd prvej inštancie rozhodol vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, pričom prihliadol prioritne na záujem maloletého a z priebehu konania vyplýva, že maloletý U. bol pôvodne rozsudkom zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky a otcovi bol upravený bežný styk. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva, pri zachovaní rovnocenného vzťahu s rodičmi je nutné si uvedomiť, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné dôsledne skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady na striedavú starostlivosť o dieťa, predovšetkým či je uvedené v záujme dieťaťa. Otec vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že práve táto forma starostlivosti o dieťa prinúti rodičov do budúcna v otázkach maloletého riadne komunikovať a pomôže mu nadobudnúť istotu.
6. V preskúmavanej veci však súd prvej inštancie dospel k názoru, že žiaľ vyplýva v danom konaní úplný opak, pričom rodičia sa nevedia zhodnúť na otázkach vo vzťahu k výchove a starostlivosti o ich maloleté dieťa, vzájomne sa obviňujú, negujú a popierajú svoje rodičovské zručnosti a vo finále sa ocitávajú v začarovanom kruhu neschopnosti viesť kultivovanú diskusiu a správať sa voči sebe s rešpektom a úctou, čo jednoznačne vyplýva aj z ich vyjadrení. V závislosti od konfliktného správania rodičov je možné badať aj zmenu v správaní maloletého U., ktorý ich správania nepochybne vníma a začínajú sa u neho objavovať prejavy nervozity, podráždenosti aj zvýšenej citlivosti. Je pritom len na samotných rodičoch, aby si uvedomili, že môžu na psychike dieťaťa zanechať negatívny vplyv ťažko napraviteľných aj v dospelosti. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie návrh otca na určenie striedavej osobnej starostlivosti zamietol. V tomto kontexte súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že argumenty otca s cieľom dosiahnuť zverenie maloletého U. do striedavej osobnej starostlivosti sú takmer totožné, ako bolo v pôvodnom konaní, kedy bolo odvolacím súdom vyhodnotené ako nedostatočné na zverenie dieťaťa do starostlivosti rodičov zmysle návrhu otca.
7. Ani v danom konaní, ako poukázal súd prvej inštancie, nemal súd za preukázané, že by výkonom striedavej starostlivosti o maloletého, boli jeho potreby a záujmy zabezpečené lepšie ako v súčasnosti v starostlivosti matky, pričom neboli sociálnym šetrením u nej zistené chyby ani nedostatky. Matka podľa názoru súdu prvej inštancie sa dokáže o maloletého U. postarať, zabezpečiť osobnú starostlivosť na požadovanej úrovni vo všetkých smeroch. K upokojeniu vzťahov medzi rodičmi dochádza najmä vtedy, keď matka akceptuje správanie otca, jeho styk s dieťaťom aj mimo rozsahu upravený rozsudkom súdu, v opačnom prípade otec neprimerane matku zaťažuje telefonátmi, správami, či domáhaním sa kontaktu so synom. V tomto kontexte sa javí byť namieste dôvodná pochybnosť o reálnej kvalite styku otca so synom, ktorý trvá 2 - 5 minút a ktorý vytrhne dieťa z aktivity, ktorej sa s matkou práve venuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani v tomto kontexte nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
odôvodňujúca rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom a aktuálna úprava styku otca s maloletým U. je podľa názoru súdu prvej inštancie primeraná a dostatočná na rozvoj ich vzájomných vzťahov aj výchovného pôsobenia otca. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na právny názor vyjadrený Krajským súdom v Prešove v rozsudku z 21.6.2022. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na doterajšie správanie sa rodičov a ich výchovné pôsobenie na maloletého U., ako aj osobnostné, charakterové a morálne predpoklady oboch rodičov na starostlivosť o maloletého, zohľadňujúc esencionálnu potrebu stability výchovného prostredia a kontaktu maloletého s oboma rodičmi a jeho vek, dospel súd k jednoznačnému záveru, že aktuálne nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu jestvujúcej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U. P., nar. XX.XX.XXXX, a preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd prvej inštancie, ako už uviedol odvolací súd, rozhodol o trovách konania.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrenie k odvolaniu
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 22.11.2023, pričom v rozsiahlych dôvodoch odvolania poukázal na to, že podáva odvolanie čo do výroku I., ako aj II . V dôvodoch odvolania argumentoval tým, že z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písmena f), písm. h) CSP má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň odvolateľ poukázal na odôvodnenie rozsudku bod 63. a citoval konštatáciu súdu prvej inštancie. K uvedenému otec argumentoval tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcich v tom, že maloletý U. nastúpil v septembri 2022 na predprimárne vzdelávanie do materskej škôlky W. v C.. K tomuto otec uviedol, že maloletý žil do svojich štrnástich mesiacov v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi v O., toto bol pre neho prirodzený stav z pohľadu prirodzeného prostredia aj citového naviazania na oboch rodičov. Otec uviedol na pojednávaní 03.11.2023, že pokiaľ bude maloletý U. v materskej škôlke vo štvrtok a piatok tak, ako je styk upravený teraz právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, on podstate stratí možnosť reálneho styku so synom počas štvrtku z piatka. Podľa otca súd prvej inštancie prakticky popiera zmysel striedavej starostlivosti a argumentuje tým, že by konkrétne u maloletého U. striedavá starostlivosť mala negatívny vplyv na jeho psychický vývin. Podľa otca navyše matka v rozpätí jedného roka, kedysi syn navštevuje predškolské zariadenia, zmenila trvalé bydlisko, presťahovala sa so synom do svojho nového bytu, takže o stabilite prostredia z pohľadu matky sa nedá hovoriť, pričom matka už dvakrát odkedy opustila otca, odišla žiť k svojej matke a bratovi a druhýkrát si kúpila byt.
9. V dôvodoch odvolania zároveň otec ako odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie nemohol mať za vylúčené, že by do budúcna bola komunikácia medzi rodičmi pri určení striedavej starostlivosti lepšia, nakoľko súd môže rozhodovať len za stavu v čase vyhlásenia rozsudku a nemôže predpokladať stav do budúcnosti. Otec v minulosti opätovne sa snažil s matkou urovnať spor prostredníctvom odbornej pomoci, ktorú sám vyhľadával a ponúkol tak šancu, aby spor medzi sebou ukončili. Otec takisto na pojednávaní 03.11.2023 navrhol elimináciu zlej komunikácie a konfliktných situácií tým, aby sa v rámci striedavej starostlivosti upravilo aj miesto výberu a odovzdávania maloletého, a to priamo v materskej škôlke, čo súd prvej inštancie neakceptoval. Ďalej odvolateľ argumentoval tým, že nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, žeby rodičia popierali svoje rodičovské zručnosti, nakoľko otec sa vyjadril, že matka je dobrá matka a táto zase potvrdila, že otec je dobrým otcom. O úctivej a slušnej komunikácii zo strany matky sa nedá hovoriť ani len v náznakoch, nakoľko matka absolútne popiera a nerešpektuje rodičovské práva a povinnosti otca. Ďalej v dôvodoch odvolania argumentoval tým, že zmena správania maloletého U. v dôsledku konfliktného správania sa rodičov nebola preukázaná podľa neho, nakoľko ani konajúci súd prvej inštancie, ani kolízna opatrovníčka nebola priamym svedkom zmeny správania sa maloletého U. a takúto premisu prijal súd prvej inštancie len z tvrdení matky, ktoré neboli preukázané žiadnym listinným alebo iným dôkazom. Čo sa týka nemožnosti kontaktu nad rámec upraveného styku, k tomuto otec uviedol, že svojho jediného syna nadovšetko miluje a je prirodzené, že v čase kedy s ním otec nemá upravený styk, považuje ho za nedostatočný, pociťuje potrebu vidieť maloletého U. aspoň na chvíľku, na niekoľko minút, mimo rámca upraveného rozsudkom súdu. Tvrdenie, že otec nekompromisne presadzuje svoje rodičovské práva je podľa otca nepravdivé.
10. Čo sa týka vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, otec sa snaží zlepšovať komunikáciu s matkou, ktorá jej konfliktným typom človeka, však matka nemá snahu pracovať na zlepšení komunikácie. Otec bol ochotný podvoliť sa výchovným opatreniam a pracovať na komunikácii so psychológom alebo s referátom CPPS. Ďalej dôvodil odvolateľ tým, že zmyslom striedavej starostlivosti nie je skutočnosť, že matka nedokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého U. na požadovanej úrovni vo všetkých smeroch. Otec podaným návrhom sa nedomáhal odňatia dieťaťa zo starostlivosti matky z dôvodu jej dysfunkcie pri osobnej starostlivosti o maloletého alebo excesov pri výchove, ale z dôvodu nutného rozširovania jeho vzťahu k maloletému. Ďalej uviedol, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že otec nerešpektuje výchovné pôsobenie matky a že je voči jej výchove nedôverčivý a matku spochybňuje, matka podľa jeho označenia je dobrou matkou. Argumentuje aj tým, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že konanie otca, kedy vykonáva aktivity, teda navštevuje maloletého na 2 - 5 minút v čase, kedy nemá určený styk a týmto vytrhne dieťa z aktivít, ktoré má so svojou matkou, pretože tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Pritom otec sa vyjadril už k styku s maloletým synom nad rámec súdneho rozhodnutia a nevidí v tomto styku nič zlé, pričom maloletý syn na neho a na takéto stretnutia reaguje pozitívne. Otec predložil zvukové a videonahrávky, z ktorých jasne vyplýva, že sa maloletý U. na príchod otca aj na spomínaných 2 - 5 minút teší, vrúcne sa s otcom privítal, porozprával a bola pri tom aj matka, ktorá aj pred maloletým synom reagovala na otca podráždene a s krikom. Súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dôkazy prehratím zvukových záznamov predložených otcov na USB kľúči.
11. V závere odvolania poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku v bode 64. a citoval konštatáciu súdu prvej inštancie. K tomuto otec uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov a vzhľadom na stabilitu výchovného prostredia a vek maloletého, návrh otca zamietol. Otec uviedol, že súd bez akýchkoľvek dôkazov tendenčne sa priklonil na stranu matky, prebral subjektívne tvrdenia matky a jeho návrhy neakceptoval. Matka vytvára esenciálne prostredie pre výchovu ich maloletého syna, tak rovnakým spôsobom činí aj otec. Otec poukazuje v závere na nález Ústavného súdu I. ÚS 1554/14, ďalej na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs Švédsko č. 10465/83, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Johansen vs Nórsko č. 17383/90 bez nejakých bližších vyjadrení k uvedeným rozhodnutiam. Navrhuje v odvolaní zmeniť rozsudok Mestského súdu Košice v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, ako je uvedené v návrhu, teda súd maloletého U., narodeného XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v týždenných intervaloch tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý párny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do piatka nepárneho týždňa v roku do 16.00 hod. a matka od piatka nepárneho týždňa v roku od 16.00 hod. do piatka párneho týždňa do 16.00 hod. Zároveň matka a otec sú povinní v stanovenom čase prevziať maloleté dieťa v bydlisku druhého rodiča a v stanovenom čase ho vrátiť druhému rodičovi v mieste bydliska druhého rodiča, každý z účastníkov konania je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, súd výživné neurčuje, súd styk účastníka konania, ktorý nemá maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti v danom týždni s maloletými deťmi neupravuje a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Alternatívne, aby odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
12. K odvolaniu otca sa písomným podaním zo dňa 21. decembra 2023 prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že považuje v celom rozsahu odvolanie otca za nedôvodné a navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že v rámci odvolacej argumentácie, pokiaľ otec argumentuje tým, že v dôsledku nástupu syna do materskej škôlky nemôže realizovať styk v rozsahu, aký vyplýva v ostatnej úprave styku, nakoľko pri každodennej návšteve materskej škôlky by bol otec obmedzený v styku vo štvrtky a piatky, toto nezodpovedá pravde, nakoľko otec v čase styku so synom syna do materskej škôlky nedáva, a teda syn je po celý čas s otcom. Dochádzka do materskej škôlky nie je zatiaľ u syna povinná a k nijakému obmedzeniu styku syna s otcom nedochádza. Otec bez akejkoľvek miery sebareflexie uvádza, že to bola matka kto opustil spoločnú domácnosť, čo sa nezakladá na pravde pretože, domácnosť opustila z dôvodu, že spolužitie s otcom bolo neznesiteľné. Žiaľ ani po ukončení spolužitia neprejde deň, aby nebola nútená byť v osobnom kontakte s otcom. Otec z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyvodzuje záver v tom, že súd prvej inštancie popiera zmysel striedavej starostlivosti, čo nie je pravda, pričom súd prvej inštancie poukazuje na aktíva a negatíva striedavej osobnej starostlivosti.
13. Zároveň matka v rozpore s potrebou vytvorenia stabilného prostredia pre syna vníma aj predstavy otca o dennodennom cestovaní dieťaťa z O. do C. a poobede z C. do O., pričom otec argumentuje aj tým, že súd nemohol mať za vylúčené, že by do budúcna bola komunikácia medzi rodičmi ohľadom striedavej
starostlivosti lepšia, nakoľko súd má vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie mal za to, že striedavá starostlivosť nie je liekom na nedostatočnú a vyslovene zlú komunikáciu rodičov. Zároveň poukázala na mail otca zo 04.12.2023 adresovaný na vedomie právnej zástupkyni, úradu práce sociálnych vecí, ako aj súdu. Keďže podľa vyjadrenia otca ničím títo nepredložili súdu dôkazy o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, ale naopak, robia z prípadu kauzu a znevažovanie jeho osoby a tým nepriamo aj syna U. (priložil nasledujúce stanovisko). Poukázala na citáciu jednotlivých vyjadrení sa otca v tomto maily, pričom odvolací súd má uvedenú mailovú komunikáciu k dispozícii a s touto sa a odvolací súd oboznámil. Matka maloletého predložila komplexný text emailu otca v prílohe tohto vyjadrenia. Podľa matky ide o príkladnú ukážku rodičovsky zrelého prístupu a zlepšenej komunikácie a rešpektovania rodičovskej role a kompetencií matky, pričom matka to nemá v hlave usporiadané a nie je normálna podľa vyjadrení otca. Tomuto vyjadreniu otca predchádzala skoršia scéna pred susedmi vo vnútri bytového domu. Preberanie syna v daný deň pred 30.11.2023 bolo v dôsledku hnevu a vyhrážok otca sprevádzané plačom syna, ktorý bol situáciou a osobnými vyhrážkami políciou zneistený a vystrašený.
14. Pokiaľ otec v odvolaní spomína aktuálnu snahu osloviť klinickú psychologičku, zatiaľ bez konkretizácie za účelom urovnania sporu, k uvedenému matka dodala, že na upokojenie stavu, ktorý tu dlhodobo je, by postačovalo, keby otec rešpektoval súkromie matky a maloletého a nedochádzal za synom bez vzájomnej dohody jeden až dvakrát denne. Pokiaľ otec v bode 4. odvolania uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že by rodičia popierali svoje rodičovské zručnosti, otec síce v písomných podaniach deklaruje, že ju považuje za dobrú matku, avšak správy, sťažnosti a trestné oznámenia, ako aj ústne vyjadrenia hovoria o presnom opaku. Ona nikdy neuviedla, že otec je dobrým otcom, pričom uviedla len to, že syn má otca rád. Otec sa nechová ako dobrý otec. Tvrdenie súdu o tom, že otec nekompromisne presadzuje svoje vlastné rodičovské práva je pravdivé a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec sám potvrdil, že za synom chodí denne bez dohody s matkou, inak povedané kedy sa mu zachce. Otec taktiež potvrdil, že ich lokalizuje podľa záberu pri videohovore alebo následne bez toho, aby mu uviedla kde sú, dôjde na dané miesto bez pozvania, bez do dohody, na základe svojho rozhodnutia.
15. Tvrdenia otca o tom, že sa snaží zlepšovať komunikáciu s matkou je dôkazom celkom nereálneho vnímania skutočností otcom. Otec v odvolaní uviedol, že nebolo preukázané, že nerešpektuje výchovné pôsobenie matky, že matku spochybňuje pred synom a je voči jej výchove nedôverčivý. Zo správ a oznámení tvoriacich súčasť spisu jasne vyplýva, že uvedené preukázané bolo. Z vyjadrenia matky vyplýva aj to, že veľavravným je aj fakt, že otec neprijal ponuku náhradného termínu za zmarený styk počas ich dovolenky v E. len preto, aby dosiahol jej sankcionovanie. Otec tvrdí, že nebolo preukázané, aby ju zaťažoval telefonátmi, správami, či domáhaním sa kontaktu so synom, či tvrdenia o styku v trvaní 2 - 5 minút vozením sa o výťahu. Všetky tieto skutočnosti otec hrdo potvrdil, keď uviedol, že sa reálne s dieťaťom vída na päť minút, resp. na 2 - 3 minúty. Pokiaľ odvolací súd v svojom rozsudku sa stotožnil so záverom súd prvej inštancie, uviedol to bode 21., na ktorý matka vo svojom vyjadrení poukázala. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
16. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 22.11.2023, v ktorom uvádza, že spisovú dokumentáciu maloletého eviduje úrad od roku 2020. Otec dňa 22.02.2023 podal na Okresnom súde Košice II návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, dňa 03.11.2023 prebiehalo súdne konanie. Dňa 07.09.2023 podal na Okresnom súde Prešov otec návrh na výkon rozhodnutia. Dňa 20.11.2023 sa na úrad dostavil otec a uviedol, že trvá na podanom návrhu a má za to, že matka porušila zákon, žiada súd, aby vyvodil dôsledky voči matke. Dňa 20.11.2023 matka maloletého zaslala kolíznej opatrovníčke mail s vyjadrením, ktoré cestou právnej zástupkyne zaslala aj k predmetnému konaniu na Mestskom súde Košice. Úrad práce sociálnych vecí v uvedenej veci odporúča súdu, aby po vykonanom dokazovaní uložil rodičom výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referát poradensko-psychologických služieb po dobu šiestich mesiacov, nakoľko komunikácia medzi rodičmi je konfliktná, čoho svedkom je mnohokrát aj maloletý U.. Je nevyhnutné, aby rodičia spolu kooperovali a snažili sa konať v najlepšom záujme dieťaťa.
17. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 19.02.2024, pričom poprel vyjadrenia matky, ktoré označil za nepravdivé a argumentoval tými istými dôvodmi, ako boli uvedené v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol odvolaciemu súdu v
zmysle § 388 zmeniť rozsudok Mestského súdu Košice, alternatívne zrušiť rozsudok mestského súdu Košice tak, ako to navrhoval v odvolaní.
18. K vyjadreniu otca zo dňa 19.02.2024 reagovala písomným podaním matka maloletého, pričom uviedla, že podstata vyjadrenia z 19.02.2024 je opakovaním prvostupňovej a odvolacej argumentácie otca. Otec syna v čase jeho styku do škôlky nedáva a styk sa realizuje presne tak, ako je určené v rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.07.2022. K nijakému obmedzeniu styku syna s otcom nedochádza. V súvislosti s konaním o výkon rozhodnutia zopakovala, že otec toto konanie vedie pre jediné porušenie jeho styku so synom v zmysle právoplatného rozsudku, ku ktorému došlo v lete, keď absolvovala so synom dovolenku v E.. V aktuálnej komunikácii z 27.02.2024 označuje otec matku výrazmi „ty chorá, zvrátená hlava, stoka, spodina, duša zúfalá, gangster a psychopat a iné výrazy otca ako spodina, duša zúfalá, zmätená, dementná, gangster - psychopat a iné výrazy. Otec uvádzal, že oslovil detskú psychologičku, ktorá spadá pod materskú škôlku W. v C., avšak hneď prvé spoločné stretnutie u detskej psychologičky dopadlo katastrofálne, nakoľko otec na ňu útočil a vyhrážal sa jej. Pokiaľ ide o návštevy RPPS v C., pani psychologička zatiaľ tak takisto vedie stretnutie individuálne, pričom doteraz ešte nepovažovala spoločné stretnutie oboch rodičov za vhodné. Z predloženej mailovej komunikácie z 27.02.2024 poukazuje na nevhodné vyjadrenia sa otca voči nej, vo svojich prejavoch na jej adresu osobne alebo v bytovom dome sú neadekvátne prejavy otca voči nej a iným osobám, ktoré jasne dokresľujú jeho osobnostnú výbavu a vylučujú vhodnosť striedavej starostlivosti. Otec sa týchto prejavov nedokáže zdržať ani na súde a už vôbec nie pred svojím synom.
19. V rámci odvolacieho konania podaním zo dňa 11.03.2024, ktoré adresoval otec maloletého Krajskému súdu v Prešove písomné stanovisko k vyjadreniam matky, k jeho návrhu na zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti, v ktorom otec maloletého adresuje senátu odvolacieho súdu a prikladá osobné autentické stanovisko ako otec maloletého U.. Poukazuje opätovne na to, že v predchádzajúcich vyjadreniach matka striedavú starostlivosť pripustila, nikdy neuviedla pádne argumenty, ide o jej snahu zbaviť ho kontaktu s maloletým U. úplne, pričom si najala právneho zástupcu bez morálneho a ľudského kompasu s rodinnými väzbami na Krajský súd v Košiciach. Dôvod jeho podania je podstatná zmena pomerov, ako aj na nerovnomerné a nerovnocenné rozloženie styku, problémy pri preberaní U. od matky, ďalej nástup U. do materskej škôlky a bránenie vo výkone jeho rodičovských práv a povinností. Zároveň poukazuje na to, že kontinuálne pokračuje účelové správanie matky pod rúškom vykresľovania seba ako obete s cieľom stupňovania konfliktu, dochádza k fyzickému napádaniu v priestoroch materskej škôlky a ako to označuje otec maloletého únosu do zahraničia. Dieťa je svedkom podľa otca klamstva, podlého a zákerného správania sa voči otcovi, ktoré mu prezentuje ako výchovný model matka, stará matka. Poukazuje vo vyjadrení na to, že je kritický aj voči právnym esám, ktoré si matka vyberané na obhajobu a boj s ním a argumentuje aj tým, že pokračujúci konflikt zo strany matky a návšteva detskej psychologičky a poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR C. od posledného pojednávania na súde 03.11.2023 sa po konalo 14.11.2023, kedy ju kontaktoval mailom a 17.01.2024, kedy absolvovali psychologické vyšetrenie v CPP u psychologičky Z.. Následne absolvovali vyhodnotenie vyšetrenia, ktoré sa konalo 13.02.2024. Súčasťou uvedeného vyjadrenia sú maily a zápisky o kontaktoch a fotografie z určitých záberov, pričom v závere svojho vyjadrenia apeluje na to, že vážený senát, situácia od posledného podania sa nielen že nezlepšila, ale je absolútne devastačná, svoj podiel viny si pripisuje aj on sám, teda pripisuje v expresívnych vyjadreniach na adresu matky, prípadne na jej právneho zástupcu. Matku opakovane prosil, aby boli normálni, vyzretí rodičia, dohodli sa a urovnali spolu spory, žiaľ, bez akéhokoľvek úspechu a výsledku. Je jeho povinnosťou, ako uvádza, ako rodiča uchrániť U. pred stupňujúcim tlakom zo strany matky a v tejto situácii je bezpodmienečne nutné, aby bol U. zachovaný ľudský a normálny obraz o otcovi a jeho rodine, ktorá ho nadovšetko miluje. K dohode s matkou podľa otca nikdy nedôjde, čo je jasné z jej správania, postojov a názorov a taktiež z predchádzajúceho dokazovania súdov. To však za žiadnych okolností nemôže znamenať obmedzenie, prípadne prerušenie styku a kontaktu U. s ním, ale naopak je to účinný nástroj ako eliminovať rodičovské spory, kde preferenčný a brániaci rodič musí akceptovať, že je tu aj iný, druhý milujúci a zodpovedný rodič - otec. Pretože ako to ostane v takejto úprave, tak sa bude pokračovať v bludnom kruhu hádok, konfliktov, svojvôle matky. Vzniká tu nebezpečný precedens podľa vyjadrujúceho sa, že súdne rozhodnutia matky nebude rešpektovať ani do budúcna a hocikedy, kedysi to zmyslí, zoberie U. mimo územia SR, vystaví nebezpečenstvu. Stále má otec na nádej, aj keď nevie, kde ju v sebe berie, že po nástupe matky na poradensko - psychologické konzultácie dospeje k názoru, že sú tu obidvaja rodičia, ktorí U. milujú a chcú mu to najlepšie. Súčasťou, ako už uviedol odvolací súd, samotného vyjadrenia sú maily medzi ním a matkou, ako aj fotografie.
20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v rámci odvolacieho konania sa zúčastnil otec maloletého na stretnutí s predsedníčkou Krajského súdu v Prešove, a to dňa 25. apríla 2024. Na stretnutí s predsedníčkou Krajského súdu v Prešove, ktoré inicioval otec maloletého uviedol, že predmetom je vec, ktorá je vedená na odvolacom Krajskom súde v Prešove ohľadom práv maloletého dieťaťa, ktorý je v predprípravke do základnej školy. Domáhal sa určenia termínu pojednávania vzhľadom na charakter sporu. Z uvedeného stretnutia spísala predsedníčka krajského súdu úradný záznam, ktorý je súčasťou súdneho spisu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu účastníka konania, v ktorého neprospech bolo vydané rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 358 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
22. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
24. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje doplnením nasledovne.
25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostrené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zmenu rozhodnutia ohľadom návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a zverenia mal. U., nar. XX.XX.XXXX do striedavej starostlivosti rodičov.
26. Odvolateľ nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré považuje za rozhodnutie na základe nesprávneho právneho záveru a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že boli splnené všetky podmienky na určenie striedavej starostlivosti oboch rodičov k maloletému U., nar. XX.XX.XXXX.
27. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na určenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov k maloletému U. zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého U., nar. XX.XX.XXXX. Súd správne zamietol návrh zo strany otca, pričom k uvedenému podaniu návrhu došlo sedem mesiacov po tom, ako bolo rozhodnuté Krajským súdom v Prešove ohľadom návrhu otca na určenie striedavej starostlivosti k maloletému U., pričom rozhodnutie Krajského súdu v Prešove bolo vydané 21.06.2022 a právoplatné 22.07.2022. Návrh otca bol podaný 20.02.2023.
28. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne zdôraznil neexistenciu dôvodov na zmenu pôvodného rozsudku o určení striedavej starostlivosti oboch rodičov k maloletému U., pričom vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v spojení a predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov na strane maloletého, ku ktorej aj podľa odvolacieho súdu v súčasnej dobe nedošlo.
29. Odvolací súd poukazuje na to, že striedavá starostlivosť je štandardná forma starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá je upravená v Zákone o rodine. Za predpokladu, že pre rozhodnutie súdu o tejto forme starostlivosti sú splnené všetky podmienky, predstavuje druh starostlivosti, ktorý je najviac šetrný k základným právam rodičov a detí. Striedanú osobnú starostlivosť je potrebné chápať ako snahu o čo najúplnejšie naplnenie práva dieťaťa a oboch rodičov, pokiaľ spolu obaja rodičia nežijú. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Striedavá starostlivosť má však okrem pozitívnej stránky aj negatívnu stránku, a preto záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu, či ju bude možné považovať za také usporiadanie vzťahov, ktoré bude korešpondovať s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Úlohou súdu je preto v takomto konaní rovnako dôležité skúmať, či je dieťa schopné zvládať pravidelnú zmenu sociálneho prostredia, škôlka, škola, kamaráti, záujmové aktivity a pod. s prihliadnutím na jeho osobnosť, vek a špecifické potreby.
30. Súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ak sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa, nebráni im v tom zdravotný stav, nevhodné výchovné prostredie alebo pôsobenie na dieťa a pod. Ak majú osobnú starostlivosť o dieťa záujem obaja a ak budú touto formou starostlivosti najlepšie zaistené potreby dieťaťa, pričom je potrebné zohľadňovať okolnosti na strane dieťaťa, predovšetkým jeho vek, záujmy, vzťah k rodičom, špecifické potreby a pod. Všetky tieto hmotnoprávne podmienky vymedzené v § 24 ods. 2 Zákona o rodine musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ ide o záujem rodiča o osobnú starostlivosť, tým sa nemyslí len záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Zachovanie vzťahu k obom rodičom po ukončení ich spolužitia je prvoradým záujmom dieťaťa. Súd poukazuje na to, že ani nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou nie je dôvodom automatického vylúčenia striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ so striedavou starostlivosťou nesúhlasí rodič, ktorý žiada svoju osobnú starostlivosť o dieťa. Pokiaľ so striedavou starostlivosťou súhlasí len jeden z rodičov, treba, aby súd skúmal, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd v takomto prípade musí predovšetkým skúmať, aký motív vedie rodiča k nesúhlasu so striedavou starostlivosťou, prípadné odmietnutie komunikácie s druhým rodičom alebo odmietnutie spolupráce pri výchove dieťaťa. Až po jeho zistení, zväčša za pomoci odborníkov z oblasti psychológie detí a dospelých, môže súd pristúpiť k správnemu usporiadaniu vzťahov a k riešeniu konfliktnej situácie medzi rodičmi. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že striedavá starostlivosť má byť vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených.
31. Rodičovské práva sú zakotvené v § 28 Zákona o rodine, pričom štandardom pri schopnosti oboch rodičov a záujme aspoň jedného z nich je striedavá starostlivosť, len vo výnimočných prípadoch nie a túto výnimočnosť a dôvod pre nemožnosť striedavej starostlivosti súdy skúmajú. V zmysle zákona o rodine obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, pokiaľ nie je preukázaný opak. Rodičovská spôsobilosť vznikla zo zákona - narodením dieťaťa, a to bez znaleckých posudkov a bez osobitných posudzovaní vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, citovým väzbám, vývinovým potrebám, stabilite výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť chráni záujem zachovať dieťaťu oboch rodičov a umožňuje zachovať dieťaťu aspoň rekonštruovanú rodinu, keď už došlo k rozchodu alebo rozvodu rodičov. Striedavá starostlivosť je alternatívou, ktorá deťom pomáha prekonať adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov. Takýmto riešením sa z ich života nevytratí významnejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí svojou rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú, rodičovskú a obecne ľudskú prosperitu. Čím lepšie sa dieťa bude cítiť u jedného aj druhého rodiča, čím viac lásky v podobe láskavého, nemanipulatívneho, nekonfrontačného prístupu si bude môcť zažiť, tým menej bude poškodené nepochybne náročnou situáciou v podobe zmenenej rodinnej konštelácie.
32. Pri striedavej starostlivosti ide o to, že aj keď dieťa prichádza o rodinné istoty, bude mať k dispozícii rovnako obidvoch rodičov, je to forma, ktorá ochráni dieťa od toho, aby muselo rozhodovať, ktorý rodič je ten dobrý, selektovať, cenzurovať a potláčať svoje potreby a túžby vo vzťahu k jednému alebo druhému rodičovi. Rodičia musia spolu komunikovať, mať na mysli v prvom rade prosperitu a pohodu
svojho dieťaťa, alebo si vytvoria takú formu interakcie, ktorá nebude svojim konfrontačným charakterom na dieťa doliehať. Základným mementom pre každého z rodičov by mala byť skutočnosť, že snahou predostierať dieťaťu problematický, negatívny obraz toho druhého sa aktívne podpisujú na jeho nielen súčasných, ale aj budúcich problémoch. V prvom rade tým ubližujú dieťaťu. Rodičia musia vidieť v prvom rade záujmy, túžby dieťaťa, dieťa nemôže slúžiť ako nástroj k tomu, aby dosiahli svoje ciele. Tam kde ide o skutočný záujem rodičov o dieťa, nestáva sa dieťa nástrojom rodičov na vybavovanie si účtov medzi sebou. Zachovanie obidvoch rodičov je pre dieťa prospešnejšie.
33. Právna úprava zakotvená v § 24 ods. 2 Zákona o rodine korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa prijatým 20.11.1989, ktorý v článku 3 ods. 1 určuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako aj listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
34. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočný stav a zo správne zisteného skutkového stavu dospel k správnej právnej argumentácii, na základe čoho bolo vydané aj predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo vzájomných spojeniach zhodnotil v prvom rade potreby maloletého U., pričom v úplnej zhode s návrhom vyhodnotil aj súčasný stav, kedy maloletý U. navštevuje materskú škôlku a až v septembri 2024 by mal nastúpiť do predškolskej prípravy. Z uvedeného dôvodu preto má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dôkazy na preukázanie potreby určenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov k maloletému. Vyhodnotil ich vzájomnú narušenú komunikáciu, ktorá ani po dlhodobom priebehu konania pred súdom nezmenila svoje vyhrotené situácie, na základe ktorých aj súd prvej inštancie konštatoval, že vzájomná komunikácia rodičov neprospieva ani ich vzájomnému vzťahu, ale predovšetkým maloletému dieťaťu.
35. Podľa odvolacieho súdu striedavá osobná starostlivosť má svoje klady aj zápory, avšak pri zachovaní rovnocenného vzťahu rodičov je nutné predovšetkým si uvedomiť, že prináša zvýšené nároky nielen na komunikáciu a vzájomné vzťahy oboch rodičov, ale predovšetkým na psychiku maloletého dieťaťa. Prináša jednak zvýšené nároky na schopnosť sa dohodnúť na jednotnom postupe na výchove dieťaťa a na riadnom zabezpečení jeho školských i mimoškolských potrieb, ale predovšetkým je tu záujem maloletého dieťaťa, ktorý podľa výsledkov dokazovania súdu prvej inštancie v danom konaní by neboli dostatočným spôsobom zabezpečené. Aj keď otec vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že práve táto forma starostlivosti o dieťa prinúti rodičov do budúcna v otázkach maloletého riadne komunikovať a pomôže mu nadobudnúť istotu, odvolací súd je práve opačného názoru. V preskúmavanej veci konštatoval správne súd prvej inštancie, že rodičia sa nevedia zhodnúť na otázkach vo vzťahu k výchove a starostlivosti o ich maloletého U., vzájomne sa obviňujú, negujú, popierajú svoje rodičovské zručnosti a vo finále sa ocitávajú v začarovanom kruhu neschopnosti viesť kultivovanú diskusiu a správať sa voči sebe s rešpektom a úctou, čo jednoznačne vyplýva z ich vyjadrení. Uvedené mal odvolací súd preukázané aj z odvolania otca, jeho vyjadrení, vyjadrení matky, ako aj z vyjadrenia, ktoré následne zaslal otec maloletého Krajskému súdu v Prešove ako odvolaciemu súdu podaním zo dňa 11.03.2024. Aj z uvedenej komunikácie, či už mailovej alebo písomnej mal odvolací súd za preukázané, že nie matka je tým spúšťačom nervozity, nekorektného správania, ale je to v prvom rade otec, ktorý nerealizuje súdom upravený rozsah styku a svoje krátkodobé stretnutia s maloletým U. považuje za prirodzené a za prejav milujúceho otca voči maloletému dieťaťu.
36. Odvolací súd kategoricky namieta, že by takéto narúšania bežného denného režimu maloletého syna s matkou v rozsahu dvoch až piatich minút za účelom toho, že otec maloletého príde a prevezie sa výťahom s maloletým na dobu dvoch minút a následne ho vráti matke, boli prejavom milujúceho otca a jeho náklonnosti a preukázaní toho, že otec svojho syna bezprostredne miluje. Obaja rodičia sa zhodli na tom, že ich vzájomná komunikácia je horšia ako v pôvodnom konaní, kedy bola súdom určená ako problematická, konfliktná a nevraživá. Striedavá osobná starostlivosť by bola z toho dôvodu podľa
názoru odvolacieho súdu absolútne nefunkčná, čo by malo v prvom rade negatívny dopad na psychické zdravie maloletého U..
37. Správne preto súd prvej inštancie vyhodnotil návrh otca ako v súčasnej dobe nedôvodný a tento správne zamietol, pretože nefunkčná a značne vyhrotená komunikácia oboch rodičov znemožňuje aj riadny výkon striedavej starostlivosti maloletého U.. Vzhľadom na nedôstojné správanie rodičov a ich vzájomnej nevraživosti voči sebe možno očakávať len zhoršenie, čo by malo dopad aj na samotný výkon striedavej starostlivosti ich maloletého syna. Pokiaľ sa budú aj naďalej takýmto spôsobom voči sebe správať, musia si uvedomiť, že ako rodičia v prvom rade ohrozujú svoje maloleté dieťa
38. V tomto prípade odvolací súd apeluje na otca, ktorý či už písomne alebo mailovou komunikáciou sa prezentuje ako dobrý otec, ktorý svojmu synovi chce to najlepšie, v tomto prípade odvolací súd má iba jedno odporúčanie, aby sa začal správať tak, ako sa sluší a patrí na vzorného otca a plne rešpektoval rozhodnutia súdu, ako aj časovo určených dní, hodín, ktoré má ako otec dodržiavať pri určenom styku s maloletým. Jeho 2 - 5 minútové stretnutia ani podľa odvolacieho súdu neprinášajú maloletému do jeho života kladné postoje zo strany otca a naopak ide o narúšanie vyhrotených situácií, ktoré už aj tak sú medzi rodičmi narušené a uvedené „návštevy“ sú viac negatívne ako pozitívne vo vzťahu k maloletému U..
39. Na základe uvedeného preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil.
40. Zároveň rozhodol odvolací súd o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
41. Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).