Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/116/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: MPC CESSI a.s., Mlynská 22, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 31 651 445, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: DIGITECH ČR, spol. s r.o., Durychova 101/66, Praha 4 - Lhotka, ČR, IČ: 25 784 021, právne zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, Metodova 3331/12, Prešov, o zaplatenie 3.752,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 99 zo dňa 6. februára 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. - 99 zo dňa 6. februára 2020.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22. 11. 2018 žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.752,- eur s úrokom z omeškania 9,00 % p. a. zo sumy 9.995,- eur odo dňa 26. 6. 2016 do 15. 8. 2016 a s úrokom z omeškania 9,00 % p. a. zo sumy 3.752,- eur odo dňa 16. 8. 2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 2. 1. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dielo číslo 20143257 (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi informačný systém PLANTOUR za podmienok špecifikovaných v Prílohe číslo 1 a 2 zmluvy. Žalobca v súvislosti s uzatvorenou zmluvou uhradil žalovanému zálohu vo výške 9.995,- eur dňa 23. 12. 2014. Z Prílohy číslo 1 k zmluve vyplýva, že dielo malo byť špecifikované dokumentom "Analýza a špecifikácia nasadenia riešenia PLANTOUR", ktorú mal žalovaný - ako zhotoviteľ - vypracovať v rámci I. fázy implementácie, t. j. v rámci prípravnej fázy. Z Prílohy číslo 2 k zmluve s názvom "Harmonogram plnenia" tiež vyplýva, že prvá - prípravná fáza mala byť ukončená do troch týždňov od podpisu zmluvy. Podľa Prílohy číslo 2 k zmluve, sa do šiestich týždňov od podpisu zmluvy malo realizovať nastavenie riešenia pre potreby žalobcu, do siedmich týždňov prepojenie softvérového produktu pre optimalizáciu trás s ERP systémom (obojsmerný prenos dát), analýza prepojenia, výroba interface, inštalácia, a do ôsmich týždňov mala byť realizovaná podpora pri nábehu systému. Žalobca sa rozhodol odstúpiť od zmluvy, nakoľko od

začatia vykonávania diela uplynul rok a pol a žalovaný nedodržal dohodnutý postup v zmysle zmluvy, najmä časový harmonogram špecifikovaný v Prílohe číslo 2, v dôsledku čoho informačný systém PLANTOUR nebol pre potreby žalobcu nastavený a použiteľný, pretože uvedený systém nebol schopný distribúcie rôznych výrobkov do rôznych prevádzok, a to aj napriek tomu, že zo strany žalobcu bola žalovanému poskytnutá požadovaná súčinnosť a podklady, ktoré boli potrebné k realizácií diela, ako aj dodatočná lehota na plnenie záväzku. Odstúpenie od zmluvy zaslal žalobca dňa 16. 6. 2016 a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 9.995,- eur. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo doručené dňa 25. 6. 2016, reagoval listom doručeným žalobcovi dňa 11. 7. 2016. Žalovaný v liste nepoprel, že došlo k omeškaniu plnenia harmonogramu podľa zmluvy z jeho strany, s odstúpením nesúhlasil, nakoľko k plneniu harmonogramu nedošlo z dôvodu, že žalobca mal dodatočné požiadavky na nastavenie produktu a na strane žalobcu mali byť nedostatočné kapacity pre implementáciu. Žalobca s týmito tvrdeniami žalovaného nesúhlasil. Uviedol, že ak by zo strany žalobcu nebola žalovanému poskytnutá dostatočná súčinnosť, žalovaný mal možnosť písomne upozorniť žalobcu na takéto omeškanie. V tomto prípade by žalovanému neplynula lehota na vykonanie diela. Žalovaný však nezaslal žalobcovi ani jednu písomnú výzvu na poskytnutie potrebnej súčinnosti. 2. 2. Žalobca ďalej uviedol, že mu nemožno pričítať na ťarchu žalobcu omeškanie žalovaného s odovzdaním "Analýzy a špecifikácie nasadenia riešenia PLANTOUR" ( ďalej len Analýza) v rámci prvej

- prípravnej fázy, ktorá mala byť odovzdaná najneskôr do troch týždňov od podpisu zmluvy, ktorá dosiaľ nebola žalovaným odovzdaná. V zmysle vyššie uvedeného sa tak žalovaný preukázateľne dostal do omeškania s vykonaním diela, ktoré trvalo rok a pol, pričom takéto omeškanie je jednoznačne potrebné považovať za podstatné porušenie zmluvy. Žalobca preto dôvodne od zmluvy odstúpil, pričom žiadal žalovaného, aby mu vrátil poskytnuté plnenie v celkovej výške 9.995,- eur. Časť pohľadávky vo výške 6.243,- eur, ktorá vznikla uhradením zálohy žalovanému, žalobca postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 8. 2016 na spoločnosť ALTHAN, s.r.o., so sídlom: Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 44 352 492. Následne prostredníctvom predžalobnej výzvy zo dňa 18. 12. 2017 vyzval žalobca žalovaného k úhrade zvyšku pohľadávky vo výške 3.752,- eur, ktorá je predmetom tohto sporu.

3. Žalovaný navrhol žalobu o zaplatenie 3.752,- eur s príslušenstvom zamietnuť a to z toho dôvodu, že riešenie zmluvne dohodnutého diela PLANTOUR a TRACKMANAGER bolo žalobcovi riadne implementované a boli splnené všetky požiadavky v súlade s Analýzou a zadaním. Riešenie bolo implementované v dvoch spoločnostiach jedného majiteľa, v prvej spoločnosti ALTHAN s. r. o. bolo riešenie zo strany žalovaného implementované a zákazník ho začal riadne využívať. V druhej spoločnosti

- MPC CESSI a. s., t. j. u žalobcu - bolo riešenie zo strany žalovaného implementované a žalobca ho na základe vlastného rozhodnutia nezačal využívať. Ide o rovnaký systém PLANTOUR, implementovaný v obidvoch spoločnostiach, preto je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že by bol problém v softvéri. 3. 1. Žalovaný potvrdil, že došlo k čiastočnému časovému posunu harmonogramu implementácie, ktoré bolo spôsobené nedostatočnou súčinnosťou zo strany žalobcu z dôvodu jeho nedostatočných kapacít, dodatočných požiadaviek na systém nad rámec zmluvného zadania a chaotickým riadením projektu zo strany žalobcu. Dodatočné požiadavky žalovaný bezodkladne realizoval, následne však žalobca uviedol, že sú preňho nepotrebné. Okrem zálohovej faktúry, ktorú žalobca uhradil, boli následne žalovaným fakturované ďalšie práce, a to faktúrou číslo 201602167 za druhé plnenie TRACKMANAGER zo dňa 22. 8. 2016 na sumu 4.145,- eur s lehotou splatnosti 5. 9. 2016 a faktúrou číslo 201602168 za tretie plnenie TRACKMANAGER zo dňa 22. 8. 2016 na sumu 4.145,- eur s lehotou splatnosti 5. 9. 2016. Žalobca tieto faktúry neuhradil aj napriek tomu, že bol žalovaným na to upozorňovaný I. upomienkou zo dňa 17. 7. 2017 a následne II. upomienkou. Za zásadný dôvod posunu harmonogramu považoval žalovaný nedostatočnú súčinnosť žalobcu prostredníctvom pracovníkov žalobcu s potrebnou kvalifikáciou a skúsenosťami a v dostatočnom počte po celú dobu implementácie. Zo strany žalobcu bola poverená ako zodpovedná osoba a kľúčový užívateľ B.. K. D., ktorú žalovaný riadne vyškolil a veľmi intenzívne podporoval pri práci so systémom. Projekt bol niekoľkokrát zo strany žalobcu úplne prerušený s odôvodnením, že sa B.. D. musí venovať iným témam mimo projektu, ktoré majú pre žalobcu vyššiu prioritu. Iná, náhradná osoba, nebola na tieto činnosti zo strany žalobcu ustanovená ako zodpovedná za realizáciu projektu. Následne po tom, čo B.. D. mala možnosť sa opäť vrátiť k implementácii, opakovane dochádzalo k potrebe doplňovať a doškoľovať už niekoľkokrát preškolenú poverenú pracovníčku žalobcu na základnú funkčnosť systému, pretože časť znalostí systému zabudla a bolo nevyhnutné preškolenie. Ďalším z dôvodov predĺženia realizácie projektu a posunu lehoty odovzdania diela boli dodatočné požiadavky na systém, ktoré prichádzali zo strany žalobcu v priebehu

implementácie a ktoré boli nad rámec odsúhlasenej ponuky a Analýzy a teda aj zmluvy. Všetky dodatočné požiadavky boli žalovaným realizované bez dodatočnej fakturácie napriek tomu, že neboli súčasťou dohodnutých zmluvných dojednaní so žalobcom v zmluve. Všetky dodatočné požiadavky zo strany žalobcu viedli k omeškaniu harmonogramu. Vedúci IT žalobcu po dvoch mesiacoch úpravu zamietol. 3. 2. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 3. 5. 2016 bol dodaný systém PLANTOUR a zároveň boli dodané všetky modifikácie nad rámec dohodnutého zadania. Dňa 11. 5. 2016 bolo zo strany žalovaného zaslané vyjadrenie k stavu projektu, dňa 18. 5. 2016 žalobca zadal žalovanému požiadavku na doplnenie ďalších vozidiel do systému TRACKAMANGER, tým bol kompletne zo strany žalovaného dodaný celý systém a dňa 20. 5. 2016 bolo zo strany žalovaného vykonané zhrnutie stavu implementácie PLANTOUR. Od toho času nebola voči žalovanému zo strany žalobcu uplatnená žiadna reakcia k vykonanej implementácii. Zo strany žalovaného boli následne zaslané žalobcovi opakované výzvy na prevzatie systému. 3. 3. Podľa názoru žalovaného, žalobca nedostatočným spôsobom preukázal poskytnutie primeranej minimálnej súčinnosti pri vykonávaní diela, čím spôsobil omeškanie dodania diela, dokonca dielo riadnym spôsobom neprevzal v súlade so znením zmluvy a bez akéhokoľvek riadneho zdôvodnenia mylne kvalifikoval postup žalovaného ako hrubé porušenie zmluvných podmienok, ktoré zakladajú právo žalobcu od zmluvy odstúpiť. K odstúpeniu od zmluvy došlo nedôvodne, preto žalovaný považuje toto odstúpenie žalobcu od zmluvy za absolútne neplatný a právne neúčinný právny úkon.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že k vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca nezaslal, napriek výzve súdu prvej inštancie, žiadnu repliku, ani dôkazy.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia zákona číslo (ďalej len ), upravujúceho odstúpenie od zmluvy, upravujúceho postup zmluvnej strany pri podstatnom porušení zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou, , upravujúceho postup zmluvnej strany pri nepodstatnom porušení zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou, upravujúceho postupu pri omeškaní dlžníka alebo veriteľa týkajúceho sa iba časti zmluvného záväzku, , , , , upravujúcich účinky odstúpenia od zmluvy, zákona číslo (ďalej len ) upravujúceho neplatnosť právneho úkonu.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o dielo číslo 20143257 s Prílohami č. 1 až 8, faktúru č. 2014/02152, výpis z bankového účtu, list s odstúpením od Zmluvy o dielo č. 20143257, list s odpoveďou žalovaného na odstúpenie, Zmluvu o postúpení pohľadávky, list s oznámením o postúpení pohľadávky, poštový podací hárok, list s predžalobnou výzvou, list s odpoveďou žalovaného na predžalobnú výzvu a žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o dielo číslo 20143257, faktúry číslo 2014/02152, č. 201602167, č. 20162168, upomienky, mailovú komunikáciu medzi žalovaným a B.. D. a A.. B. G., list žalobcu s oznámením o odstúpení od zmluvy s odpoveďou žalovaného, zmluvu o postúpení pohľadávky s oznámením o postúpení, list s predžalobnou výzvou žalobcu s odpoveďou žalovaného.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné, preto bol sporný celý uplatnený nárok čo do dôvodu aj výšky. Súd prvej inštancie považoval za nesporné medzi stranami to, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo, došlo aj k zaplateniu zálohy vo výške 9.995,- eur žalobcom, z ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní vrátenie časti 3.752,- eur a taktiež, že došlo k časovému posunu dohodnutého harmonogramu realizácie diela žalovaným. Súd prvej inštancie za sporné ustálil dôvody tohto časového posunu, nakoľko žalovaný namietal, že k tomuto posunu došlo z dôvodov na strane žalobcu, pretože žalobca neposkytol súčinnosť, mal dodatočné požiadavky nad rámec zmluvy, ako aj to, že celý projekt bol zo strany žalobcu riadený chaoticky. Žalobca popieral, že by žalovanému súčinnosť neposkytol.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoj nárok nepreukázal. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že po odstúpení od zmluvy o dielo je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi zaplatenú časť zálohy vo výške 3.752,- eur, nakoľko zvyšok zaplatenej zálohy žalobca postúpil na spoločnosť ALTHAN s.r.o. Odstúpenie od zmluvy o dielo žalobca odôvodnil ustanoveniami bodu 14.3 a 14.4. zmluvy a teda, že žalovaný nedodržal harmonogram plnenia napriek tomu, že mu bola poskytnutá súčinnosť, ako aj dodatočná lehota na plnenie. K spornému poskytnutiu resp. neposkytnutiu súčinnosti, súd prvej inštancie uviedol, že podmienky súčinnosti si strany upravili v zmluve o dielo a jej Prílohe č. 8. Tvrdenie žalobcu o tom, že to bol žalovaný, kto mal žalobcu vyzvať na poskytnutie súčinnosti súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné, pretože tieto povinnosti vyplývajú jednak zo zmluvy o dielo a jednak z emailovej komunikácie predloženej žalovaným, z ktorej mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný vyvíjal aktivitu k splneniu svojho záväzku a dožadoval sa plnenia zmluvných povinností od žalobcu. Pokiaľ ide o poskytnutie dodatočnej lehoty, toto tvrdenie žalobca nepodložil žiadnym dôkazom. Podmienky odstúpenia od zmluvy si strany presne stanovili v zmluve o dielo. Zároveň si strany stanovili povinnosť písomného oznámenia so špecifikáciou porušenia záväzku a stanovenia dodatočnej lehoty. Oznámenie porušenia povinnosti a určenie primeranej dodatočnej lehoty predpokladá aj , ako podmienku na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný namietal, že by z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných povinností, ktoré by žalobcovi zakladali právo na odstúpenie od zmluvy a zároveň uviedol, že to bol žalobca, ktorý podmienky nedodržiaval. Súdu prvej inštancie nebol zo strany žalobcu predložený žiaden dôkaz o tom, že by v zmysle zmluvy žalobca doručil žalovanému písomné oznámenie so špecifikáciou žalovaným porušenej povinnosti a stanovením dodatočnej lehoty, čo je základný predpoklad na následnú možnosť odstúpenia od zmluvy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal naplnenie dôvodov na odstúpenie od zmluvy, preto k odstúpeniu od zmluvy žalobcom došlo v rozpore s ustanovením zmluvy o dielo, a teda v rozpore s . Takéto odstúpenie je v zmysle neplatné, preto žalobcovi nebolo možné priznať nárok titulom vrátenia zálohy ceny diela po odstúpení.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania o jeho vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného s predložením doplňujúcich dôkazov, ktorý žalobca predniesol na pojednávaní s odôvodnením žalobcu spočívajúcim v tom, že vyjadrenie žalovaného k žalobe s listinnými dôkazmi nemala právna zástupkyňa žalobcu fyzicky k dispozícii aj keď nepoprela, že právnej kancelárii doručené boli, a keďže sa jedná o zložitú problematiku informačných technológii, potrebuje zaujať stanovisko po konzultácii s príslušnými pracovníkmi, aj s možnosťou zváženia úpravy žalobného návrhu. K uvedeným tvrdeniam žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného k žalobe s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným spolu s vyjadrením riadne doručené dňa 11. 3. 2019 spolu s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11. 3. 2019 obsahujúcim výzvu na vyjadrenie sa žalobcu a zároveň bol žalobca riadne poučený o tom, že prostriedky procesného útoku musí uplatniť včas a pokiaľ ich včas nepredloží, súd na ne nemusí prihliadnuť. Termín prvého pojednávania bol nariadený na deň 6. 2. 2020 s tým, že predvolanie bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 17. 10. 2019. Od doručenia výzvy na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného dňa 11. 3. 2019 do doručenia predvolania dňa 17. 10. 2019 a uskutočnenia pojednávania dňa 6. 2. 2020 uplynula dostatočne dlhá doba pre žalobcu - tri mesiace na to, aby mohol riadne a včas zareagovať na tvrdenia a dôkazy žalovaného, pričom žalobca bol bezdôvodne nečinný. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že všetky vyjadrenia sú súčasťou elektronického súdneho spisu, ku ktorému majú strany prístup, taktiež je možné kedykoľvek do spisu fyzicky nahliadnuť. Za celý uvedený čas žalobca nijako nezareagoval, nepožiadal súd prvej inštancie ani o možnosť predĺženia lehoty na vyjadrenie, urobil tak až na nariadenom pojednávaní. Vzhľadom na to, že žalobca mal dostatočne dlhý čas na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a umožnenie ďalšej dodatočnej lehoty na takéto vyjadrenie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ako aj vykonanie ďalších úkonov súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na poskytnutie dodatočnej lehoty na doručenie vyjadrenia žalobcu a následne na základe predložených dôkazov predložených stranami sporu riadne a včas, žalobu zamietol ako nedôvodnú.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, o

výške ktorých rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu z dôvodov uvedených v písmena b), , , 11. 1. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa odstúpenia od zmluvy žalobcom. Odpoveď žalovaného k odstúpeniu od zmluvy neobsahuje tvrdenie žalovaného o tom, že by mu nebola poskytnutá dodatočná lehota na splnenie záväzku žalovaného, s ktorým bol dlhodobo v omeškaní. Žalobca upozornil na časové hľadisko realizácie diela, ktoré malo byť konkretizované a špecifikované dokumentom, ktorým mala byť Analýza. Zo strany žalovaného nebola žalobcovi Analýza odovzdaná, na čo upozornil žalobca už v podanej žalobe. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie odkázal, že dielo realizoval v súlade s Analýzou, avšak žalobcovi žiadnu Analýzu nepredložil na prerokovanie a schválenie. Súd prvej inštancie na uvedený rozpor nevzal zreteľ, preto nemohol dospieť ani k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu. 11. 2. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil tvrdenia žalobcu uvedené o odseku 11.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia a napriek tomu vydal rozsudok, konal tak aj predčasne a arbitrárne a zároveň zaťažil rozsudok aj jeho nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie zároveň neumožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť ešte pred rozhodnutím o veci, a to aj vzhľadom na zložitú oblasť práva, pri ktorom sa muselo upresniť správne vyjadrenie synalagmatického záväzku do časti žalobného petitu, všetko po konzultácii s IT pracovníkmi žalobcu, a na úkor správneho a spravodlivého rozhodnutia, súd prvej inštancie radšej ihneď rozhodol o veci. Súd prvej inštancie mohol určiť žalobcovi primeranú krátku lehotu pre účely písomného vyjadrenia do konania, čím by sa zachovala rovnosť zbraní medzi stranami sporu. 11. 3. Žalobca v odvolaní taktiež uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nereflektuje ani správny skutkový stav a všetky okolnosti z neho vyplývajúce, pretože všetko nasvedčuje tomu, že k odstúpeniu od zmluvy došlo platne, čo žalovaný po doručení odstúpenia nenamietol. Žalovaný si musel byť vedomý, že s realizáciou diela sa dostal do omeškania vlastným pričinením, keď nevyhotovil ani Analýzu s konkrétnou špecifikáciou diela, od ktorej zhotovenie diela záviselo. Keďže žalovaný nemohol vedieť, aké konkrétne dielo s požiadavkami žalobcu mal zhotoviť, mal postupovať v súlade so zmluvou a dožadovať sa súčinnosti od žalobcu, aby mohol dielo riadne a včas zhotoviť. 11. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia, žalobca navrhol odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a vydanie nového rozhodnutia.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za účelové a neopodstatnené. 12. 1. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalovaného boli doložené množstvom dôkazov, ku ktorým sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril, ani ich relevantným spôsobom nerozporoval a teda ich súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako preukázané. Žalobca ani na pojednávaní nepredložil súdu prvej inštancie žiadne odôvodnenie, prečo nerealizoval svoje procesné práva v súdom stanovenej lehote. Žalobca v odvolaní zásadne účelovým spôsobom nespomenul to, že žalovaný od začiatku nesúhlasil s odstúpením od zmluvy z dôvodu, že žalobcove tvrdenia uvedené v odstúpení od zmluvy považoval žalovaný za nedôvodné a žalobcovi spolu s nesúhlasným vyjadrením k odstúpeniu od zmluvy predložil dôkazy, a následne rovnakým spôsobom žalovaný reagoval aj na podanú žalobu. 12. 2. K tvrdeniu žalovaného o údajných nedostatkoch súvisiacich s konkretizáciou diela realizovaného žalovaným - tzv. Analýze - žalovaný uviedol, že tento nedostatok nebol vytýkaný žalobcom ani v samotnom odstúpení od zmluvy, pričom žalobca ani v tomto prípade - v súlade so zmluvou

- nestanovil žalovanému primeranú lehotu na odstránenie údajného nedostatku. Z komunikácie predloženej žalovaným naopak vyplýva, že v čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, už bol stav dodania diela pred odovzdaním hotového diela žalobcovi. Žalovaný zdôraznil, že článok 14.4. zmluvy definuje podstatné porušenie záväzku a aj nadväzujúci postup, preto sa nemôže žalobca úspešne dovolávať znenia , ak si sám v zmluve definoval, čo je považované za podstatné porušenie zmluvy. 12. 3. Súd prvej inštancie umožnil stranám sporu uplatniť a realizovať svoje procesné práva týkajúce sa postupu strán sporu k predkladaniu a označovaniu dôkazov a uplatnil o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca sa však svojho práva vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného a k dôkazom

predloženým žalovaným predložiť svoje dôkazy dobrovoľne vzdal, ak napriek výzve súdu prvej inštancie sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. Uvedené nesmie byť vyhodnocované ako nedostatok postupu súdu prvej inštancie alebo v neprospech druhej strany sporu. 12. 4. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

13. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že sa žalovaný vôbec nevyjadril k prvotnej Analýze v zmysle zmluvy, ktorá žalovaným vypracovaná nebola, v ktorej by bola presná a jasne zadefinovaná špecifikácia diela, ktoré mal žalovaný pre žalobcu zhotoviť. Týmto sa potvrdilo, že takáto Analýza absentovala, čím absentovala aj presná (na mieru) prispôsobená špecifikácia žalobcovho diela. Z tohto dôvodu je absurdné tvrdenie žalovaného o tom, že postupoval podľa Analýzy (ním pripravenej pre žalobcu) a že žalobca bol výlučne ten, kto podmienky diela menil. Žalobca už v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že žiadna Analýza (s konkrétnou špecifikáciou diela) mu predložená nebola. Ak žalovaný tvrdil opak, mal to v konaní preukázať, čo žalovaný nesplnil, čím teda potvrdil, že Analýza absentovala. Preto ak v kontexte tohto žalovaný až vo vyjadrení žalovaného uviedol, že „v čase odstúpenia od zmluvy bol stav dodania diela pred odovzdaním hotového diela žalobcovi“, tak toto je sporné a účelové tvrdenie zo strany žalovaného (bez preukázania existencie Analýzy), vrátane toho čo sa malo na základe Analýzy zhotoviť. 13. 1. Žalobca zároveň konštatoval, že bez preukázania Analýzy žalovaným, súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že žalovaný sa nedostal do omeškania. Práve naopak tým, že žalovaný Analýzu nepredložil do konania, tak len potvrdil správnosť tvrdenia žalobcu o tom, že Analýzu nezhotovil (ale mal) a tým potvrdil, že do omeškania sa vlastným pričinením dostal, čo zakladalo právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Navyše nikdy žalovaný ani len nepoprel pred podaním žaloby, že by mu nebola poskytnutá dodatočná lehota na splnenie jeho povinností, čo je rovnako potrebné považovať za nesporné. 13. 2. Žalobca dospel k záveru, že v žiadnom prípade by toto konanie neutrpelo, ak by súd prvej inštancie žalobcovi umožnil sa ešte písomne vyjadriť (po poskytnutí krátkej lehoty pre tieto účely) a odročiť za tým účelom pojednávanie. Naopak, len by sa tým zvýšila potreba právnej istoty a tým by sa aj zachovala rovnosť zbraní a aj by sa postupovalo v súlade s ústavným právom na súdnu ochranu žalobcu.

14. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach. 14. 1. Žalovaný uviedol, že žalobca opakovane zľahčuje to, že si nesplnil svoje procesné práva a povinnosti, a to vzhľadom na koncentračnú zásadu , ktorá mala za následok to, že súd prvej inštancie odmietol poskytnúť žalobcovi lehotu na vypracovanie písomného vyjadrenia a to následne spôsobilo, že žalobca v rámci tohto sporu neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu a súd prvej inštancie následne žalobu zamietol. 14. 2. Žalovaný konštatoval, že žalobca nevyužil všetky možnosti procesného útoku, na čo bol upozornený súdom prvej inštancie, pričom je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s požiadavkami právnych predpisov tak, že právny nárok žalobcu posúdil ako nedôvodný pre nepreukázanie tvrdení žalobcu a nevyvrátenie tvrdení žalovaného, a žalobu zamietol.

15. Žalobca v odvolacej duplike konštatoval, že žalovaný neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa tohto odvolacieho konania. 15. 1. Žalobca konštatoval, že zásada rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania nemá mať prednosť pred riadnym súdnym konaním, ktorého výsledkom má byť spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Koncentrácia konania nemôže byť aplikovaná len v prospech jednej strany sporu, teda žalovaného, keď z konania už vyplynulo, že sa žalovaný sám dostal do omeškania s plnením svojich zmluvných povinností, a to minimálne v tom, že nevypracoval prvotnú Analýzu pre žalobcu podľa zmluvy, na základe ktorej mal konkrétne dielo pre žalobcu zhotoviť. 15. 2. Tým, že súd prvej inštancie žalobcovi neposkytol ani dodatočnú lehotu na písomné vyjadrenie, žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie vec riadne neprejednal a nepostupoval v súlade s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len „“). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. K námietke žalovaného o nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že toto súdne rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením , keď súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne vec zhodnotil.

18. Odvolací súd podľa sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

19. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o platnom odstúpení od zmluvy a zároveň žalobca dôvodnosť nároku dostatočným spôsobom nepreukázal, keď nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovanému poskytol dodatočnú lehotu a to písomne v zmysle článku 14, bodu 14.4 zmluvy so špecifikáciou porušenia záväzku žalovaným, čo bolo predpokladom pre následnú možnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy uzavretej so žalovaným a zároveň žalobca nepredložil a ani neoznačil dôkazy, ktorými by spochybnil, resp. vyvrátil tvrdenia a dôkazy žalovaného uvedené vo vyjadrení žalovaného k podanej žalobe zo dňa 14. 2. 2019.

20. K zisťovaniu skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd prvej inštancie zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania) a na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie je povinný rozhodnúť podľa sily predložených dôkazov stranami sporu.

21. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že sa žalobca písomne nevyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe a k dôkazom predloženým žalovaným a zároveň žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení napriek tomu, že právnej kancelárii žalobcu, bola riadne doručená výzva súdu prvej inštancie, aby sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe a žalovaným predloženým listinným dôkazom s poučením o koncentračnej zásade . Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na písomné vyjadrenie sa vo veci s predložením ďalších, žalobcom bližšie nešpecifikovaných dôkazov, pretože by si to vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu prvej inštancie s odôvodnením, že žalobca mal dostatok času oboznámiť sa s vyjadrením žalovaného k žalobe a dôkazmi predloženými žalovaným, keď výzva súdu bola žalobcovi doručená 11. 3. 2019, pojednávanie sa konalo 6. 2. 2020 a zároveň má žalobca prístup aj k elektronickému súdnemu spisu. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne použitie ustanovenia o sudcovskej koncentrácií konania, ktoré viedlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

22. Odvolací súd ďalej udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 6. 2. 2020, ktoré bolo prvým pojednávaním vo veci, žalobca požiadal súd o poskytnutie krátkej lehoty na vyjadrenie s odôvodnením, že nedisponuje fyzicky vyjadrením žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný predložil a to napriek tomu, že nepoprel ich doručenie a potom, čo súd prvej inštancie na pojednávaní oboznamoval s týmto vyjadrením a listinnými dôkazmi žalovaného. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 6. 2. 2020 zároveň nepochybne vyplýva, že sa žalobca na pojednávaní k tvrdeniam žalovaného vyjadroval, odstúpenie od zmluvy považoval žalobca za platné z dôvodu omeškania žalovaného so zhotovením diela a to najmä z dôvodu, že žalovaný vôbec nedodal žalobcovi Analýzu, a tým nemohol realizovať predmet diela riadne a včas. Žalobca tým odôvodňoval právo odstúpiť od zmluvy

pre podstatné porušenie zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalobca ani na tomto pojednávaní nepredložil a ani neoznačil žiaden ďalší dôkaz na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení, ktoré by zároveň spochybňovali dôvodnosť tvrdení žalovaného a dôkazov predložených žalovaným spolu s jeho vyjadrením sa k žalobe zo dňa 14. 2. 2019 o omeškaní žalovaného s odovzdaním diela z dôvodu absencie spolupráce žalobcu pri implementácii softvéru PLANTOUR a TRACKMANAGER, o dodatočných požiadavkách žalobcu na systém nad rámec zmluvného zadania a nedostatočných kapacít zo strany žalobcu a dodania celého systému žalovaným a zároveň tvrdenie žalovaného, že dňa 20. 5. 2016 bolo zo strany žalovaného vykonané zhrnutie stavu implementácie PLANTOUR.

23. Odvolací súd k uplatneniu ustanovenia § 153 ods. 1 C .s. p. o sudcovskej koncentrácií konania súdom prvej inštancie v tomto súdnom konaní udáva:

24. Podľa článku 10 (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

25. Tento princíp arbitrárneho poriadku a koncentrácie konania, na ktorom je založený , je premietnutý do ustanovenia , o tzv. „sudcovskej koncentrácií konania“, podľa ktorej, každá strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany

- vyjadrenia, návrhy, dôkazné prostriedky, včas, tak aby konanie bolo vedené hospodárne a aby bolo o právach a povinnostiach strán sporu rozhodnuté v primeranej lehote. Má sa tým zabrániť zbytočným prieťahom v súdnom konaní. To, či je na mieste uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, závisí od okolností konkrétneho prípadu.

26. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. februára 2019, sp. zn. , podľa ktorého sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Tento účel koncentrácie konania je o to výraznejší, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.

27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom ako sa žalovaný vyjadril k žalobe a spolu s vyjadrením predložil listinné dôkazy ako prostriedky procesnej obrany, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. 3. 2019 vyzval žalobcu, zastúpeného advokátom, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobca písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14. 2. 2019, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň súd prvej inštancie poučil žalobcu o sudcovskej koncentrácii civilného sporového konania podľa Uvedené uznesenie bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu doručené 11. 3. 2019. Žalobca však na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie vôbec nereagoval. Na nariadenom pojednávaní dňa 6. 2. 2020, ktorého predvolanie bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu doručené 17. 10. 2019, na ktoré sa dostavili obe strany sporu, súd prvej inštancie umožnil obom stranám sporu vyjadriť sa k žalobe a k vyjadreniu žalovaného a k dôkazom predloženým stranami sporu. Žalobca sa k predmetu sporu vyjadril, avšak sa nevyjadril k dôkazom predloženým žalovaným, a zároveň nepredložil a ani neoznačil žiadne ďalšie dôkazy

preukazujúce tvrdenia žalobcu, iba požiadal súd prvej inštancie o možnosť písomne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadriť s odôvodnením, že ide o zložitý spor z pohľadu IT z oblasti IT služieb, že žalobca má veľa pracovníkov, ktorí prichádzali do kontaktu so systémom PLANTOUR, pričom niektorí u žalobcu už nepracujú a je preto potrebné, aby bola žalobcovi daná dodatočná lehota na získanie potrebných informácií. Žalobca odôvodnil potrebu dodatočnej lehoty na vyjadrenie aj tým, že je potrebné zmeniť petit žaloby z dôvodu synalagmatického záväzku titulom odstúpenia od zmluvy a nemožnosťou vrátenia softvéru žalovanému, pretože softvér plne využíva spoločnosť ALTHAN, s. r. o. a pre túto spoločnosť je softvér plne funkčný, a zmenu petitu žaloby je potrebné prekonzultovať s IT pracovníkmi.

28. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 6. 2. 2020 špecifikovaného v odseku 27. odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepoznal dostatočne obsah spisu, a obranu žalovaného nevyvrátil. Žalobca ani na pojednávaní dňa 6. 2. 2020 neoznačil alebo nepredložil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal platné odstúpenie od zmluvy a to tým, že žalovaný nepredložil žalobcovi Analýzu potom, čo žalobca poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na predloženie Analýzy a to v písomnom oznámení, v ktorom by bolo žalobcom špecifikované porušenie záväzku tak, ako sa strany sporu dohodli v článku 14, bodu 14.4. zmluvy. Žalobca omeškanie žalovaného s Analýzou a tým aj omeškanie s realizáciou jednotlivých častí diela neuviedol ako dôvod odstúpenia od zmluvy. Žalobcom nebolo namietané ako sporné ani to, že riešenie zmluvne dohodnutého diela PLANTOUR a TRACKMANAGER bolo implementované žalovaným v dvoch spoločnostiach jedného majiteľa, a to v spoločnosti ALTHAN s. r. o., ktorá riešenie začala riadne využívať a u žalobcu, ktorý toto riešenie nezačal využívať. To napokon potvrdil aj žalobca na pojednávaní dňa 6. 2. 2020, keď uviedol, že spoločnosť ALTHAN s. r. o. softvér plne využíva a je pre ňu tento softvér plne funkčný.

29. Odvolací súd zároveň konštatuje, že na tomto pojednávaní žalovaný nepredložil žiadne nové dôkazy a ani neuvádzal nové tvrdenia, o ktorých žalobca dosiaľ nevedel, ani ich nemohol predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť dôkazy na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 11. 3. 2019. Ak by súd prvej inštancie návrhu žalobcu na odročenie pojednávania z dôvodu - dodatočného vyjadrenia sa vo veci a prípadného návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania a prípravy návrhu žalobcu na zmenu petitu žaloby - vyhovel, spôsobil by tým zjavnú nerovnováhu procesných práv strán sporu v neprospech žalovaného. Súd prvej inštancie tým, že zamietol návrh žalobcu na odročenie pojednávania, vytvoril žalobcovi, ako aj žalovanému rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.

30. Odvolací súd za danej procesnej situácie, keď súd prvej inštancie žalobcovi, ako aj žalovanému poskytol rovnakú možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov, považuje za správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak využil podľa sudcovskú koncentráciu konania a neodročil pojednávanie z dôvodu, aby umožnil žalobcovi písomne sa vyjadriť vo veci a následne vo vyjadrení navrhnúť, alebo označiť ďalšie dôkazy.

31. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že sila predložených dôkazov zo strany žalobcu bola nižšia, ako sila dôkazov predložených žalovaným. Žalobca v spore nepreukázal, že potom, čo bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku

- Analýzy zo zmluvy o dielo, poskytol žalobca žalovanému dodatočnú lehotu a to v písomnom oznámení, v ktorom špecifikoval porušenie záväzku tak, ako sa strany sporu dohodli v článku 14, bodu 14.4. zmluvy a zároveň žiadnym spôsobom nevyvrátil dôvodnosť tvrdení žalovaného a dôkazov predložených žalovaným o omeškaní žalovaného s odovzdaním diela z dôvodu nedostatočnej spolupráce žalobcu pri implementácii softvéru PLANTOUR a TRACKMANAGER v zmysle zmluvy, dodatočných požiadaviek žalobcu na systém nad rámec zmluvného zadania a nedostatočných kapacít zo strany žalobcu a následnou stratou záujmu žalobcu o uvedené dielo žalobcu. Tvrdenie žalobcu o tom, že nedodaním Analýzy žalovaným nemohol žalovaný vedieť konkrétne požiadavky žalobcu na dielo a tým sa ani žalovaný nemohol dožadovať spolupráce so žalobcom a tým ani vykonávať dielo pre žalobcu považuje odvolací súd za žalobcom nepreukázané, pretože z mailovej komunikácie medzi žalovaným a B.. D. a A.. B. G. predloženej žalovaným nepochybne vyplýva, že časti diela boli žalovaným žalobcovi

dodané a so zamestnancami žalobcu aj konzultované. Žalobca teda nepreukázal, že dielo nebolo žalovaným pre žalobcu ani čiastočne vykonané a softvér, ktorý plne využíva spoločnosť ALTHAN, s. r. o. nemôže využívať aj žalobca. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal platné a účinné odstúpenie od zmluvy a zároveň nepreukázal, žeby žalovaný nevykonal ani len čiastočne dielo pre žalobcu v takom rozsahu, aby žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy 3.752,- eur s príslušenstvom.

32. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).